Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 526/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. novembra

2015 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,

Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátom doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD.,

Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, vedené pod sp. zn. –

sp. zn. a sp. zn. – sp. zn. vo veci

namietaného porušenia základných práv podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom a uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

z 26. februára 2015, sp. zn. z 26. februára 2015, sp. zn.

z 25. marca 2015, sp. zn. z 15. apríla 2015, sp. zn.

z 31. marca 2015, sp. zn. z 8. apríla 2015, sp. zn.

z 8. apríla 2015, sp. zn. z 31. marca 2015, sp. zn.

z 18. marca 2015 a sp. zn. z 24. februára 2015 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn.

– sp. zn. a sp. zn. – sp. zn.

s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli od 15. mája

2015 do 25. júna 2015 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,

Pribinova 25, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia

základných práv podľa (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“)

uvedených v záhlaví tohto rozhodnutia (ďalej len „napadnuté rozhodnutia krajského súdu“).

Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka namieta postup a rozhodnutia

Okresného súdu Rimavská Sobota a Okresného súdu Zvolen (ďalej len „okresný súdy“)

v jednotlivých podaných ústavných sťažnostiach označených konaniach, v rámci ktorých jej

bol vyrubený súdny poplatok za spracovanie hromadného podania podľa položky č. 20b

Sadzobníka súdnych poplatkov [(príloha

o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“)]. Krajský súd sťažovateľkou podané odvolania,

ktorými namietala uloženie povinnosti zaplatiť súdny poplatok za spracovanie hromadného

podania, svojimi napadnutými rozhodnutiami zamietol. V ostatnom podala sťažovateľka

sťažnosti ústavnému súdu.

Záver o porušení svojho základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru sťažovateľka zdôvodnila vo všetkých posudzovaných veciach takto:

«... Povinnosť úhrady poplatku za úkony súdu, tak ako bola stanovená súdom

v napadnutom uznesení, nemožno sťažovateľovi uložiť.

... Z napadnutého uznesenia vôbec nie je zrejmé, ktoré podania súd vyhodnotil ako

také, ktoré tvoria spoločne hromadné podanie. Bez existencie akejkoľvek špecifikácie

v tomto naznačenom smere nie je možné ukladať sťažovateľovi povinnosť úhrady poplatku za

úkony súdu. Podľa ust. súdne poplatky sa vyberajú

za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov

štátnej správy súdov a prokuratúry uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku

za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto zákona. Súd môže viazať povinnosť

úhrady len ku konkrétnemu (jednotlivému) úkonu a preto v uznesení musí špecifikovať

akého konkrétneho úkonu sa úhrada týka.

... Akokoľvek, sťažovateľ nenavrhol súdu vykonať úkony. Podľa ust. § 1 zákona

č. súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa

vykonávajú na návrh. Poplatky sa môžu vyberať aj za konanie a úkony vykonávané

bez návrhu v prospech poplatníka, ale len ak je to v sadzobníku výslovne uvedené. V

položke 20b nie je výslovne uvedené, že poplatok za spracovanie hromadného podania je

možné vyberať bez návrhu poplatníka na vykonanie úkonu súdu. Poznamenávame, že

poplatok z návrhu na začatie konania nie je možné zamieňať s poplatok za úkony súdu.

... Z napadnutého uznesenia vôbec nie je zrejmé, prečo boli podania súdom

vyhodnotené ako také, ktoré tvoria súčasť iných, viac než desiatich podaní podaných tým

istým subjektom v ten istý deň. Táto skutočnosť musí byť v spojení s ust. známa

a musí byť nezameniteľné definovaná. Inak by hrozilo, že súd vyhlási akékoľvek podanie za

súčasť hromadného podania a spoplatní ho. Tvrdíme, že podanie nie je hromadným

podaním.

... Z napadnutého uznesenia tiež nie je zrejmé, či spoplatnené podanie je vo vzťahu

k skupine podaní (hromadnému podaniu) podaním v poradí desiatym alebo iným a či má

byť, alebo nemá byť spoplatnené. Spoplatnené totižto v spojení s ust. nemôže byť

podanie, ktoré je v poradí prvým až deviatym podaním.

... Vyššie uvedené právne závery sú v súlade s publikovaným rozhodnutím

všeobecného významu, rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. marca 2007,

sp. zn. cit: „Za súdne konania, ktoré nie sú uvedené v Prílohe zákona

č. (Sadzobník súdnych poplatkov), sa súdne poplatky nevyberajú; v takomto

prípade poplatková povinnosť nevzniká a analogické určenie výšky súdneho poplatku

neprichádza do úvahy“

... Napadnuté uznesenie neobsahuje podstatnú náležitosť tohto druhu rozhodnutia

a tým je odôvodnenie. V zmysle ust. cit: „v písomnom vyhotovení

uznesenia sa uvedie, ktorý súd ho vydal, ďalej označenie účastníkov a veci, výrok,

odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.“ Výnimky z povinnosti

uviesť v písomnom vyhotovení uznesenia odôvodnenie ustanovuje § 169 v odsekoch 2 a 3,

pričom tam uvedené podmienky pri napadnutom uznesení splnené neboli. Z uvedeného

dôvodu je napadnuté uznesenie nepreskúmateľné, pre úplnú absenciu dôvodov jeho

vydania. Keďže napadnuté uznesenie neobsahuje žiadne dôvody, skutkové a právne dôvody,

ktoré viedli súd k jeho vydaniu sťažovateľ nepozná a rozhodnutie je bez odôvodnenia

nepreskúmateľné.»

Sťažovateľka v podaných sťažnostiach ďalej namietla postup okresných súdov, ktoré

mali prerušiť konanie podľa Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“) z dôvodu, že „všeobecne záväzná

právny predpis, konkrétne položka č. 20b Sadzobníka súdnych poplatkov (príloha zákona

č. ), ktorý sa týka veci, je v rozpore s . Porušovateľ, alebo súd prvého

stupňa, mali v tomto prípade postúpiť návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.“.

V petite podaných sťažností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nález,

ktorým vysloví porušenie jej základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru napadnutými rozhodnutiami krajského súdu, napadnuté rozhodnutia

krajského súdu zruší a veci vráti krajskému súdu na ďalšie konanie a prizná jej primerané

finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na jeho odmietnutie podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

. V zmysle v záujme hospodárnosti

konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu

súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. nemá osobitné

ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným

možno v konaní o sťažnosti podľa použiť na prípadné spojenie vecí primerane

.

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

– sp. zn. a sp. zn. – sp. zn. ,

z ktorého je nepochybná právna a skutková súvislosť týchto sťažností, ako aj na totožnosť

v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol

ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto

uznesenia.

Ústavný súd po preskúmaní predmetu týchto sťažností týkajúcich sa napadnutých

rozhodnutí krajského súdu a v kontexte svojich zistení dospel k záveru, že použitá

argumentácia sťažovateľky v podaných sťažnostiach je totožná s jej právnou argumentáciou,

ktorú použila v celom rade predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd už zaoberal v

uplynulom období a v ktorých atakovala postup a rozhodnutia všeobecných súdov o uložení

povinnosti zaplatiť súdny poplatok za spracovanie hromadného podania vychádzajúc

z položky č. 20b sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona o súdnych

poplatkoch. Ústavný súd po preskúmaní predmetu aj týchto sťažností dospel k záveru, že

z dôvodu, že sťažovateľkou použitá argumentácia v týchto sťažnostiach je identická s jej

právnou argumentáciou, ktorú už použila v celom rade predošlých sťažností, ktorými sa

ústavný súd v uplynulom období už zaoberal, sú preto sťažovateľke nepochybne známe

dôvody odmietnutia sťažností v rovnakých prípadoch, ako aj vyslovený právny názor

ústavného súdu na danú právnu problematiku, v dôsledku čoho nie je potrebné uvádzať tie

isté dôvody odmietnutia, ako to je aj v prípade týchto sťažností. Vzhľadom na uvedené sa

preto ústavný súd plne stotožňuje s dôvodmi svojich predchádzajúcich rozhodnutí

(, , , ,

týkajúcich sa podaní sťažovateľky, ako aj , týkajúcich sa

obchodnej spoločnosti

ako aj

a týkajúcich sa obchodnej spoločnosti

, ktoré zastupoval ten istý právny zástupca, a to advokátska kancelária Fridrich

Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava a ktoré sa taktiež týkali zaplatenia súdneho

poplatku za spracovanie hromadného podania), ktoré skončili odmietnutím rovnakých

sťažností sťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd v posudzovaných prípadoch

nemá dôvod meniť svoje už ustálené právne názory, a preto v podrobnostiach odkazuje na

už citované svoje skoršie rozhodnutia, v dôsledku čoho pristúpil k odmietnutiu týchto

sťažností z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti podľa .

Vzhľadom na odmietnutie sťažností ako celku rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľky v nich uplatnených (zrušenie napadnutých rozhodnutí krajského súdu

a vrátenie vecí na ďalšie konanie a priznanie náhrady trov konania) stratilo opodstatnenie,

preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

Vo vzťahu k argumentácii sťažovateľky, že „... porušovateľ, alebo súd prvého stupňa,

mali prerušiť konanie podľa ust. . Totižto všeobecne záväzný

právny predpis, konkrétne položka č. 20b Sadzobníka súdnych poplatkov (príloha zákona č.

), ktorý sa týka veci, je v rozpore s . Porušovateľ, alebo súd prvého

stupňa, mali v tomto prípade postúpiť návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.

Porušovateľ pokračoval v konaní, aj keď mal zákonnú povinnosť podrobiť aplikovanú

právnu úpravu kontrole ústavnosti.“, ústavný súd uvádza, že podľa § 109 ods. 1 písm. b)

je súd povinný prerušiť konanie a predložiť vec ústavnému súdu na zaujatie stanoviska,

ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý

sa týka veci, je v rozpore s , zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je

Slovenská republika viazaná. Zo znenia zjavne vyplýva, že k

záveru o nesúlade všeobecne záväzného predpisu s , ústavným zákonom alebo

medzinárodnou zmluvou, ktorý sa má v predmetnej veci aplikovať, musí dospieť súd, nie

účastník konania. V posudzovaných veciach z dokumentácie predloženej sťažovateľkou

nevyplýva, že by v jej veciach konajúce súdy dospeli k záveru, že alebo položka

20b Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaca prílohu je

v rozpore s právnymi predpismi vyššieho stupňa právnej sily.

Ústavný súd v závere akcentuje, že meritom predmetných vecí je zaplatenie súdneho

poplatku v rôznych sumách napr. 18 €, 32 €, 46 €, 20 € a pod., t. j. z hľadiska premetu sporu

ide o tzv. bagateľnú vec. Za daných okolností už samotný predmet veci v jednotlivých

konaniach zakladá z hľadiska doterajšej judikatúry ústavného súdu dôvod na odmietnutie

sťažnosti už pri ich predbežnom prerokúvaní. Ak totiž vylučuje u

tzv. bagateľných vecí prieskum rozhodnutí vydaných druhostupňovými súdmi na základe

uplatnenia mimoriadneho opravného prostriedku, bolo by proti logike pripustiť, aby ich

prieskum bol automaticky posunutý do roviny ústavného súdnictva. Opodstatnenosť

sťažnosti podľa v takejto veci prichádza do úvahy iba v prípadoch

extrémneho vybočenia zo štandardov, ktoré sú pre postupy zisťovania skutkového základu

sporu a pre jeho právne posúdenie (). Inými slovami, podľa ústavného súdu

by úsilie o hľadanie spravodlivosti nemalo spočívať v komplikovanom riešení banalít, ako to

je v posudzovaných prípadoch, keď predmetom „sporu“ je zaplatenie súdneho poplatku

v sumách, ktoré sú v porovnaní s nákladmi spojenými s prevzatím právneho zastúpenia

a spísaním a podaním sťažnosti ústavnému súdu mnohonásobne nižšie (,

).

V závere ústavný súd poznamenáva, že právny zástupca sťažovateľky aj takýmto

spôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si byť už dopredu vedomý, že

nebudú v konaní pred ústavným súdom vzhľadom na rovnaký spôsob ich vybavenia

v predošlom období úspešné, a ktorých spracovanie z hľadiska časového a kapacitného

bráni ústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť, dokonca i jeho

zásah. Takýto postup advokátskej kancelárie ústavný súd vníma len ako snahu o získanie

materiálnych prostriedkov (odmeny) bez ohľadu na to, či taký postup zákon umožňuje a je

to porušením buď zákonných alebo etických povinností advokáta.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. novembra 2015