Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 574/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. septembra 2015

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta

a Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť

, , zastúpeného advokátkou ,

, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní

vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. júna 2015

doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpeného advokátkou , , ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) a práva na prejednanie

svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ v procesnom postavení odporcu

je účastníkom konania o ochranu osobnosti vedeného Okresným súdom Bratislava III

(ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. . Proti rozsudku okresného súdu

sp. zn. z 5. decembra 2013 podal sťažovateľ odvolanie. Vec bola predložená

krajskému súdu na rozhodnutie 12. marca 2014.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:

„... ochrana práv sťažovateľa v odvolacom konaní nie je rýchla a účinná,

od 12. 03. 2014 porušovateľ je pasívny, vo veci nevytýčil termín pojednávania, nerozhodol,

napriek tomu, že vec je po právnej a skutkovej stránke jednoduchá a nezložitá. Ergo

je opakovane v 2. odvolacom konaní opätovne pasívny, čo má v konečnom dôsledku

za následok, že konanie na ochranu osobnosti nie je ako celok právoplatne rozhodnuté ani

za viac ako 8 rokov a 3 mesiace, pričom dĺžka konania aj pred odvolacím súdom

porušovateľom nesplnila opakovane požiadavku primeranej lehoty podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čo nie je prípustným a ústavne

právne konformným.“

V ďalšej časti odôvodnenia sťažnosti sťažovateľ uvádza, že vec má pre neho

„mimoriadny význam.

Dľa sťažovateľa je ním uplatnená výška primeraného zadosťučinenia za vzniknutú mu

nemajetkovú ujmu v sume 4.000, EURO vzhľadom na opakované prieťahy primeraná

a spravodlivá, súladná s rozhodovacou praxou ESĽP proti Slovenskej republike, teda

aj v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR (uznesenie č. k.

2

zo dňa 25. apríla 2012), ktorý sa v prípade prieťahov zavinených súdom jasne prihlásil

k rozhodovacej praxi štrasburských orgánov.

Sťažovateľ tvrdí, že nebyť nečinnosti a prieťahov zo strany odvolacieho súdu

porušovateľa a to opakovane, tak za obvyklého chodu veci, by mu nemajetková ujma

nevznikla.“.

Na základe uvedenej argumentácie sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd po prijatí

jeho sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručené podľa SR a právo na prerokovanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní č. k. porušené boli.

2. Krajskému súdu v Bratislave sa prikazuje, aby v konaní vedenom

pod č. k. konal.

3. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 4.000, Eur, ktoré

je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.

4. priznáva úhradu trov konania v sume 294,08 Eur, ktoré

je Krajský súd v Bratislave povinný zaplatiť na účet jej právnej zástupkyne advokátky

do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť

ide predovšetkým vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo aj vtedy,

ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav,

ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia

alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (, , ,

, ). Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať

takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, tiež napr. , , ,

).

4

Sťažovateľ namieta, že postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

došlo k porušeniu jeho základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

V súvislosti s predbežným prerokovaním sťažnosti ústavný súd poukazuje na svoju

doterajšiu judikatúru, z ktorej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (napr. , , III. ÚS

59/05). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem autonómny,

ktorý treba vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne

okolnosti veci sa totiž postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle

(napr. ). V prípade, keď ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti zistí, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle

, sťažnosť spravidla odmietne ako zjavne neopodstatnenú (napr. I. ÚS

41/01, , ).

Vychádzajúc zo sťažnosti sťažovateľa, ústavný súd konštatuje, že v konkrétnych

okolnostiach posudzovanej veci ide o konanie prebiehajúce na krajskom súde, ktoré do dňa

predbežného prerokovania sťažnosti ústavným súdom trvá 17 mesiacov. Ústavný súd

poukazuje na to, že krajský súd vo veci koná ako súd odvolací, úlohou ktorého je posúdiť

vecnú správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto krajský súd

spravidla nevykonáva vo veci procesné úkony ( ) ani

nie je povinný nariadiť pojednávanie ( ). To však

nevyhnutne neznamená, že odvolací súd je v odvolacom konaní nečinný a koná neefektívne

(). Ústavný súd nespochybňuje tvrdenie sťažovateľa, že krajský súd mohol

v namietanom konaní postupovať aj efektívnejšie, napriek tomu ale zastáva názor,

že prieťahy v postupe krajského súdu nemožno v konkrétnych okolnostiach posudzovanej

veci kvalifikovať ako zbytočné prieťahy, a teda porušenie jeho základného práva

podľa a práva podľa dohovoru.

V prípade, keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že charakter

postupu všeobecného súdu sa nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo

možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , sťažnosť

spravidla odmietne ako zjavne neopodstatnenú (napr. , ,

).

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti dospel k záveru, že postup

krajského súdu v namietanom konaní nie je poznamenaný prieťahmi takej intenzity, že by

ich bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle , a preto

ju odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na skutočnosť, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo už

bez právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších návrhoch sťažovateľa.

Nad rámec tohto rozhodnutia ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že v prípade,

ak krajský súd bude v ďalšom priebehu namietaného konania nečinný, resp. bude konať

neefektívne, odmietnutie sťažnosti nebráni tomu, aby sa sťažovateľ opätovne uchádzal

prostredníctvom sťažnosti podľa o ochranu svojho základného práva

podľa a práva podľa dohovoru.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2015

6