Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 599/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. septembra 2015

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta

a Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,

, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní

vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

19. augusta 2015 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej len „napadnuté konanie“).

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľka sa v konaní vedenom Okresným

súdom Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. na základe zákona

č. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov domáhala v procesnom postavení

navrhovateľky proti Slovenskej republike ako odporkyni zaplatenia sumy 56 666 € z titulu

ujmy na jej právach spôsobenej nesprávnym úradným postupom Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“). K ujme na právach sťažovateľky

malo dôjsť tým, že generálna prokuratúra sa odmietla zaoberať jej podnetom na podanie

mimoriadneho dovolania s odôvodnením, že zmeškala jednoročnú lehotu na podanie tohto

mimoriadneho opravného prostriedku. O návrhu sťažovateľky rozhodol okresný súd

rozsudkom sp. zn. z 5. októbra 2012 (ďalej aj „rozsudok z 5. októbra 2012“)

tak, že návrh zamietol. Proti označenému rozhodnutiu prvostupňového súdu sťažovateľka

podala odvolanie. V nadväznosti na túto skutočnosť okresný súd predložil vec

19. februára 2013 krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza:

„... Od dátumu doručenia spred cca dva a pol roka odvolací súd až do dnešného dňa

neurobil ani jeden právny úkon, o ktorom by ma informoval a nevydal ani rozhodnutie

vo veci samej. Dňa 15. 6. 2015 som podala na Krajský súd Bratislava sťažnosť na prieťahy

v konaní, kde som na uvedené skutočnosti poukázala, dňa 26. 6. 2015 Krajský súd listom

Spr. 2203/15 označil moju sťažnosť ako dôvodnú. Krajský súd Bratislava označil moju

sťažnosť vo veci prieťahov v konaní za dôvodnú a ja žijem už tak veľké

časové obdobie s prihliadnutím na môj dôchodkový vek po dobu dva a pol roka v právnej

neistote, za čo požadujem finančné odškodnenie vo výške 2.000 euro s povinnosťou uhradiť

mi požadovanú sumu do 3 dní od právoplatnosti.“

Ústavný súd zistil, že o odvolaní sťažovateľky proti rozsudku okresného súdu

z 5. októbra 2012 rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn. z 21. júla 2015

tak, že ho ako vecne správny potvrdil a odporkyni náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou

časťou sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1

), čím zároveň vymedzí rozsah predmetu konania pred ústavným

súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže

ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej

sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv

(m. m. , , ).

Ústavný súd v prvom rade považoval za dôležité poukázať na nedostatok petitu

sťažnosti, v ktorom absentuje návrh na vyslovenie porušenia základného práva alebo

slobody sťažovateľky, pričom sa obmedzuje len na priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia. Tento nedostatok sťažnosti by pri jej prísne formálnom posúdení mohol sám

osebe viesť k záveru o odmietnutí sťažnosti sťažovateľky pre nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí. Napriek uvedenému ústavný súd v záujme materiálnej ochrany

práv sťažovateľky, vychádzajúc z celkového obsahu sťažnosti, bez akýchkoľvek pochybností

ustálil, že sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v napadnutom konaní (m. m.

, , ), a tento svoj záver premietol aj do

záhlavia tohto uznesenia.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

predovšetkým vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo aj vtedy, ak v konaní

pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú,

aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav

takúto možnosť reálne nepripúšťajú (, , , ,

). Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú,

pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, tiež napr. , , ,

).

Sťažovateľka namieta, že postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru,

pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv

nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa

právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,

dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu. Preto

na naplnenie základného práva podľa nestačí, aby štátne orgány vec

prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (napr. ,

).

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. , ) sa

ochrana základnému právu podľa poskytuje v konaní pred ústavným

súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto základného práva

označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade krajským súdom) ešte mohlo trvať.

Ak v čase, keď sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať

k namietanému porušovaniu označeného základného práva postupom krajského súdu,

ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

V nadväznosti na uvedený právny názor ústavný súd poukazuje na skutočnosť,

že jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to, že musí

smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv

sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva významnú

preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných

práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto

práv ďalej nepokračovalo (m. m. , , ).

Navyše, zjavne neopodstatnená je podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu

aj sťažnosť, prostredníctvom ktorej sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa v takom konaní

pred všeobecným súdom, v ktorom už príslušný súd meritórne rozhodol pred podaním

sťažnosti ústavnému súdu podľa (m. m. ).

Ústavný súd v súvislosti s prípravou predbežného prerokovania sťažnosti zistil, že

krajský súd rozhodol vo veci samej rozsudkom sp. zn. z 21. júla 2015.

Z uvedeného vyplýva, že v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu (19. augusta 2015,

pozn.) už krajský súd nemohol porušovať označené základné právo podľa a právo

podľa dohovoru, keďže meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti.

Na tomto základe ústavný súd sťažnosť sťažovateľky po predbežnom prerokovaní

odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi

sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. septembra 2015