Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 627/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. septembra 2015

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa

Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpeného Advokátskou kanceláriou ,

, za ktorú koná advokát , vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k.

110 z 13. marca 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. mája 2015

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

(ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k.

110 z 13. marca 2015, ktorou žiada vydať tento nález:

„1. Základné právo sťažovateľa

na súdnu ochranu zaručené

Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach

zo dňa 13. marca 2015, č. k. 110 porušené bolo.

2. Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 13. marca 2015, č. k.

110 sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Košiciach je povinný uhradiť sťažovateľovi náhradu trov právneho

zastúpenia na účet Advokátskej kancelári do jedného mesiaca

od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ako vyplynulo zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu a z jej príloh, sťažovateľ je

ako žalovaný účastníkom konania vedeného Okresným súdom Michalovce (ďalej len

„okresný súd“) pod sp. zn. , v ktorom sa obchodná spoločnosť

, , ako žalobca (ďalej len „žalobca“) domáha

nahradenia prejavu vôle na uzatvorenie kúpnej zmluvy v dôsledku porušenia predkupného

práva žalobcu ako podielového spoluvlastníka k nehnuteľnosti.

Okresný súd uznesením č. k. z 9. januára 2015 zamietol návrh

žalobcu na vydanie predbežného opatrenia, aby bolo zakázané sťažovateľovi až

do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na

k. ú. , a to parcelami registra .

Rozhodnutie odôvodnil tým, že neboli splnené predpoklady na nariadenie predbežného

opatrenia. Z kúpnej zmluvy uzavretej medzi a sťažovateľom síce zistil,

že bola uzatvorená 12. októbra 2012 a bol povolený aj vklad vlastníckeho práva v prospech

sťažovateľa, avšak za významné považoval to, že žalobca sa domáha nariadenia

predbežného opatrenia viac ako dva roky po uskutočnení prevodu nehnuteľností a v návrhu

žiadnym spôsobom nevysvetlil ani neosvedčil, čo ho viedlo k obave z bezprostredne

hroziacej ujmy spočívajúcej v ďalšom prevode vlastníckeho práva. Uplynutie lehoty

10. decembra 2014, ktorú žalobca žalovanému určil na uzavretie kúpnej zmluvy na prevod

podielu na k. ú. , za takúto bezprostrednú hrozbu okresný súd

nepovažoval, tvrdenie žalobcu o strate nároku na platby zo strany Poľnohospodárskej

platobnej agentúry považoval iba za teoretické, a nie praktické, pretože po prevode

dotknutého podielu bol žalobca viac ako dva roky nečinný a svojho predkupného práva sa

nedomáhal. Pretože nebolo zistené, že žalobcovi bezprostredne hrozí ujma, jeho návrh na

vydanie predbežného opatrenia zamietol. Okresný súd poznamenal i to, že v prípade

ďalšieho prevodu nehnuteľností zostávajú zachované práva žalobcu podľa § 140 a § 603

.

V odvolaní proti uzneseniu okresného súdu č. k. z 9. januára 2015

(a podaní z 10. marca 2015) žalobca uviedol, že podal na okresnom súde spolu dvadsaťdva

obdobných žalôb o nahradenie prejavu vôle spolu s návrhom na nariadenie predbežného

opatrenia, v šestnástich veciach okresný súd predbežné opatrenie nariadil a v šiestich

prípadoch návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Poukázal na to, že účelom

predbežného opatrenia nie je len úprava súčasných vzťahov, ale aj vzťahov do budúcnosti

takou formou, aby legitímny cieľ nebol zmarený, sledujúc zásady hospodárnosti

a efektívnosti súdneho konania. Žalobca dal do pozornosti okresnému súdu, že sťažovateľ

a spoločnosti , , , a

, sú personálne a majetkovo prepojené. Nie je pravdou, že by bol dva

roky vo veci nečinný, naopak, aktívne sa snažil vzťahy so sťažovateľom usporiadať,

upozornil ho na protizákonnosť jeho postupu a porušenie predkupného práva. Sťažovateľ

však každý návrh riešenia žalobcu odmietol. Žalobca má obavu, že sťažovateľ bude mariť

uplatnené právo žalobcu účelovými prevodmi podielov, vo vzťahu ku ktorým sa žalobca

domáha nahradenia prejavu vôle. Tým, že sťažovateľ odmietal výzvy žalobcu, vznikajú na

jeho strane reálne straty a škody, pretože pozemky nevie využívať z dôvodu protizákonného

užívania sťažovateľom. Existuje reálna hrozba, že sťažovateľ na účely čo najdlhšieho trvania

súdneho sporu bude účelovo prevádzať alebo zaťažovať nehnuteľnosti, len aby zmaril

žalobcom sledovaný legitímny cieľ. Žalobca má obavu, že sťažovateľ prevedie

spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam na niektorú z jemu blízkych spoločností

za niekoľkonásobne vyššie kúpne ceny, než za ktoré ich sťažovateľ nadobudol. To by pre

žalobcu znamenalo, že od nového vlastníka sa bude môcť domáhať nahradenia prejavu vôle

za podmienok iných než tie, za ktorých podiel nadobudol sťažovateľ.

Krajský súd uznesením č. k. z 13. marca 2015 zmenil uznesenie

okresného súdu tak, že sťažovateľovi zakázal po dobu jedného roka od doručenia uznesenia

nakladať so spoluvlastníckym podielom 240/9720 k nehnuteľnostiam, ktoré sú evidované

Okresným úradom Michalovce, katastrálnym odborom, okres: , obec: ,

katastrálne územie: , zapísaným na ako parcela

2

o výmere 618 m, druh pozemku trvalé trávnaté porasty, parcela

2

o výmere 147 m, druh pozemku trvalé trávnaté porasty, parcela

2

o výmere 1644 m, druh pozemku trvalé trávnaté porasty, parcela

2

o výmere 14108 m, druh pozemku trvalé trávnaté porasty, a to previesť vlastnícke právo

k spoluvlastníckym podielom darom, ich scudzením tretej osobe alebo zámenou za iné

nehnuteľnosti s treťou osobu, alebo zaťažiť ich záložným právom v prospech tretej osoby

alebo vecným bremenom v prospech tretej osoby, alebo zabezpečovacím prevodom práva

v prospech tretej osoby, a v prevyšujúcej časti potvrdil uznesenie. Svoje rozhodnutie krajský

súd odôvodnil v podstate tým, že považoval za oprávnenú obavu žalobcu z možného

ďalšieho prevodu spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach, čo by viedlo k značnému

sťaženiu uplatňovania nárokov žalobcu z predkupného práva najmä v prípade, ak by

sťažovateľ realizoval prevody za podmienok pre žalobcu nevýhodnejších. V záujme toho,

aby nedošlo k neprimeranému zásahu do práv sťažovateľa, obmedzil trvanie predbežného

opatrenia na dobu jedného roka.

Uznesenie krajského súdu č. k. z 13. marca 2015 bolo

sťažovateľovi doručené 26. marca 2015.

Sťažovateľ sťažnosť smerujúcu proti uzneseniu krajského súdu č. k. 110

z 13. marca 2015 na porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru odôvodnil tým, že

podľa jeho názoru napriek tomu, že v konaní nebolo preukázané nebezpečenstvo

bezprostredne hroziacej ujmy žalobcovi, krajský súd sa stotožnil s nepodloženou

domnienkou žalobcu o hroziacich prevodoch spoluvlastníckych podielov sťažovateľom, hoci

v skutočnosti žiadne nie sú pripravované. Pokiaľ v minulosti dochádzalo k prevodom na

obchodnú spoločnosť , z ostatných spoločností, zodpovedalo to

vnútornému usporiadaniu vymenovaných subjektov v rámci podnikateľskej skupiny, kde

práve spoločnosť , bola spoločnosťou investičnou. Krajský súd

vydal predbežné opatrenie ďalej aj napriek tomu, že nebola splnená podmienka dôvodnosti

uplatneného nároku vo veci samej, pretože žalobca sa domáhal svojho nároku vo väčšom

rozsahu, ako zodpovedá veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu. Krajský súd predbežným

opatrením zasiahol do vlastníckeho práva sťažovateľa. Navyše jeho rozhodnutie nie je ani

dostatočne odôvodnené, sťažovateľ nemal žiadnu možnosť brániť sa proti vydaniu

predbežného opatrenia, nemal možnosť žiadať jeho preskúmanie v opravnom konaní a nemal

ani možnosť vyjadriť sa k odvolaniu žalobcu proti uzneseniu okresného súdu, ktorým bol

pôvodne návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietnutý.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v nebránia

jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho prejednávania.

Ústavný súd preskúmal na predbežnom prerokovaní sťažnosť z hľadiska existencie

dôvodov podľa .

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ako vyplýva z petitu sťažnosti, sťažovateľ sa domáha vyslovenia porušenia týchto

práv uznesením krajského súdu č. k. z 13. marca 2015 jednak preto, že

toto rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené, a jednak preto, že podľa jeho presvedčenia

neboli splnené zákonom ustanovené podmienky na vydanie predbežného opatrenia a toto

bolo napriek tomu vydané.

Krajský súd uznesenie č. k. z 13. marca 2015 v jeho zmeňujúcej

časti odôvodnil takto:

«Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia odvolacieho

pojednávania ( ), podľa , preskúmal odvolanie

žalobcu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že návrh žalobcu

na nariadenie predbežného opatrenia je čiastočne dôvodný.

Predmetom konania vo veci samej je návrh na nahradenie prejavu vôle, ktorým súd

nahradí vyhlásenie vôle žalovaného, že ako predávajúci uzatvára so žalobcom ako

kupujúcim kúpnu zmluvu o prevode spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam,

nachádzajúcim sa v kat. území , ktoré sú zapísané na a to parcely

2

trvalý trávnatý porast o výmere 618 m, parc. trvalé trávnaté porasty

22

o výmere 147m, parc. trvalý trávnatý porast o výmere 1.644 ma parc.

2

trvalý trávnatý porast o výmere 14.108 mv spoluvlastníckom podiele 240/9720. Žalobca sa

týmto návrhom domáha zákonného predkupného práva, pretože mu ako spoluvlastníkovi

nebol ponúknutý spoluvlastnícky podiel na odkúpenie od predávajúceho .

Predbežným opatrením sa žalobca domáha uloženia zákazu žalovanému nakladať

s nehnuteľnosťami zapísanými na kat. územie a to previesť vlastnícke

právo k nehnuteľnostiam darom, scudzením tretej osobe alebo zámenou za iné nehnuteľnosti

s treťou osobou alebo zaťažiť ich záložným právom v prospech tretej osoby alebo vecným

bremenom v prospech tretej osoby alebo zabezpečovacím prevodom práva v prospech tretej

osoby a tiež žiada, aby sa žalovanému zakázalo previesť užívacie právo odplatným alebo

bezodplatným titulom na tretie osoby k týmto nehnuteľnostiam, ktorých doba trvania

presiahne čas, ktorým sa súdny spor vo veci samej právoplatne skončí.

Predbežné opatrenie je procesným zabezpečovacím prostriedkom dočasného

provizórneho charakteru, ktorého účelom je zaistiť v občianskom súdnom konaní okamžitú

procesnú ochranu oprávnenému účastníkovi konania pred možnými nepriaznivými

následkami

Predbežné opatrenie možno nariadiť a pred začatím konania ( ) alebo

po jeho začatí ( ). Aj pre predbežné opatrenie nariaďované po začatí konania

platí, že je možné ho nariadiť buď z dôvodu potreby dočasnej úpravy právnych pomerov

účastníkov konania alebo z dôvodu, ak je tu obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol

ohrozený.

Materiálnymi predpokladmi pre nariadenie predbežného opatrenia podľa § 75 ods. 2

sú osvedčenie ohrozeného nároku, odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne

hroziacej ujmy a preukázanie potreby nariadenia predbežného opatrenia.

Pred nariadením predbežného opatrenia súd nevykonáva dokazovanie, ale vychádza

iba z obsahu návrhu a príloh, pričom na základe ich spravdepodobnenia vyvodí záver

o tom, či je osvedčená potreba dočasne upraviť pomery účastníkov, resp. či je osvedčená

obava z ohrozenia budúceho výkonu súdneho rozhodnutia.

Navrhované predbežné opatrenie musí mať zároveň súvislosť s konaním vo veci

samej, musí teda existovať vzťah medzi navrhovaným predbežným opatrením a právnymi

vzťahmi, o ktorých ochranu sa žiada v konaní vo veci samej.

Podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanej veci je významná skutočnosť, že

predmetom kúpnej zmluvy, pri ktorej žalobca namieta porušenie svojho predkupného práva,

bol ich spoluvlastnícky podiel 240/9720 k nehnuteľnostiam zapísaným na kat úz.

.

Zo samotnej tejto skutočnosti je vylúčené, aby sa žalobca mohol úspešne domáhať

predbežného opatrenia uloženia zákazu previesť užívacie práva odplatným alebo

bezodplatným titulom na tretie osoby k sporným nehnuteľnostiam (dať ich do nájmu,

podnájmu, bezodplatného užívania tretím osobám). V prípade spoluvlastníckeho podielu

podielový spoluvlastník sám nie je oprávnený rozhodovať o spôsobe užívania veci, možnosť

jeho rozhodovania je limitovaná veľkosťou jeho spoluvlastníckeho podielu. Pri užívaní veci

totiž ide o hospodárenie so spoločnou vecou v zmysle Obč. zákonníka .

O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa

veľkosti podielov.

Preto odvolací súd potvrdil ako vecne správne rozhodnutie o zamietnutí návrhu

v časti, v ktorej sa žalobca domáhal uloženia zákazu previesť užívacie práva na tretie osoby.

Odvolací súd čiastočne vyhovel návrhu na nariadenie predbežného opatrenia tak, že

žalovanému zakázal po dobu 1 roka od doručenia uznesenia nakladať so spoluvlastníckym

podielom 240/9720 k nehnuteľnostiam vydávaným na kat. územie

parcely a to previesť vlastnícke právo

k spoluvlastníckemu podielu darom, scudzením, tretej osobe alebo zámenou za iné

nehnuteľnosti s treťou osobou alebo zaťažiť ich záložným právom v prospech tretej osoby

alebo vecným bremenom v prospech tretej osoby alebo zabezpečovacím prevodom práva

v prospech tretej osoby.

Odvolací súd je toho názoru, že je odôvodnená obava žalobcu z možného ďalšieho

prevodu nehnuteľností inej právnickej osobe, predovšetkým právnickej osobe spriaznenej

so žalovaným, v prípade takéhoto prevodu by uplatnenie nárokov z predkupného práva

žalobcu bolo značne sťažené z dôvodu hrozby, že k ďalšiemu prevodu dôjde za iných, pre

žalobcu nevýhodnejších podmienok, než tomu bolo pri prevode od pôvodného

spoluvlastníka na žalovaného. Rovnako je potrebné zabrániť tomu, aby

sporný spoluvlastnícky podiel bol zaťažený.

Odvolací súd obmedzil trvanie nariadeného predbežného opatrenia na dobu 1 roka

s prihliadnutím na to, aby sa nariadeným predbežným opatrením nezasiahlo

v neprimeranom rozsahu do majetkovej sféry žalovaného. Odvolací súd tak dospel k záveru,

že primeraným zásahom do práv žalovaného a na druhej strane ochrane práv žalobcu je

vyhovujúce predbežné opatrenie spočívajúce v zákaze nakladať so spoluvlastníckym

podielom, ktorý je predmetom tohto konania na dobu 1 roka.»

Ústavný súd s poukazom na obsah citovaného odôvodnenia uznesenia krajského súdu

konštatuje, že krajský súd odôvodnil svoje rozhodnutie dostatočne. Dal jasnú

a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, ktoré boli (dosiaľ) v konaní nastolené. Vysvetlil, z akého

dôvodu dospel k záveru, že je dôvodné dočasne pomery účastníkov upraviť predbežným

opatrením, a zaoberal sa zároveň otázkou primeranosti zásahu do vlastníckeho práva

sťažovateľa nariadením predbežného opatrenia v stanovenom rozsahu.

Odôvodnenie uznesenia krajského súdu č. k. z 13. marca 2015

spĺňa všetky požiadavky vyplývajúce zo základného práva na súdnu ochranu a spravodlivý

proces vo vzťahu k odôvodneniu súdneho rozhodnutia.

Ústavný súd, vychádzajúc z obsahu petitu, ktorým je v konaní o sťažnosti viazaný

( ), preskúmal sťažnosť ďalej z hľadiska sťažovateľom

tvrdeného porušenia základného práva podľa a práva na spravodlivý

súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorému malo dôjsť tým, že krajský súd

nerešpektoval zákonom ustanovené podmienky vydania predbežného opatrenia, v dôsledku

čoho má byť jeho rozhodnutie založené na nesprávnom skutkovom a právnom posúdení

veci.

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd zásadne nie je oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu

všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti

účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami

o ľudských právach a základných slobodách (, m. m. , ,

, ). Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať

iba také rozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo

samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom

skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak

by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného

práva alebo slobody (, m. m. , ).

Ústavný súd v prípadoch, keď riešil problematiku možného porušenia základného

práva na súdnu ochranu konkrétnym rozhodnutím všeobecného súdu, uviedol, že právo

na spravodlivý súdny proces podľa neznamená právo na to, aby bol

účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade

s jeho požiadavkami, resp. s jeho právnymi názormi. Z opačného pohľadu možno povedať,

že neúspech v súdnom konaní nie je možné považovať za porušenie základného práva.

Je v právomoci všeobecných súdov vykladať a aplikovať zákony. Pokiaľ tento výklad nie je

arbitrárny a je náležite zdôvodnený, ústavný súd nemá dôvod doň zasahovať

(napr. , , ).

Ústavný súd už vo viacerých svojich doterajších rozhodnutiach v podobných

súvislostiach vyslovil názor, že rozhodnutím o nariadení predbežného opatrenia vydaným

v rámci občianskoprávneho konania môže súd porušiť základné právo alebo slobodu

účastníka súdneho konania, avšak takéto porušenie by sa mohlo stať predmetom konania

podľa len vtedy, ak by mu nebolo možné poskytnúť ochranu

prostredníctvom účinného právneho prostriedku nápravy dostupného účastníkovi konania

pred všeobecnými súdmi (princíp subsidiarity) ().

Podľa právneho názoru ústavného súdu rozhodovanie o návrhu na predbežné

opatrenie, resp. o návrhu na zrušenie nariadeného predbežného oparenia, možno

predovšetkým považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

. Predpokladom pre záver o porušení základných práv a slobôd je však také

porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné činnosťou všeobecného súdu pred

začatím konania alebo v konaní o veci samej ( a nasl. )

(obdobne ). Sťažovateľ (podobne ako hociktorý iný účastník občianskeho

súdneho konania) musí byť pripravený na to, že pomery účastníkov konania sa môžu nielen

dočasne upraviť predbežným opatrením, ale toto môže byť aj počas konania vo veci samej

zrušené. Nariadenie predbežného oparenia v žiadnom prípade nevylučuje, aby všeobecný

súd poskytol v konečnom dôsledku ochranu právam, porušenie ktorých sťažovateľ namieta.

Reflektujúc na uvedené východiská, ústavný súd konštatuje, že realizácia inštitútu

predbežného opatrenia ako zabezpečovacieho prostriedku v civilnom procese nemôže sama

osebe opodstatniť záver o porušení práva fyzickej osoby alebo právnickej osoby

vyplývajúceho z alebo dohovoru, pretože zákon poskytuje účastníkovi, proti ktorému

smeruje výrok rozhodnutia o predbežnom opatrení, primeranú a efektívnu ochranu pred

prípadným neopodstatneným a nezákonným obsahom takéhoto rozhodnutia aj počas

konania vo veci samej (mutatis mutandis , , ,

, ).

Na druhej strane však treba pripustiť, že ústavný súd už v rámci svojej rozhodovacej

činnosti pristúpil k preskúmaniu niektorých rozhodnutí o predbežných opatreniach, zásadne

však išlo o ojedinelé prípady charakterizované výnimočnými okolnosťami veci. V tejto

súvislosti ústavný súd judikoval, že zasiahnuť do rozhodnutí všeobecných súdov

o predbežných opatreniach môže iba za predpokladu, že by takýmto rozhodnutím

všeobecného súdu došlo k procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný rozpor s princípmi

spravodlivého procesu majúci charakter svojvôle (obdobne ,

).

Ústavný súd už v minulosti vyslovil s poukazom na rozhodovaciu prax Európskeho

súdu pre ľudské práva (pozri rozhodnutie Apis versus Slovenská republika z 10. 1. 2000,

č. 39754/98) aj názor, podľa ktorého je vylúčená aplikovateľnosť čl. 6 ods. 1 dohovoru

na rozhodovanie v otázke predbežných opatrení, pretože nie sú rozhodnutiami

o občianskych právach alebo záväzkoch ().

V kontexte argumentácie sťažovateľa je potrebné osobitne poznamenať, že posúdenie

podmienok na nariadenie predbežného opatrenia je predovšetkým vecou všeobecných súdov

( ). Preto samotný ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti

( ) sa spravidla nepovažuje za oprávneného zasahovať do rozhodnutí

o predbežných opatreniach, keďže nie je súčasťou sústavy všeobecných súdov, a okrem toho

ide o rozhodnutia, ktoré do práv a povinností účastníkov konania nezasahujú konečným

spôsobom ().

Z ustálenej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že o zjavne neopodstatnený návrh ide

vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho

prijatí na ďalšie konanie (). Teda úloha ústavného súdu pri predbežnom

prerokovaní návrhu nespočíva v tom, aby určil, či preskúmanie veci predloženej

navrhovateľom odhalí existenciu porušenia niektorého z práv alebo slobôd zaručených

, ale spočíva len v tom, aby určil, či toto preskúmanie vylúči akúkoľvek možnosť

existencie takéhoto porušenia. Ústavný súd teda môže pri predbežnom prerokovaní

odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako

neopodstatnený ().

Dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť je absencia

priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane

a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane

druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným

postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ

namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr.

, , ).

Krajský súd nariadenie predbežného opatrenia vo veci sťažovateľa odôvodnil

predovšetkým tým, že za odôvodnenú považoval obavu žalobcu z možného ďalšieho

prevodu nehnuteľností inej právnickej osobe, predovšetkým právnickej osobe spriaznenej

so sťažovateľom, čo by v prípade takéhoto prevodu znamenalo značné sťaženie uplatnenia

nárokov z predkupného práva žalobcu z dôvodu hrozby, že k ďalšiemu prevodu dôjde

za iných, pre žalobcu nevýhodnejších podmienok, než to bolo pri prevode od pôvodného

spoluvlastníka na sťažovateľa.

S týmto záverom krajského súdu sa stotožňuje aj ústavný súd, ktorý považuje

za významnú tiež tú okolnosť, že sťažovateľ nespochybnil v sťažnosti doručenej ústavnému

súdu samotnú skutočnosť, že pri predchádzajúcom prevode spoluvlastníckeho podielu

na sťažovateľa bolo vo vzťahu k žalobcovi jeho predkupné právo porušené.

Ústavný súd konštatuje, že dôvody, na ktorých krajský súd založil svoje rozhodnutie,

sú konkrétne a je z nich zrejmé, na základe akých úvah uvedených v odôvodnení svojho

rozhodnutia krajský súd dospel k záveru o potrebe nariadenia predbežného opatrenia.

Sťažovateľom namietané rozhodnutie krajského súdu nejaví známky zjavnej svojvôle,

pretože jeho závery vychádzajú z logickej úvahy opierajúcej sa o dostatočne náležité

odôvodnenie.

Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že medzi namietaným postupom

a uznesením krajského súdu a namietaným porušením základného práva sťažovateľa podľa

a práva podľa dohovoru neexistuje taká príčinná súvislosť,

ktorá by signalizovala reálnu možnosť vyslovenia ich porušenia po prípadnom prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie.

Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní aj v tejto časti sťažnosť odmietol

podľa ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. septembra 2015