Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 378/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. júna 2016 predbežne

prerokoval sťažnosť spoločnosti AUPARK, a. s., Einsteinova 18, Bratislava, zastúpenej

advokátskou kanceláriou Bartošík Šváby s.r.o., Plynárenská 7/A, Bratislava, konajúcou

advokátom Mgr. Igorom Švábym, pre namietané porušenie jej základných práv

podľa a uznesením Krajského súdu v Bratislave

sp. zn. z 30. októbra 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti AUPARK, a. s., o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

14. januára 2016 doručená sťažnosť spoločnosti AUPARK, a. s. (ďalej len „sťažovateľka“),

pre namietané porušenie jej základných práv podľa a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Krajského súdu v Bratislave

sp. zn. z 30. októbra 2015 (ďalej len „krajský súd“ a ,,uznesenie krajského

súdu“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je odporkyňou

v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava III (ďalej len „okresný súd“)

pod sp. zn. o nariadenie predbežného opatrenia, kde okresný súd na návrh

spoločnosti (ďalej aj ,,navrhovateľka“ alebo ,,nájomca“), uznesením

z 13. augusta 2015 nariadil sťažovateľke ako prenajímateľovi nebytových obchodných

priestorov, aby sa zdržala obmedzovania práv nájomcu vykonávať v predmetných

priestoroch obchodné aktivity, ako aj ďalších činností, ktoré by mohli nájomcu obmedziť

v užívaní priestorov, a to až do právoplatnosti rozhodnutia o určení neplatnosti odstúpenia

od zmluvy o nájme nebytových priestorov. Súčasne jej uložil, aby do 30 dní podala na súde

žalobu o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy o nájme nebytových priestorov.

Na odvolanie sťažovateľky krajský súd sťažnosťou napadnutým uznesením potvrdil

uznesenie okresného súdu, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie.

3. Uvedeným rozhodnutiam všeobecných súdov predchádzalo uzavretie zmluvy

o nájme nebytových priestorov, ktorú sťažovateľka uzavrela s navrhovateľkou ešte

22. marca 2007. Podľa tvrdení sťažovateľky navrhovateľka v decembri 2014 prestala platiť

nájomné, v dôsledku čoho sťažovateľka 30. júla 2015 odstúpila od predmetnej zmluvy.

Na návrh navrhovateľky následne okresný súd vydal už označené predbežné opatrenie,

ktoré potvrdil aj krajský súd. Keďže však navrhovateľka opätovne porušila svoju zmluvnú

povinnosť (neprevádzkovanie priestorov v zmysle zmluvných podmienok), sťažovateľka

zmluvu o nájme predmetných nebytových priestorov ukončila druhýkrát výpoveďou

z 13. októbra 2015, pričom výpovedná lehota mala uplynúť 31. decembra 2015, keď podľa

sťažovateľky došlo najneskôr k skončeniu nájomného vzťahu. Následne sťažovateľka

podaním z 27. októbra 2015 žiadala okresný súd, aby predbežné opatrenie zmenil tak,

aby zaniklo ku dňu skončenia nájmu, resp. aby toto po dni skončenia nájmu zrušil.

4. Sťažovateľka v sťažnosti predkladá ústavnému súdu rozsiahlu polemiku

so závermi okresného súdu a krajského súdu, ktoré ich viedli k vydaniu označených

rozhodnutí. Je toho názoru, že napadnutým uznesením krajského súdu došlo k zásahu do jej

práva vlastniť majetok podľa , ako aj do jej práva podnikať podľa ,

a v podstatnom uvádza:

2

,,Sťažovateľ na základe predbežného opatrenia nie je oprávnený svoju vec držať,

užívať, nakladať s ňou ani požívať úžitky veci, nakoľko predbežné opatrenie neobsahuje

povinnosť navrhovateľky platiť odplatu za užívanie priestorov a uhrádzať cenu médií.

Vlastnícke právo sťažovateľa tak bolo obmedzené v plnom rozsahu, rovnako ako by tomu

bolo napr. pri vyvlastnení...

Sťažovateľ bol de facto zbavený svojho vlastníckeho práva k prenajatým priestorom,

a to nie iba na krátky čas. Súdne konania môžu trvať vrátane odvolacieho a exekučného

konania aj viac ako 5 rokov, čo je značne dlhý časový úsek, počas ktorého vlastnícke právo

k prenajatým priestorom nebude obmedzené, ale bude sťažovateľovi úplne odobraté...

Súd obsahom predbežného opatrenia obmedzil sťažovateľa slobodne podnikať tým

spôsobom, že nanútil sťažovateľovi iné podmienky nájomnej zmluvy, než s akými sťažovateľ

aj nájomca dobrovoľne súhlasili pri uzavretí zmluvy... súd zmenil dohodu účastníkov, keď

donútil sťažovateľa poskytovať predmet nájmu aj bez splnenia dohodnutých podmienok...

Súd dokonca zmenil povahu právneho vzťahu medzi sťažovateľom a nájomcom z nájomného

vzťahu na vzťah z výpožičky...

Z uvedeného vyplýva, že napriek tomu, že nájom skončil... sťažovateľ nebude môcť

predmetný priestor okamžite prenajať inej osobe a bude musieť čakať na výsledok konania

alebo na zrušenie predbežného opatrenia, čo pri pomalej reaktivite súdov predstavuje

výrazný zásah do práva podnikať...

Zásah do práva sťažovateľa podnikať je zjavne neprimeraný a neprípustný.

Sťažovateľ nemôže podnikať so svojim nebytovým priestorom, ale musí dodržiavať

podmienky stanovené súdom v predbežnom opatrení, ktoré sa prejavujú jednak v povinnom

poskytovaní priestoru nájomcovi bezodplatne a jednak v nemožnosti ďalej nakladať

s priestorom a uzatvárať zmluvy s tretími osobami.“

5. V ďalšom sťažovateľka opäť rozsiahlo poukazuje na tvrdené porušenie princípu

proporcionality cez kritériá vhodnosti, nevyhnutnosti a primeranosti, iné nedostatky

napadnutého rozhodnutia (tvrdená nevykonateľnosť) a dôsledky napadnutého rozhodnutia

prejavujúce sa aj v špekulatívnom postupe iných nájomcov v obchodných centrách. V petite

sťažnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd rozhodol tak, že jej označené práva

napadnutým uznesením krajského súdu porušené boli, ďalej žiada, aby ústavný súd

uznesenie krajského súdu zrušil a prikázal mu vo veci znovu konať a rozhodnúť. Požaduje

priznať aj náhradu trov konania v sume 356,18 €.

6. Podaním doručením ústavnému súdu 29. februára 2016 sťažovateľka oznámila,

že medzi ňou a navrhovateľkou došlo k uzavretiu dohody o náhrade za zhodnotenie

priestorov a o urovnaní 22. januára 2016. Navrhovateľka následne podaniami z 29. januára

2016 vzala späť návrh na začatie konania, ako aj návrh na nariadenie predbežného

opatrenia. V dôsledku uvedených skutočností sťažovateľka netrvá na žiadosti, aby ústavný

súd prikázal krajskému súdu vo veci znovu konať a rozhodnúť, naďalej však trvá na tom,

aby ústavný súd vyslovil, že napadnutým uznesením boli porušené jej označené práva, a aby

toto zrušil. Na tomto návrhu trvá z dôvodu tvrdeného celospoločenského rozmeru vydávania

tohto typu predbežných opatrení, ako aj z dôvodu záväzného charakteru rozhodnutí

ústavného súdu.

II.

7. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

4

Podľa každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu

naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.

8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Cieľom predbežného prerokovania každého návrhu (vrátane sťažnosti

namietajúcej porušenie základných práv a slobôd) je rozhodnúť o prijatí návrhu na ďalšie

konanie alebo o jeho odmietnutí, a teda vylúčení z ďalšieho konania pred ústavným súdom

zo zákonom ustanovených dôvodov. Pri predbežnom prerokovaní návrhu takto ústavný súd

skúmal, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na

ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

9. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, ak namietaným postupom alebo

rozhodnutím orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,

ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,

ktorých porušenie sa namietalo, alebo keď preskúmanie označeného postupu alebo

rozhodnutia orgánu štátu v rámci predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť

porušenia základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné

preskúmať po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (napr. , ,

, ).

10. Ústavný súd zohľadňujúc svoju doterajšiu judikatúru uvádza, že nie je zásadne

oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho

pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred

všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takéhoto výkladu a uplatňovania s , resp.

s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto

postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutia všeobecných súdov

len v prípade, ak v konaní, ktoré predchádzalo ich vydaniu, alebo samotným rozhodnutím

došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného

súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené

závery boli zjavne neodôvodnené alebo svojvoľné, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného

práva alebo slobody (, ).

11. Krajský súd na odôvodnenie potvrdzujúceho uznesenia najskôr zrekapituloval

dôvody uznesenia okresného súdu a odvolania sťažovateľky, aby v ďalšom uviedol:

,,Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého uznesenia a reflektujúc

dôvody odvolania uvádza na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia, že súd prvého

stupňa správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Navrhovateľ

osvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi a osvedčil nebezpečenstvo

bezprostredne hroziacej ujmy... Zmyslom predbežných opatrení je aj tá skutočnosť,

že v prípade nariadenia predbežného opatrenia sa má zabezpečiť taký stav, bez nariadenia

ktorého by tento nebolo možné dosiahnuť v prípade úspechu navrhovateľa v konaní vo veci

samej. Medzi navrhovaným predbežným opatrením a požadovaným rozhodnutím vo veci

samej musí byť vecná súvislosť. Znamená to, že vzťah, ktorému sa má predbežným

opatrením poskytnúť ochrana, bude s konečnou platnosťou vyriešený v konaní vo veci

samej. Podľa názoru odvolacieho súdu, vzhľadom na skutkové a právne posúdenie

vzájomných vzťahov medzi účastníkmi je primerané, aby vzájomné vzťahy medzi účastníkmi

boli na čas do právoplatného rozhodnutia vo veci samej upravené v rozsahu vydaného

predbežného opatrenia.

Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne

potvrdil.“

6

12. Ako to vyplýva z citovaného , právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú iné súdy, t. j. všeobecné súdy. Ústavný súd

už vo svojej judikatúry konštatoval, že rozhodovanie a rozhodnutie o návrhu na nariadenie

predbežného opatrenia možno považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu

podľa (, , ). Hoci rozhodnutím o návrhu

na vydanie predbežného opatrenia v občianskoprávnom konaní môže súd porušiť základné

právo alebo slobodu účastníka súdneho konania, takéto porušenie by sa mohlo stať

predmetom konania podľa len vtedy, ak by mu nebolo možné

poskytnúť ochranu prostredníctvom účinného právneho prostriedku nápravy dostupného

účastníkovi konania pred všeobecnými súdmi. Ak v konaní pred všeobecnými súdmi je

možné poskytnúť ochranu tvrdenému porušeniu práva, ústavný súd nemá právomoc svojou

rozhodovacou činnosťou zasahovať do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Ústavný

súd sa preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zaoberal predovšetkým určením miesta

a postavenia rozhodnutia o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v konaní

pred všeobecným súdom, ak sa ten, na koho sa takéto rozhodnutie vzťahuje, domnieva

(tvrdí), že došlo k porušeniu niektorého z jeho základných práv alebo slobôd.

13. V kontexte argumentácie sťažovateľky je potrebné osobitne poznamenať,

že posúdenie podmienok na nariadenie predbežného opatrenia je predovšetkým vecou

všeobecných súdov ( ). Preto samotný ústavný súd ako nezávislý súdny orgán

ochrany ústavnosti ( ) sa spravidla nepovažuje za oprávneného zasahovať

do rozhodnutí o predbežných opatreniach, keďže nie je súčasťou sústavy všeobecných

súdov, a okrem toho ide o rozhodnutia, ktoré do práv a povinností účastníkov konania

nezasahujú konečným spôsobom (, ). Ústavný súd posudzuje

problematiku predbežných opatrení zásadne iba v ojedinelých prípadoch a k zrušeniu

napadnutého rozhodnutia o nariadení predbežného opatrenia pristupuje len za celkom

výnimočných okolností. Ústavný súd môže zasiahnuť do rozhodnutí všeobecných súdov

o predbežných opatreniach iba za predpokladu, že by rozhodnutím všeobecného súdu došlo

k procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný rozpor s princípmi spravodlivého procesu

(, ).

14. Ústavný súd poukazuje ďalej na to, že všeobecný súd predbežným opatrením

dočasne upravuje pomery účastníkov konania, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť

ochranu tomu, kto sa vydania predbežného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných

pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. Predbežné opatrenia s ohľadom na ich

charakter nemôžu spravidla zasiahnuť do základných práv alebo slobôd účastníkov konania,

lebo rozhodnutia o nich nemusia zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu

(, ).

15. Predpokladom na záver o porušení základných práv a slobôd je len také ich

porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné v činnosti súdu pred začatím

konania alebo v konaní o veci samej, resp. ktoré nemožno napraviť procesnými

prostriedkami, ktoré sú obsiahnuté v . Ústavný súd v tejto

súvislosti uvádza, že o právnom postavení účastníka občianskeho súdneho konania

dotknutého povinnosťou uloženou mu nariadeným predbežným opatrením v konečnom

dôsledku rozhodne spravidla všeobecný súd, kde konanie prebieha a nebolo právoplatne

ukončené (). Patrí totiž do výlučnej právomoci všeobecného súdu rozhodnúť

o tom, či odstúpenie od zmluvy o nájme nebytových priestorov, ktoré učinila sťažovateľka

vo vzťahu k navrhovateľke 30. júla 2015, je platným alebo neplatným právnym úkonom.

16. To platí, samozrejme, len za predpokladu, že navrhovateľka, ktorá disponuje

návrhom na začatie konania (aj návrhom na nariadenie predbežného opatrenia) svojím

procesným úkonom, nezoberie tieto návrhy späť a nenavrhne zastavenie konania. Obsah

podania sťažovateľky doručeného ústavnému súdu 29. februára 2016 však v tomto smere

jasne konštatuje, že navrhovateľka takýmto spôsobom procesne postupovala, s čím

sťažovateľka súhlasila, v dôsledku čoho okresný súd konanie zastaví.

17. Konečným rozhodnutím o veci samej – aj keď nemeritórnym – tak poskytne

všeobecný súd definitívnu ochranu označeným základným právam sťažovateľky, pričom

túto právomoc všeobecného súdu treba považovať za prioritnú. Zastavením konania

okresným súdom dôjde ex lege k zániku predbežného opatrenia [§ 77 ods. 1 písm. b)

8

], v dôsledku čoho by bolo bez ústavnoprávneho významu,

aby ústavný súd v tomto štádiu konania pred všeobecným súdom poskytoval ochranu

sťažovateľke a rozhodoval o porušení jej práv. V okolnostiach prípadu navyše možno

rozumne predpokladať, že zásah do vlastníckeho práva sťažovateľky, ako aj jej práva

podnikať pominul už skôr, a to v nadväznosti na mimosúdnu dohodu medzi sťažovateľkou

a navrhovateľkou uzavretú 22. januára 2016.

18. Tieto závery plne korešpondujú s úlohou ústavného súdu, ktorá spočíva

v povinnosti poskytovať ochranu sťažovateľom v konaní podľa v čase, keď

zásah do označených práv stále trvá. Pokiaľ tvrdený zásah do označených práv pominul, nie

je dôvod na to, aby ústavný súd vstupoval do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov

a ich rozhodnutia podroboval testu ústavnej konformity. Uvedené je rovnako prejavom

doktríny sebaobmedzenia (zdržanlivosti) a minimalizácie zásahov ústavného súdu

do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.

19. V prípade sťažovateľky považoval ústavný súd z jej podania jednoznačne

za preukázané, že medzi ňou a navrhovateľkou došlo k dohode o sporných právach

a povinnostiach ešte 22. januára 2016, teda len osem dní po doručení jej sťažnosti

ústavnému súdu. Následne navrhovateľka vzala podaním z 29. januára 2016 návrh

na začatie konanie späť, v dôsledku čoho okresný súd konanie zastaví (prípadne už

zastavil). Uvedené len potvrdzuje už uvedené úvahy ústavného súdu o dočasnom charaktere

predbežných opatrení a z tohto vyplývajúcej možnosti zásahu do tohto druhu rozhodnutí

všeobecných súdov len za celkom výnimočných okolností. Keďže však takéto celkom

výnimočné okolnosti sťažnosť sťažovateľky neindikuje a navyše po jej podaní zjavne došlo

k skutočnostiam, v dôsledku ktorých zásah do jej práv podľa a

ods. 1 už netrvá, ústavný súd sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú odmietol.

20. Keďže došlo k odmietnutiu sťažnosti, ústavný súd sa nezaoberal ďalšími návrhmi

sťažovateľky (návrh na zrušenie uznesenia krajského súdu, náhrada trov konania), pretože

tieto sú viazané na to, že ústavný súd sťažnosti vyhovie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. júna 2016

10