Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 161/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. marca 2014

predbežne prerokoval sťažnosť M. S., zastúpeného advokátom JUDr. Júliusom Gogom,

Advokátska kancelária, Štefánikova 47, Nitra, vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva na súdnu ochranu podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. z 30.

septembra 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. S. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

19. decembra 2013 doručená sťažnosť M. S., (ďalej len „sťažovateľ), vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením

Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 30. septembra

2013 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: «dňa 3.6.2013 ako navrhovateľ podal

prostredníctvom právneho zástupcu na Okresný súd v Leviciach návrh o vyslovenie

neplatnosti uznesenia náhradnej členskej schôdze Poľnohospodárskeho družstva v Plavých

Vozokanoch (ďalej len „družstvo“) zo dňa 3.5.2013.

Súčasne s týmto návrhom, s poukazom na priložené dôkazy a kogentnosť ust. § 239

ods. 8 Obch.z. podal sťažovateľ súdu aj návrh na vydanie predbežného opatrenia podľa

a nasl. s návrhom, aby súd uložil odporcovi povinnosť ihneď, najneskôr v lehote

do troch dní doručil Obchodnému registru Okresného súdu v Nitre vydané predbežné

opatrenie so žiadosťou, aby do právoplatnosti rozhodnutia vo vecí samej nevykonal zápis

zmien, ktoré predložil a ktoré navrhol s odvolaním sa na listiny zabezpečené na náhradnej

členskej schôdzi dňa 3.5.2013, zakázal výkon práv tým členom predstavenstva, ktorí boli

zvolení uznesením z náhradnej členskej schôdze odporcu dňa 3.5.2013 stým, že tento výkon

zabezpečí doterajšie predstavenstvo.

Okresný súd v Leviciach výzvou sp. zn. doručenou sťažovateľovi dňa

28.6.2013 vyzval sťažovateľa na doplnenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia

zo dňa 3.6.2013 tak, že „doplní v petite návrhu mená a priezviská, dátumy narodení

a bydliska tých členov predstavenstva odporcu, ktorým žiada zakázať výkon ich práv

vyplývajúcich z tejto funkcie.

Aj napriek dostatočne adresnému návrhu na nariadenie predbežného opatrenia,

sťažovateľ tento doplnil podaním zo dňa 28.6.2013. Okresný súd v Leviciach uznesením

sp. zn. -174 zo dňa 23.7.2013, doručeným sťažovateľovi dňa 29.7.2013 vydal

uznesenie, ktorým rozhodol: „Súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamieta.“

V dôvodoch rozhodnutia sa o. i. uvádza: „... dňom 26.6.2013 bolí novozvolení

členovia predstavenstva odporcu zapísaní do obchodného registra, čím sa zapísané údaje

stali účinné aj voči tretím osobám. Za súčasného právneho stavu už predchádzajúci

členovia predstavenstva zvolení na členskej schôdzi dňa 3.4.2009 na výkon svojich práv

a povinností oprávnení nie sú. Zakázať výkon týchto práv a povinností súdnym rozhodnutím

terajším členom predstavenstva by znemožnilo výkon predmetu podnikania odporcu a nie je

podľa názoru súdu prípustné ani v prípade, že skúmanie zákonnosti ich ustanovenia

do riadiaceho orgánu družstva bude s poukazom na obsah žalobného návrhu popri ďalších

skutočnostiach predmetom konania vo veci samej.“

Ďalej sa v napadnutom rozhodnutí uvádza: „Keďže navrhovateľ v prejednávanej

veci neosvedčil ohrozenie svojich práv a nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych

pomerov... súd jeho návrh v celom rozsahu zamietol“.

Keďže sťažovateľ, ako navrhovateľ sa s týmto rozhodnutím súdu a jeho odôvodnením

nestotožnil, považujúc ho za nesprávne, podal v lehote proti nemu odvolanie a navrhol, aby

odvolací súd v zmysle zmenil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa tak, že

podanému návrhu v plnom rozsahu vyhovie.

O podanom odvolaní rozhodoval Krajský súd v Nitre. Ten uznesením sp. zn.

-329 z 30.9.2013 prvostupňové uznesenie potvrdil ako vecne správne.

Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že súd prvého stupňa: správne zistil skutkový stav a z

takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj

správne odôvodnil, preto s poukazom na sa obmedzil iba na

skonštatovanie správnosti napadnutého rozhodnutia.

Odvolací súd mal za preukázané, že dňom 26.6.2013 boli novozvolení členovia

predstavenstva žalovaného zapísaní do obchodného registra, čím sa zapísané údaje stali

účinné aj voči tretím osobám.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že za súčasného právneho

stavu už predchádzajúci členovia predstavenstva zvolení na členskej schôdzi dňa 3.4.2009

na výkon svojich práv a povinností oprávnený nie sú a že zakázať výkon týchto práv

a povinností súdnym rozhodnutím terajším členom predstavenstva by znemožnilo výkon

predmetu podnikania žalovaného.»

Sťažovateľ v sťažnosti argumentuje: «keďže predmetné návrhy sťažovateľa boli dané

k dispozícii súd dňom 3.6.2013 a k zápisu do obchodného registra došlo až dňom 26.6.2013,

bol tu s prihliadnutím na konštrukciu zákona o konaní týkajúcom sa vydávania predbežného

opatrenia dostatočný časový priestor, ktorý bolo možné súdom nepripustiť zápisy

do obchodného registra.

Produkované zdôvodnenie oboma súdmi „novozvolení členovia predstavenstva

odporcu boli zapísaní do obchodného registra dňom 26.6.2013, čím sa stali zapísané údaje

účinné aj voči tretím osobám...“ je v príkrom rozpore s predpokladaným záverom v tomto

konaní, keď po rozhodnutí, že uznesenie z členskej schôdze zo dňa 3.5.2013 je neplatné»,

z čoho sťažovateľ vyvodzuje arbitrárnosť a ústavnú neudržateľnosť napadnutého uznesenia

krajského súdu.

Sťažovateľ preto vo veci samej navrhuje, aby po prijatí sťažnosti ústavný súd vydal

takéto rozhodnutie:

„1. Uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. -329 z 30.9.2013,

ktorým ako odvolací súd potvrdil uznesenie Okresného súdu v Leviciach č.k.

-174 zo dňa 23.7.2013, ktorým bol zamietnutý návrh sťažovateľa zo dňa

3.6.2013 na nariadenie predbežného opatrenia bolo porušené základné právo

sťažovateľa M. S. na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn.

-329 z 30.9.2013, ktorým ako odvolací súd potvrdil uznesenie Okresného

súdu v Leviciach č.k. -174 zo dňa 23.7.2013 a vec mu vracia na ďalšie

konanie,

3. Krajský súd v Nitre je povinný nahradiť trovy právneho zastupovania sťažovateľa

za zastupovanie pred Ústavným súdom SR... v sume 323,50 € vrátane DPH.“

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti je podľa čl. 127 ods. 1

oprávnený rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak

namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv

a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika

ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv

a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene alebo

návrhy zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

bez ústneho pojednávania.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (). V zmysle

konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú

neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo

slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva

alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť

medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne

(obdobne napr. , , ).

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

napadnutým uznesením krajského súdu, ktorý potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa

(ktorým prvostupňový súd zamietol návrh sťažovateľa na nariadenie predbežného

opatrenia).

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom...

Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva

podľa a obsahom práva podľa dohovoru nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (mutatis mutandis ).

Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa spočíva

v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu

zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého

porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok

o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva ( v spojení s

). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého

na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať

základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných

zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý

predpisuje zákon (). Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal

ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne

súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci. V danom prípade je

týmto v znení neskorších

predpisov (ďalej len „OSP“).

Pokiaľ ide o rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva, táto vylučuje

aplikovateľnosť čl. 6 ods. 1 dohovoru na rozhodovanie v otázke predbežných opatrení,

pretože nie sú rozhodnutiami o občianskych právach alebo záväzkoch (pozri rozhodnutie

Apis versus Slovenská republika z 10. januára 2000, č. 39754/98, v ktorom sa konštatovala

neaplikovateľnosť čl. 6 dohovoru ratione materiae v konaní o zrušení predbežného

opatrenia).

Podľa ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery

účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať

alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo

zabezpečí dôkaz. Predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia, jeho dôsledky a spôsob

zániku upravujú ustanovenia až .

Predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov civilného procesu,

ktorého zabezpečovacia funkcia má za cieľ dočasnou úpravou eliminovať nepriaznivé

následky, ktoré by mohli pred začatím konania alebo v jeho priebehu nastať. Dočasnosť

tohto opatrenia ako jeho základný znak znamená, že nejde o konečnú a definitívnu úpravu

vzťahov medzi subjektmi. Nariadením predbežného opatrenia nezískava jeden z účastníkov

práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti, ale sa ním len dočasne upravuje určitý

okruh vzťahov.

Ústavný súd sa preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zaoberal určením miesta

a postavenia predbežného opatrenia, ak sa ten, koho sa rozhodnutie o predbežnom opatrení

dotýka, domnieva (tvrdí), že došlo k porušeniu niektorého z jeho základných práv alebo

slobôd.

Podľa názoru ústavného súdu rozhodovanie o návrhu na predbežné opatrenie,

resp. o návrhu na zrušenie nariadeného predbežného opatrenia možno považovať za súčasť

základného práva na súdnu ochranu podľa . Predpokladom na záver

o porušení základných práv a slobôd je však také porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo

odstrániteľné činnosťou všeobecného súdu pred začatím konania alebo v konaní o veci

samej ( a nasl. , obdobne ).

V kontexte argumentácie sťažovateľa je potrebné osobitne poznamenať, že posúdenie

podmienok na nariadenie predbežného opatrenia je predovšetkým vecou všeobecných súdov

( ). Preto samotný ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti

( ) sa spravidla nepovažuje za oprávneného zasahovať do rozhodnutí

o predbežných opatreniach, keďže nie je súčasťou sústavy všeobecných súdov, a okrem

toho ide o rozhodnutia, ktoré do práv a povinností účastníkov konania nezasahujú

konečným spôsobom (). Ústavný súd posudzuje problematiku predbežných

opatrení zásadne iba v ojedinelých prípadoch a k zrušeniu napadnutého rozhodnutia

o nariadení predbežného opatrenia alebo o zamietnutí návrhu na jeho nariadenie pristupuje

len za celkom výnimočných okolností. Ústavný súd môže zasiahnuť do rozhodnutí súdu

o predbežných opatreniach iba za predpokladu, že by takým rozhodnutím došlo

k procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný rozpor s princípmi spravodlivého procesu

(obdobne , ).

V konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musia byť taktiež

rešpektované minimálne požiadavky zodpovedajúce princípom spravodlivého procesu,

resp. základnému právu na súdnu ochranu. Rozhodnutie o návrhu na nariadenie

predbežného opatrenia musí mať predovšetkým rovnako ako iné rozhodnutia zákonný

podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle, teda musí

byť najmä náležite odôvodnené. Súd pritom nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie

rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje

na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka

na spravodlivý proces (, ).

Ústavný súd poukazuje ďalej na to, že všeobecný súd predbežným opatrením

dočasne upravuje pomery účastníkov konania, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť

ochranu tomu, kto sa vydania predbežného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných

pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. Predbežné opatrenia s ohľadom na ich

charakter nemôžu spravidla zasiahnuť do základných práv alebo slobôd účastníkov konania,

lebo rozhodnutia o nich nemusia zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu

(obdobne ).

Ústavný súd zistil, že krajský súd v zmysle zásad upravených v

preskúmal napadnuté uznesenie prvostupňového súdu spolu s konaním, ktoré mu

predchádzalo, a rozhodol tak, že potvrdil uznesenie Okresného súdu Levice (ďalej len

„okresný súd“) sp. zn. z 23. júla 2013, ktorým návrh na nariadenie

predbežného opatrenia podaný sťažovateľom bol zamietnutý ako nedôvodný, pretože neboli

splnené zákonné podmienky na dočasnú úpravu pomerov účastníkov.

V odôvodnení napadnutého uznesenia krajského súdu sa uvádza:

«Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav

a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj

správne odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého uznesenia, a preto s poukazom na ustanovenie sa

v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Nariadenie predbežného opatrenia je prípustné a opodstatnené, ak sú tu právne

vzťahy medzi účastníkmi vyžadujúce dočasnú úpravu, ktorá je potrebná, aby sa v ich

právnych vzťahoch nevytvoril nenávratný stav alebo obava, že by výkon súdneho

rozhodnutia bol ohrozený. Podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej,

i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo účastníka ohrozené.

Základnými znakmi predbežných opatrení, sú ich dočasnosť a provizórnosť. Najmä

atribút provizórnosti je potrebné mimoriadne vyzdvihnúť, lebo už zo samotného označenia

„predbežné opatrenie“ vyplýva,, že nejde - o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi

subjektmi, že nariadením predbežného opatrenia nezískava jeden z účastníkov silnejšie

postavenie, nezískava práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti, ale sa ním len

dočasne a hlavne predbežne upravuje určitý okruh vzťahov. Predbežné opatrenie

neprejudikuje prípadný úspech, resp. neúspech v konaní.

Pri nariaďovaní predbežného opatrenia musí sud vždy vziať do úvahy to, že

opatrenie upravuje pomery len predbežné, alebo že zaisťuje nároky dosiaľ právoplatne

nepriznané. Z tohto dôvodu môže nariadiť len také predbežné opatrenie, ktoré stačí

k dosiahnutiu týchto účelov, a nesmie voliť predbežné opatrenie, ktorým by sa zbytočne

a nevhodne zasahovalo do práv žalovaného alebo tretej osoby. Keďže ide o predbežnú

úpravu, môže sa táto úprava týkať len doby budúcej, nie minulej.

Pri rozhodovaní o predbežnom opatrení musí súd tiež uvažovať o primeranosti ujmy,

ktorá by nariadením predbežného opatrenia vznikla žalovanému resp. inému účastníkovi

konania. Takáto ujma nesmie byť neprimeraná výhode, ktorá sa nariadením predbežného

opatrenia dostane žalobcovi.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd dodáva, že žalobca

podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia podľa , ktorým žiada zakázať

výkon práv a povinností tým členom predstavenstva žalovaného, ktorí boli za jeho členov

zvolení na náhradnej členskej schôdzi konanej dňa 03.05.2013. Zároveň žiadal súd, aby

uložil žalovanému zabezpečiť výkon týchto práv a povinností členom predstavenstva

zvoleným na členskej schôdzi dňa 03.04.2009 a predložiť žiadosť Obchodnému registru

Okresného súdu v Nitre s tým, aby v odd. Dr., vo vi. č- 239/N vykonal zápis, zmien v súlade

s týmto predbežným opatrením.

Z výpisu z obchodného registra žalovaného má odvolací súd za preukázané, že dňom

26.06.2013 boli novozvolení členovia predstavenstva žalovaného zapísaní do obchodného

registra, čím sa zapísané údaje stali účinné aj voči tretím osobám. Odvolací súd sa

stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že za súčasného právneho stavu už

predchádzajúci členovia predstavenstva zvolení na členskej schôdzi dňa 03.04.2009

na výkon svojich práv a povinností oprávnení nie sú a že zakázať výkon týchto práv

a povinností súdnym rozhodnutím terajším členom predstavenstva by znemožnilo výkon

predmetu podnikania žalovaného.

Odvolací súd ďalej dodáva, že návrhom žalobcu na vyslovenie neplatnosti

ustanovenia osôb do riadiacich funkcií družstva na základe uznesenia z náhradnej členskej

schôdze zo dňa 03.05.2013 sa bude zaoberať súd prvého stupňa v rámci konania vo veci

samej.

Na základe uvedeného preto súd konštatuje, že súd prvého stupňa vec správne

právne posúdil, keď rozhodol tak, že návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia

zamietol, nakoľko žalobca neosvedčil ohrozenie svojich práv a nevyhnutnosť dočasnej

úpravy právnych pomerov účastníkov konania.»

Krajský súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z ustanovení a nasl. a svoje

rozhodnutie riadne odôvodnil a skúmal splnenie zákonných podmienok na jeho nariadenie,

teda predovšetkým otázku, či bola potrebná dočasná úprava pomerov formou predbežného

opatrenia. Bez toho, aby ústavný súd podrobne opisoval právne úvahy krajského súdu

uvedené v odôvodnení jeho rozhodnutia, je potrebné konštatovať, že rozhodnutie krajského

súdu nie je v žiadnom prípade svojvoľné, ako to uvádza sťažovateľ, ale možno

ho považovať za ústavne udržateľné. Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia

totiž uviedol jasné a zrozumiteľné dôvody, prečo potvrdil uznesenie okresného súdu

sp. zn. z 23. júla 2013 o zamietnutí návrhu sťažovateľa na nariadenie

predbežného opatrenia, a v potrebnej miere vysvetlil, na základe akých záverov a právnych

úvah takto rozhodol. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že sťažovateľ vo svojom návrhu

na nariadenie predbežného opatrenia nedostatočne identifikoval okruh osôb, ktorých sa

zamýšľané predbežné opatrenie malo týkať, a doplnil ho v súlade s výzvou okresného súdu

až potom, ako boli novozvolení členovia predstavenstva žalovaného zapísaní do

obchodného registra, preto v čase rozhodovania o predbežnom opatrení okresný súd už

návrhu sťažovateľa nemohol vyhovieť. Ústavný súd preto konštatoval, že nezistil, že by

relevancia námietok sťažovateľa smerujúcich proti napadnutému uzneseniu krajského súdu

v kontexte posúdenia možného porušenia jeho základného práva podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru umožnila dospieť

k záveru, ktorý by odôvodňoval vyslovenie porušenia uvedených práv.

Ústavný súd v nadväznosti na uvedené a s poukazom na to, že obsahom základného

práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom

účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (), sťažnosť

sťažovateľa, ktorou namietal porušenie svojho základného práva podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením

krajského súdu, odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľa (zrušenie napadnutého uznesenia krajského súdu a vrátenie veci na ďalšie

konanie, priznanie náhrady trov konania) v danej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi

ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. marca 2014