Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18C-221-2014.pdf
PDF · 145.66 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/221/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou v právnej veci žalobcov: 1/ H. H., W.. XX.XX.XXXX, F. W.. L.. R..F. XXX/X, 2/ Y. H., W.. XX.XX.XXXX, F. W.. L.. R..F. XXX/X, obidvaja právne zastúpení JUDr. Marián Buksa, právne služby, s.r.o., so sídlom Ul. Červenej armády 1, Martin, proti žalovaným: 1/ E. R., W.. XX.XX.XXXX, M. F. W.Á.. L.. R..F. XXX/X, Ž. - F., T. F. W. XXX, N. R., 2/ T. L., W.. XX.XX.XXXX, M. F. W.. L.. R.Á. F. XXX/X, Ž. - F., obidvaja právne zastúpení JUDr. Ladislavom Potockým, advokátom so sídlom Mydlárska 19, Žilina, o určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
Súd žalobný návrh voči žalovanému v rade 1/ zamieta.
Súd žalobný návrh voči žalovanému v rade 2/ zamieta.
Žalovanému v rade 1/ sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v rade 1/ a 2/ v celom rozsahu.
Žalovanému v rade 2/ sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rade 1/ a žalobcovi v rade 2/ v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ sa žalobným návrhom doručeným súdu dňa 10.12.2014 domáhali určenia, že sú bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností pre kat. územie F. na LV č. XXXX, a to rodinného domu súpisné číslo XXX postaveného na parcele KNC číslo XXX, parc. KNC č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. KNC č. XXX, záhrady o výmere XXX m2, parc. KNC č. XXX, orná pôda o výmere XXX m2, ktoré nadobudli kúpnou zmluvou od E..T., avšak na Okresnom súde v Žiline v konaní XXC/XX/XXXX rozsudkom bolo určené spolu v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline sp.zn. XCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa 20.01.2010, že vlastníkom je žalovaný v rade 2/ a zmluvy, na základe ktorých nadobudli vlastnícke právo žalobcovia a ich právni predchodcovia, sú neplatné. Spolu s návrhom predložili kúpnu zmluvu medzi E. T. a žalobcami zo dňa 19.03.2007, výpis z LV č. XXXX ku dňu 09.12.2014, rozsudok Okresného súdu Žilina XXC/XX/XXXX zo dňa 14.01.2009, rozsudok Krajského súdu v Žiline XCo/XXX/XXXX zo dňa 20.01.2010, nález Ústavného súdu II. ÚS 433/2012-50, rozsudok Krajského súdu v Žiline XCo/XXX/XXXX zo dňa 26.02.2014, podanie Okresného úradu Žilina, katastrálny odbor zo dňa 24.06.2014 adresované žalobcom, podnet na podanie protestu prokurátora zo strany žalobcov, podanie Okresnej prokuratúry Žilina z 11.11.2014, rozhodnutie bývalej Správy katastra Žilina, č. vkladu U. XXXX/XX, darovaciu zmluva medzi T. L. a obdarovanou E. R. zo dňa 24.06.2010, čiastočný výpis z LV č. XXXX.
2. Súd nariadil pojednávania, na ktoré predvolal všetkých riadne a včas. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán v konaní, vyjadrením sa právneho zástupcu žalobcov a žalovaných, výsluchom
svedkov, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré tvoria obsah spisu, ako aj s obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 7C/157/2013 a čiastočne listiny zo spisu 17C/98/2015. Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový stav:
3. Podľa § 137 CSP
Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
4. Podľa § 70 ods. 2 Zákona č. 162/1995 Z.z. údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam parcelné číslo geometrické určenie nehnuteľností, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela reg. E.
5. Podľa § 7 písm. c) Zákona č. 162/1995 Z.z. kataster obsahuje údaje o právach k nehnuteľnostiam, údaje o vlastníkoch nehnuteľností (ďalej len vlastník) a o iných oprávnených z práv k nehnuteľnostiam (ďalej len oprávnená osoba), ak ide o fyzickú osobu meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu názov, sídlo a identifikačné číslo, ako aj údaje o skutočnostiach súvisiacich s právami k nehnuteľnostiam.
6. Podľa § 70 ods. 1 Zákona č. 162/1995 Z.z. údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.
7. Vzhľadom na predmet konania súd skúmal naliehavý právny záujem v zmysle citovaného zákonného ustanovenia na navrhovanom určení. S poukazom na predmet konania súd má za to, že je daný naliehavý záujem na takom určení, ako požadujú žalobcovia, keďže bez takého určenia by bolo ohrozené ich právo alebo právny vzťah, na ktorom sú zúčastnení alebo ak by sa ich právne postavenie bez tohto určenia stalo neistým. Súd dospel k názoru, že právny záujem na určení vlastníctva v prospech žalobcov je daný. Z toho dôvodu je daný naliehavý právny záujem.
8. Súd sa zaoberal aj vecnou legitimáciou. Z predložených listín mal zistené, že žalobcovia sa domáhajú určenia vlastníckeho práva, ktoré nadobudli na základe kúpnej zmluvy, pričom zmluvy boli posúdené ako neplatné v konaní 17C/98/2005, v dôsledku čoho sa obnovil pôvodný stav a záznamom na Okresnom úrade v Žiline, odbor katastrálny bol zapísaný opäť ako vlastník žalovaný v rade 2/. Z listu vlastníctva však bolo zistené, že zapísanou osobou ako vlastník špecifikovaných nehnuteľností je už žalovaná v rade 1/ a žalovaný v rade 2/ k predmetným nehnuteľnostiam nemá žiadny vzťah. Z uvedených dôvodov žalovaný v rade 2/ nie je pasívne legitimovaný, preto súd žalobu voči nemu zamietol.
9. Súd mal preukázané, že žalobcovia v rade 1/ a 2/ ako kupujúci uzavreli s E. T. kúpnu zmluvu dňa 19.03.2007, predmetom ktorej boli špecifikované nehnuteľnosti, pričom vklad bol povolený dňa 26.06.2007 pod č. U. XXXX/XX.
10. Súd mal nepochybne zistené a medzi stranami konania to bolo nesporné, že žalovaný v rade 2/ dňa 21.12.2004 uzavrel s p.Č. a p.Š. zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mu požičal každý z nich sumu 284.500,- Sk a žalovaný 2/ sa zaviazal peniaze vrátiť dňa 21.01.2005. Zároveň v ten istý deň 21.12.2004 bola pohľadávka zabezpečená Zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam vedených na LV č. XXX pre kat. územie F. a formou notárskej zápisnice bolo urobené vyhlásenie povinnej osoby o súhlase s exekúciou, a to vyprataním nehnuteľnosti. Žalovaný v rade 2/ chcel požičanú sumu vrátiť v dohodnutom termíne formou hypotekárneho úveru, o čom menované osoby boli uzrozumené, avšak banka mu odmietla poskytnúť úver, pretože neakceptovala krytie úveru nehnuteľnosťami, ktoré boli dočasne prevedené na iného vlastníka Zmluvou o zabezpečovacom
prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a keď následne mal finančné prostriedky a tieto chcel vrátiť, menované osoby ich prijatie odmietali. Zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorú uzavreli dňa 21.12.2004, mala slúžiť len na zabezpečenie záväzku a má len túto funkciu a nemôže byť teda právnym titulom na trvalý prechod vlastníckych práv. Účel zmluvy je jednoznačne vyjadrený v článku II. cit. zmluvy, teda zabezpečenie vrátenia pôžičky bez akejkoľvek väzby na tento článok je v článku III. zmluvy upravený prevod vlastníckeho práva na odporcov 1/ a 2/ každému v podiele 1. Taktiež zo samotného textu zmluvy nevyplýva, že ak nie je zabezpečovaný záväzok splnený, že to automaticky znamená stratu vlastníckych práv dlžníka žalobcu. Jediná väzba v zmluve medzi článkom II. je uvedená v článku VII. bod 3, ktorý nehovorí o prevode nehnuteľností, ale len o vyprataní nehnuteľností. Na základe uvedených skutočností zabezpečovacia zmluva na základe, ktorej sa má uskutočniť definitívny prevod vlastníckeho práva, svojim účelom odporuje zákonu resp. zákon obchádza. Žalovaný 2/ sa domnieval, že menovaní využili jeho tieseň a trvali na vyhotovení právnych dokumentov, ktoré im zabezpečili nadobudnúť nehnuteľnosti takmer za štvrtinu ich skutočnej hodnoty, keď podľa znaleckého posudku nehnuteľnosť bola ohodnotená na sumu 1.864.000,- Sk a odmietli vrátiť nehnuteľnosť po tom, čo im chcel vrátiť pôžičku, a ich konanie sa prieči dobrým mravom. Zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckych práv zo dňa 21.12.2004 žalovaný 2/ považoval za právny úkon, ktorý obchádza zákon a prieči sa zákonu, nakoľko konaním zo strany menovaných osôb sledovalo sa, aby pomerne za veľmi nízku cenu nadobudli nehnuteľnosť v niekoľkomiliónovej hodnote, pričom táto Zmluva mala zabezpečiť poskytnutú pôžičku vo výške 569.000,- Sk. V deň splatnosti pôžičky nemohol sa skontaktovať priamo s veriteľmi, niekoľkokrát ich navštívil v mieste bydliska, no nikdy ich nezastihol a telefonicky to odmietali. Keď chcel po lehote finančné prostriedky vrátiť, veritelia prijatie odmietali, písomné výzvy adresované na ich bydlisko, kde mal vrátiť pôžičku priamo na adrese ich bydliska, sa mu vrátili späť ako adresát neznámy a potom následne na jeho žiadosť ako zložiteľa, súd prijal do úschovy finančné prostriedky vo výške 569.000,- Sk pre príjemcov. Súd to musel prejudiciálne posudzovať, lebo dané rozhodnutie po rozhodnutí Ústavného súdu SR odvolacím súdom bolo zrušené a žalobný návrh bol zamietnutý pre nedostatok vecnej legitimácie. Súd posúdil, že z vyššie uvedených dôvodov je Zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckych práv k nehnuteľnosti neplatná a tým je neplatný aj samotný prevod vlastníckeho práva na základe nej uskutočnený. Tieto skutočnosti boli podrobne rozpísané v rozhodnutí 17C/98/05, tento podrobný opis nebol nikým namietaný, teda zodpovedá skutočnosti a sú medzi stranami v konaní nesporné s poukazom na § 151 ods.1 CSP, podrobne vyplývajú z rozhodnutia Okresného súdu v Žiline zo dňa 14.01.2009 č.k. 17C/98/2005-349 a v tomto konaní nikým neboli dané skutočnosti namietané. Preto súd bez ďalšieho dokazovania s poukazom na § 151 CSP a zásadu rýchlosti a hospodárnosti, si toto osvojil a dané konštatovanie posúdil totožne, a to tak, že Zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckych práv k nehnuteľnosti neplatná a tým je neplatný aj samotný prevod vlastníckeho práva na základe nej uskutočnený.
11. Podľa § 151 ods.1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
12. Podľa ustanovenia § 553 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (účinného k 31.12.2007), splnenie záväzku sa môže zabezpečiť prevodom práva dlžníka v prospech veriteľa (zabezpečovací prevod práva). Zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musí uzavrieť písomne.
13. Citované ustanovenie poskytuje dlžníkovi možnosť písomnou zmluvou previesť na veriteľa svoje majetkové právo (môže ísť o akékoľvek právo) ako zabezpečenie splnenia svojho záväzku, ktorý má voči veriteľovi. Uvedený právny inštitút treba chápať ako právny nástroj na zabezpečenie pohľadávky a preto je účelový a dočasný, t.j. že veriteľ je dovtedy vlastníkom veci, ktorej vlastníctvo sa na neho previedlo, kým dlžník nesplní svoj dlh, teda má predovšetkým zabezpečovaciu a nie uhradzovaciu funkciu.
14. V prejednávanej veci preto súd pri svojom rozhodovaní a pri prejudiciálnom posudzovaní vychádzal z doterajšej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 553 Občianskeho zákonníka, ktorý bližšie neriešil, aké sú vzájomné práva a povinnosti veriteľa a dlžníka a pri posudzovaní vzájomných práv a povinností právneho vzťahu žalovaného a jeho veriteľov zo Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 21.12.2004 bol rozhodujúci obsah tejto posudzovanej zmluvy. Z obsahu posudzovanej zmluvy podrobne rozpísanej v rozhodnutiach konania č. 17C/98/2005, nepochybne vyplýva predmet zabezpečovania a to Zmluva o pôžičke zo dňa 21.12.2004, z ktorej je dlžník, t.j. žalovaný 2/, povinný veriteľom plniť a z ktorej majú veritelia právo na plnenie a ako odplatného právneho úkonu aj právo na odplatu, ktoré predstavujú úroky, ďalej je nepochybné, že bola dohodnutá
rozväzovacia podmienka (pre prípad riadneho a včasného splnenia zabezpečovanej pohľadávky), pričom dohodnutou podmienkou v čl. VII bod 3 zmluvy (pre prípad omeškanie dlžníka s riadnym a včasným splnením zabezpečovanej pohľadávky) sa veritelia bez ďalšieho (bez toho ako sa uspokojí pohľadávka a ako sa naloží s prípadným rozdielom) stali natrvalo vlastníkom prevádzaného majetku a teda podľa názoru súdu takáto zmluva svojim obsahom a účelom odporuje zákonu a je absolútne neplatným právnym úkonom podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Ďalšou skutočnosťou spôsobujúcou neplatnosť posudzovanej Zmluvy zo dňa 21.12.2004 je rozpor s dobrými mravmi, keď pri zabezpečovacom prevode práva dohoda o prevedení veci do vlastníctva veriteľov vrátane zložky ius disponendi (teda právo nakladať s vecou) je aj fakt, že hodnota predmetu zabezpečovania (t.j. hodnota nehnuteľností 1.864.000,- Sk) je v hrubom nepomere k zabezpečovanej pohľadávke ako hlavného záväzku, t.j. poskytnutie peňažných prostriedkov za odplatu (pôžička vo výške 569.000,- Sk). Je ďalej potrebné zo strany súdu konštatovať, že posudzovaná Zmluva zo dňa 21.12.2004 neobsahuje vzájomné dojednanie o tom, ako sa zmluvné strany vyporiadajú v prípade, že dlžník nesplní svoj záväzok uspokojiť zabezpečenú pohľadávku (ako sa uspokojí pohľadávka a ako sa naloží s prípadným rozdielom) a posudzovaná zmluva vyvoláva neistotu o obsahu ich práv a povinností vzhľadom k tomu, že o následkoch takéhoto porušenie nehovorí ani samotná zmluva a ani doterajšie ustanoveniach § 553 Občianskeho zákonníka s účinnosťou do 31.12.2007 a podľa názoru súdu táto neistota nemôže byť odstránená ani výkladom a teda posudzovaná zmluva aj pre jej neurčitosť je neplatná (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný). Preto vyhlásenia účastníkov v posudzovanej zmluve (že je prejavom ich slobodnej, vážnej a určitej vôle) sú irelevantné, súd je toho názoru, že zabezpečovací prevod vrátane zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva je určený na zabezpečenie pohľadávky a teda dohoda uzavretá do 31.12.2007 v rámci zabezpečovacieho prevodu práva, podľa ktorej sa má veriteľ uspokojiť tým, že si natrvalo ponechá prevedené právo bez úpravy o výkone tohto práva pre prípad, že dlžník svoj dlh nesplní, je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi. Je nepochybné, že veritelia nehnuteľnosti (predmet zabezpečovania) na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30.09.2005 previedli na inú osobu za kúpnu cenu 1.500.000,- Sk a túto sumu si ponechali ako zisk a teda ich výkon práva s predmetom zabezpečovacieho prevodu sa dostal do rozporu s dobrými mravmi. Taktiež je potrebné v danej veci poznamenať, že žalovaný 2/ predmet svojho záväzku (pôžička v sumu 569.000,- Sk) uložil do úschovy súdu a súd je toho názoru, že zanikol zabezpečovací prevod práva, ktorého existencia bola závislá od hlavného záväzku.
15. Následne v priebehu uvedeného konania č. 17C/98/2005 menované osoby previedli predmetnú nehnuteľnosť na ďalšiu osobu, a to na E. T., ktorá ďalej v priebehu konania previedla predmetnú nehnuteľnosť na žalobcov 1/ a 2/, a to všetko napriek tomu, že prebiehal spor o neplatnosť zmlúv a určenie vlastníckeho práva.
16. V konaní 17C/98/2005 bolo jednoznačne a nepochybne skonštatované, že zmluvy o prevodoch sú neplatné, a to zmluva o zabezpečovacom prevode, kúpna zmluva medzi M..Š. a S..Č. ako predávajúcimi a kupujúcou E..T. a kúpna zmluva, na základe ktorej žalobcovia nadobudli vlastnícke právo. Zároveň bolo súdom určené, že vlastníkom je žalovaný v rade 2/ tohto konania. Rozhodnutie bolo napadnuté odvolaním, pričom odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne a právne správny a stotožnil sa s vysloveným názorom tunajšieho súdu. Podané dovolanie bolo Najvyšším súdom SR odmietnuté. Rozhodnutie tak nadobudlo právoplatnosť.
17. Ústavný súd SR nálezom zo dňa 07.02.2013 sp.zn. II. ÚS 433/2012-50 zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Žiline č.k. 7Co/183/2009/396 z 20.01.2010 a vrátil na ďalšie konanie, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že odvolací súd sa nezaoberal dobromyseľnosťou pri nadobúdaní vlastníckeho práva a bude sa musieť vysporiadať s námietkou sťažovateľov, podľa ktorej kúpnu zmluvu uzavreli v dobrej viere a bude sa treba zaoberať aj s tvrdením žalovaného 2/, ktorý dobromyseľnosť sťažovateľov spochybňuje. ÚS SR nerozporoval konštatovanie ohľadom vyslovenia neplatnosti zmlúv, len konštatoval, že popritom súd sa nezaoberal dobromyseľnosťou, čo je pri takom konštatovaní neodmysliteľné skúmať.
18. Následne Krajský súd v Žiline pred samotným skúmaním podľa pokynov Ústavného súdu SR zistil, že T..L. už nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností, preto rozsudok Okresného súdu zrušil a zmenil tak, že žalobu zamietol, nakoľko nie je daná vecná legitimácia.
19. Žalobcovia medzi týmito rozhodnutiami podali žalobný návrh voči E..T. o zaplatenie kúpnej ceny, ktorú jej zaplatili za predmetné nehnuteľnosti, ku ktorým súdnym rozhodnutím stratili vlastnícke právo, čím teda akceptovali posúdenie neplatnosti daných zmlúv, aj keď boli názoru, že boli dobromyseľní. Neplatnosť zmlúv nerozporovali.
20. Je nepochybné, že počas obdobia, keď rozhodnutie Okresného súdu Žilina zo dňa 14.01.2009 v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu, bolo právoplatné, do zrušenia rozsudku Krajského súdu v Žiline nálezom Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 433/2012-50, došlo k obnoveniu pôvodného stavu v katastri nehnuteľností tak, že vlastníkom bol opäť evidovaný žalovaný v rade 2/, ktorý počas tohto obdobia darovacou zmluvou zo dňa 24.06.2010 previedol vlastnícke právo na žalovanú v rade 1/, vklad bol povolený dňa 28.07.2010 pod č. U.. (l.č. 63)
21. Je nepochybné, že žalovaná v rade 1/ dobromyseľne nadobudla toto vlastnícke právo od vlastníka riadne zapísaného a evidovaného v katastri nehnuteľnosti a to v čase, keď tak bolo právoplatne určené súdnym rozhodnutím. Nebol žiadny dôvod pochybovať o vlastníckom práve T..L. vzhľadom na právoplatné rozhodnutie.
22. Je nutné poukázať na to, že s názorom Okresného súdu Žilina v konaní 17C/98/2005 sa stotožnil aj odvolací, či dovolací súd, čo akceptovali aj žalobcovia, ktorí to potvrdili aj vyvolaním sporu voči E..T. na vrátenie kúpnej ceny. To konanie síce bolo zastavené, avšak podstatné je, že žalobcovia takú žalobu vôbec podali. Ústavný súd SR nespochybnil tvrdenia a konštatovania uvedených súdov, avšak mal za zo, že sa nedostatočne vysporiadali s dobromyseľnosťou žalobcov, ako aj s námietkou žalovaného 2/ voči tvrdenej dobromyseľnosti.
23. Dokonca ani samotní žalobcovia v tomto konaní nenamietali, nespochybňovali konštatovanie súdov v konaní 17C/98/2005, čím nepriamo prejavili súhlas s vyslovenou neplatnosťou daných prevodných zmlúv, avšak mali za to, že boli dobromyseľní pri nadobudnutí vlastníckeho práva, nakoľko vraj nemali vedomosť o sporoch k daným zmluvám ich predchodcov, čo sa snažili preukázať svojimi výsluchmi, ako aj výsluchmi svedkov.
24. Súd teda ustálil bez ďalšieho dokazovania, a to po posúdení všetkých dostupných informácií nepochybných a skutočností, že predmetné prevodné zmluvy sú skutočne neplatné, osvojil si tvrdenia súdu v konaní 17C/98/2005, ako aj jeho konštatovania o neplatnosti, čo nebolo sporné ani medzi stranami tohto konania. Teda prejudiciálne posúdil ich neplatnosť vychádzajúc zo skutočností uvádzaných a vyplývajúcich z predložených listín a súdnych rozhodnutí konania 17C/98/2005 a to z dôvodov vyššie uvedených. (viď bod 10, 14 toho odôvodnenia) Bolo však potrebné zaoberať sa dobromyseľnosťou, ktorú žalobcovia tvrdili pri nadobudnutí vlastníckeho práva, čo skonštatoval aj ÚS SR, ale ktorú žalovaný 2/ nenamietal.
25. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
26. Absolútne neplatný je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a tým aj o absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, keď svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu (je contra legem), alebo keď zákon obchádza (in fraudem legis). Platnosť či neplatnosť právneho úkonu sa posudzuje so zreteľom na okolnosti daného prípadu v okamihu, keď k právnemu úkonu došlo.
27. Žalobcovia 1/ a 2/ trvali na tom, že boli dobromyseľní pri nadobudnutí vlastníckeho práva, nakoľko nemali vedomosť o spornosti vlastníckeho práva, nemali žiadnu pochybnosť, že nadobúdajú vlastnícke právo od vlastníka. Žalobcovia teda svoj žalobný návrh odôvodnili práve na dobromyseľnosti, keďže zmluvy sú z vyššie uvedených dôvodov neplatné, čo nenamietajú, ale o tom vraj pri prevode vraj nemali vedomosť. /avšak bolo preukázaní, že o prebiehajúcom spore pred uskutočnením prevodov mali vedomosť, teda mali vedomosť o spochybnení vlastníckeho práva/
28. Súdu boli predložené zmluvy, či faktúry za plyn,... adresované žalobcom, ktorí mali aj uhrádzať tieto faktúry. Avšak samotné úhrady platenia za plyn,... nespôsobuje presvedčenie o ich vlastníckom práve.
Zároveň je nutné podotknúť, že predsa ak odberali plyn, tak je prirodzené, že zaň aj platili. Ale samotné vlastnícke právo to nepreukazuje.
29. Žalobcovia nadobudli vlastnícke právo na základe kúpnej zmluvy od E. T., ktorá bola výlučnou vlastníčkou nehnuteľností. Je však nepochybné, že bola vydatá a nebolo preukázané, ani tvrdené, dokonca ani svedkyňou E..T., že by BSM bolo zrušené za trvania jej manželstva. Právny zástupca žalovaných namietal z toho dôvodu platnosť takej zmluvy, keďže nejde o bežnú vec a bez účasti manžela E..T. je zmluva neplatná, nakoľko nevyplýva ani žiadny súhlas jej manžela. Súd sa s takým názorom nestotožňuje, nakoľko v takom prípade ide o relatívnu neplatnosť a závisí len od toho druhého nezúčastneného manžela, či bude alebo nebude namietať platnosť takej zmluvy v prekluzívnej lehote. Je však nesporné, že manžel E..T. sa nikdy nedomáhal neplatnosti tejto zmluvy a preto danú zmluvu nemožno z tohto dôvodu považovať za neplatnú.
30. Je nepochybné, že Zmluva o zabezpečovacom prevode je neplatná z vyššie uvedených dôvodov. Taktiež je nesporné, že p.Č. a p. Š. napriek prebiehajúcemu súdnemu konaniu previedli nehnuteľnosti na E..T.. Zmluva tak bola uzavretá dňa 05.10.2005 od osôb, ktoré nadobudli vlastnícke právo na základe neplatnej zmluvy.
31. V tejto súvislosti súd poukazuje na zásadu „nemo plus iuris“ - nikto nemôže previesť na iného viac práv, než sám má. Avšak je nutné poukázať aj na princíp ochrany dobrej viery pri nadobudnutí vlastníckeho práva k veciam hnuteľným, či nehnuteľným. Pre platnosť takéhoto nadobudnutia je potrebné posúdiť právnu silu vlastníckeho nároku, pre posúdenie ktorého je najpodstatnejšia prítomnosť dobrej viery na strane nového nadobúdateľa. Tým sa zdôrazňuje význam právnej istoty v demokratickom právnom štáte. Zároveň sa javí ako nespravodlivé niesť riziko zápisu do katastra na základe neplatnej zmluvy na dobromyseľné osoby, ktoré nenesú žiadny podiel zodpovednosti za neplatnosť danej zmluvy uzatvorenej medzi tými, koho tieto osoby považujú za svojich právnych predchodcov. Pokiaľ by sa malo prihliadať v takom prípade len na vydržanie, znamenalo by to, že osoby, na ktoré má byť vlastnícke právo prevedené na základe zmluvy, by si vždy mali overiť platnosť nadobúdacích titulov všetkých predchádzajúcich evidovaných vlastníkov minimálne za posledných 10 rokov (u nehnuteľností), takéto bremeno sa však javí ako neúmerné. V tejto súvislosti súd zvlášť poukazuje, že pokiaľ dôjde k podvodnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti z pôvodného vlastníka na inú osobu, bude mať v eventuálnom vlastníckom spore následný dotknutý dobromyseľný nadobúdateľ voči pôvodnému vlastníkovi veľmi oslabenú pozíciu. V prvom rade totiž bude snaha obnoviť vlastnícky vzťah pôvodného vlastníka, teda stav predchádzajúci podvodnému konaniu.
32. V danom prípade však zmluva medzi žalovaným 2/ a jeho veriteľmi zo dňa 21.12.2004, ktorej vklad bol povolený pod U. XXXX/XX-XX/XX dňa 21.01.2005, bola posúdená ako neplatná z vyššie uvedených dôvodov. K takému posúdeniu súd dospel aj v konaní 17C/98/2005 (ktoré síce bolo potvrdené KS, NS SR, ale Ústavným súdom SR bolo zrušené rozhodnutie KS v Žiline, ale z iného dôvodu, a to procesného. Posúdenie neplatnosti zmlúv nebolo rozporované uvedenými súdmi) začatom žalovaným 2/ na základe podanej žaloby dňa 21.04.2005. Následne veritelia žalovaného 2/ previedli vlastnícke právo na E..T. zmluvou zo dňa 30.09.2005, teda v čase, keď už sa viedol súdny spor o neplatnosť zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zo dňa 21.12.2004 a určenie vlastníckeho práva.
33. Svedkyňa E..T. tvrdila, že nevedela o tom spore č.k. 17C/98/05, ktorého účastníčkou sa stala na základe podania zo dňa 23.03.2006.
34. Svedok M. Š. potvrdil, že žalobcovia, ako aj E..T. boli upovedomení o tom, že sa vedie súdne konanie o neplatnosť ich zmluvy. Uviedol, že manželia T. prejavili záujem o predmetné nehnuteľnosti, tak im ich predali a keď začali súdne spory, a teda začali pochybnosti, manželia T. sa rozhodli predať predmetné nehnuteľnosti. V tom čase prejavil o nehnuteľnosti záujem R. H. (otec žalobcu 1/) a tak sa nakoniec nehnuteľnosti predali žalobcom. Svedok potvrdil, že keďže sa nehnuteľnosti týkali ich všetkých a prebiehali súdne spory, jednali všetci spoločne. H. si vyžiadali všetky listiny, že sa chcú poradiť s právnikom (JUDr. Y.), či to majú kúpiť, následne oznámili, že sa rozhodli kúpiť dané nehnuteľnosti. Pri týchto spoločných jednaniach bol aj žalobca 1/, teda musel mať vedomosť o prebiehajúcom spore. Svedok opätovne vypovedal aj dňa 30.06.2016, kedy opätovne potvrdil, že p.H. - otec žalobcu 1/ zháňal chalupu a rodičom žalobcov bolo následne pri stretnutí povedané, že predmetný dom je v súdnom spore a odovzdali im listiny na preštudovanie a tie predložili JUDr. Y., aby posúdil, či majú ísť do toho, na
čo im mal povedať, že môžu. Pri jednom takom stretnutí boli aj žalobcovia. Uviedol, že E..T. predávali nehnuteľnosť v čase, keď už prebiehal súdny spor, lebo boli presvedčení, že vyhrajú. (Bolo to však len ich subjektívne presvedčenie). Svedok pred súdom po riadnom poučení o následkoch krivej výpovede vyhlásil, že prehlasuje na svoju česť, že E..T., žalobcovia 1/ a 2/, rodičia žalobcov, ako aj JUDr. Y., vedeli, že je súdny spor ohľadom spochybňovania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, pričom mal vedomosť aj o stretnutí u právneho zástupcu žalovaných pred prevodom na žalobcov, aby do tej kúpy nešli, aby sa to nekomplikovalo. Zároveň potvrdil, že všetky dlhy mu boli vyplatené, takže voči nikomu nie je zaujatý.
35. Právny zástupca žalobcov sa snažil svedka M..Š. spochybniť, avšak súd nezistil žiadnu relevantnú skutočnosť na spochybnenie svedka. Svedok jednoznačne uviedol, že nemá dôvod byť na niekoho strane zvlášť, keďže žalovanými bol riadne vyplatený a E..T. vyplatil kúpnu cenu za svoj podiel a v súčasnosti už mu nikto nič nedlhuje, ani on nikomu. Potvrdil, že keď viedli jednania s H., už sa spory o nehnuteľnosti, či platnosť zmlúv, viedli, a teda aj žalobcovia vedeli o prebiehajúcom spore. Dokonca spomínal aj poznámku v katastri o prebiehajúcom spore, ktorú dali potom vymazať, a bolo to v čase prevodu na T.. O danej poznámke vedeli aj H., keďže im to povedali, aj keď poznámka už bola vymazaná. Žalobcovia vedeli o súdnom spore. Svedok potvrdil, že na jar 2005 nadobudli vlastníctvo, v jeseni 2005, t.j. po podaní žaloby iniciovali predaj na T. a v roku 2006 prejavili záujem o nehnuteľnosti žalobcovia. O prevode rokoval s oboma manželmi T. a nevie, prečo na zmluve bola iba E..T.. Ničím a nikým relevantným nebol svedok M..Š. spochybnený.
36. Súd mal preukázané, že skutočne bola poznámka na LV č. XX o súdnom spore 17C/98/05, a že táto poznámka bola zrušená rozhodnutím bývalom Správou katastra Žilina zo dňa 02.11.2006 pod č. D.- XXXXX-U.. Z odôvodnenia vyplýva, že E..T. sa sťažovala na zápis poznámky. Do konania bol pripojený kompletný spisový materiál D.-XXX/XX. (l.č. 389) Zo spisu vyplýva, že poznámka bola zapísaná dňa 11.09.2006 pod položkou výkazu zmien č. XXX/XX, pričom poznámka sa týkala súdneho sporu na OS Žilina č. 17C/98/05 o určenie neplatnosti zmluvy týkajúci sa parc.č. XXX, XXX a domu s.č. XXX na parc.č. XXX.
37. Svedkyňa K.. E..Š., Z.. potvrdila vedomosť o súdnom spore, nič relevantné neuviedla.
38. Svedkyňa E..T. potvrdila, že predmetné nehnuteľnosti kúpila spolu s manželom od p. Č. a p. Š. a následne v roku 2007 ich predali žalobcom, lebo vraj už ten dom bol pre nich veľký a vedela titul nadobudnutia - exekúcia. Uviedla, že sťažnosť proti zápisu poznámky dala iba ona, bez manžela, a to preto, lebo sa týkala iného domu, ktorý bol predmetom sporu. Potvrdila, že p.Š. jej vrátil - zaplatil 1 z kúpnej ceny, p.Č. nič jej nezaplatil a následne jej manžel spáchal samovraždu. Taktiež uviedla, že od žalovanej 1/ žiadala zaplatenie ceny, za ktorú kúpila dom od Č. a Š.. Nevedela vysvetliť, prečo na zmluvách nebol uvedený jej manžel, hoci on všetko dojednával, zariaďoval, dokonca požiadal JUDr. Y. o spísanie návrhu zmluvy. JUDr. T. ako právny zástupca žalovaných uviedol, že pri návšteve v jeho kancelárii p.T. odišiel s tým, že on žiadne podvody robiť nebude. A následne skutočne na žiadnej zmluve nebol uvedený ako zmluvná strana, ale iba jeho manželka E..T., ktorá tvrdila že „list vlastníctva bol čistý“. Z vyjadrení svedkyne E..T. v spojitosti s výsluchom svedkov a listinných dôkazov, vyplýva, že svedkyňa mala vedomosť o spore vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, preto nemohla byť dobromyseľná. Bolo jej to oznámené, mala vedomosť o poznámke.
39. Svedkyňa Y. H. - matka žalobcu 1/, uviedla, že p.Š. im sprostredkoval predaj nehnuteľnosti od E..T. pre žalobcov a predložila im LV č. XX, ktorý sa však mal týkať inej nehnuteľnosti, než bola predmetom kúpnej zmluvy. Tvrdila, že o súdnom spore sa dozvedela až z predvolania na pojednávanie. Tvrdila, že „LV bol čistý“ - teda tvrdila to totožným spôsobom, ako svedkyňa E..T., čo nasvedčuje určitú totožnú, ak nie spoločnú pripravenosť výpovede. Určité skutočnosti, ktoré boli v prospech žalobcov, si pamätala, ale napr. uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by sa viedol spor vyvolaný žalobcami voči E..T..
40. Svedok R. H. - otec žalobcu 1/, iba potvrdil tvrdenia svojej manželky, teda nič smerodajné nepotvrdil.
41. Svedok R.. Y. uviedol, že ho oslovil p. T., ktorý bol jeho priateľom, že vlastní nejakú nehnuteľnosť a chce ju predať, a že či by neurobil kúpnu zmluvu. Tak vyžiadal od neho doklady a vypracoval iba návrh kúpnej zmluvy. Išlo vlastne o návrh pre banku s upozornením, aby bola nejaká kvitancia, stanovisko záložného veriteľa. Jednu vyhotovil pre kupujúcich, jednu pre banku, a asi po roku aj pol prišli T. a H. za ním, že je nejaký spor a H. ho požiadali, či by ich nezastupoval v konaní. Toto zastupovanie prijal a
jeho obrana spočívala v tom, že by bolo v rozpore s dobrými mravmi vyhovieť žalobe. Uviedol, avšak nie noc jednoznačne, že nebolo mu oznámené o spore pred vyhotovením návrhu zmluvy, vychádzal len z toho, čo mu bolo povedané a takú zmluvu im predložil, uviedol, že išlo len o „krčmovú zmluvu“. Z jeho vyjadrenia bolo zrejmé, že zmluvu nevypracoval ako splnomocnený advokát, ale len ako priateľ p.T. bez ďalšieho. Išlo len o nejaký návrh pre zmluvné strany, aby sa vyjadrili, prípadne niečo doplnili, fyzicky sa nestretol so zmluvnými stranami. Všetko robil cez p. T., ktorý nebol ani zmluvnou stranou. Bol to taký prvý „nástrel“ zmluvy, ktorý sa podľa všetkého potom aj zrealizoval.
42. Právny zástupca žalovaných spochybnil hodnovernosť svedkov - E..T. a rodičov žalobcov, nakoľko po pojednávaní, po ich výsluchu boli v družnom rozhovore so žalobcami a ich právnym zástupcom a čakali sa navzájom.
43. V rámci vykonaného dokazovania bolo zistené, že E..T. pri predaji nehnuteľnosti žalobcom predložila LV č. XX, na ktorom však nie sú predmetné nehnuteľnosti, čím ich podľa názoru právneho zástupcu žalovaných uviedla do omylu.
44. Hoci predmetné zmluvy neboli súčasťou tohto spisu a právny zástupca žalobcov pôvodne požadoval pripojenie spisu 17C/98/2005, avšak tento spis v čase vykonávania dokazovania a rozhodovania sa nachádzal na NS SR z dôvodu podaného dovolania, avšak predmetné zmluvy boli podrobne opísané v rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 14.01.2009, č.k. 17C/98/2005, čo nebolo nikým a ničím spochybňované a namietané a v zmysle zásady hospodárnosti a rýchlosti konania, súd si osvojil tieto špecifikácie zmlúv v danom rozhodnutí a považoval to za postačujúce pre prejudiciálne posúdenie daných zmlúv. Boli podrobne opísané, špecifikované a nikým to nebolo spochybňované. Takto zistené skutočnosti ohľadom predmetných zmlúv, ako aj posúdenie ich neplatnosti, neboli nikým a ničím spochybnené. Sporná bola iba dobromyseľnosť. Právni zástupcovia následne už nežiadali pripojiť daný spis.
45. Z daného rozhodnutia vyplýva: Zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa 21.12.2004 bola uzavretá medzi veriteľmi a dlžníkom na zabezpečenie záväzku zo zmluvy o pôžičke zo dňa 21.12.2004 a predmetom boli nehnuteľnosti v kat. území F. zapísané na LV č. XXX. V zmysle článku III. cit. zmluvy dlžník ako vlastník predmetných nehnuteľnosti uvedených v zmluve prevádza na veriteľov vlastnícke právo k nehnuteľnostiam a veritelia preberajú nehnuteľnosť do podielového spoluvlastníctva každý v podiele 1. Ocenenie nehnuteľnosti bolo stanovené znalcom znaleckým posudkom dňa 9.12.2004 v hodnote 1.864.000,- Sk. Zároveň bolo v cit. zmluve čl. VI. medzi účastníkmi dohodnuté, že v prípade, že dlžník riadne a včas splní záväzok zo zmluvy o pôžičke zaniká zabezpečenie prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a veriteľ je povinný umožniť výkon vlastníckeho práva v plnom rozsahu. V čl. VII. ďalšie ustanovenia v bode 3. je uvedené, že v prípade, ak dlžník riadne a včas nesplní záväzok je povinný dňa 21.1.2005 odhlásiť sa z evidencie obyvateľov z adresy W. L.. R. F., Ž. - F., vypratať nehnuteľnosti uvedené v zmluve a odovzdať ich veriteľovi v stave akom sa nachádzajú ku dňu uzavretia tejto zmluvy a veritelia sú oprávnení vykonávať všetky práva vlastníka, predovšetkým nehnuteľnosti uvedené v tejto zmluvy, užívať, prenajať, alebo predať a pri podpísaní tejto zmluvy bude spísaná notárska zápisnica o uznaní záväzku dlžníka, vypratať nehnuteľnosti a o súhlase s exekúciou. Zmluva bola dňa 21.12.2004 podpísaná účastníkmi konania. Dňa 21.12.2004 formou notárskej zápisnice W. XXX/XX, W. XXXXX/XX účastníkom T. L. ako povinnej osoby bolo vyhlásenie o súhlase s exekúciou a vyhlasuje, že uzatvoril dňa 21.12.2004 s veriteľmi s osobami oprávnenými M. Š. a S. Č. zmluvu o pôžičke a prehlasuje, že osoby oprávnené mu poskytli za podmienok uvedených v zmluve o pôžičke finančné prostriedky ako pôžičku v celkovej výške 569.000,- Sk a ako osoba povinná sa zaväzuje vrátiť uvedenú sumu do 21.1.2005. Zároveň prehlasuje, že svoj záväzok voči osobám oprávneným uznáva v celom rozsahu čo do dôvodu a výšky. Pohľadávka veriteľov je zabezpečená aj Zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uzavretou dňa 21.12.2004 a osoba povinná vyhlasuje, že súhlasí s tým, že v prípade nesplnenia jeho záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o pôžičke a zo Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v lehote splatnosti, tj. najneskôr do 21.1.2005 je táto notárska zápisnica vykonateľným exekučným titulom a to na celý jej hnuteľný, nehnuteľný, hmotný a nehmotný majetok. Notárska zápisnica podpísaná notárom a účastníkom dňa 21.12.2004.
Vklad Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v kat. území F. zapísaných na LV č. XXX zo dňa 21.12.2004 uzavretá medzi veriteľmi Š. M., Č. S. a dlžníkom T. L., bol povolený dňa 21.01.2005. Dňa 10.1.2005 bol podaný návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva - darovacou zmluvou medzi darcom T. L. a obdarovanou E. R. a rozhodnutím U. XX/XX zo dňa 14.3.2005 Správa katastra Žilina konanie zastavila. Dňa 05.10.2005 bol povolený vklad Kúpnej zmluvy zo dňa 30.09.2005 uzavretej medzi predávajúcimi
- Š. M. a Č. S. a kupujúcou E. T. a predmetom zmluvy boli nehnuteľnosti v kat. území F., zapísané na LV č. XXX a to pozemok parcela číslo XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2; pozemok parcela č. XXX - záhrady o výmere XXX m2; pozemok parcela číslo XXX - orná pôda o výmere XXX m2 a rodinný dom na pozemku parcela č. XXX - súpisné číslo XXX. Kúpna cena bola dohodnutá na sumu 1.500.000,- Sk. Pravosti podpisov predávajúcich overené na notárskom úrade dňa 03.10.2005. Dňa 26.06.2007 bol povolený vklad Kúpnej zmluvy uzavretej dňa 19.03.2007 medzi predávajúcou E. T. a kupujúcimi H. H. a manž. Y. H.Á. a predmetom zmluvy boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX Správy katastra Žilina, kat. územie F. ako KNC parcela č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2; KNC parcela č. XXX - záhrady o výmere XXX m2; KNC parcela č. XXX - orná pôda o výmere XXX m2 a stavby dom súpisné číslo XXX postavený na parcele KNC č. XXX, kúpna cena za prevádzané nehnuteľnosti bola stanovená dohodou vo výške 1.500.000,- Sk. Pravosť podpisu predávajúcej overený na notárskom úrade dňa 19.3.2007. Návrhom dňa 15.2.2005 oprávneného M. Š., S. Č. bolo exekútorom realizované dňa 15.4.2005 vypratanie rodinného domu XXX/X, garáže a prístrešku povinného T. L. tak, že povinný dobrovoľne umožnil vstup a výmenu zámkov od priestorov kľúčovou službou a súpis hnuteľných vecí. Prítomní oprávnení požadujú vykonanie súpisu všetkého hnuteľného majetku povinného v nehnuteľnosti, ktorý treba podľa notárskej zápisnice (exekučného titulu) zexekvovať. Oprávnení prevzali kľúče od nehnuteľnosti a kópia súpisu im bude odovzdaná na exekútorskom úrade a zároveň dňa 15.4.2005 bol vykonaný súdnym exekútorom súpis hnuteľných vecí nachádzajúcich sa vo vypratávanej nehnuteľnosti, ktoré povinný T. L. podpísal.
46. Je teda nesporné, že Zmluva o zabezpečovacom prevode medzi žalovaným v rade 2/ a p.Č. a p. Š. je neplatná z vyššie uvedených dôvodov. Pokiaľ nehnuteľnosti previedli na E..T., bolo to v čase existencie súdneho sporu o neplatnosť danej zmluvy a o určenie vlastníckeho práva a následne ešte pred skončením tohto sporu bol vykonaný ďalší prevod z E..T. na žalobcov v rade 1/ a 2/. Aj E..T., aj žalobcovia tvrdili, že nevideli o súdnom spore pri prevode, preto by mali byť dobromyseľní, v dôsledku čoho prevody sú platné, resp. v dôsledku čoho by mali mať zachované vlastnícke právo. Vykonaným dokazovaním súd však dospel k záveru, že ani E..T., ani žalobcovia neboli dobromyseľní. Všetci menovaní preukázateľne vedeli o súdnom spore a o spochybňovaní vlastníckeho práva, napriek tomu prevody vykonali, a to bez ohľadu na odporúčanie nejakého právnika a pod. Svedok Š. potvrdil, že bol prítomný pri tom, keď sa to oznamovalo aj T., aj žalobcom. Súd po prejudicálnom posúdení platnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode sa podrobne zaoberal dobromyseľnosťou pri jednotlivých prevodoch, avšak skonštatoval, že dobromyseľnosť nebola daná. Je prirodzené, že žalobcovia, či E..T. sa bránili tvrdením, že nevedeli o súdnom spore, avšak súd ich tvrdenia posúdil ako účelovú obranu. Keďže mali vedomosť o spochybnení vlastníckeho práva, išli danými prevodmi do rizika a toto nemôže byť na úkor žalovaného v rade 1/. Právny zástupca žalobcov celé konanie poukazoval na dobromyseľnosť, avšak súd považoval za dobromyseľnú iba žalovanú 1/, ktorá nadobudla vlastnícke právo darovacou zmluvou od žalovaného v rade 2/ v čase právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol žalovaný v rade 2/ určený ako vlastník. Z daných dôvodov súd žalobný návrh zamietol voči žalovanej v rade 1/ a voči žalovanému v rade 2/ súd žalobný návrh zamietol z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie tak, ako bolo vyššie odôvodnené. Vedomosť o spore pred prevodmi a teda ich tvrdenia o údajnej nevedomosti o tom, boli hodnoverne vyvrátené vykonaným dokazovaním. Skutočnosť, že žalobcovia vedeli o spore a spochybnení vlastníckeho práva, svedčí aj to, že pred prevodom vyžiadali všetky listiny od p. Š. na právne posúdenie, o ktoré požiadali JUDr. Y..
47. Je potrebné opätovne zdôrazniť, že predmetné zmluvy, aj keď nie všetky boli súčasťou tohto spisu, ale vyplývajú podrobne z rozhodnutia č.k. 17C/98/05, boli prejudiciálne posúdené ako neplatné, a toto stranami v konaní nebolo rozporované. Dokonca ani KS v Žiline, ani NS SR, ani ÚS SR. Preto nebolo potrebné v zmysle CSP zabezpečovať v plnom znení všetky zmluvy pre toto konanie, s čím sa stotožnili strany v konaní. Sporná bola iba dobromyseľnosť žalobcov, ktorá bola namietaná žalovanými. Aj ÚS SR zrušil rozhodnutie KS v Žiline len pre nezaoberanie Sa dobromyseľnosťou. Z uvedeného nálezu možno
konštatovať, že posúdenie neplatnosti zmlúv nebolo rozporované, nebolo považované za nesprávne, za nedostatok bola považované iba nezaoberanie sa dobromyseľnosťou a námietkou toho. Aj žalobcovia svoj žalobný návrh odôvodnili tým, že boli dobromyseľní. Preto súd tiež posúdil zmluvy za neplatné a zároveň túto neplatnosť za nespornú medzi stranami. Súd sa teda zaoberal dobromyseľnosťou a vykonaním rozsiahleho dokazovania dospel k záveru, že ani E..T., ani žalobcovia neboli dobromyseľní, keďže preukázateľne vedeli o spore a teda o spochybňovaní vlastníckeho práva evidovaných vlastníkov, napriek tomu prevody vykonali, teda išli do rizika, čo popiera nejakú dobromyseľnosť na ich strane. Nestranným svedkom M..Š. to bolo potvrdené, súd ho posúdil za hodnoverného, napriek tomu, že právny zástupca žalobcov ho spochybňoval, avšak bez relevantného základu, ale súd to posúdil len ako obranu, keďže svedok vypovedal v neprospech žalobcov. Teda neplatnosť bola posúdená a to už aj v konaní 17C/98/05, nebola rozporovaná, len ÚS SR považoval za nesprávny postup, že pri posúdení neplatnosti zmlúv nebola skúmaná dobromyseľnosť.
48. Vykonané dôkazy hodnotil v zmysle § 191 CSP, na základe čoho vyslovil vyššie uvedený záver a žalobný návrh v celom rozsahu zamietol.
49. Žalovaní ako úspešná strana v konaní, si uplatnili trovy konania.
50. Podľa § 255 CSP
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
51. Podľa § 262 ods.1 a ods.2 CSP (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
52. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd priznal žalovaným trovy konania v celom rozsahu ako plne úspešnej strane v konaní, keďže boli úspešní v celom rozsahu, pričom o výške bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods.2 CSP až po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
53. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP)
Podľa § 365 CSP
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).