Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 840/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. decembra 2015

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa

Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti

DREVONA NP s. r. o., Malužiná 20, zastúpenej advokátom Mgr. Michalom Šalingom,

Konventná 9, Bratislava, vo veci namietaného porušenia Slovenskej

republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti DREVONA NP s. r. o., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

10. augusta 2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti DREVONA NP s. r. o. (ďalej

len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie

(ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „namietané konanie“).

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že sťažovateľka sa návrhom podaným

okresnému súdu 22. apríla 2013 domáhala voči odporcovi vydania platobného rozkazu.

Okresný súd 12. júna 2013 platobný rozkaz vydal. Proti vydanému platobnému

rozkazu podal 8. júla 2013 odporca odpor. Dňa 28. augusta 2013 podala sťažovateľka

na poštovú prepravu vyjadrenie k podanému odporu (okresnému súdu bolo doručené

30. augusta 2013).

Dňa 24. júna 2015 podala sťažovateľka okresnému súdu sťažnosť na prieťahy

v namietanom konaní. Sťažnosť bola predsedníčkou okresného súdu vyhodnotená ako

čiastočne dôvodná a zákonným sudcom bol 25. júna 2015 nariadený termín pojednávania

na 21. september 2015.

Sťažovateľka sa podanou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 10. augusta 2015

domáha vyslovenia porušenia a dohovoru, pretože „v

období od vyjadrenia sa navrhovateľa (v konaní pred ústavným súdom sťažovateľky, pozn.)

k odporu proti vydanému platobnému rozkazu, t. j. odo dňa 26. 8. 2013 až do podania

sťažnosti na prieťahy v konaní dňa 24. 6. 2015, sa vo veci vôbec nekonalo. Samotné

vytýčenie pojednávania dňa 25. 6. 2015 na termín 21. 9. 2015 bolo až bezprostrednou

reakciou (okresného, pozn.) súdu na podanú sťažnosť na prieťahy v konaní.“.

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné právo spol. DREVONA NP s.r.o., IČO: 36000817, so sídlom

Malužiná 20, 032 34 Malužiná, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod. sp. zn. bolo porušené.

2. Okresnému súdu Bratislava I. v konaní vedenom pod sp. zn. sa

prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi spol. DREVONA NP s.r.o., sa priznáva primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 2.000,- € (slovom dvetisíc euro), ktoré je Okresný súd

Bratislava I povinný zaplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia

sťažovateľa advokátovi Mgr. Michalovi Šalingovi, Konventná 9, Bratislava, na účet

, spolu

vo výške 355,73 € (slovom: tristo päťdesiatpäť euro 73/100) vrátane DPH do jedného

mesiaca od právoplatnosti nálezu.“

Z vyžiadaného spisu sp. zn. a vyjadrenia okresného súdu k žiadosti

ústavného súdu o zapožičanie spisu (z 13. augusta 2015) ústavný súd zistil, že sťažovateľka

podaním zo 17. septembra 2015 (okresnému súdu doručeným 21. septembra 2015) vzala

návrh v predmetnej veci v celom rozsahu späť pred začatím prvého pojednávania z dôvodu,

že došlo k zmene sídla jediného spoločníka a aj konateľa odporcu a odporca je nemajetný.

Okresný súd následne 21. septembra 2015 vydal uznesenie o zastavení konania sp. zn.

, ktoré bolo 28. septembra 2015 vypravené sťažovateľke.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že postupom okresného súdu v čase

do podania sťažnosti predsedníčke okresného súdu na prieťahy v namietanom konaní bolo

porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené

a právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v

dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej

lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa

právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,

dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu.

Preto na naplnenie základného práva podľa a práva podľa

dohovoru nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony

bez ohľadu na ich počet (napr. , ).

V konaniach o sťažnostiach podľa , v ktorých sťažovatelia

namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou

vyžaduje preukázanie podania sťažnosti predsedovi príslušného súdu na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa v spojení s a nasl.

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o súdoch“). Takúto sťažnosť totiž ústavný súd považuje za účinný prostriedok

ochrany základného práva podľa (ako aj práva podľa

dohovoru), ktorý vzhľadom na subsidiárne postavenie ústavného súdu pri ochrane

základných práv a slobôd treba využiť pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (porovnaj

napr. , ). Účinnosť tohto právneho prostriedku ochrany pred

zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie

o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez

zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť

[§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].

Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je

zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého

odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na

účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. Napokon podľa § 64 ods. 3 zákona

o súdoch „Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme

a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí

za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“.

Ústavný súd vo svojej predchádzajúcej judikatúre ale viackrát poukázal aj na to, že

ak orgán štátnej správy súdov uzná sťažnosť na prieťahy v konaní za dôvodnú, nemusí to

viesť bez ďalšieho k prijatiu v nadväznosti na to podanej sťažnosti podľa

( ) na ďalšie konanie, pretože ústavný súd, pridržiavajúc

sa doterajšej judikatúry, považuje za potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový priestor

na prijatie opatrení s cieľom nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného

nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou (, , ).

V prípade, ak všeobecný súd, reagujúc na sťažnosť sťažovateľky podľa § 62 a nasl.

zákona o súdoch, prijme opatrenia smerujúce k zabezpečeniu ochrany jej základného práva,

zakladá to podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu dôvod na odmietnutie sťažnosti

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti ().

Dňa 24. júna 2015 podala sťažovateľka okresnému súdu sťažnosť na prieťahy

v namietanom konaní. Zákonným sudcom bol 25. júna 2015 vo veci nariadený termín

pojednávania na 21. september 2015. Dňa 16. júla 2015 bolo predsedníčkou okresného súdu

vydané upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti, v ktorom sťažnosť vyhodnotila za

čiastočne dôvodnú. Sťažnosť sťažovateľky namietajúca postup okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. bola ústavnému súdu doručená 10. augusta 2015.

V ďalšom konaní podaním zo 17. septembra 2015 (okresnému súdu doručeným

21. septembra 2015) vzala sťažovateľka návrh v predmetnej veci v celom rozsahu späť ešte

pred začatím prvého pojednávania vo veci samej (podľa

v znení neskorších predpisov k späťvzatiu návrhu nebol

potrebný súhlas odporcu) a okresný súd uznesením z 21. septembra 2015 namietané konanie

zastavil.

Vzhľadom na celkovú dĺžku tohto konania, ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, že

predsedníčka okresného súdu opodstatnenosť sťažnosti na prieťahy potvrdila a zároveň bol

vo veci sťažovateľky urýchlene nariadený termín pojednávania, ústavný súd konštatuje, že

okresný súd sám odstránil stav zapríčinený jeho nečinnosťou. Teda podanú sťažnosť

predsedníčke okresného súdu je možné považovať v zmysle uvedenej judikatúry

a vzhľadom na subsidiárne postavenie ústavného súdu pri ochrane základných práv a slobôd

za účinný prostriedok ochrany základného práva podľa všeobecným

súdom.

Tento skutkový stav bol so zreteľom na obsah sťažnosti, ako aj s prihliadnutím

na zmysel a účel ustanovenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov základom pre záver ústavného súdu, ktorý sťažnosť sťažovateľky už po jej

predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

Keďže sťažnosť bola ako celok odmietnutá pre zjavnú neopodstatnenosť

a rozhodnutie o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia je viazané na vyslovenie

porušenia práva alebo slobody sťažovateľky ( ), ústavný súd o návrhu

sťažovateľky na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia ďalej nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. decembra 2015