Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 392/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júna 2015 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta

a Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej

spoločnosti LABAŠ s. r. o., Textilná 1, Košice, zastúpenej AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN

Law firm s. r. o., Kmeťova 26, Košice, prostredníctvom ktorej koná jej konateľka

a advokátka JUDr. Klaudia Azariová, ktorou namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní

vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. ),

a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti LABAŠ s. r. o., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. júna 2015

osobne doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti LABAŠ s. r. o., Textilná 1, Košice (ďalej

len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), zastúpenej AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN

Law firm s. r. o., Kmeťova 26, Košice, prostredníctvom ktorej koná jej konateľka

a advokátka JUDr. Klaudia Azariová, ktorou namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľka podala

15. augusta 2014 okresnému súdu návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu,

ktorým sa domáhala zaplatenia sumy 14 186,86 € s príslušenstvom proti odporcom v 1. až

3. rade z titulu neuhradených faktúr za odobratý tovar.

Podľa sťažovateľky je „celé konanie... vedené v neprimeranej časovej dĺžke, čo je

v priamom rozpore so zásadou právnej istoty, práva na spravodlivý súdny proces

bez zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednenia veci v primeranej lehote. ... celé

konanie až doteraz, je zbytočne zdĺhavé, nehospodárne a neefektívne, a to bez preukázania

závažného dôvodu, či potreby vykonania konkrétneho dôkazu. Konanie nevedie

k meritórnemu rozhodnutiu vo veci samej a Okresný súd Košice I bez toho, aby najprv vydal

zmenkový platobný rozkaz, alebo aspoň vyzval navrhovateľa na opravu chýb v návrhu podľa

nariadil pojednávanie, čím značnou mierou spôsobil zbytočné prieťahy

v tomto konaní a znížil reálnu vymožiteľnosť žalovanej sumy.“.

Sťažovateľka tvrdí, že 24. marca 2015 podala predsedovi okresného súdu sťažnosť na

postup okresného súdu v napadnutom konaní pre porušenie práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a nasl. o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

Z odpovede predsedu okresného súdu z 23. apríla 2015 má podľa sťažovateľky vyplývať,

že jej sťažnosť bola dôvodná, vzhľadom na to, že v odpovedi sa konštatuje nečinnosť

okresného súdu od podania návrhu 15. augusta 2014 do 15. decembra 2014.

V súvislosti s kritériami, podľa ktorých ústavný súd skúma, či v konkrétnom prípade

bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

sťažovateľka uvádza:

„Uplatnenie nároku vyplývajúceho zo zmenky je súčasťou štandardnej agendy

zmenkových súdov a existuje k tejto otázke ustálená judikatúra. Úlohou súdu je nastoliť

právnu istotu v predmetnej veci. A nie je možné akceptovať dobu, počas ktorej Okresný súd

Košice I ani len nevyzval navrhovateľa na úhradu súdneho poplatku aj napriek mnohým

telefonickým dopytom a urgenciám zo strany právneho zástupcu navrhovateľa. Aj podľa

názoru sťažovateľa nie je vec právne ani skutkovo zložitá, preto nie je možné ospravedlniť

dobu, počas ktorej mal Okresný súd Košice I vo veci konať a právoplatne rozhodnúť.

Okresný súd Košice I postupoval neracionálne a zmätočne, v uvedenom konaní spočiatku

nekonal vôbec, keď osem mesiacov ani len nevyzval navrhovateľa na úhradu súdneho

poplatku a následne bez toho, aby vydal zmenkový platobný rozkaz alebo vyzval

navrhovateľa na opravu chýb v návrhu nariadil pojednávanie, čím podľa názoru sťažovateľa

konal zmätočne. Poukazujeme na skutočnosť, že predmetné konanie trvá odo dňa podania

návrhu už viac ako 9 mesiacov, čo vzhľadom na to, že sa uplatňuje nárok zo zmenky a na

skutočnosť, že postupným plynutím času sa znižuje reálna vymožiteľnosť nároku voči

žalovaným je neprimeraný časový úsek.“

Sťažovateľka je presvedčená, že „konanie Okresného súdu Košice I nesmeruje...

k právoplatnému skončeniu konania, ale naopak, konanie bezdôvodne predlžuje a odďaľuje

tým poskytnutie právnej istoty rozhodnutej veci. Ako vyplýva z chronológie tejto sťažnosti,

v postupe Okresného súdu Košice I je obdobie, kedy nevykonáva žiadnu aktivitu smerujúcu

k skončeniu konania alebo nevykonáva dostatočne potrebnú aktivitu a úkony na

právoplatné skončenie veci samej.“.

Sťažovateľka sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia,

čo odôvodňuje takto: „Priznanie finančného zadosťučinenia by predstavovalo

pre sťažovateľa aspoň čiastočnú satisfakciu za ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku toho, že

konanie Okresného súdu Košice I je v neprimeranej časovej dĺžke, čím dochádza k reálnej

nevymožiteľnosti uplatňovanej sumy, čo je v priamom rozpore so zásadou právnej istoty,

práva na spravodlivý súdny proces bez zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie

veci v primeranej lehote.“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na verejné prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa článku 48 ods. 2 SR a základné právo na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

bolo porušené.

2. Okresnému súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 10.000,00 Eur

(desaťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Košice I povinný do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu vyplatiť sťažovateľovi na účet právneho zástupcu sťažovateľa.

4. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov konania v sume 355,72 € (slovom

tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiatdva centov), ktoré je Okresný súd Košice I povinný

zaplatiť na účet jeho právneho zástupcu...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka namieta, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo

k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa

právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty

dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu.

Preto na naplnenie základného práva podľa a práva podľa

dohovoru nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony

bez ohľadu na ich počet (napr. , ).

V konaniach o sťažnostiach podľa , v ktorých sťažovatelia

namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou

vyžaduje preukázanie podania sťažnosti predsedovi príslušného súdu na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa § 3 ods. 4 v spojení s § 62 a nasl. zákona o súdoch. Takúto

sťažnosť totiž ústavný súd považuje za účinný prostriedok ochrany základného práva podľa

(ako aj práva podľa dohovoru), ktorý vzhľadom

na subsidiárne postavenie ústavného súdu pri ochrane základných práv a slobôd treba využiť

pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (porovnaj napr. , ).

Účinnosť tohto právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní

potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach

zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj

disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a §

118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že

„Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v

konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán,

ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky

skutočnosti.“. Napokon podľa § 64 ods. 3 zákona o súdoch „Ak orgán poverený

vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení

na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči

zodpovedným osobám dôsledky.“.

V nadväznosti na uvedené ústavný súd uvádza, že v reakcii na niektoré rozhodnutia

Európskeho súdu pre ľudské práva korigoval v ostatnom období svoju judikatúru tak,

že na požiadavke využitia prostriedkov nápravy v zmysle § 62 a nasl. zákona o súdoch

na orgáne štátnej správy dotknutého súdu v zásade už netrvá, ale len v prípadoch, keď dĺžka

namietaného konania v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu je už prima facie zjavne

neprimeraná (napr. , ). V konkrétnych okolnostiach

posudzovanej veci o zjavne neprimeranú doterajšiu dĺžku konania nejde.

Ústavný súd vo svojej predchádzajúcej judikatúre viackrát poukázal aj na to, že

ak orgán štátnej správy súdov uzná sťažnosť na prieťahy v konaní za dôvodnú, nemusí to

viesť bez ďalšieho k prijatiu v nadväznosti na to podanej sťažnosti podľa (

ods. 3 ) na ďalšie konanie, pretože ústavný súd, pridržiavajúc sa

doterajšej judikatúry, považuje za potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový priestor

na prijatie opatrení s cieľom nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného

nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou (, , ).

V prípade, ak všeobecný súd, reagujúc na sťažnosť sťažovateľky podľa § 62 a nasl.

zákona o súdoch, prijme opatrenia smerujúce k zabezpečeniu ochrany jej základného práva,

zakladá to podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu dôvod na odmietnutie sťažnosti

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľka sťažnosť na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch predsedovi okresného súdu

doručila 24. marca 2015.

Z vyjadrenia predsedu okresného súdu sp. zn. Spr 35/2015 z 23. apríla 2015 v reakcii

na sťažnosť podanú sťažovateľkou v súlade s § 62 a nasl. zákona o súdoch vyplynuli tieto pre

vec rozhodné skutočnosti:

Dňa 15. augusta 2014 bol okresnému súdu doručený návrh na vydanie zmenkového

platobného rozkazu. Vec bola 15. decembra 2014 preradená do súdneho registra CbZm

z dôvodu, že nebola predložená zmenka voči odporcom v 1. až 3. rade, nebol vykonateľný

petit týkajúci sa úrokov z omeškania a nebol predložený originál plnej moci na zastupovanie

v konaní pred okresným súdom. Okresný súd následne 9. apríla 2015 vyzval právneho

zástupcu sťažovateľky na zaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh. Dňa 20. apríla 2015

zákonný sudca v napadnutom konaní nariadil pojednávanie na 18. jún 2015.

Z prehľadu procesných úkonov vykonaných v napadnutom konaní vyplýva,

že okresný súd síce bol po podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu dlhší čas nečinný,

avšak po podaní sťažnosti predsedovi okresného súdu začal vo veci intenzívne konať, t. j.

prostredníctvom tejto sťažnosti sa zabezpečila efektívna ochrana základného práva

sťažovateľky podľa , ako aj jej práva podľa dohovoru.

Uvedené skutočnosti zakladajú dôvod na odmietnutie sťažnosti ako zjavne

neopodstatnenej. Na podporu tohto záveru ústavný súd vzal do úvahy aj doterajšiu celkovú

dĺžku napadnutého konania. Vo svojej ustálenej judikatúre totiž ústavný súd opakovane

uvádza, že zjavná neopodstatnenosť sťažnosti, prostredníctvom ktorej sa namieta porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ,

môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní

pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo

vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch. Obdobne z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že

nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(, , , , ).

Podľa názoru ústavného súdu stabilne vyjadrovaného v porovnateľných veciach

v zásade nemožno postup okresného súdu v konaní, od ktorého začatia neuplynul ani jeden

rok (15. august 2014), počas ktorého sa už začalo konať o veci samej, považovať za taký

postup, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy v konaní“ v zmysle čl. 48

ods. 2 , resp. ako porušenie práva podľa dohovoru.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľky podľa ako zjavne neopodstatnenú.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi

sťažovateľky.

Nad rámec odôvodnenia tohto uznesenia ústavný súd považoval za potrebné uviesť,

že nič nebráni sťažovateľke obrátiť sa na ústavný súd s opätovnou sťažnosťou

za predpokladu, že ďalší postup okresného súdu v napadnutom konaní nebude smerovať

plynule a efektívne k jeho právoplatnému skončeniu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. júna 2015