Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_38Cb-33-2013.pdf
PDF · 76.2 KB
Case nature
Subarea
38Cb/33/2013
Uznesenie
Okresný súd Žilina, v právnej veci žalobcu: D. M., F.. XX.XX.XXXX, T.: P. XXXX/XX, XXX XX Ž., právne zastúpený: JUDr. Tatiana Polková, advokátka so sídlom: Na priekope č. 174/13, Žilina, proti žalovanému: Ducasco Trade, s.r.o., so sídlom: Parková 33, 821 05 Bratislava, o určenie, že právo na plnenie priznané rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 11Cb 1475/96-74 z 10.03.2000 neexistuje, takto
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e.
II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 21.08.2013 sa navrhovateľ domáhal rozhodnutia, ktorým by súd z dôvodov uvedených v návrhu určil, že právo na plnenie priznané rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 11Cb 1475/1996-74 zo dňa 10.03.2000 neexistuje. Skutkovo navrhovateľ svoj návrh odôvodnil jednak tým, že pohľadávku uplatnenú odporcom v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 11Cb 1475/1996 uhradil ešte pred podaním žalobného návrhu v konaní sp. zn. 11Cb 1475/1996 a tiež skutočnosťou, že súd v konaní sp. zn. 11Cb 1475/1996 rozhodol bez prítomnosti odporcu na pojednávaní, o ktorého termíne konania ktorého nebolo odporcovi doručené upovedomenie a aj rozsudok následne odporcovi doručil súd len náhradným spôsobom.
Podľa ustanovenia § 103 zákona č. 99/1963 Zb., v znení neskorších predpisov, Občianskeho súdneho poriadku, (ďalej len OSP), kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa ustanovenia § 104 ods. 1 veta prvá OSP, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa ustanovenia § 159 ods. 3 OSP, len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
Súd skúmal, či sú splnené podmienky, za ktorých môže vo veci konať (podmienky konania). Jednen z neodstrániteľných nedostatkov procesných podmienok konania predstavuje prekážka právoplatne rozhodnutej veci podľa §159 ods. 3 OSP (res iudicata). Súd sa v rámci skúmania existencie prekážky res iudicata ako podmienky konania zameral na zistenie, či existencia právoplatného rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 11Cb 1475/1996-74 zo dňa 10.03.2000 je, alebo nie je takouto prekážkou prejednania veci.
Teória procesného práva vymedzuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci dvoma kritériami, a to totožnosťou osôb (účastníkov konania) a totožnosťou predmetu konania. Totožnosť osôb je zachovaná, ak sa v konaní zúčastňujú tie isté osoby ako v konaní ukončenom právoplatným rozhodnutím súdu. O totožnosť predmetu pôjde vtedy, ak sa žalobný nárok spolu so skutkovým odôvodnením, z ktorého žalobný nárok vychádza, zhoduje s nárokom, o ktorom už raz bolo právoplatne rozhodnuté. V zásade platí, že o prekážku právoplatne rozhodnutej veci sa nejedná v prípadoch, ak si súd určitú otázku v konaní posúdil prejudiciálne. Výnimku tvorí situácia, keď bolo právoplatne rozhodnuté o žalobe na plnenie, ktorého predpokladom bolo prejudiciálne posúdenie (určenie) práva alebo právneho vzťahu. Ak bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti plniť, či už kladne alebo záporne, tvorí výrok takéhoto rozsudku prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k určovacej žalobe medzi tými istými účastníkmi konania, vo vzťahu k tomu istému skutku, ktorý už bol predbežne právne kvalifikovaný v rozsudku na plnenie. Pri uvedených všeobecných konštatovaniach odkazuje súd na komentár k Občianskemu súdnemu poriadku autorov Števček, Ficová a kolektív /C.H.BECK., 2012, strana 580-582, bod 3 a 4 k § 159/.
V aplikačnej praxi sa uvedený náhľad na vzťah právoplatného meritórneho rozhodnutia o žalobe o zaplatenie na následné konanie o určovacej žalobe pri posudzovaní existencie prekážky právoplatne rozhodnutej premieta napríklad v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 5Cdo 115/2012, podľa ktorého: " ... právoplatný rozsudok o žalobe na plnenie z hľadiska identity predmetu konania tvorí prekážku rozhodnutej veci pre konanie o žalobe na určenie, či tu právo je alebo nie je, nakoľko vychádza z toho istého skutkového základu. Právoplatný rozsudok o žalobe na plnenie totiž v sebe zahŕňa kladné vyriešenie otázky o existencii vlastníckeho práva." Podľa názoru tunajšieho súdu pritom z hľadiska postupu súdu nie je rozhodujúce, či sa určovacou žalobou navrhovateľ domáha určenia existencie/ neexistencie vlastníckeho, alebo iného majetkového práva. Obdobne sa k tejto problematike stavia aj aplikačná prax aj v Českej republike napríklad v uznesení Ústavného súdu ČR zo dňa 07.01.1994, sp. zn. IV. ÚS 2/93, podľa ktorého: "Právoplatné rozhodnutie o žalobe na plnenie predstavuje vždy takú prekážku veci právoplatne rozsúdenej pre žaloby na určení už z toho dôvodu, že ním bola súčasne posúdená existencia či neexistencia určitého právneho vzťahu alebo práva, z ktorého bolo žalované plnenie."
Účastníkmi konania v prejednávanej veci sú nepochybne tie isté osoby, ktoré boli účastníkmi konania sp. zn. 11Cb 1475/1996, hoci v opačnom procesom postavení, totožnosť účastníkov konania pre účely zistenia existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci preto súd považuje za nespornú. Ďalej súd po preskúmaní návrhu, spisového materiálu konania sp. zn. 11Cb 1475/1996 a predovšetkým rozsudku č.k. 11Cb 1475/1996-74 zo dňa 10.03.2000 dospel aj k záveru o totožnosti predmetu konania. Tá sama osebe vyplýva už z predmetu konania vymedzeného navrhovateľom v návrhu odkazom na obsah meritórneho výroku rozsudku č.k. 11Cb 1475/1996-74 zo dňa 10.03.2000. Napriek tomu, že v konaní sp. zn. 11Cb 1475/1996 sa uplatňoval nárok na zaplatenie a predmetom tohto konania je určenie existencie určitého práva, záver o totožnosti predmetu konania je odôvodnený. Existencia či neexistencia práva uplatneného navrhovateľom je v konaní o zaplatenie prejudiciálnou otázkou, ktorú musí súd vyriešiť pred tým, ako rozhodne vo veci samej. Jeho rozhodnutie vo veci samej tak následne závisí od výsledku vyriešenia tejto prejudiciálnej otázky, keď v prípade existencie návrhom uplatneného práva súd návrhu vyhovie tak, že zaviaže odporcu na poskytnúť navrhovateľovi plnenie zodpovedajúce uplatnenému právu navrhovateľovi a naopak v prípade neexistencie návrhom uplatneného práva súd návrh zamietne. Rozhodnutie súdu vo veci samej v konaní o zaplatenie tak v sebe v skutočnosti zahŕňa aj záver o existencii či neexistencii návrhom uplatneného práva. Odporca v konaní sp. zn. 11Cb 1475/1996 uplatňoval v procesnom postavení navrhovateľa svoje právo na zaplatenie sumy 21.369,60 Sk vyplývajúcu z faktúry č. 2402, ktorú navrhovateľovi (v právnom postavení odporcu) vystavil. Súd jeho návrhu až na malú časť (úrok z omeškania za 1 deň) vyhovel, čím fakticky konštatoval, že právo ktoré si v konaní uplatnil existuje. Navrhovateľ sa naopak v súčasnosti domáha určenia, že toto právo neexistuje tvrdiac, že pohľadávku vyplývajúcu z faktúry č. 2402, uplatnenú odporcom (v procesnom postavení navrhovateľa) v konaní sp. zn. 11Cb 1475/1996, uhradil ešte pred začatím uvedeného konania. Rozsudok č.k. 11Cb 1475/1996-74 zo dňa 10.03.2000 vo svojej výrokovej časti neobsahuje explicitné konštatovanie o tom, že právo uplatnené v tomto konaní existuje. Obsahuje len konštatovanie existencie povinnosti navrhovateľa (v procesnom postavení odporcu) poskytnúť odporcovi plnenie v peniazoch definované výškou istiny, úrokmi z omeškania a určením dňa splatnosti tejto povinnosti. Povinnosť, ktorá bola navrhovateľovi (v procesnom postavení odporcu) rozsudkom č.k. 11Cb
1475/1996-74 zo dňa 10.03.2000 uložená, však synalagmaticky zodpovedá právu odporcu, ktoré si v tomto konaní v procesnom postavení navrhovateľa uplatnil. Rozsudok č.k. 11Cb 1475/1996-74 zo dňa 10.03.2000 tak fakticky svojím meritórnym výrokom určuje existenciu odporcovho práva konštatovaním existencie povinnosti navrhovateľa zodpovedajúcej tomuto právu. V konečnom dôsledku, totožnosti predmetu konania a synalagmatického vzťahu práva odporcu a povinnosti navrhovateľa, si je zjavne vedomý aj sám navrhovateľ, keď sa v petite návrhu domáha určenia neexistencie "práva (odporcu) na plnenie" a nie určenia neexistencie "povinnosti navrhovateľa plniť odporcovi".
Výhradami, ktoré navrhovateľ vzniesol voči postupu Okresného súdu Žilina v konaní sp. zn. 11Cb 1475/1996 a voči rozsudku č.k. 11Cb 1475/1996-74 zo dňa 10.03.2000 sa súd nezaoberal, nakoľko mu právomoc preskúmavať priebeh uvedeného konania a obsah rozsudku neprináleží. V prípade, že konanie sp. zn. 11Cb 1475/1996 alebo rozsudok vydaný v tomto konaní trpia nedostatkami, OSP priznáva účastníkovi konania katalóg riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov, ktoré účastník môže využiť. Možnosť ich účinného využitia sa pritom radikálne zvyšuje aktívnou participáciou účastníka na priebehu konania napríklad zúčastňovaním sa na vytýčených pojednávaniach, preberaním súdnych zásielok a sledovaním plynutia lehôt. Súd však považuje za potrebné v tejto súvislosti uviesť, že v konaní sp.zn. 13Cob 66/2010, v uznesení zo dňa 10.03.2010 odmietajúcom odvolanie navrhovateľa (v procesnom postavení odporcu) proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 11Cb 1475/1996-74 zo dňa 10.03.2000, konštatoval Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, účinné doručenie rozsudku č.k. 11Cb 1475/1996-74 zo dňa 10.03.2000 tunajším súdom navrhovateľovi (v procesnom postavení odporcu) postupom podľa § 47 ods. 2 OSP.
Za uvedenej situácie dospel súd k záveru, že v konaní existuje prekážka právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata), nakoľko o predmete konania už bolo rozhodnuté rozsudkom č.k. 11Cb 1475/1996-74 zo dňa 10.03.2000, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.05.2000. V dôsledku tejto skutočnosti návrh nemožno prejednať. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci je takým nedostatkom podmienok konania, ktorý nemožno odstrániť ani činnosťou súdu, ani činnosťou účastníkov, preto súd rozhodol o zastavení konania.
O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c) OSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, dvojmo, na Okresnom súde Žilina. V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha.