Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 526/2015
PDF · 391.74 KB
No categories available
I. ÚS 526/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. novembra
2015 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,
Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátom doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD.,
Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, vedené pod sp. zn. Rvp 6871/2015 –
sp. zn. Rvp 6873/2015 a sp. zn. Rvp 9374/2015 – sp. zn. Rvp 9380/2015 vo veci
namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom a uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13 Co 1123/2014
z 26. februára 2015, sp. zn. 13 Co 1122/2014 z 26. februára 2015, sp. zn. 41 CoE 487/2014
z 25. marca 2015, sp. zn. 12 Co 60/2015 z 15. apríla 2015, sp. zn. 17 Co 272/2015
z 31. marca 2015, sp. zn. 14 Co 258/2015 z 8. apríla 2015, sp. zn. 14 Co 261/2015
z 8. apríla 2015, sp. zn. 17 Co 273/2015 z 31. marca 2015, sp. zn. 16 Co 1294/2014
z 18. marca 2015 a sp. zn. 14 Co 1292/2014 z 24. februára 2015 a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn.
Rvp 6871/2015 – sp. zn. Rvp 6873/2015 a sp. zn. Rvp 9374/2015 – sp. zn. Rvp 9380/2015
s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 6871/2015.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne
neopodstatnené.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli od 15. mája
2015 do 25. júna 2015 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,
Pribinova 25, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia
základných práv podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“)
uvedených v záhlaví tohto rozhodnutia (ďalej len „napadnuté rozhodnutia krajského súdu“).
Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka namieta postup a rozhodnutia
Okresného súdu Rimavská Sobota a Okresného súdu Zvolen (ďalej len „okresný súdy“)
v jednotlivých podaných ústavných sťažnostiach označených konaniach, v rámci ktorých jej
bol vyrubený súdny poplatok za spracovanie hromadného podania podľa položky č. 20b
Sadzobníka súdnych poplatkov [(príloha zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“)]. Krajský súd sťažovateľkou podané odvolania,
ktorými namietala uloženie povinnosti zaplatiť súdny poplatok za spracovanie hromadného
podania, svojimi napadnutými rozhodnutiami zamietol. V ostatnom podala sťažovateľka
sťažnosti ústavnému súdu.
Záver o porušení svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru sťažovateľka zdôvodnila vo všetkých posudzovaných veciach takto:
«... Povinnosť úhrady poplatku za úkony súdu, tak ako bola stanovená súdom
v napadnutom uznesení, nemožno sťažovateľovi uložiť.
... Z napadnutého uznesenia vôbec nie je zrejmé, ktoré podania súd vyhodnotil ako
také, ktoré tvoria spoločne hromadné podanie. Bez existencie akejkoľvek špecifikácie
v tomto naznačenom smere nie je možné ukladať sťažovateľovi povinnosť úhrady poplatku za
úkony súdu. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. súdne poplatky sa vyberajú
za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov
štátnej správy súdov a prokuratúry uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku
za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto zákona. Súd môže viazať povinnosť
úhrady len ku konkrétnemu (jednotlivému) úkonu a preto v uznesení musí špecifikovať
akého konkrétneho úkonu sa úhrada týka.
... Akokoľvek, sťažovateľ nenavrhol súdu vykonať úkony. Podľa ust. § 1 zákona
č. 71/1992 Zb. súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa
vykonávajú na návrh. Poplatky sa môžu vyberať aj za konanie a úkony vykonávané
bez návrhu v prospech poplatníka, ale len ak je to v sadzobníku výslovne uvedené. V
položke 20b nie je výslovne uvedené, že poplatok za spracovanie hromadného podania je
možné vyberať bez návrhu poplatníka na vykonanie úkonu súdu. Poznamenávame, že
poplatok z návrhu na začatie konania nie je možné zamieňať s poplatok za úkony súdu.
... Z napadnutého uznesenia vôbec nie je zrejmé, prečo boli podania súdom
vyhodnotené ako také, ktoré tvoria súčasť iných, viac než desiatich podaní podaných tým
istým subjektom v ten istý deň. Táto skutočnosť musí byť v spojení s ust. § 42a OSP známa
a musí byť nezameniteľné definovaná. Inak by hrozilo, že súd vyhlási akékoľvek podanie za
súčasť hromadného podania a spoplatní ho. Tvrdíme, že podanie nie je hromadným
podaním.
... Z napadnutého uznesenia tiež nie je zrejmé, či spoplatnené podanie je vo vzťahu
k skupine podaní (hromadnému podaniu) podaním v poradí desiatym alebo iným a či má
byť, alebo nemá byť spoplatnené. Spoplatnené totižto v spojení s ust. § 42a OSP nemôže byť
podanie, ktoré je v poradí prvým až deviatym podaním.
... Vyššie uvedené právne závery sú v súlade s publikovaným rozhodnutím
všeobecného významu, rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. marca 2007,
sp. zn. 4 Cdo 39/2007 cit: „Za súdne konania, ktoré nie sú uvedené v Prílohe zákona
č. 71/1992 Zb. (Sadzobník súdnych poplatkov), sa súdne poplatky nevyberajú; v takomto
prípade poplatková povinnosť nevzniká a analogické určenie výšky súdneho poplatku
neprichádza do úvahy“
... Napadnuté uznesenie neobsahuje podstatnú náležitosť tohto druhu rozhodnutia
a tým je odôvodnenie. V zmysle ust. § 169 ods. 1 OSP cit: „v písomnom vyhotovení
uznesenia sa uvedie, ktorý súd ho vydal, ďalej označenie účastníkov a veci, výrok,
odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.“ Výnimky z povinnosti
uviesť v písomnom vyhotovení uznesenia odôvodnenie ustanovuje § 169 v odsekoch 2 a 3,
pričom tam uvedené podmienky pri napadnutom uznesení splnené neboli. Z uvedeného
dôvodu je napadnuté uznesenie nepreskúmateľné, pre úplnú absenciu dôvodov jeho
vydania. Keďže napadnuté uznesenie neobsahuje žiadne dôvody, skutkové a právne dôvody,
ktoré viedli súd k jeho vydaniu sťažovateľ nepozná a rozhodnutie je bez odôvodnenia
nepreskúmateľné.»
Sťažovateľka v podaných sťažnostiach ďalej namietla postup okresných súdov, ktoré
mali prerušiť konanie podľa § 109 ods. 1 písm. b) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“) z dôvodu, že „všeobecne záväzná
právny predpis, konkrétne položka č. 20b Sadzobníka súdnych poplatkov (príloha zákona
č. 71/1992 Zb.), ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou. Porušovateľ, alebo súd prvého
stupňa, mali v tomto prípade postúpiť návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.“.
V petite podaných sťažností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nález,
ktorým vysloví porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru napadnutými rozhodnutiami krajského súdu, napadnuté rozhodnutia
krajského súdu zruší a veci vráti krajskému súdu na ďalšie konanie a prizná jej primerané
finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie
sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci
to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku. V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti
konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu
súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné
ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde
možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.
Rvp 6871/2015 – sp. zn. Rvp 6873/2015 a sp. zn. Rvp 9374/2015 – sp. zn. Rvp 9380/2015,
z ktorého je nepochybná právna a skutková súvislosť týchto sťažností, ako aj na totožnosť
v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol
ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto
uznesenia.
Ústavný súd po preskúmaní predmetu týchto sťažností týkajúcich sa napadnutých
rozhodnutí krajského súdu a v kontexte svojich zistení dospel k záveru, že použitá
argumentácia sťažovateľky v podaných sťažnostiach je totožná s jej právnou argumentáciou,
ktorú použila v celom rade predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd už zaoberal v
uplynulom období a v ktorých atakovala postup a rozhodnutia všeobecných súdov o uložení
povinnosti zaplatiť súdny poplatok za spracovanie hromadného podania vychádzajúc
z položky č. 20b sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona o súdnych
poplatkoch. Ústavný súd po preskúmaní predmetu aj týchto sťažností dospel k záveru, že
z dôvodu, že sťažovateľkou použitá argumentácia v týchto sťažnostiach je identická s jej
právnou argumentáciou, ktorú už použila v celom rade predošlých sťažností, ktorými sa
ústavný súd v uplynulom období už zaoberal, sú preto sťažovateľke nepochybne známe
dôvody odmietnutia sťažností v rovnakých prípadoch, ako aj vyslovený právny názor
ústavného súdu na danú právnu problematiku, v dôsledku čoho nie je potrebné uvádzať tie
isté dôvody odmietnutia, ako to je aj v prípade týchto sťažností. Vzhľadom na uvedené sa
preto ústavný súd plne stotožňuje s dôvodmi svojich predchádzajúcich rozhodnutí
(I. ÚS 747/2014, II. ÚS 568/2014, III. ÚS 628/2014, IV. ÚS 301/2014, IV. ÚS 331/2014
týkajúcich sa podaní sťažovateľky, ako aj I. ÚS 405/2014, II. ÚS 353/2014 týkajúcich sa
obchodnej spoločnosti
ako aj IV. ÚS 341/2014
a IV. ÚS 343/2014 týkajúcich sa obchodnej spoločnosti
, ktoré zastupoval ten istý právny zástupca, a to advokátska kancelária Fridrich
Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava a ktoré sa taktiež týkali zaplatenia súdneho
poplatku za spracovanie hromadného podania), ktoré skončili odmietnutím rovnakých
sťažností sťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd v posudzovaných prípadoch
nemá dôvod meniť svoje už ustálené právne názory, a preto v podrobnostiach odkazuje na
už citované svoje skoršie rozhodnutia, v dôsledku čoho pristúpil k odmietnutiu týchto
sťažností z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Vzhľadom na odmietnutie sťažností ako celku rozhodovanie o ďalších procesných
návrhoch sťažovateľky v nich uplatnených (zrušenie napadnutých rozhodnutí krajského súdu
a vrátenie vecí na ďalšie konanie a priznanie náhrady trov konania) stratilo opodstatnenie,
preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.
Vo vzťahu k argumentácii sťažovateľky, že „... porušovateľ, alebo súd prvého stupňa,
mali prerušiť konanie podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) OSP. Totižto všeobecne záväzný
právny predpis, konkrétne položka č. 20b Sadzobníka súdnych poplatkov (príloha zákona č.
71/1992 Zb.), ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou. Porušovateľ, alebo súd prvého
stupňa, mali v tomto prípade postúpiť návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.
Porušovateľ pokračoval v konaní, aj keď mal zákonnú povinnosť podrobiť aplikovanú
právnu úpravu kontrole ústavnosti.“, ústavný súd uvádza, že podľa § 109 ods. 1 písm. b)
OSP je súd povinný prerušiť konanie a predložiť vec ústavnému súdu na zaujatie stanoviska,
ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý
sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná. Zo znenia § 109 ods. 1písm. b) OSP zjavne vyplýva, že k
záveru o nesúlade všeobecne záväzného predpisu s ústavou, ústavným zákonom alebo
medzinárodnou zmluvou, ktorý sa má v predmetnej veci aplikovať, musí dospieť súd, nie
účastník konania. V posudzovaných veciach z dokumentácie predloženej sťažovateľkou
nevyplýva, že by v jej veciach konajúce súdy dospeli k záveru, že § 42a OSP alebo položka
20b Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaca prílohu zákona o súdnych poplatkoch je
v rozpore s právnymi predpismi vyššieho stupňa právnej sily.
Ústavný súd v závere akcentuje, že meritom predmetných vecí je zaplatenie súdneho
poplatku v rôznych sumách napr. 18 €, 32 €, 46 €, 20 € a pod., t. j. z hľadiska premetu sporu
ide o tzv. bagateľnú vec. Za daných okolností už samotný predmet veci v jednotlivých
konaniach zakladá z hľadiska doterajšej judikatúry ústavného súdu dôvod na odmietnutie
sťažnosti už pri ich predbežnom prerokúvaní. Ak totiž Občiansky súdny poriadok vylučuje u
tzv. bagateľných vecí prieskum rozhodnutí vydaných druhostupňovými súdmi na základe
uplatnenia mimoriadneho opravného prostriedku, bolo by proti logike pripustiť, aby ich
prieskum bol automaticky posunutý do roviny ústavného súdnictva. Opodstatnenosť
sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy v takejto veci prichádza do úvahy iba v prípadoch
extrémneho vybočenia zo štandardov, ktoré sú pre postupy zisťovania skutkového základu
sporu a pre jeho právne posúdenie (IV. ÚS 358/08). Inými slovami, podľa ústavného súdu
by úsilie o hľadanie spravodlivosti nemalo spočívať v komplikovanom riešení banalít, ako to
je v posudzovaných prípadoch, keď predmetom „sporu“ je zaplatenie súdneho poplatku
v sumách, ktoré sú v porovnaní s nákladmi spojenými s prevzatím právneho zastúpenia
a spísaním a podaním sťažnosti ústavnému súdu mnohonásobne nižšie (III. ÚS 28/2014,
V závere ústavný súd poznamenáva, že právny zástupca sťažovateľky aj takýmto
spôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si byť už dopredu vedomý, že
nebudú v konaní pred ústavným súdom vzhľadom na rovnaký spôsob ich vybavenia
v predošlom období úspešné, a ktorých spracovanie z hľadiska časového a kapacitného
bráni ústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť, dokonca i jeho
zásah. Takýto postup advokátskej kancelárie ústavný súd vníma len ako snahu o získanie
materiálnych prostriedkov (odmeny) bez ohľadu na to, či taký postup zákon umožňuje a je
to porušením buď zákonných alebo etických povinností advokáta.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. novembra 2015