Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 393/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. septembra

2015 predbežne prerokoval sťažnosť Slovenského odborového zväzu slobodných povolaní,

Jakubovo námestie 14, Bratislava, zastúpeného advokátkou JUDr. Zuzanou Slovíkovou,

Advokátska kancelária Mestická, Slovíková, s. r. o., Hviezdoslavova 6, Žilina,

vo veci namietaného porušenia základných práv podľa a

Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť Slovenského odborového zväzu slobodných povolaní o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. augusta

2015 doručená sťažnosť Slovenského odborového zväzu slobodných povolaní, Jakubovo

námestie 14, Bratislava (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia

základných práv podľa a (ďalej len

„ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej len „namietané konanie“).

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že ako povinný v exekučnom konaní vedenom

Exekútorským úradom a okresným súdom podáva sťažnosť z týchto

dôvodov:

„Uznesením zo dňa 16. 06. 2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa

01. 07. 2015, exekučný súd zamietol námietky povinného proti exekúcii.

Rozhodnutie súdu považujem za nesprávne, nakoľko súd námietky zamietol

s poukazom na ustanovenie § 50 ods. 1 Exekučného poriadku. Exekučný súd nepovažoval

započítací prejav povinného voči oprávnenému za zákonný a zánik vymáhanej pohľadávky

neakceptoval.

Takýto názor súdu nie je správny. Ustanovenie § 50 ods. 1 Exekučného poriadku

oprávňuje povinného vzniesť námietky proti exekúcii okrem iného aj vtedy, ak sú tu iné

dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná.

Z tohto ustanovenia je zrejmé, že povinný v námietkach vzniesol argumenty, z

ktorých vyplýva, že vymáhaná pohľadávka zanikla zápočtom.

Vzhľadom na to, že samotný oprávnený vo vyjadrení k námietkam povinného

potvrdil, že započítací prejav mu bol doručený, možno vymáhanú pohľadávku považovať

za zaniknutú.

Povinný priložil k námietkam listiny, z ktorých jednoznačne vyplýva nasledovné :

oprávnený a povinný majú voči sebe vzájomne započítateľné pohľadávky,

povinný zaslal oprávnenému započítací prejav,

oprávnený riadne prevzal započítací prejav povinného,

vymáhaná pohľadávka doručením započítacieho prejavu zanikla,

exekúcia v tomto prípade voči povinnému je absolútne neprípustná.

Sťažovateľ v predmetnom exekučnom konaní podal námietky proti exekúcii, o ktorých

exekučný súd rozhodol uznesením, voči ktorému odvolanie nie je prípustné. Súd námietky

povinného proti exekúcii zamietol.“

Uvedeným postupom okresného súdu bolo podľa sťažovateľa porušené jeho základné

právo „na spravodlivé súdne konanie, a to konkrétne podľa SR...

a podľa SR...“.

Sťažovateľ tiež uviedol, že v namietanom konaní nemal možnosť predložiť okresnému

súdu dôkazy o zániku nároku vymáhaného v namietanom konaní, pretože okresný súd vo

veci nenariadil pojednávanie, na ktorom by bola vec sťažovateľa prerokovaná v jeho

prítomnosti.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd prijal tento nález:

„1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod spisovou zn.

porušil právo sťažovateľa, zaručené v a v SR.

2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod spisovou zn.

vec vracia na ďalšie konanie a prikazuje konať vo veci nariadením pojednávania

a prejednaním veci verejne a bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 355,72 EUR,

ktorú je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť právnemu zástupcovi... do jedného

mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia.“

Sťažovateľ súčasne navrhol, aby ústavný súd dočasným opatrením rozhodol

o odložení vykonateľnosti uznesenia sp. zn. zo 16. júna 2015 (ďalej len

„uznesenie okresného súdu“) do rozhodnutia vo veci samej, pretože v danom momente

nemá sťažovateľ žiadnu inú možnosť zabrániť vykonaniu exekúcie a uspokojeniu vymáhanej

pohľadávky z jeho majetku.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa

nemusí odôvodniť.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu

možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(napr. , , ).

O zjavnej neopodstatnenosti možno hovoriť aj vtedy, ak v konaní pred orgánom

verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento

orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto

možnosť reálne nepripúšťajú (, , , ,

).

Sťažovateľ sa domáha ochrany základných práv podľa a

postupom okresného súdu a jeho uznesením, ktorým okresný súd námietky sťažovateľa ako

povinného proti exekúcii zamietol. Z argumentácie sťažovateľa a petitu sťažnosti vyplýva, že

sťažovateľ sťažnosťou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

.

Porušenie svojho základného práva zaručeného a

sťažovateľ vidí v tom, že o jeho námietke proti začatiu exekúcie nebolo rozhodnuté

zákonným spôsobom. Okresný súd sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal so započítacím

prejavom sťažovateľa ako povinného proti oprávnenému, ktorého dôsledkom bol podľa

názoru sťažovateľa zánik vymáhanej pohľadávky, a teda neprípustnosť exekúcie. Okresný

súd tiež postupoval v rozpore so zákonom, pokiaľ vo veci nenariadil pojednávanie, čím

znemožnil sťažovateľovi vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam v jeho prítomnosti.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde...

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Ústavný súd z príloh k sťažnosti zistil, že okresný súd rozhodol uznesením

o námietke sťažovateľa tak, že jeho námietky zamietol.

V odôvodnení uznesenia okresného súdu sa okrem iného uvádza:

„Povinný v námietkach proti exekúcii namietal, že dňa 27. 06. 2014 zaslali

oprávnenému započítací prejav voči vymáhanej pohľadávke, ktorého kópiou doručenky

priložil a oprávnený prevzal započítací prejav dňa 30. 06. 2014. Povinný uviedol, že

na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava 1 č. k. bol oprávnený zaviazaný

zaplatiť povinnému istinu 100.665,59 € s úrokom z omeškania 17,6 % ročne odo dňa

04. 06. 2001 do zaplatenia. Na základe uvedených skutočností povinný započítal v zmysle

ustanovenia ich pohľadávku proti pohľadávke oprávneného,

a to vo výške 39.388,06 € a okamihom doručenia započítacieho prejavu došlo k zániku

vzájomne započítateľných pohľadávok. ...

Oprávnený vo vyjadrení k predmetným námietkam povinného, ktoré bolo súdu

doručené dňa 24. 04. 2015 uviedol, že započítací prejav povinného voči vymáhanej

pohľadávke im bol doručený dňa 30. 06. 2014. Na tento jednostranný započítací prejav

povinného reagovali podaním zo dňa 07. 07. 2014, ktorým upovedomili povinného o tmo, že

predmetná pohľadávka, ktorá mala byť predmetom započítania voči pohľadávke

oprávneného, je predmetom začatého exekučného konania zo strany oprávneného

rozporovaná, nie je právoplatne priznaná a rozsudok prvého stupňa bol napadnutý

odvolaním. Oprávnený uviedol, že povinnému oznámili, že jednostranný zápočet oprávnený

neuznáva, keďže nie je možné započítať neexistujúcu pohľadávku povinného voči už

právoplatnej a vykonateľnej pohľadávke oprávneného. Podanie námietok v uvedenej veci

oprávnený pokladá za účelové konanie povinného s cieľom zmariť exekučné konanie začaté

v tejto veci.

Podľa ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora

povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie

námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili

zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo ak sú tu iné dôvody,

pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný

nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť

odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok

exekútor upustil od vykonania exekúcie /§ 46/, o námietkach netreba rozhodnúť.

Súd zo spisu sp. zn. 60 Er 1266/2014 zistil, že exekučné konanie prebieha na základe

exekučného titulu vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I v Bratislave

č. k. zo dňa 22. 04. 2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu

v Bratislave č. k. zo dňa 29. 04. 2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa

13. 06. 2014 vykonateľnosť dňa 17. 06. 2014. Na základe predmetného exekučného titulu

súd zaviazal povinného zaplatiť oprávnenému sumu 11.670,22 € spolu s úrokom

z omeškania vo výške 17,6 % ročne z dlžnej sumy 11.670,22 € od 22. 12. 2000

do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd má za preukázané na základe zisťovania v súdnom oddelení 8 C tunajšieho súdu,

že o odvolaní voči rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. zo dňa

03. 11. 2011 nie je ku dňu vydania rozhodnutiu o námietkach rozhodnuté, teda predmetné

rozhodnutie nie je právoplatné a vykonateľné.

Podľa ust. ak veriteľ a dlžník majú vzájomné

pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne

kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik

nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

Nakoľko súd považuje uvedenú pohľadávku povinného voči oprávnenému vo výške

100.665,59 € s príslušenstvom priznanú neprávoplatným a nevykonateľným rozhodnutím

súdu za spornú, má súd za to, že táto nie je vhodná na započítanie s nespornou

vykonateľnou pohľadávkou oprávneného určenú exekučným titulom. Podporne tomu svedčí

rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. zo dňa 26. 01. 2005

vychádzajúc z ktorého nezrelá (sporná) pohľadávka nie je vhodná na započítanie

s pohľadávkou zrelou (nespornou) a odporca by túto pohľadávku musel uplatniť

v osobitnom konaní a len po jej priznaní súdom by túto mohol jednostranne započítať. Iný

postup by bol možný, len ak by oprávnený pohľadávku povinného uznal.

Aktuálny je právoplatný a vykonateľný exekučný titul, vykonateľné rozhodnutie

Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č. k. zo dna 22. 04. 2013

v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. zo dňa

29. 04. 2014, právoplatné a vykonateľné dňa 01. 12. 2014, na základe ktorého sa vedie

exekučné konanie.

Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých

účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie. Námietky povinného

proti exekúcii musia byť odôvodnené v súlade s ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku.

Účastník konania na strane povinného nesie dôkazné bremeno, to znamená je povinný

preukázať, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik

vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo je povinný preukázať, že sú tu

iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná.

Po preskúmaní námietok povinného proti exekúcii, súd dospel k záveru, že povinný

neuviedol žiadne zákonné dôvody, ktoré by umožnili súdu námietkam povinného proti

exekúcii vyhovieť. Z vyjadrenia oprávneného je zrejmé, že vymáhaná pohľadávka nebola

do dnešného dňa uhradená a oprávnený na exekúcii naďalej trvá.“

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav veci a aké skutkové zistenia a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (,

mutatis mutandis , , , ).

Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutia

všeobecných súdov z hľadiska svojvoľnosti, arbitrárnosti rozhodnutia, resp. jeho

odôvodnenia. Výklad príslušných zákonov patrí do výlučnej právomoci všeobecného súdu.

O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom možno uvažovať

len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovením, že by

zásadne poprel ich účel a význam ().

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1

je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,

ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú

skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu

uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré

stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že

z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces

().

Ústavný súd preto preskúmal dôvody sťažnosti v naznačenom smere a zistil, že

uznesenie okresného súdu spĺňa všetky zákonné náležitosti, zrozumiteľne a jasne dáva

odpoveď na všetky otázky dôležité pre rozhodnutie.

V súvislosti s ťažiskovou námietkou sťažovateľa ústavný súd konštatuje, že jeho

tvrdenie, podľa ktorého doručením započítacieho prejavu splnil svoju povinnosť

preukázať existenciu svojej pohľadávky voči oprávnenému, nemôže byť považované

za akceptovateľné. Uplatnenie započítacej námietky samo osebe môže byť dostačujúce

vtedy, ak pohľadávka, ktorá sa má započítať, bola právoplatne prisúdená (judikovaná),

prípadne vtedy, ak protistrana pohľadávku uznáva, resp. ju nepopiera (m. m. ).

V danej exekučnej veci je pohľadávka sťažovateľa ako povinného v exekučnom konaní proti

oprávnenému vzhľadom na prebiehajúce súdne konanie na okresnom súde stále spornou,

pričom oprávnený ju neuznáva.

Vo vzťahu k uvedenému (namietanému) porušeniu základných práv sťažovateľa

ústavný súd pripomína, že ak orgán štátu aplikuje platný právny predpis, jeho účinky

(dôsledky) použitia nemožno považovať za porušenie základného práva alebo slobody

(, , , ).

Ústavný súd nepovažuje odôvodnenie uznesenia okresného súdu za zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné, resp.

neudržateľné do tej miery, aby malo za následok porušenie označených ústavnoprocesných

práv sťažovateľov. Samotná skutočnosť, že sťažovateľ sa s rozhodnutím okresného súdu

nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti jeho

postupu.

Ústavný súd v nadväznosti na uvedené a s poukazom na to, že obsahom základných

práv podľa nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom

účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (,

resp. ), sťažnosť odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

V súvislosti s námietkou sťažovateľa o porušení prejednacieho princípu exekučného

konania z dôvodu, že okresný súd vo veci nenariadil pojednávanie, na ktorom by bolo

sťažovateľovi umožnené vyjadriť sa ku všetkých skutočnostiam, ústavný súd dodáva, že

vo vykonávacom štádiu konania všeobecný súd nevykonáva dokazovanie, keďže je

postačujúce, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami

vyplývajúcimi zo spisu, najmä zo založených listín. Vzhľadom na uvedené sa v tejto fáze

súdneho konania pojednávanie za prítomnosti účastníkov spravidla nenariaďuje, to platí

najmä v prípade, ak povinný neuviedol vo svojich námietkach také skutkové tvrdenia, ktoré

je potrebné na pojednávaní overiť. Ako zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, tvrdenie

povinného o doručení započítacieho prejavu oprávnenému nebolo sporným, okresný súd sa

vo veci sťažovateľa zameral preto na právne posúdenie účinkov započítacieho prejavu

v prípade, ak pohľadávka povinného nebola priznaná právoplatným rozhodnutím (konanie

stále prebieha) a oprávnený ju rozporuje.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd posúdil aj námietku sťažovateľa, ktorou namietal

porušenie svojho základného práva vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam a v jeho

prítomnosti, za neodôvodnenú a aj v tejto časti odmietol sťažnosť sťažovateľa ako zjavne

neopodstatnenú.

Ústavný súd ďalej konštatuje, že sťažovateľ bližšie nezdôvodnil, akým konaním malo

dôjsť k namietanému porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , napriek tomu, že v petite sťažnosti navrhol, aby

ústavný súd prikázal okresnému súdu v namietanom konaní konať bez zbytočných

prieťahov. Podľa je ústavný súd viazaný návrhom na

začatie konania, a to nielen v označení základného práva a slobody, ktorého porušenie sa

namieta, ale aj pri predložení príslušných dôkazov (zdôvodnené námietky), tak ako to

požaduje pre návrh na začatie konania ustanovenie .

Keďže k takémuto zdôvodneniu námietky nedošlo, bolo bez ďalšieho právneho

významu sa s námietkou predloženou sťažovateľom zaoberať. Ústavný súd nemohol nahradiť

vôľu sťažovateľa a jeho námietku o porušení označeného základného práva zdôvodniť,

keďže by konal v rozpore s , pretože sťažnosť môžu podať fyzické a

právnické osoby, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd.

V nadväznosti na tento záver ústavný súd odmietol aj tú časť sťažnosti, ktorou

sťažovateľ namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , a to pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí,

pretože vo vzťahu k tomuto právu absentuje v sťažnosti akékoľvek odôvodnenie v zmysle

napriek tomu, že sťažovateľ je v konaní pred ústavným

súdom zastúpený advokátkou. Uvedený nedostatok preto nie je ústavný súd povinný

odstraňovať z úradnej povinnosti.

Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, nebolo už potrebné osobitne sa zaoberať

žiadosťou sťažovateľa o vydanie dočasného opatrenia odložením vykonateľnosti uznesenia

okresného súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. septembra 2015