Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 546/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. októbra 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpenej advokátom JUDr. Ladislavom Potockým, advokátska kancelária, Mydlárska 19,

Žilina, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom Okresného

súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. septembra

2015 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľka podala 15. októbra

2010 žalobu o vypratanie nehnuteľnosti proti žalovaným, ktorí podľa sťažovateľky okupujú

jej nehnuteľnosť bez právneho dôvodu. Sťažovateľka uvádza, že „môj návrh na vypratanie

som podala ešte v roku 2010. Za celých 5 rokov sa konanie prerušilo celkom 4 krát

a termíny pojednávaní, ktoré boli na moju žiadosť vytyčované boli vždy zrušené.“. V tejto

súvislosti opísala priebeh konania, z ktorého vyplýva, že okresný súd uznesením zo 7. apríla

2015 prerušil konanie do právoplatného skončenia veci vedenej na okresnom súde pod

sp. zn. .

Sťažovateľka na základe týchto skutočností navrhuje, aby ústavný súd rozhodol

nálezom, že okresný súd porušil základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa , prikázal okresnému súdu v napadnutom

konaní vedenom pod sp. zn. konať bez zbytočných prieťahov, priznal jej

finančné zadosťučinenie v sume 20 000 €, ako aj úhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2

.

2

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní návrhu je tiež posúdiť, či tento nie je zjavne neopodstatnený.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti

návrhu hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh

preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie ().

Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva podľa

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Na základe informácií uvedených v sťažnosti ústavný súd v súčinnosti s okresným

súdom zisťoval stav v napadnutom konaní. Podľa zistení ústavného súdu prerušenie

napadnutého konania trvá dodnes, preto konštatuje, že existuje zákonná prekážka, ktorá

bráni súdu v jeho ďalšom postupe (mutatis mutandis ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty

3

účastníka konania (napr. ). Tento účel spravidla nemožno dosiahnuť

po právoplatnom prerušení konania, ku ktorému došlo v súlade so zákonom. Ak nedôjde

k odpadnutiu prekážky prerušeného konania postupom predvídaným v Občianskom súdnom

poriadku, nemôžu sa v prerušenom konaní vykonávať žiadne procesné úkony smerujúce

k odstráneniu právnej neistoty účastníkov, a tým aj k naplneniu účelu základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a rovnako

aj v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto nečinnosť okresného súdu v dôsledku

existencie zákonnej prekážky jeho postupu neposudzuje ako zbytočné prieťahy v konaní

(mutatis mutandis napr. , , , ).

Vzhľadom na uvedené sa ústavný súd zaoberal len časťou napadnutého konania

od 11. októbra 2010 do 7. apríla 2015. Okresný súd po vykonaní prvotných úkonov (výzva

na zaplatenie súdneho poplatku, písomné poučenie účastníkov konania a doručenie žaloby

na vyjadrenie žalovaným) na základe listín doručených okresnému súdu žalovanými

7. marca 2011 rozhodol o prerušení konania do právoplatného skončenia veci vedenej

na Najvyššom súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) pod sp. zn. 5 Cdo

208/2010. Najvyšší súd v uvedenom konaní rozhodol uznesením z 30. júla 2012, ktoré

nadobudlo právoplatnosť 15. augusta 2012. O uvedenom období prerušenia konania

od 7. marca 2011 do 15. augusta 2012 platí, že existovala zákonná prekážka postupu

okresného súdu, ktorú v zmysle citovanej judikatúry ústavného súdu nemožno považovať

za zbytočný prieťah.

Zo stručnej chronológie úkonov súdu v napadnutom konaní, ktorú si ústavný

súd zabezpečil v súčinnosti s okresným súdom, ako aj z vlastnej rozhodovacej činnosti

ústavný súd zistil, že žalovaní v konaní pred okresným súdom podali ústavnú

sťažnosť, ktorou namietali meritórne rozhodnutie vo veci vedenej na okresnom súde

pod sp. zn. , odvolací rozsudok Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský

súd“) vo veci sp. zn. (ďalej len „rozsudok odvolacieho súdu“), ako

aj rozhodnutie o dovolaní vo veci vedenej pod sp. zn. na najvyššom súde.

Vzhľadom na to, že ústavný súd o uvedenej sťažnosti sťažovateľov vedenej pod sp. zn. II. ÚS

4

433/2012 rozhodol tak, že ich sťažnosť prijal uznesením z 11. októbra 2012 v časti

smerujúcej proti rozsudku odvolacieho súdu, okresný súd uznesením z 22. októbra 2012

prerušil opäť napadnuté konanie až do právoplatného ukončenia konania na ústavnom

súde. Ústavný súd v konaní vedenom pod sp. zn. rozhodol nálezom

zo 7. februára 2013 (nadobudol právoplatnosť 14. marca 2013), ktorým okrem iného zrušil

odvolací rozsudok krajského súdu. Opäť v období od prerušenia napadnutého konania

uznesením z 22. októbra 2012 do nadobudnutia právoplatnosti nálezu ústavného súdu

14. marca 2013 nemohlo v napadnutom konaní dochádzať k zbytočným prieťahom, a tým aj

k porušovaniu označeného základného práva sťažovateľky.

Okresný súd vychádzajúc z uvedených skutočností uznesením z 21. mája 2013

rozhodol o prerušení napadnutého konania do právoplatného skončenia veci vedenej

na okresnom súde pod sp. zn. a následne 31. októbra 2013 a 11. februára

2014 zisťoval stav v označenom konaní, keďže krajský súd opätovne na základe zrušenia

jeho rozhodnutia nálezom ústavného súdu sp. zn. rozhodoval o odvolaní

účastníkov konania. Krajský súd o odvolaní v uvedenej veci rozhodol rozsudkom sp. zn.

z 26. februára 2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 25. marca 2014.

V uvedenom období od právoplatnosti označeného nálezu až do právoplatného skončenia

konania vo veci vedenej pod sp. zn. (rozsudkom krajského súdu z 26. februára

2014, pozn.) existovala zákonná prekážka, ktorá spočívala v tom, že súvisiace konanie,

pre ktoré okresný súd prerušil napadnuté konanie, nebolo právoplatne skončené. Teda

počas obdobia od 21. mája 2013 do 26. februára 2014 v napadnutom konaní opätovne

nemohlo dochádzať k porušovaniu označeného základného práva sťažovateľky.

Okresný súd po právoplatnom ukončení súvisiacej veci určil termín pojednávania

na 17. jún 2014, ktoré však bolo odročené bez prerokovania veci pre ospravedlnenie

žalovaných, podobne ako termín pojednávania určený na 18. september 2014 a 6.

november 2014, kedy okresný súd odročil pojednávanie na neurčito. Žalovaní doručili

návrh na prerušenie konania 19. novembra 2014 a tiež 30. marca 2015. Okresný súd

rozhodol o prerušení konania uznesením zo 7. apríla 2015, proti ktorému sťažovateľka

5

podala odvolanie. Do doručenia tejto sťažnosti krajský súd o odvolaní sťažovateľky proti

uzneseniu o prerušení konania právoplatne nerozhodol.

Vzhľadom na opísané okolnosti prípadu a viaceré obdobia, počas ktorých nesporne

existovala prekážka postupu okresného súdu v napadnutom konaní, a už opísanú aktivitu

súdu ústavný súd konštatuje, že opísaný postup okresného súdu v napadnutom konaní

neindikuje, že by došlo k relevantným prieťahom v uvedenom období, preto ústavný súd

konštatuje, že sťažnosť sťažovateľky, ktorou sa domáhala vysloviť porušenie svojho

označeného základného práva v napadnutom konaní, je zjavne neopodstatnená, preto ju

ako takú po predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa

odmietol.

Toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a)

, a preto sťažovateľke nebráni po splnení zákonom ustanovených

podmienok, aby podala v tej istej veci novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. októbra 2015

6