Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 422/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. augusta 2014

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti JUHODREVO, výrobné družstvo, Nitrianska

cesta 119, Nové Zámky, zastúpenej advokátkou JUDr. Emou Zacharovou, Advokátska

kancelária JUDr. Ema Zacharová advokát s. r. o, Forgáchova bašta 5676/7, Nové Zámky,

vo veci namietaného porušenia základných práv zaručených v čl. 20 ods. 1 a 3, čl. 46 ods. 1

a v a práva zaručeného v Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Nové Zámky

sp. zn. z 21. decembra 2012 v spojení s opravným uznesením Okresného

súdu Nové Zámky sp. zn. zo 17. januára 2013, ako aj uznesením Krajského

súdu v Nitre sp. zn. z 28. marca 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti JUHODREVO, výrobné družstvo o d m i e t a pre nedostatok

právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

16. augusta 2013 doručená sťažnosť spoločnosti JUHODREVO, výrobné družstvo,

Nitrianska cesta 119, Nové Zámky (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia

základných práv zaručených v a 3, a v

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného

súdu Nové Zámky (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 21. decembra 2012

v spojení s opravným uznesením okresného súdu sp. zn. zo 17. januára 2013,

ako aj uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len krajský súd“) sp. zn.

z 28. marca 2013.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom okresným súdom

pod sp. zn. sa sťažovateľ podanou žalobou domáhal súdnej ochrany výkonu

vecného bremena zriadeného v jeho prospech na susednej nehnuteľnosti žalovaného

(Prvá novozámocká STK, s. r. o.) spočívajúceho v práve prechodu pešo a motorovým

vozidlom cez nehnuteľnosť žalovaného (ďalej len „zaťažená nehnuteľnosť“), vo výkone

ktorého (rozumej vecného bremena, pozn.) mal žalovaný sťažovateľovi brániť oplotením

zaťaženého pozemku, v dôsledku čoho znemožnil sťažovateľovi prístup k jeho

nehnuteľnosti. Okresný súd uznesením sp. zn. zo 16. júla 2012 konanie

o žalobe sťažovateľa zastavil s odôvodnením, že v danom prípade ide o vec už

rozhodnutú (res iudicata) o ktorej mal okresný súd už rozhodnúť v konaní vedenom

pod sp. zn. . Krajský súd uznesením sp. zn.

z 28. septembra 2012 toto uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na nové

konanie a rozhodnutie z dôvodu, že z uznesenia okresného súdu nevyplývalo, akým

spôsobom posúdil totožnosť predmetu konaní vedených pod sp. zn.

a sp. zn. . Po vrátení veci z krajského súdu okresný súd „rozsudkom“

sp. zn. z 21. decembra 2012 opätovne konanie o žalobe sťažovateľa zastavil,

a to znovu z dôvodu, že podľa názoru okresného súdu o danom predmete konania už

rozhodol rozsudkom sp. zn. z 10. decembra 2009. Následne 17. januára 2013

vydal okresný súd k svojmu rozsudku z 21. decembra 2012 opravné uznesenie, ktorým

konštatoval, že v skutočnosti rozhodnutie sp. zn. z 21. decembra 2012

nemalo mať formu „rozsudku“, ale formu „uznesenia“. V dôsledku odvolania podaného

sťažovateľom krajský súd uznesením sp. zn. z 28. marca 2013 potvrdil

„rozsudok“ okresného súdu sp. zn. z 21. decembra 2012 v spojení s jeho

opravným uznesením zo 17. januára 2013.

Podľa sťažovateľa napádaný „rozsudok“ okresného súdu sp. zn.

z 21. decembra 2012 v spojení s jeho opravným uznesením zo 17. januára 2013, ako aj

uznesenie krajského súdu sp. zn. z 28. marca 2013, ktorým krajský súd

označené rozhodnutia okresného súdu ako vecne správne potvrdil, sú arbitrárne, svojvoľné,

neodôvodnené, a tak z ústavného hľadiska neudržateľné, pretože sú podľa sťažovateľa

založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že tak

okresný súd, ako ani krajský súd nezohľadnili, že rozsudok sp. zn.

z 10. decembra 2009, ktorým mal okresný súd už v minulosti rozhodnúť o identickom

predmete konania (ktorý mal byť aj predmetom preskúmavaného konania vedeného

okresným súdom pod sp. zn. ) a ktorého existencia mala byť dôvodom na

zastavenie napádaného konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. , bol

pre vecné posúdenie predmetu konania v podstatnej časti zrušený rozhodnutím krajského

súdu.

Z príloh sťažnosti totiž vyplýva, že obchodná spoločnosť Prvá novozámocká

STK, s. r. o. (ďalej len „žalobca“, v preskúmavanom konaní vedenom okresným súdom

pod sp. zn. mal však postavenie žalovaného, pozn.), sa už v minulosti

v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. domáhal proti sťažovateľovi

zrušenia vecného bremena viaznuceho na pozemku žalobcu v prospech sťažovateľa, pričom

v tomto konaní sťažovateľ ako žalovaný uplatnil proti žalobcovi protinávrh, ktorým sa

domáhal, aby okresný súd uložil žalobcovi povinnosť zdržať sa akýchkoľvek zásahov do

výkonu jeho práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Okresný súd rozsudkom

č. k. -128 z 10. decembra 2009 žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel

a vo výroku v bode 1 zrušil vecné bremeno zriadené na jeho nehnuteľnosti v prospech

sťažovateľa a súčasne z tohto dôvodu vo výroku v bode 2 rozhodol aj o zamietnutí

vzájomného návrhu sťažovateľa. V dôsledku odvolania podaného sťažovateľom iba proti

bodu 1 výroku označeného rozsudku okresného súdu krajský súd tento rozsudok

v odvolaním napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie

a rozhodnutie. Následne okresný súd ďalším rozsudkom č. k. -206

z 10. februára 2011 žalobu žalobcu zamietol, pričom krajský súd v odvolacom konaní

rozsudkom sp. zn. z 10. novembra 2011 toto rozhodnutie potvrdil.

V uvedených súvislostiach sťažovateľ v sťažnosti okrem iného tiež uviedol:

„Tak ako som už vyššie uviedol, Okresný súd Nové Zámky odôvodnil svoje

rozhodnutie tým, že podľa jeho názoru je tu prekážka res iudicata, pretože vo veci už bolo

právoplatne rozhodnuté v konaní vedenom na OS Nové Zámky pod sp. zn. .

Po posúdení skutkových okolností, na ktorých bol založený vzájomný návrh v konaní

skonštatoval, že ide v oboch prípadoch o rovnaké skutkové tvrdenia.

Opomenul sa pritom vysporiadať s podstatnou okolnosťou, za ktorej rozhodoval

o našom vzájomnom návrhu rozsudkom -128 zo dňa 10.12.2009 a tento

zamietol. O vzájomnom návrhu rozhodol súd v tom istom rozsudku druhým výrokom, ktorý

bol závislý na prvom výroku, ktorým súd zrušil vecné bremeno. Logicky teda, keď súd zrušil

vecné bremeno, tak musel vzájomný návrh zamietnuť... Teda zamietnutie nášho vzájomného

návrhu právne súviselo s tým, že súd vyhovel Prvej novozámockej STK, s.r.o. a zrušil vecné

bremeno. Pritom následne v neskoršom rozsudku v tom istom konaní sa právne posúdenie

dôvodov na zrušenie vecného bremena zmenilo a došlo k zamietnutiu návrhu Prvej

novozámockej STK, s.r.o. na zrušenie vecného bremena. Odôvodnenie zamietnutia

vzájomného návrhu je pritom obsiahnuté v jedinej vete odôvodnenia zamietavého rozsudku

-128 zo dňa 10. 12. 2009, v ktorej súd jednoznačne odôvodňuje toto

zamietnutie rozhodnutím o vyhovení návrhu, ktorým zrušil vecné bremeno.

... Okresný súd Nové Zámky a následne Krajský súd v Nitre nesprávne posúdili

otázku, či skutočne ide o res iudicata. Zo strany žalovaného dochádza trvale k porušovaniu

mojich práv tým, že mi znemožňuje vykonávať moje práva vyplývajúce z vecného bremena.

Teda ide o pretrvávajúci stav... Rozhodnutie súdu o zamietnutí vzájomného návrhu nemá

za následok zánik vecného bremena a ani zánik môjho práva domáhať sa na súde toho, aby

odporca toto právo rešpektoval. Preto rozhodnutím Okresného súdu v Nových Zámkoch

a naň nadväzujúcim rozhodnutím Krajského súdu v Nitre boli porušené moje ústavné

práva.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie

konanie ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa článku 20 ods. 1 prvá a druhá veta,

podľa článku 20 ods. 3 druhá veta, podľa článku 46 ods. 1, podľa článku 48 ods.2

a podľa článku 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

bolo uznesením Okresného súdu Nové Zámky -72 zo dňa 21.12.2012

v spojitosti s opravným uznesením -77 zo dňa 17.01.2013 a uznesením

Krajského súdu v Nitre -82 zo dňa 28.03.2013 porušené.

2. Uznesenie Okresného súdu Nové Zámky -72 zo dňa 21.12.2012

v spojitosti s opravným uznesením -77 zo dňa 17.01.2013 a uznesenie

Krajského súdu v Nitre -82 zo dňa 28.03.2013 sa zrušujú a vec sa mu vracia

na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada nemajetkovej ujmy v sume 2.000,- €, ktorú mu

zaplatí Krajský súd v Nitre do 2 mesiacov.

4. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov konania v sume 275,94 €, ktorú sumu

Krajský súd v Nitre zaplatí na účet právneho zástupcu JUDr. Ema Zacharová, advokát

s.r.o. vo VÚB, a. s.... “

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom konania ústavného súdu je sťažovateľom namietané porušenie

základných práv zaručených v a 3, a v a práva

zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu sp. zn.

z 21. decembra 2012 v spojení s opravným uznesením okresného súdu

sp. zn. zo 17. januára 2013 (bod 1), ako aj uznesením krajského súdu

sp. zn. z 28. marca 2013 (bod 2).

1. K namietaným rozhodnutiam okresného súdu

V súvislosti s napádanými uzneseniami okresného súdu ústavný súd poukazuje

na skutočnosť, že vzhľadom na princíp subsidiarity („ak nerozhoduje iný súd“), ktorý

vyplýva z citovaného , môže ústavný súd poskytnúť ochranu

konkrétnemu právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich

ochrany fyzická osoba alebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní

pred súdnymi orgánmi Slovenskej republiky.

Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľom označených práv alebo slobôd

oprávnený konať alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd jeho sťažnosť už

po predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.

Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľ mal možnosť domáhať sa preskúmania,

sťažnosťou pred ústavným súdom napádaných uznesení okresného súdu

sp. zn. z 21. decembra 2012 a zo 17. januára 2013, a to využitím riadneho

opravného prostriedku (odvolania), ktorý sťažovateľ napokon (ako to vyplýva aj

zo sťažnosti) aj účinne využil. Na základe sťažovateľom podaného odvolania sa tak krajský

súd v rozsahu svojho preskúmavacieho oprávnenia odvolacieho súdu v odvolacom konaní

vedenom pod sp. zn. musel v podstate vyrovnať s rovnakými skutkovými

a právnymi argumentmi, aké sťažovateľ uvádza aj v konaní pred ústavným súdom.

Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany

ústavnosti ( ), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou

vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (, ), ústavný

súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti už po jej predbežnom prerokovaní odmietol

pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie ( ),

tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

2. K namietanému rozhodnutiu krajského súdu

Pokiaľ ide o napádané rozhodnutie krajského súdu, ústavný súd poukazuje v prvom

rade na skutočnosť, že ústavné súdnictvo a právomoc ústavného súdu sú vybudované

predovšetkým na zásade prieskumu vecí právoplatne skončených, v ktorých protiústavnosť

nemožno napraviť iným spôsobom, teda predovšetkým procesnými prostriedkami

vyplývajúcimi z príslušných procesných noriem [ Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“)]. Ide o jeden zo základných

princípov, ktoré ovládajú konanie pred ústavným súdom, a to o princíp subsidiarity.

Ústavný súd vzhľadom na citované ustanovenie konštatuje, že

keďže sťažovateľ vidí porušenie ním označených základných práv a práva v tom, že

všeobecné súdy sa vecne nezaoberali jeho žalobou, ale konanie o nej v dôsledku

nesprávneho právneho posúdenia veci bez ďalšieho zastavili, čím mu v konečnom dôsledku

týmto postupom bola odňatá možnosť konať aj pred krajským (odvolacím) súdom,

sťažovateľ mal podľa názoru ústavného súdu z tohto dôvodu možnosť domáhať sa

preskúmania postupu a rozhodnutia krajského súdu využitím mimoriadneho opravného

prostriedku a to dovolania z dôvodu uvedeného v (účastníkovi konania

sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom).

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že ústavný súd považuje dovolanie za účinný

právny prostriedok ochrany základných práv a slobôd v občianskoprávnom konaní

(napr. , , ), preto ho nemožno nahradiť rozhodnutím

ústavného súdu o sťažnosti podľa .

Na základe podaného dovolania mohlo dôjsť k naplneniu účelu sledovaného

sťažovateľom aj v konaní o sťažnosti, a to predovšetkým k zrušeniu rozhodnutia krajského

súdu sp. zn. z 28. marca 2013. Tento záver potvrdzuje aj , ktorý

umožňuje dovolaciemu súdu zrušiť rozhodnutie odvolacieho súdu a vrátiť mu vec na ďalšie

konanie. V rozsahu svojho preskúmavacieho oprávnenia by sa dovolací súd v podstate

musel vyrovnať s rovnakými skutkovými a právnymi argumentmi, aké sťažovateľ uvádza aj

v konaní pred ústavným súdom.

Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnenie právomoci dovolacieho súdu vo veci

sťažovateľa predchádza uplatneniu právomoci ústavného súdu, možno považovať podanie

sťažnosti ústavnému súdu v tomto procesnom štádiu za neprípustné, hoci aj pre procesnú

pasivitu sťažovateľa (vigilantibus iura scripta sunt).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti (vo vzťahu

ku krajskému súdu, pozn.) už po jej predbežnom prerokovaní odmietol pre nedostatok

svojej právomoci na jej prerokovanie ( ).

Ústavný súd nad rámec poznamenáva, že sťažovateľ má možnosť domáhať sa

ochrany svojho práva zodpovedajúceho vecnému bremenu aj podaním novej žaloby

na všeobecnom súde.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení napadnutých

rozhodnutí, ako aj rozhodnutie o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia a úhrady

trov konania je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľa (čl. 127

ods. 2 prvá veta ), ústavný súd o tých častiach sťažnosti, ktorými sa sťažovateľ

domáhal ich priznania, už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. augusta 2014