Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 505/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. októbra 2015

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Stavoarch s. r. o., Jasencová 4 a 6,

Bratislava, zastúpenej advokátskou kanceláriou AK MS s. r. o., Galandova 3, Bratislava,

v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Miloslav Šimkovič, pre namietané porušenie

jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského

súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti Stavoarch s. r. o. o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. júna 2015

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Stavoarch s. r. o., Jasencová 4 a 6, Bratislava

(ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že bola účastníčkou konania vedeného

pred Okresným súdom Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.

o zaplatenie sumy 6 897 € s príslušenstvom v procesnej pozícii navrhovateľky. Okresný súd

v uvedenej veci rozhodol rozsudkom z 24. októbra 2013, ktorým žalobe sťažovateľky v časti

istiny vyhovel. Sťažovateľka uvádza, že proti uvedenému rozsudku bolo podané odvolanie

zo strany odporcu v 2. rade. Krajskému súdu bola vec doručená 9. januára 2014

a zaregistrovaná bola pod sp. zn. . Sťažovateľka namieta, že „odvolací súd

nevykonal žiaden úkon vo veci a je nečinný“, čím dochádza k porušovaniu jej základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Sťažovateľka ďalej v sťažnosti uviedla, že v priebehu odvolacieho konania sa snažila

urýchliť priebeh konania, a to sťažnosťou z 26. februára 2015 adresovanou predsedovi

krajského súdu na prieťahy v konaní. V odpovedi na túto sťažnosť podpredseda krajského

súdu z 30. marca 2015 konštatoval dôvodnosť sťažnosti a uviedol, že „veci sa v odvolacom

konaní vybavujú priebežne podľa poradia v akom boli predložené... a podľa informácie

poskytnutej predsedníčkou senátu... je predpoklad, že k vybaveniu veci dôjde v priebehu

prvej polovice roka 2015“.

S poukazom na uvedené sťažovateľka tvrdí, že postupom krajského súdu

v napadnutom konaní dochádza k porušovaniu jej označených práv, preto sťažovateľka

žiada, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že krajský súd v napadnutom konaní porušil

jej základné právo podľa a právo podľa dohovoru, aby

ústavný súd krajskému súdu prikázal v predmetnej veci konať bez zbytočných prieťahov

a aby priznal finančné zadosťučinenie sťažovateľke v sume 1 000 €, ako aj náhradu trov

právneho zastúpenia.

2

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

3

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

postupom krajského súdu v napadnutom konaní.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom...

Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

si ústavný súd zároveň osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

).

Ústavný súd po preskúmaní sťažnosti sťažovateľky konštatuje, že ju bolo potrebné

odmietnuť z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti. Z judikatúry ústavného súdu totiž

vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (, , , ). V prípade,

keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle

, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku

(napr. , ), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. ),

alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. , ,

).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že dĺžka napadnutého konania

sama osebe nemá takú ústavne relevantnú intenzitu, aby bolo možné po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie konštatovať porušenie označených práv sťažovateľky, preto jej sťažnosť

4

odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú (podobne

napr. , , , ).

Pri rozhodovaní ústavný súd vychádzal aj z charakteru odvolacieho konania, kde

úlohou odvolacieho súdu je preskúmanie postupu a rozhodnutia prvostupňového súdu,

pričom z hľadiska početnosti úkonov viditeľných z pohľadu sťažovateľov, napr.

pojednávaní, je potrebné mať na zreteli fakultatívnosť nariadenia pojednávania odvolacím

súdom na prejednanie odvolania (

v znení neskorších predpisov). Skutočnosť, že v posudzovanej veci nedošlo k nariadeniu

pojednávania, resp. k iným úkonom viditeľným z pohľadu sťažovateľky, ešte sama osebe

neznamená, že odvolací súd bol vo veci úplne nečinný. Ústavný súd nepovažoval namietanú

dĺžku odvolacieho konania od napadnutia veci na krajský súd, t. j. od 9. januára 2014

do podania tejto sťažnosti (11. júna 2015), za nesúladnú s označenými právami

sťažovateľky. K takémuto záveru ústavný súd dospel aj s prihliadnutím na rozhodovaciu

prax a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v obdobných veciach, podľa ktorej

dĺžka súdneho konania na jednom stupni v trvaní dva až tri roky v závislosti od povahy veci

nie je v rozpore s právom na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku stratilo opodstatnenie zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľky, keďže rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie

porušenia práva alebo slobody ( prvá veta ).

Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie nebráni sťažovateľke obrátiť sa

opätovne so sťažnosťou na ústavný súd, ak by v budúcnosti v napadnutom konaní

na krajskom súde dochádzalo k zbytočným prieťahom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. októbra 2015

5