Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Ek-1358-2018.pdf
PDF · 111.25 KB
Case nature
Subarea
11Ek/1358/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Advokátska kancelária IGAZOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom: Koceľova 15, 821 08 Bratislava, IČO: 47 233 681, v mene ktorej koná konateľka JUDr. Katarína Igazová, advokátka, proti povinným: 1/ H.. I. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: Z. XXXX/XXX, XXX XX V. O., 2/ P. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: Z. XXXX/XXX, XXX XX V. O., o vymoženie 4014,91 EUR, vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Helena Kríková, so sídlom exekútorského úradu Košovská cesta 1, 971 01 Prievidza, IČO: 42 147 735, pod sp. zn. 34EX 357/18, o návrhu povinného 1/ a povinného 2/ na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného 1/ a povinného 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Ek/1358/2018 zo dňa 30. apríla 2020, takto
rozhodol:
I. Sťažnosť povinného 1/ a povinného 2/ zamieta.
II. Oprávnenému voči povinnému 1/ a povinnému 2/ nárok na náhradu trov konania o sťažnosti nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Ek/1358/2018 zo dňa 30. apríla 2020 vydaným vyšším súdnym úradníkom súd návrh povinného 1/ a povinného 2/ na zastavenie exekúcie zamietol.
2. Vychádzal zo zistení, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 19.09.2018 domáhal od povinného 1/ a povinného 2/ (spoločne ako „povinní“) vymoženia 4014,91 EUR na základe exekučného titulu - Uznesenia Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 22.08.2018, sp. zn. 14Cb/64/2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť 12.09.2018 a vykonateľnosť 17.09.2018 (ďalej len „exekučný titul“). Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu dňa 25.10.2018 poveril vykonaním exekúcie súdnu exekútorku Mgr. Helenu Kríkovú (ďalej len „súdny exekútor“). Povinní podali u súdneho exekútora návrh na zastavenie s odkladným účinkom podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, ktorý súdny exekútor spolu s vyjadrením oprávneného postúpil podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku súdu na rozhodnutie.
3. Povinný 1/ a povinný 2/ vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietali, že ich dlh priznaný exekučným titulom zanikol v dôsledku započítania. Uviedli, že dňa 22.09.2011 ako objednávatelia uzatvorili so spoločnosťou SIBAstav, s. r. o. ako zhotoviteľom zmluvu o dielo. Zhotoviteľ zmluvný termín zhotovenia diela nedodržal, dielo im neodovzdal, vady a nedorobky neodstránil. V súlade s uzatvorenou zmluvou o dielo si uplatnili zmluvnú pokutu, ktorej vyúčtovanie zaslali zhotoviteľovi 27.04.2015. Spolu s týmto uskutočnili úhradu faktúry zápočtom za časť ich splatnej pohľadávky. Túto úhradu zhotoviteľ právnou cestou nenapadol. Namiesto toho im poslal listom odstúpenie od zmluvy. Dňa 18.05.2016 zaslali zhotoviteľovi opravné vyúčtovanie zmluvnej pokuty. Povinní ďalej uviedli, že z dôvodu neochoty zhotoviteľa odstrániť vady a nedorobky, ako aj uhradiť povinným náklady na ich odstránenie, podali určovaciu žalobu o neplatnosť odstúpenia od zmluvy. V konaní vedenom na Okresnom súde Považská
Bystrica boli úspešní. V odvolacom konaní však Krajský súd v Trenčíne rozhodol v ich neprospech pre absenciu naliehavého právneho záujmu a uložil im povinnosť zaplatiť žalovanému SIBAstav s. r. o. trovy konania v celkovej výške 4014,91 Eur určenej v exekučnom titule. Dňa 31.08.2018 si voči pohľadávke spoločnosti SIBAstav s.r.o. priznenej exekučným titulom započítali ich splatnú pohľadávku voči tejto spoločnosti - časť zmluvnej pokuty za nedodržanie termínu ukončenia diela podľa zmluvy o dielo. Listom zo dňa 14.09.2018 im SIBAstav s. r. o. zaslala vyjadrenie k vykonanému započítaniu pohľadávok. Listom zo dňa 17.09.2018 im SIBAstav s. r. o. oznámila postúpenie pohľadávky Advokátskej kancelárii IGAZOVÁ & PARTNERS, s. r. o., ktorá následne podala voči nim návrh na vykonanie exekúcie. Na podklade uvedených skutočností mali povinní za to, že nimi zaplatenú pohľadávku z exekučného titulu sa oprávnený ako postupník tejto pohľadávky pokúša prostredníctvom tejto exekúcie exekvovať tak, aby boli porušené a obídené práva povinných vyplývajúce z uzavretej zmluvy o dielo.
4. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie so zastavením exekúcie nesúhlasil. Poukázal na skutočnosť, že zmluvou o postúpení pohľadávok účinnou dňa 14.09.2018 naňho postúpila spol. SIBAstav s. r. o. svoju existujúcu splatnú pohľadávku voči povinným vyplývajúcu z uznesenia Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 22.08.2018, sp. zn. 14Cb/64/2015 v celkovej výške 4014,91 Eur, spolu so všetkými právami s ňou spojenými. Na základe uvedeného sa vlastníkom a držiteľom postúpenej pohľadávky stal oprávnený. Postúpenie peňažnej pohľadávky bolo zo strany postupcu riadne písomne oznámené a doručené dlžníkom. K tvrdeniu povinných, že majú pohľadávku voči spol. SIBAstav s. r. o. oprávnený uviedol, že v zmluve o dielo nebol dohodnutý žiadny osobitný termín na splnenie povinnosti zhotoviteľa odovzdať ukončené dielo objednávateľom. Nie je teda možné určiť, kedy sa zhotoviteľ mal dostať do omeškania s odovzdaním diela objednávateľom. Dohoda o zmluvnej pokute je podľa oprávneného na viac neplatná pre neurčitosť, nezrozumiteľnosť a aj z dôvodu, že mala byť vyčíslená aj z iných ako zmluvne dohodnutých prác, ktoré sa nikdy nestali súčasťou písomnej zmluvy na základe osobitného dodatku. Oprávnený preto poprel účinky započítania vykonaného zo strany povinných v podobe zániku vymáhanej pohľadávky. Doplnil, že povinní sa návrhom domáhali na príslušnom súde určenia neplatnosti odstúpenia od zmluvy o dielo, pričom ich žaloba bola zamietnutá. Žiadne ďalšie súdne rozhodnutie vydané nebolo.
5. Súd v konaní o návrhu povinných na zastavenie exekúcie dospel k záveru, že nie je dôvodný. Poukázal na právnu úpravu, ktorá je obsiahnutá v § 61e Exekučného poriadku, podľa ktorého po začatí exekúcie sa neprihliadne na jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému, ibaže je priznaná exekučným titulom, na podklade ktorého by povinný mohol viesť exekúciu. Doplnil, že slovné spojenie uvedené v citovanom zákonnom ustanovení „po začatí exekúcie sa neprihliada na jednostranné započítanie“ je potrebné vykladať tak, že exekučný súd neprihliadne na jednostranné započítanie nejudikovanej pohľadávky, pričom je bez významu, či kompenzačný prejav nastal a bol doručený oprávnenému pred začatím exekúcie alebo po začatí exekúcie. Slová „po začatí exekúcie sa neprihliadne“ sa vyložia tak, že „v exekučnom konaní sa neprihliadne“. Povinní si voči pôvodnému veriteľovi vymáhanej pohľadávky započítali pohľadávku, ktorá nevyplýva zo žiadneho rozhodnutia súdu, a preto ide o nejudikovanú pohľadávku. Námietku jednostranného započítania v exekúcii však môže povinný relevantne uplatniť iba vtedy, ak započítava pohľadávku, ktorá je judikovaná (teda priznaná, resp. osvedčená exekučným titulom, na podklade ktorého by mohol povinný viesť exekúciu). Súd preto na námietku jednostranného započítania nejudikovanej pohľadávky neprihliadol. Zároveň poukázal na skutočnosť, že ustanovenie § 61e Exekučného poriadku nemá vplyv na platnosť kompenzačného prejavu. Z hľadiska hmotného práva je prípustné započítať nejudikovanú pohľadávku proti judikovanej. V prípade, ak takéto započítanie nastane, pohľadávka oprávneného síce de iure zanikne, avšak na jej zánik sa v exekučnom konaní neprihliadne. Ak oprávnený v exekučnom konaní vymôže takú pohľadávku, ktorá v rovine hmotného práva zanikla jednostranným započítaním, má povinný právo domáhať sa voči oprávnenému vydania bezdôvodného obohatenia v zmysle platných právnych predpisov sporového konania.
6. Povinní napadli konštatované rozhodnutie súdu sťažnosťou, v ktorej sa domáhali, aby súd exekúciu zastavil. Namietali, že po vzniku exekučného titulu jeho úhradu uskutočnili dňa 31. 08. 2018 jednostranným zápočtom v časti ich pohľadávky voči pôvodnému veriteľovi z exekučného titulu podľa § 580 Občianskeho zákonníka a to v lehote určenej v exekučnom titule. Okamihom doručenia kompenzačného prejavu povinných dňa 03. 09. 2018 sa obe pohľadávky stretli a pohľadávka spoločnosti SIBAstav, s.r.o. týmto okamihom zanikla. Povinní preto zdôraznili, že po zániku pohľadávky spoločnosť SIBAstav, s.r.o. postúpila už zaniknutú pohľadávku na oprávneného ako postupníka, čím došlo k
porušeniu zákona, pretože spoločnosť SIABstav, s.r.o. postúpila viac práv, ako mala. Ustanovenie exekučného poriadku, ktorým súd odôvodnil zamietnutie ich návrhu na zastavenie exekúcie preto na daný prípad nie je možné použiť, keďže nezákonne nadobudnutá pohľadávka nemôže byť predmetom exekúcie.
7. Oprávnený vo vyjadrení k sťažnosti povinných žiadal ich sťažnosť v celom rozsahu zamietnuť. Vyjadril presvedčenie, že tak ako v návrhu na zastavenie exekúcie, ani v podanej sťažnosti povinný 1/ a povinný 2/ neuviedli žiadne také argumenty, ktoré by boli právne relevantné a mohli by mať za následok zrušenie vydaného uznesenia o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie. Okolnosti uvádzané povinným 1/ a povinným 2/ v sťažnosti neobstoja ani vecne ani právne. Súd podrobne rozviedol v odôvodnení napadnutého uznesenia, že skutkové a právne predpoklady na započítanie pohľadávok v danom prípade neboli splnené, tiež to, z akých dôvodov nie je možné a nebolo jednostranné započítanie pohľadávok proti pohľadávke oprávneného prípustné, ale aj to, že vykonané započítanie pohľadávok nie je platné.
8. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
9. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
10. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
11. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
12. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
13. Súd (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1, ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť povinných nie je dôvodná.
14. Uznesením Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 22.08.2018, sp. zn. 14Cb/64/2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť 12.09.2018 a vykonateľnosť 17.09.2018 a ktoré bolo exekučnému súdu predložené ako podklad pre vedenie exekúcie voči povinným, bola povinnému 1/ a povinnému 2/ uložená povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť spol. SIBAstav, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 122, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 36 015 539 (ďalej len „SIBAstav, s.r.o.“), na účet právneho zástupcu žalovaného (Advokátska kancelária IGAZOVÁ & PARTNERS, s.r.o. so sídlom Koceľova 15, 821 08 Bratislava) náhradu trov prvoinštančného konania v sume 3 729,84 Eur a náhradu trov odvolacieho konania v sume 285,07 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Súd konajúci o sťažnosti z predložených dôkazných prostriedkov v konaní ďalej považoval za zistené, že dňa 22. 09. 2011 povinný 1/ a povinný 2/ ako objednávatelia a spoločnosť SIBAstav, s.r.o. ako zhotoviteľ uzavreli zmluvu o dielo č. 1114 podľa § 536 a nasl. ust. Obchodného zákonníka (ďalej len „zmluva o dielo“). Povinní spoločnosti SIBAstav, s.r.o. vyúčtovali na podklade zmluvy o dielo listom zo dňa 27. 04. 2015 za obdobie omeškania od 01.10.2012 do 27. 03. 2013 zmluvnú pokutu v celkovej výške 313 043,56 eur a listom zo dňa 18. 05. 2016 došlo k oprave vyúčtovania zmluvnej pokuty na celkovú výšku 407 347,40 eur s tým, že zostatok pohľadávky povinných k 18. 05. 2016 po zohľadnení započítania na faktúry zhotoviteľa predstavuje 347 360,73 eur za obdobie od 15. 02. 2013 do 14. 04. 2015. V liste povinných zo dňa 31. 08. 2018 adresovanému spoločnosti SIBAstav, s.r.o. sa uvádza, že: „na základe uznesenia
Okresného súdu Považská Bystrica v spore 14Cb/64/2015 o neplatnosť odstúpenia od zmluvy sme boli zaviazaní žalovanému SIBAstav, s.r.o. uhradiť trovy konania ... spolu 4014,91 eur. V súlade so zmluvou o dielo uzavretou medzi nami a žalovaným SIBAstav, s.r.o. uhrádzame uvedenú sumu zápočtom za našu pohľadávku - zmluvnú pokutu z omeškania vo výške 439,90 eur za každý deň omeškania, a to za dni omeškania od 15. 02. 2015 do 24. 02. 2015.“ Vo vyjadrení spoločnosti SIBAstav, s.r.o. k vykonanému zápočtu pohľadávok datovaného ku dňu 14. 09. 2018 spoločnosť SIBAstav, s.r.o. oznámila povinným, že vykonané započítanie vzájomných pohľadávok je podľa nej absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor vykonaného úkonu so zákonom z viacerých dôvodov, okrem iného aj z dôvodu, že podľa spoločnosti SIBAstav, s.r.o. žiadne právo povinným na zaplatenie zmluvnej pokuty nevzniklo podľa znenia uvedeného v písomnej zmluve o dielo uzavretej 22. 09. 2011, ale nevzniklo ani po zániku zmluvy o dielo a aj samotné započítanie bolo vykonané v rozpore so zákonom. V dôsledku uvedeného žiadne právne účinky započítania nevznikli, nedošlo ani k zániku práva a pohľadávky z uznesenia Okresného súdu Považská Bystrica v spore sp. zn. 14Cb/64/2015 vo výške 4014,94 eur. Do konania bola zo strany oprávneného predložená aj zmluva o postúpení pohľadávok uzavretá dňa 14. 09. 2018 medzi spoločnosťou SIBAstav, s.r.o. ako postupcom a oprávneným ako postupníkom, ktorej predmetom bolo bezodplatné postúpenie pohľadávky vo výške 4014,91 eur priznanej postupcovi uznesením Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 22. 08. 2018 sp. zn. 14Cb/64/2015 (ďalej len „zmluva o postúpení pohľadávok“). Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 17. 09. 2018 bolo povinným zo strany spoločnosti SIBAstav, s.r.o. oznámené, že na základe postúpenia sa vlastníkom pohľadávky vyplývajúcej z uznesenia Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 22. 08. 2018 sp. zn. 14Cb/64/2015 stal oprávnený, na ktorého spolu s postúpenou pohľadávkou prešlo i právo na jej zaplatenie a všetky ostatné práva s ňou spojené. Súd sa podrobne oboznámil aj s ostatnými dôkazmi predloženými účastníkmi konania avšak bez potreby ich bližšieho rozvedenia v odôvodnení tohto uznesenia (§ 236 CSP). Účastníci obsah vyššie uvedených listín (ani iných dôkazných prostriedkov), ich pravosť, prípadne ich účinné doručenie adresátom nerozporovali.
15. Úlohou sťažnostného súdu tak zostalo právne posúdenie dôvodnosti obrany povinných proti exekúcii vznesenej v podanom návrhu na zastavenie exekúcie ako aj v podanej sťažnosti spočívajúcej v tvrdení, že vymáhaná pohľadávka oprávneného zanikla v dôsledku jednostranného započítania nejudikovanej pohľadávky povinných voči vymáhanej pohľadávke ešte pred jej postúpením na oprávneného, v dôsledku ktorej skutočnosti postúpenie vymáhanej pohľadávky na oprávneného je potrebné považovať za v rozpore so zákonom a jej vymáhanie v tomto konaní tak nie je možné.
16. Súd k obrane povinných voči exekúcii predovšetkým uvádza, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia v tej časti, kde súd obsadený vyšším súdnym úradníkom konštatoval, že v zmysle § 61 e Exekučného poriadku na jednostranný zápočet nejudikovanej pohľadávky povinných oproti pohľadávke priznanej exekučným titulom po začatí exekúcie prihliadať nemohol. Správne súd v preskúmavanom rozhodnutí poukázal na skutočnosť, že slovné spojenie „po začatí exekúcie“ je potrebné vykladať „largo sensu“ tak, že exekučný súd neprihliadne na započítaciu námietku nejudikovanej pohľadávky. Len na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia a v reakcii na obsah podanej sťažnosti súd dopĺňa, že aplikácia tohto zákonného ustanovenia Exekučného poriadku sa bezpochyby vzťahuje aj na prípady, kedy kompenzačný prejav zo strany osôb povinných z exekučného titulu bol uskutočnený ešte pred postúpením pohľadávky z exekučného titulu na osobu podávajúcu v procesnej pozícii oprávneného návrh na vykonanie exekúcie. V § 61e Exekučného poriadku je jasne vyjadrené, že po začatí exekúcie súd na kompenzačné prejavy povinného neprihliada, pričom právna norma nijako nešpecifikuje, kedy bol započítací právny úkon uskutočnený. Súd exekúciu zastaví podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, ak po vzniku exekučného titulu nastala právna skutočnosť spôsobujúca zánik vymáhaného nároku. Z tohto všeobecného pravidla (lex generalis) však existuje výnimka zakotvená v § 61e Exekučného poriadku (lex specialis), ktorá aj podľa názoru sťažnostného súdu dôvodnosť obrany povinných proti exekúcii v posudzovanom prípade nepripúšťa. Sťažnostný súd v plnom rozsahu súhlasí so správne vysloveným názorom súdu v preskúmavanom rozhodnutí, podľa ktorého námietku jednostranného započítania môže povinný uplatniť v návrhu na zastavenie exekúcie (a z tohto dôvodu aj prípadnú námietku rozporu zmluvy o postúpení takejto pohľadávky so zákonom) relevantne iba vtedy, ak započítava judikovanú pohľadávku (tiež osvedčenú exekučným titulom) alebo ide o započítanie vzájomných pohľadávok dohodou účastníkov, čo v danom prípade nebolo preukázané, resp. povinní túto skutočnosť ani netvrdili. Naopak, z obsahu vyjadrení účastníkov konania vyplýva, že spoločnosť SIBAstav, s.r.o. neuznala pohľadávku povinných a ich jednostranný započítací prejav z 31. 08. 2018 označila za neplatný právny úkon. Keďže ust. § 61 e
Exekučného poriadku bráni exekučnému súdu po začatí exekúcie prihliadať na jednostranný zápočet nejudikovanej pohľadávky po vydaní exekučného titulu, súd v posudzovanom prípade nemohol pripísať žiadnu relevanciu ani obrane povinných, že k postúpeniu pohľadávky došlo v rozpore so zákonom, keďže ešte pred jej postúpením na oprávneného v dôsledku jednostranného započítania táto pohľadávka zanikla a to s dôrazom na skutočnosť, že pohľadávku povinných exekučný súd považuje za spornú.
17. Osobitne súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že tvrdenie povinných, podľa ktorého doručením započítacieho prejavu spoločnosti SIBAstav, s.r.o. splnili svoju povinnosť preukázať existenciu svojej pohľadávky voči tejto spoločnosti, nemôže byť považované za akceptovateľné. Uplatnenie započítacej námietky samo osebe môže byť dostačujúce vtedy, ak pohľadávka, ktorá sa má započítať, bola právoplatne prisúdená (judikovaná), prípadne vtedy, ak protistrana pohľadávku uznáva, resp. ju nepopiera (m. m. II. ÚS 228/09, I. ÚS 393/2015, I. ÚS 311/2020).V danej exekučnej veci je pohľadávka povinných v exekučnom konaní proti pôvodnému veriteľovi vymáhanej pohľadávky, spoločnosti SIBAstav, s.r.o., stále spornou a nie je vhodná na započítanie s nespornou vykonateľnou pohľadávkou oprávneného priznanou exekučným titulom (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2 0bo 45/2004 zo dňa 26. 01. 2005). Preto ani v nadväznosti na tieto zistenia exekučný súd nemohol bez ďalšieho vychádzať zo skutočnosti, že postúpenie pohľadávky na oprávneného bolo vykonané v rozpore so zákonom pre zánik postúpenej pohľadávky v dôsledku konštatovaného započítacieho prejavu povinných, resp. že vymáhaný dlh povinných zanikol ešte pred iniciovaním exekučného konania.
18. Ďalej súd vzhľadom na zistenú spornosť započítavanej pohľadávky povinných považuje za potrebné zdôrazniť, že riešenie sporov vyvolaných medzi účastníkmi zo zmluvy o dielo uzavretej medzi povinnými ako objednávateľmi a spoločnosťou SIBAstav, s.r.o. ako zhotoviteľom patrí do sporového konania, výrazne tak presahuje rámec konania vykonávacieho. Správnosť tohto záveru podľa sťažnostného súdu umocňuje aj skutočnosť, že Krajský súd v Trenčíne v rozsudku 8Cob/213/2016-658 zo dňa 16. 05. 2018 v spore povinných proti spoločnosti SIBAstav, s.r.o. o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy o dielo, žalobu povinných zamietol, pričom okrem iného konštatoval, že: „Určovacia žaloba v zásade nie je opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, ak požadované určenie má povahu predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo. V prejednávanej veci samotní žalobcovi (v exekučnom konaní povinní, pozn. sudcu) naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení odôvodňovali existenciou prípadných (v budúcnosti možných) nárokov a to nárokov z možných vád diela zo záručnej doby, nárokov na zmluvnú pokutu a zádržné. Je teda nepochybné, že ani prípadným určením neplatnosti by sa v danom prípade sporný vzťah strán nevyriešil, a to nielen z dôvodu, že vyhovujúci určovací výrok súdu by ešte nezakladal nárok žalobcov na zmluvnú pokutu alebo nároky z vadného plnenia, ale aj z dôvodu rozsahu námietok žalovaného k rozsahu predmetu diela a spôsobu jeho zhotovovania v nadväznosti na termíny začatia a ukončenia prác v súvislosti so zmenami projektu a dodatkami k zmluve o dielo. Podľa názoru odvolacieho súdu sa žalobcovia môžu nárokov na zmluvnú pokutu, prípadne nárokov súvisiacich s možnými vadami diela, domáhať priamo žalobou na plnenie, pričom platnosť alebo neplatnosť odstúpenia od zmluvy by sa v takomto prípade posudzovala ako prejudiciálna otázka.“ Z obsahu tohto rozhodnutia je ďalej zrejmé, že medzi stranami tohto sporu bola sporná aj skutočnosť, či povinným vznikol nárok na zmluvnú pokutu zo zmluvy o dielo a v akej výške, aj keď následne pre právne posúdenie daného prípadu vyriešenie tejto otázky nemalo ďalší význam (odvolací súd určovaciu žalobu povinných zamietol pre nepreukázanie naliehavého právneho záujmu). Je potom aj na podklade odôvodnenia tohto súdneho rozhodnutia zrejmé, že povinní mali možnosť sa domáhať voči spoločnosti SIBAstav, s.r.o. zaplatenia zmluvnej pokuty osobitnou žalobou, ale ani napriek konštatovanému rozhodnutiu Krajského súdu v Trenčíne a samotné kontinuálne popieranie existencie tejto pohľadávky zo strany spoločnosti SIBAstav, s.r.o. tak neučinili. Vzhľadom na zložitosť právnych vzťahov medzi povinnými a spoločnosťou SIBAstav, s.r.o. založenými zmluvou o dielo (konštatovanú aj Krajským súdom v Trenčíne v citovanom rozhodnutí) je zrejmé, že návrh na zastavenie exekúcie nepredstavuje procesne vhodný nástroj na usporiadanie sporných práv medzi týmito subjektmi. Vymyká sa účelu exekučného konania, aby exekučný súd vykonával zložité dokazovanie vo vzťahu k nároku povinných na zmluvnú pokutu vrátane určenia jej výšky a nahrádzal tak prípadnú procesnú aktivitu povinných (ako to naznačil aj Krajský súd v Trenčíne), či činnosť súdov v sporovom konaní. Z uvedených dôvodov sťažnostný súd považuje za správny aj ten záver vyjadrený v preskúmavanom rozhodnutí, že ak oprávnený vymôže v exekučnom konaní pohľadávku, ktorá prípadne v rovine hmotného práva zanikla jednostranným započítaním, majú povinní právo domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia
(prípadne náhrady škody) osobitnou žalobou proti oprávnenému v sporovom konaní, kde je vytvorený pre strany sporu dostatočný priestor na uplatnenie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany a prípadné odstránenie spornosti pohľadávky povinných na podklade vykonaného dokazovania. Oproti tomu exekučné konanie je určené už len na nútený výkon povinnosti určenej v exekučnom titule, nie na autoritatívne nachádzanie práva, kde napr. § 200 Exekučného poriadku vylučuje subsidiárne použitie ustanovení CSP o prostriedkoch procesného útoku a procesnej obrany.
19. Zhrnúc vyššie uvedené závery aj sťažnostný súd (s poukazom na § 61e Exekučného poriadku neprihliadajúc na kompenzačný úkon povinných) tak na podklade exekučného titulu (§ 45 ods. 1 Exekučného poriadku), zmluvy o postúpení pohľadávky (§ 36 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka) a oznámenia postúpenia pohľadávky povinným (§ 526 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka) považoval za preukázané, že oprávnený je osobou oprávnenou požadovať od povinných splnenie povinnosti na podklade predloženého exekučného titulu a v konaní nezistil žiadne právne prekážky, ktoré by v posudzovanom prípade bránili výkonu exekúcie. Opačný výklad by podľa súdu v danom prípade celkom zjavne viedol k popretiu účelu a zmyslu ustanovenia § 61e Exekučného poriadku, ktoré je vyjadrením snahy zákonodarcu redukovať okruh potenciálne sporných skutočností, ktoré má riešiť exekučný súd, a tým exekučné konanie zrýchliť. Súd pripomína, že podkladom pre zavedenie tohto ustanovenia do Exekučného poriadku bolo práve poznanie vychádzajúce zo súdnej praxe, že za účelom preukázania existencie započítavanej pohľadávky bolo zväčša potrebné vykonať rozsiahle dokazovanie, ktoré patrí do základného sporového konania a nie do konania exekučného, určeného len na faktický výkon exekučných titulov (k tomu porovnaj Števček, M., Kotrecová, A., Tomašovič, M., Molnár, P. a kol. Exekučný poriadok. Komentár. 3. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2018, s. 1072.).
20. Na základe zistených skutočností a výkladu súvisiacich právnych noriem súd dospel k záveru, že povinní ani v konaní o sťažnosti neuviedli a nepreukázali žiadne skutočnosti odôvodňujúce v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu. Napadnuté uznesenie je tak vecne správne, preto nebol žiadny zákonný dôvod na jeho zmenu alebo zrušenie. Z uvedených dôvodov súd podanú sťažnosť bez nariadenia pojednávania podľa § 250 ods. 1 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku ako nedôvodnú zamietol (I. výroková veta).
21. V exekučnom konaní sa rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, resp. bez výsluchu účastníkov konania (§ 61l ods. 2, § 202 ods. 1 Exekučného poriadku) a vo veci súd nariadi pojednávanie, len ak to považuje za nevyhnutné. Rozumnému a praktickému exekučnému režimu zodpovedá zásada, že pokiaľ nie je v konaní nutné vykonať osobitné dokazovanie k skutkovým okolnostiam, súd zásadne pojednávanie nenariaďuje. Rozhodovacia činnosť súdu v danom prípade spočívala v právnom posúdení veci a súd rozhodoval výhradne na základe tvrdení účastníkov konania a obsahu spisu, ktoré poskytli kompletný a ucelený podklad pre zákonné rozhodnutie, zdôrazňujúc, že posúdenie existencie pohľadávky povinných voči spoločnosti SIBAstav, s.r.o. spôsobilej na započítanie s vymáhanou pohľadávkou nebolo pre posúdenie dôvodnosti návrhu povinného na zastavenie exekúcie nijako významné. Z uvedených dôvodov súd o podanej sťažnosti rozhodoval bez nariadenia pojednávania, keďže nariadenie ústneho pojednávania by nemohlo vniesť viac svetla do posudzovaného prípadu (I. ÚS 119/2020-13 zo dňa 3. marca 2020, čl. 17 CSP).
22. Podľa § 61l ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
23. Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
25. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie
exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
26. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
27. V ustanovení § 255 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu). Oprávnený bol v tomto konaní úspešný (súd sťažnosť povinných zamietol), voči povinným mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so sťažnostným konaním (§ 199d ods. 1 Exekučného poriadku). Oprávnený si nárok na náhradu trov konania o sťažnosti voči povinným neuplatnil. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Sťažnostný súd preto s použitím základných princípov čl. 4 ods. 2 a čl. 17 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o sťažnosti princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov exekučného konania oprávneného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak účastník konania o náhradu trov zjavne neprejavil záujem a ani si ich nevyčíslil, je v podmienkach exekučného konania na mieste rozhodnúť tak, že sa mu nárok na náhradu trov daného konania nepriznáva. Prihliadol najmä na skutočnosť, že exekučné konanie je prísne ovládané dispozičným princípom a exekučný súd nesmie viesť exekúciu voči povinnému v rozsahu, v akom to oprávnený nenavrhne a poverenie na vykonanie exekúcie resp. dodatok k nemu vydá len za účelom vymoženia oprávneným požadovaného nároku. Z uvedených dôvodov súd oprávnenému voči povinným nárok na náhradu trov sťažnostného konania nepriznal (II. výroková veta).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu súdu o sťažnosti (I. výrok) a proti rozhodnutiu súdu o trovách konania vrátane ich výšky (II. výrok) odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku, § 355 ods. 2 CSP).
Proti rozhodnutiu súdu o sťažnosti (I. výrok) a proti rozhodnutiu súdu o trovách konania vrátane ich výšky (II. výrok) dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).