Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 44 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (52)115/384909.484d7c.pdf
PDF · 139.04 KB
No categories available
5Cdo/115/2012
Najvyšší súd 5 Cdo 115/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ I. N.B., 2/ H. N.B.,
oboch zastúpených JUDr. S., advokátom so sídlom v N., proti ţalovanej O. N.Š., zastúpenej
JUDr. M., advokátkou so sídlom v N., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
vedenej na Okresnom súde N. pod sp.zn.
25 C 123/2010, v konaní o dovolaní ţalobcov 1/ a 2/ proti uzneseniu Krajského súdu v N. zo
16. februára 2012, sp. zn. 9 Co 287/2011, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e ta .
Ţalobcovia 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania
v sume 47,47 € do rúk jej právnej zástupkyne JUDr. M., advokátky so sídlom v N., do troch
dní.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd N. rozsudkom z 13. septembra 2011, č.k. 25 C 123/2010-64 zamietol
návrh ţalobcov 1/ a 2/, ktorým sa domáhali určenia, ţe časť parc. č. X, nachádzajúca sa
2
v kat. úz. Z., zapísaná na LV č. X. o rozsahu 12 m, patrí do ich bezpodielového
spoluvlastníctva. Ţalobcov 1/ a 2/ zaviazal zaplatiť ţalovanej náhradu trov konania vo výške
141,55 € k rukám jej právnej zástupkyne JUDr. M., do troch dní
od právoplatnosti rozhodnutia. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenie § 80
písm. c) O.s.p., § 123, § 124, § 126 ods.1, § 129, § 130 ods. 1, § 134 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Dospel k záveru, ţe vlastníčkou parcely č. X., nachádzajúcej sa v kat. úz. Z., je
ţalovaná, ktorej vlastnícke právo bolo jednoznačne preukázané a konštatované aj
v konaní vedenom na Okresnom súde N. pod sp.zn. 19 C 4/2008. Poukázal aj na zistenie
z katastrálneho konania, ţe hranica medzi parcelami č. X. a č. X. je totoţná so stavom
zameraným pri THM v roku 1983, ako aj na to, ţe podľa vytyčovacieho náčrtu, overeného
Ing. Š. v r. 2006, parcela č. X. reálne existuje a múr, ktorý vybudovali ţalobcovia, nie je
vybudovaný na hranici medzi parc. č. X. a X., ale je vybudovaný na parcele
č. X.. Na základe týchto zistení konštatoval, ţe ţalobcovia nepreukázali k predmetnej parcele
ţiadny titul, či uţ vlastnícky alebo uţívací, nielen v celosti, ale ani v nimi tvrdenej časti, v
rozsahu 12m, z ktorého dôvodu zamietol aj ich návrh na doplnenie dokazovania
vypracovaním geometrického plánu, v ktorom by bola zameraná časť parcely, ktorej
vlastníckeho práva sa ţalobcovia domáhajú. Mal za to, ţe takéto dokazovanie by bolo
vzhľadom k nepreukázaniu nadobúdacieho titulu ţalobcami nehospodárne. Uviedol, ţe len
skutočnosť, ţe v r. 2003 vybudovali ţalobcovia oporný múr mimo hranicu parc. č. X.
a X., nezakladá pre nich vlastnícke alebo uţívacie právo k časti parc. č.X., ktorú týmto
spôsobom zabrali. Zdôraznil, ţe skutočnosť o nepreukázaní ţiadneho nadobúdacieho titulu
ţalobcami je konštatovaná aj v rozsudku Krajského súdu v N. z 18. novembra 2009, č.k.
5 Co 110/09-229, ktoré na súde prvého stupňa prebiehalo pod sp.zn. 19 C 4/2008. O náhrade
trov konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v N. uznesením zo 16. februára 2012, sp.zn. 9 Co 287/2011 rozsudok súdu
prvého stupňa zrušil a konanie zastavil. Ţalobcom 1/ a 2/ uloţil povinnosť spoločne
a nerozdielne zaplatiť ţalovanej náhradu trov konania v sume 188,80 € právnej zástupkyni
ţalovanej JUDr. M., advokátke, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Poukázal na
to, ţe rozsudkom Okresného súdu N. z 15. decembra 2008, č. k. 19 C 4/2008-195 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v N. z 18. novembra 2009, č.k. 5 Co l10/2009, právoplatného 2.
februára 2010, ţalobcom 1/ a 2/ (v uvedenom konaní v procesnom postavení ţalovaných) bola
uloţená povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť ţalovanej (v uvedenom konaní v
procesnom postavení ţalobkyne) sumu 527,79 € s príslušenstvom, ako aj náhradu trov
konania, a to titulom bezdôvodného obohatenia. Ďalej poukázal na odôvodnenie rozhodnutia
odvolacieho súdu v predmetnej veci, ktorý jednoznačne konštatoval, ţe:
„V danej veci ţalobkyňa preukázala vlastnícke právo k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat.
úz. Z., ktorá je na Správe katastra v N. zapísaná na LV č. X. ako parc. č. X. - ostatná plocha o
2
výmere 53 ma tieţ preukázala, ţe ţalovaní uţívajú túto parcelu
bez právneho titulu, bez právneho dôvodu...“. Z uvedeného povaţoval za zrejmé, ţe v konaní
vedenom na Okresnom súde N. pod sp.zn. 19C 4/2008 si oba súdy (prvostupňový aj odvolací)
pred rozhodnutím vo veci samej - na plnenie, vyriešili ako predbeţnú otázku - otázku
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. Z., vedenej
2
na Správe katastra v N. na LV č. X. ako parc. X., ostatná plocha o výmere 53 m. Uzavrel, ţe
právoplatný rozsudok Okresného súdu N. z 15. decembra 2008, č.k.
19 C 4/2008-195, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v N. z 18. novembra 2009, sp.zn. 5
Co l10/2009, ktorým bolo rozhodnuté o ţalobe na plnenie, je takým rozhodnutím vo veci,
ktoré bráni prejednaniu návrhu o určenie vlastníckeho práva k tej istej nehnuteľnosti, ktorej sa
týkala ţaloba na plnenie (nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vyplýval z uţívania
totoţnej parcely ţalobcami bez právneho titulu, či právneho dôvodu). Povaţoval za nesporné,
ţe v prebiehajúcom konaní ide o tých istých účastníkov konania a zároveň aj ten istý predmet
konania - nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v kat. úz. Z., zapísanú v Správe katastra N., LV č.
2
X., ako parc. č. X. ostatná plocha o výmere 53 m. Uzavrel, ţe právoplatný rozsudok o ţalobe
na plnenie z hľadiska identity predmetu konania tvorí prekáţku rozhodnutej veci pre konanie
o ţalobe na určenie, či tu právo je alebo nie je, nakoľko vychádza z toho istého skutkového
základu. Právoplatný rozsudok o ţalobe na plnenie totiţ
v sebe zahŕňa kladné vyriešenie otázky o existencii vlastníckeho práva. O náhrade trov
konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 224 ods. 1 a § 146 ods. 2 O.s.p.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podali dovolanie ţalobcovia 1/ a 2/, ktoré
odôvodnili tým, ţe v konaní došlo k vade uvedenej v ustanovení § 237 písm. f/ O.s.p.
K odňatiu moţnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) malo dôjsť podľa ich názoru
tým, ţe súdy niţších stupňov odmietli nariadiť a vykonať znalecké dokazovanie znalcom
z odboru zememeračstva na preukázanie skutočnosti, ţe zápis parc. č. X. v katastri
nehnuteľnosti nie je správny. V dovolaní opakovane tvrdili skutočnosti uvádzané uţ v konaní
pred súdom prvého stupňa a odvolacím súdom. Navrhli, aby dovolací súd uznesenie
odvolacieho súdu a rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.
Ţalovaná sa vo vyjadrení k dovolaniu stotoţnila s rozhodnutím odvolacieho súdu.
Navrhla dovolanie ţalobcov odmietnuť a ţiadala priznať aj náhradu trov dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpení advokátkou (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr,
či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu. Podľa
§ 239 ods. 1 O.s.p. je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak odvolací súd
a/ zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu
dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska.
Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho
súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil
vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu
rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)
cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území
Slovenskej republiky.
Nakoľko dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá znaky vyššie
uvedených uznesení (v danom prípade uznesením odvolacieho súdu bol zrušený rozsudok
súdu prvého stupňa a konanie zastavené), je zrejmé, ţe ide o prípad, v ktorom Občiansky
súdny poriadok dovolanie podľa § 239 nepripúšťa.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie
odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád
uvedených v § 237 O.s.p. (§ 242 ods.1 O.s.p.), neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie
prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O.s.p., ale sa komplexne
zaoberal otázkou, či je dovolanie prípustné podľa § 237 O.s.p.
Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto
v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.
So zreteľom na obsah dovolania a tieţ s prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1
O.s.p., dovolací súd osobitne skúmal, či v konaní došlo k odňatiu moţnosti konať pred súdom
(§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p.).
Pod odňatím moţnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký
závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných
práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov. Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka
súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho
poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky
a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti kaţdému
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť
konať pred súdom.
O procesnú vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., spočívajúcu v odňatí moţnosti konať
pred súdom, ide vtedy, ak súd v priebehu konania neumoţnil účastníkovi vykonať práva
priznané mu Občianskym súdnym poriadkom, a to najmä právo predniesť (doplniť) svoje
návrhy, vyjadriť sa k rozhodným skutočnostiam, k návrhom na dôkazy a k vykonaným
dôkazom, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo so súhlasom predsedu
senátu dávať v rámci výsluchu otázky účastníkom (svedkom) a právo zhrnúť na záver
pojednávania svoje návrhy, vyjadriť sa k dokazovaniu i právnej stránke veci (§ 101 ods. 1,
§ 117 ods. 1, § 118 ods. 1 a 4, § 123, § 126 ods. 3, § 131, § 211, § 215 O.s.p.). Vada konania
podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je dôsledkom porušenia práva účastníka súdneho konania
na spravodlivý súdny proces.
Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd – ďalej len „dohovor“) je umoţniť
kaţdému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu
zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je
naplnené tým, ţe všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a pouţití relevantných
právnych noriem rozhodnú tak, ţe ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudrţateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel
a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo
účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotoţnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním
a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania
pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho poţiadavkami
(I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý
proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa
k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa doţadovať ním
navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
Ţalobcovia súdom niţších stupňov vytýkajú, ţe nenariadili nimi navrhnuté znalecké
dokazovanie znalcom z odboru zememeračstva.
Námietka ţalobcov o postupe súdov niţších stupňov súvisiaca s nevykonaním
dôkazov, nie je dôvodná. Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania
a nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Nevykonanie dôkazov podľa návrhov
alebo predstáv ţalobcov nie je ani postupom, ktorým by im súd odňal moţnosť konať
pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu, a nie
účastníkovi konania (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Ak súd niektorý dôkaz nevykoná, môţe to viesť
nanajvýš k jeho nesprávnym skutkovým záverom, a teda v konečnom dôsledku aj
k nesprávnemu rozhodnutiu, nie však k zmätočnosti rozhodnutia (viď napr. aj rozhodnutia
uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 37/1993
a pod č. 125/1999).
Pokiaľ ţalobcovia 1/ a 2/ v súvislosti s nevykonaním nimi navrhovaného dôkazu
spochybňujú úplnosť zistenia skutkového stavu veci treba uviesť, ţe v zmysle ustanovenia
§ 241 ods. 2 O.s.p. dôvodom dovolania nemôţe byť samo osebe nesprávne skutkové zistenie.
Dovolanie totiţ nie je „ďalším“ odvolaním, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom
určeným na nápravu len výslovne uvedených procesných (§ 241 ods. 2 písm. a/ a b/ O.s.p.)
a hmotnoprávnych (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) vád. Preto sa dovolaním nemoţno úspešne
domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa, ani prieskumu
nimi vykonaného dokazovania.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť aj to, ţe odvolací súd meritórne rozhodnutie súdu
prvého stupňa zrušil a konanie zastavil s poukazom na ustanovenie § 103 v spojení s § 104
ods. 1 a § 159 ods. 3 O.s.p. Jeho právny záver o tom, ţe právoplatný rozsudok na plnenie
z hľadiska identity predmetu konania tvorí prekáţku rozhodnutej veci pre konanie o ţalobe na
určenie, či tu právo je alebo nie je, nakoľko vychádza z toho istého skutkového základu je
v súlade s konštantnou judikatúrou súdov, a preto jeho aplikáciou nemohlo dôjsť k odňatiu
moţnosti ţalobcom 1/, 2/ konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Vzhľadom na to, ţe prípustnosť dovolania ţalobcov 1/ a 2/ nemoţno vyvodiť
zo ţiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky
dovolanie odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako
smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
V dovolacom konaní procesne úspešne ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti ţalobcom 1/ a 2/, ktorí úspech nemali (§ 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd priznal ţalovanej náhradu
trov dovolacieho konania spočívajúcu v odmene advokáta za 1 úkon právnej sluţby (§ 14
ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych sluţieb). Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon právnej sluţby určil podľa
§ 10 ods. 1 vyhlášky vo výške 39,84 €, čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné
výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu [§ 1 ods. 3 a § 16
ods. 3 vyhlášky (t.j. 7,63 €)] predstavuje za dva úkony spolu 47,47 €.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 1. augusta 2012
JUDr. Vladimír Magura, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Falbová