Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/115/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ I. N.B., 2/ H. N.B.,

oboch zastúpených JUDr. S., advokátom so sídlom v N., proti ţalovanej O. N.Š., zastúpenej

JUDr. M., advokátkou so sídlom v N., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,

vedenej na Okresnom súde N. pod sp.zn.

, v konaní o dovolaní ţalobcov 1/ a 2/ proti uzneseniu Krajského súdu v N. zo

16. februára 2012, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e ta .

Ţalobcovia 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania

v sume 47,47 € do rúk jej právnej zástupkyne JUDr. M., advokátky so sídlom v N., do troch

dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd N. rozsudkom z 13. septembra 2011, č.k. -64 zamietol

návrh ţalobcov 1/ a 2/, ktorým sa domáhali určenia, ţe časť parc. č. X, nachádzajúca sa

2

v kat. úz. Z., zapísaná na LV č. X. o rozsahu 12 m, patrí do ich bezpodielového

spoluvlastníctva. Ţalobcov 1/ a 2/ zaviazal zaplatiť ţalovanej náhradu trov konania vo výške

141,55 € k rukám jej právnej zástupkyne JUDr. M., do troch dní

od právoplatnosti rozhodnutia. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenie § 80

písm. c) , , , , , , Občianskeho

zákonníka. Dospel k záveru, ţe vlastníčkou parcely č. X., nachádzajúcej sa v kat. úz. Z., je

2

ţalovaná, ktorej vlastnícke právo bolo jednoznačne preukázané a konštatované aj

v konaní vedenom na Okresnom súde N. pod sp.zn. . Poukázal aj na zistenie

z katastrálneho konania, ţe hranica medzi parcelami č. X. a č. X. je totoţná so stavom

zameraným pri THM v roku 1983, ako aj na to, ţe podľa vytyčovacieho náčrtu, overeného

Ing. Š. v r. 2006, parcela č. X. reálne existuje a múr, ktorý vybudovali ţalobcovia, nie je

vybudovaný na hranici medzi parc. č. X. a X., ale je vybudovaný na parcele

č. X.. Na základe týchto zistení konštatoval, ţe ţalobcovia nepreukázali k predmetnej parcele

ţiadny titul, či uţ vlastnícky alebo uţívací, nielen v celosti, ale ani v nimi tvrdenej časti, v

rozsahu 12m, z ktorého dôvodu zamietol aj ich návrh na doplnenie dokazovania

vypracovaním geometrického plánu, v ktorom by bola zameraná časť parcely, ktorej

vlastníckeho práva sa ţalobcovia domáhajú. Mal za to, ţe takéto dokazovanie by bolo

vzhľadom k nepreukázaniu nadobúdacieho titulu ţalobcami nehospodárne. Uviedol, ţe len

skutočnosť, ţe v r. 2003 vybudovali ţalobcovia oporný múr mimo hranicu parc. č. X.

a X., nezakladá pre nich vlastnícke alebo uţívacie právo k časti parc. č.X., ktorú týmto

spôsobom zabrali. Zdôraznil, ţe skutočnosť o nepreukázaní ţiadneho nadobúdacieho titulu

ţalobcami je konštatovaná aj v rozsudku Krajského súdu v N. z 18. novembra 2009, č.k.

-229, ktoré na súde prvého stupňa prebiehalo pod sp.zn. . O náhrade

trov konania rozhodol s poukazom na ustanovenie

Krajský súd v N. uznesením zo 16. februára 2012, sp.zn. rozsudok súdu

prvého stupňa zrušil a konanie zastavil. Ţalobcom 1/ a 2/ uloţil povinnosť spoločne

a nerozdielne zaplatiť ţalovanej náhradu trov konania v sume 188,80 € právnej zástupkyni

ţalovanej JUDr. M., advokátke, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Poukázal na

to, ţe rozsudkom Okresného súdu N. z 15. decembra 2008, č. k. -195 v spojení s

rozsudkom Krajského súdu v N. z 18. novembra 2009, č.k. , právoplatného 2.

februára 2010, ţalobcom 1/ a 2/ (v uvedenom konaní v procesnom postavení ţalovaných) bola

uloţená povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť ţalovanej (v uvedenom konaní v

procesnom postavení ţalobkyne) sumu 527,79 € s príslušenstvom, ako aj náhradu trov

konania, a to titulom bezdôvodného obohatenia. Ďalej poukázal na odôvodnenie rozhodnutia

odvolacieho súdu v predmetnej veci, ktorý jednoznačne konštatoval, ţe:

„V danej veci ţalobkyňa preukázala vlastnícke právo k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat.

úz. Z., ktorá je na Správe katastra v N. zapísaná na LV č. X. ako parc. č. X. - ostatná plocha o

2

výmere 53 ma tieţ preukázala, ţe ţalovaní uţívajú túto parcelu

bez právneho titulu, bez právneho dôvodu...“. Z uvedeného povaţoval za zrejmé, ţe v konaní

vedenom na Okresnom súde N. pod sp.zn. si oba súdy (prvostupňový aj odvolací)

pred rozhodnutím vo veci samej - na plnenie, vyriešili ako predbeţnú otázku - otázku

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. Z., vedenej

2

na Správe katastra v N. na LV č. X. ako parc. X., ostatná plocha o výmere 53 m. Uzavrel, ţe

právoplatný rozsudok Okresného súdu N. z 15. decembra 2008, č.k.

-195, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v N. z 18. novembra 2009, sp.zn. 5

Co l10/2009, ktorým bolo rozhodnuté o ţalobe na plnenie, je takým rozhodnutím vo veci,

ktoré bráni prejednaniu návrhu o určenie vlastníckeho práva k tej istej nehnuteľnosti, ktorej sa

týkala ţaloba na plnenie (nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vyplýval z uţívania

totoţnej parcely ţalobcami bez právneho titulu, či právneho dôvodu). Povaţoval za nesporné,

ţe v prebiehajúcom konaní ide o tých istých účastníkov konania a zároveň aj ten istý predmet

konania - nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v kat. úz. Z., zapísanú v Správe katastra N., LV č.

2

X., ako parc. č. X. ostatná plocha o výmere 53 m. Uzavrel, ţe právoplatný rozsudok o ţalobe

na plnenie z hľadiska identity predmetu konania tvorí prekáţku rozhodnutej veci pre konanie

o ţalobe na určenie, či tu právo je alebo nie je, nakoľko vychádza z toho istého skutkového

základu. Právoplatný rozsudok o ţalobe na plnenie totiţ

v sebe zahŕňa kladné vyriešenie otázky o existencii vlastníckeho práva. O náhrade trov

konania rozhodol s poukazom na ustanovenie a

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podali dovolanie ţalobcovia 1/ a 2/, ktoré

odôvodnili tým, ţe v konaní došlo k vade uvedenej v ustanovení

K odňatiu moţnosti konať pred súdom ( ) malo dôjsť podľa ich názoru

tým, ţe súdy niţších stupňov odmietli nariadiť a vykonať znalecké dokazovanie znalcom

z odboru zememeračstva na preukázanie skutočnosti, ţe zápis parc. č. X. v katastri

nehnuteľnosti nie je správny. V dovolaní opakovane tvrdili skutočnosti uvádzané uţ v konaní

pred súdom prvého stupňa a odvolacím súdom. Navrhli, aby dovolací súd uznesenie

odvolacieho súdu a rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie.

Ţalovaná sa vo vyjadrení k dovolaniu stotoţnila s rozhodnutím odvolacieho súdu.

Navrhla dovolanie ţalobcov odmietnuť a ţiadala priznať aj náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podali včas účastníci konania ( ) zastúpení advokátkou (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( a nasl. ).

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak odvolací súd

a/ zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu

dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska.

Podľa je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

Nakoľko dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá znaky vyššie

uvedených uznesení (v danom prípade uznesením odvolacieho súdu bol zrušený rozsudok

súdu prvého stupňa a konanie zastavené), je zrejmé, ţe ide o prípad, v ktorom Občiansky

súdny poriadok dovolanie podľa § 239 nepripúšťa.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie

odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád

uvedených v ( ), neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale sa komplexne

zaoberal otázkou, či je dovolanie prípustné podľa

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto

v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.

So zreteľom na obsah dovolania a tieţ s prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1

, dovolací súd osobitne skúmal, či v konaní došlo k odňatiu moţnosti konať pred súdom

( v spojení s ).

Pod odňatím moţnosti pred súdom konať ( ) sa rozumie taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných

práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov. Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka

súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho

poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj a nasl.

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Podľa ustanovenia dovolanie je prípustné proti kaţdému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť

konať pred súdom.

O procesnú vadu v zmysle , spočívajúcu v odňatí moţnosti konať

pred súdom, ide vtedy, ak súd v priebehu konania neumoţnil účastníkovi vykonať práva

priznané mu , a to najmä právo predniesť (doplniť) svoje

návrhy, vyjadriť sa k rozhodným skutočnostiam, k návrhom na dôkazy a k vykonaným

dôkazom, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo so súhlasom predsedu

senátu dávať v rámci výsluchu otázky účastníkom (svedkom) a právo zhrnúť na záver

pojednávania svoje návrhy, vyjadriť sa k dokazovaniu i právnej stránke veci (§ 101 ods. 1,

, a , , , , , ). Vada konania

podľa je dôsledkom porušenia práva účastníka súdneho konania

na spravodlivý súdny proces.

Obsahom práva na spravodlivý súdny proces ( ,

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd – ďalej len „dohovor“) je umoţniť

kaţdému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu

zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je

naplnené tým, ţe všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a pouţití relevantných

právnych noriem rozhodnú tak, ţe ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,

neudrţateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel

a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo

účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotoţnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním

a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bol účastník konania

pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho poţiadavkami

(). Do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý

proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa

k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa doţadovať ním

navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (, ).

Ţalobcovia súdom niţších stupňov vytýkajú, ţe nenariadili nimi navrhnuté znalecké

dokazovanie znalcom z odboru zememeračstva.

Námietka ţalobcov o postupe súdov niţších stupňov súvisiaca s nevykonaním

dôkazov, nie je dôvodná. Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania

a nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Nevykonanie dôkazov podľa návrhov

alebo predstáv ţalobcov nie je ani postupom, ktorým by im súd odňal moţnosť konať

pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu, a nie

účastníkovi konania ( ). Ak súd niektorý dôkaz nevykoná, môţe to viesť

nanajvýš k jeho nesprávnym skutkovým záverom, a teda v konečnom dôsledku aj

k nesprávnemu rozhodnutiu, nie však k zmätočnosti rozhodnutia (viď napr. aj rozhodnutia

uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 37/1993

a pod č. 125/1999).

Pokiaľ ţalobcovia 1/ a 2/ v súvislosti s nevykonaním nimi navrhovaného dôkazu

spochybňujú úplnosť zistenia skutkového stavu veci treba uviesť, ţe v zmysle ustanovenia

dôvodom dovolania nemôţe byť samo osebe nesprávne skutkové zistenie.

Dovolanie totiţ nie je „ďalším“ odvolaním, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom

určeným na nápravu len výslovne uvedených procesných ( a )

a hmotnoprávnych ( ) vád. Preto sa dovolaním nemoţno úspešne

domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa, ani prieskumu

nimi vykonaného dokazovania.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť aj to, ţe odvolací súd meritórne rozhodnutie súdu

prvého stupňa zrušil a konanie zastavil s poukazom na ustanovenie § 103 v spojení s § 104

ods. 1 a Jeho právny záver o tom, ţe právoplatný rozsudok na plnenie

z hľadiska identity predmetu konania tvorí prekáţku rozhodnutej veci pre konanie o ţalobe na

určenie, či tu právo je alebo nie je, nakoľko vychádza z toho istého skutkového základu je

v súlade s konštantnou judikatúrou súdov, a preto jeho aplikáciou nemohlo dôjsť k odňatiu

moţnosti ţalobcom 1/, 2/ konať pred súdom v zmysle

Vzhľadom na to, ţe prípustnosť dovolania ţalobcov 1/ a 2/ nemoţno vyvodiť

zo ţiadneho ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky

dovolanie odmietol podľa v spojení s ako

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

V dovolacom konaní procesne úspešne ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti ţalobcom 1/ a 2/, ktorí úspech nemali (

v spojení s a ). Dovolací súd priznal ţalovanej náhradu

trov dovolacieho konania spočívajúcu v odmene advokáta za 1 úkon právnej sluţby (§ 14

ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych sluţieb). Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon právnej sluţby určil podľa

§ 10 ods. 1 vyhlášky vo výške 39,84 €, čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné

výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu [§ 1 ods. 3 a § 16

ods. 3 vyhlášky (t.j. 7,63 €)] predstavuje za dva úkony spolu 47,47 €.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 1. augusta 2012

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Falbová