Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 301/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. mája 2014 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Jána Lubyho predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej

spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátom

doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o.,

Grösslingová 4, Bratislava, vedené pod sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46

ods. 1 a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením z 26. septembra 2013, v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho uznesením z 26. septembra 2013 a v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho uznesením z 26. septembra 2013 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn.

, sp. zn. a sp. zn. s p á j a na spoločné

konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 17. decembra

2013 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej aj „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 26. septembra 2013, v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho uznesením z 26. septembra 2013 a v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho uznesením z 26. septembra 2013 (ďalej len „napadnuté

uznesenia krajského súdu“).

Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka v konaniach vedených

na Okresnom súde Zvolen, prípadne na Okresnom súde Revúca (ďalej len „príslušné

okresné súdy“) podala námietky zaujatosti. Príslušné okresné súdy uzneseniami uložili

sťažovateľke povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vznesené námietky zaujatosti. Proti

uzneseniam príslušných okresných súdov podala sťažovateľka odvolania.

Príslušné okresné súdy sťažovateľke vyrubili uzneseniami za podané odvolania

súdny poplatok podľa položky č. 20b Sadzobníka súdnych poplatkov [príloha zákona

Slovenskej národnej rady č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis

z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)]

za spracovanie hromadného podania.

Okresný súd Zvolen vyrubil sťažovateľke uznesením č. k. Spr 639/2013-7

z 27. mája 2013 súdny poplatok v sume 164 € „za spracovanie hromadného podania,

pozostávajúceho zo 164 odvolaní proti uzneseniu o zaplatení súdneho poplatku za vznesenú

námietku zaujatosti, doručených súdu 14. 05. 2013“.

Okresný súd Zvolen vyrubil sťažovateľke uznesením č. k. Spr HP 874/13-5

z 22. júla 2013 súdny poplatok v sume 18 € „za spracovanie hromadného podania

z 26. 06. 2013, týkajúceho sa podaní, ktorých zoznam tvorí prílohu rozhodnutia

o poplatkovej povinnosti“.

Okresný súd Revúca vyrubil sťažovateľke uznesením č. k. Spr-HP 20/2013-14

z 19. júla 2013 súdny poplatok v sume 1 080 € „za spracovanie hromadného podania,

pozostávajúceho z 1 080 odvolaní proti uzneseniu o zaplatení súdneho poplatku za vznesenú

námietku zaujatosti, doručených súdu dňa 01. 07. 2013 o 12,30 hod.“.

Proti uzneseniam príslušných okresných súdov o povinnosti zaplatiť súdny poplatok

za spracovanie hromadného podania – špecifikovaných odvolaní podala sťažovateľka

odvolania. Krajský súd svojimi napadnutými uzneseniami potvrdil rozhodnutia príslušných

okresných súdov o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za spracovanie hromadného podania

– špecifikovaných odvolaní.

Tvrdenie o porušení označených práv sťažovateľka odôvodňuje takto:

«... Povinnosť úhrady poplatku za úkony súdu, tak ako bola stanovená súdom

v napadnutom uznesení, nemožno sťažovateľovi uložiť.

... Z napadnutého uznesenia vôbec nie je zrejmé, ktoré podania súd vyhodnotil

ako také, ktoré tvoria spoločne hromadné podanie. Bez existencie akejkoľvek špecifikácie

v tomto naznačenom smere nie je možné ukladať sťažovateľovi povinnosť úhrady poplatku

za úkony súdu. Podľa ust. súdne poplatky sa vyberajú

za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov

štátnej správy súdov a prokuratúry uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku

za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto zákona. Súd môže viazať povinnosť

úhrady len ku konkrétnemu (jednotlivému) úkonu a preto v uznesení musí špecifikovať

akého konkrétneho úkonu sa úhrada týka.

... Akokoľvek, sťažovateľ nenavrhol súdu vykonať úkony. Podľa ust. § 1 zákona

č. súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov,

ak sa vykonávajú na návrh. Poplatky sa môžu vyberať aj za konanie a úkony vykonávané

bez návrhu v prospech poplatníka, ale len ak je to v sadzobníku výslovne uvedené. V

položke 20b nie je výslovne uvedené, že poplatok za spracovanie hromadného podania je

možné vyberať bez návrhu poplatníka na vykonanie úkonu súdu. Poznamenávame, že

poplatok z návrhu na začatie konania nie je možné zamieňať s poplatok za úkony súdu.

... Z napadnutého uznesenia vôbec nie je zrejmé, prečo boli podania súdom

vyhodnotené ako také, ktoré tvoria súčasť iných, viac než desiatich podaní podaných tým

istým subjektom v ten istý deň. Táto skutočnosť musí byť v spojení s ust. známa

a musí byť nezameniteľné definovaná. Inak by hrozilo, že súd vyhlási akékoľvek podanie

za súčasť hromadného podania a spoplatní ho. Tvrdíme, že podanie nie je hromadným

podaním.

... Z napadnutého uznesenia tiež nie je zrejmé, či spoplatnené podanie je vo vzťahu

k skupine podaní (hromadnému podaniu) podaním v poradí desiatym alebo iným a či má

byť, alebo nemá byť spoplatnené. Spoplatnené totižto v spojení s ust. nemôže

byť podanie, ktoré je v poradí prvým až deviatym podaním.

... Vyššie uvedené právne závery sú v súlade s publikovaným rozhodnutím

všeobecného významu, rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. marca 2007,

sp. zn. cit: „Za súdne konania, ktoré nie sú uvedené v Prílohe zákona

č. (Sadzobník súdnych poplatkov), sa súdne poplatky nevyberajú; v takomto

prípade poplatková povinnosť nevzniká a analogické určenie výšky súdneho poplatku

neprichádza do úvahy“

... Napadnuté uznesenie neobsahuje podstatnú náležitosť tohto druhu rozhodnutia

a tým je odôvodnenie. V zmysle ust. cit: „v písomnom vyhotovení

uznesenia sa uvedie, ktorý súd ho vydal, ďalej označenie účastníkov a veci, výrok,

odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.“ Výnimky z povinnosti

uviesť v písomnom vyhotovení uznesenia odôvodnenie ustanovuje § 169 v odsekoch 2 a 3,

pričom tam uvedené podmienky pri napadnutom uznesení splnené neboli. Z uvedeného

dôvodu je napadnuté uznesenie nepreskúmateľné, pre úplnú absenciu dôvodov jeho

vydania. Keďže napadnuté uznesenie neobsahuje žiadne dôvody, skutkové a právne dôvody,

ktoré viedli súd k jeho vydaniu sťažovateľ nepozná a rozhodnutie je bez odôvodnenia

nepreskúmateľné.»

Sťažovateľka v sťažnosti ďalej namieta, že príslušné okresné súdy mali prerušiť

konanie podľa (ďalej aj „OSP“)

z dôvodu, že „všeobecne záväzná právny predpis, konkrétne položka č. 20b Sadzobníka

súdnych poplatkov (príloha ), ktorý sa týka veci, je v rozpore

s . Porušovateľ, alebo súd prvého stupňa, mali v tomto prípade postúpiť návrh

ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.“.

Sťažovateľka následne uvádza podrobnú argumentáciu smerujúcu k záveru,

že zavedenie «poplatku za spracovanie hromadného podania ústavne nekonformne

deformuje záruku základného práva na prístup k súdu osoby, ktorej postavenie je iné

z dôvodu, že v jeden deň, pred jedným súdom podáva desať a viac návrhov. Táto osoba je

zároveň z uvedeného dôvodu znevýhodňovaná a poškodzovaná vo svojej majetkovej sfére

oproti iným osobám, ktoré realizujú podanie v ten istý deň, pred tým istým súdom v počte

menšom ako desať kusov. To všetko je ústavne neprípustné a predstavujúce porušenie

základných justičných práv.

Žiadna právna úprava doposiaľ, teda ani o súdnych poplatkoch

a ani o správnych poplatkoch nepozná poplatok, ktorý by bol

pomenovaný „poplatok za spracovanie podania“. Osobitný poplatok za spracovanie

neexistuje.».

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd o jej sťažnostiach

rozhodol nálezmi, v ktorých vysloví, že postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 26. septembra 2013,

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 26. septembra 2013

a v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 26. septembra 2013

(ďalej spolu aj „predmetné konania a uznesenia krajského súdu“) bolo porušené jej základné

právo podľa a právo podľa dohovoru, označené uznesenia

krajského súdu zruší a veci vráti krajskému súdu na ďalšie konania a prizná jej primerané

finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na jeho odmietnutie podľa . Podľa

ods. 2 môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže

odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.1 K spojeniu vecí na spoločné konanie (bod 1 výroku tohto uznesenia)

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

.

V zmysle v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí na spoločné

konanie, avšak v súlade s možno v konaní o sťažnosti podľa

primerane použiť na prípadné spojenie vecí .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

, sp. zn. a sp. zn. , z ktorých vyplýva ich

právna a skutková súvislosť, a prihliadajúc taktiež na totožnosť v osobe sťažovateľky

a charakter rozhodnutí krajského súdu, proti ktorým tieto sťažnosti smerujú, rozhodol

ústavný súd, aplikujúc v spojení s , tak,

ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

II.2 K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

napadnutými uzneseniami krajského súdu a postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu

(bod 2 výroku tohto uznesenia)

Sťažovateľka sťažnosťami namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46

ods. 1 a práva podľa dohovoru napadnutými uzneseniami krajského súdu,

ktorými tento súd v odvolacom konaní potvrdil uznesenia súdu prvého stupňa o povinnosti

sťažovateľky zaplatiť súdny poplatok za spracovanie hromadných podaní – špecifikovaných

odvolaní, ako aj postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu.

V súvislosti s vecným preskúmaním napadnutých uznesení krajského súdu a postupu,

ktorý predchádzal ich vydaniu, poukazuje ústavný súd na svoju doterajšiu judikatúru,

v ktorej opakovane uvádza, že k úlohám právneho štátu patrí aj vytvorenie právnych

a faktických garancií na uplatňovanie a ochranu základných práv a slobôd ich nositeľov,

t. j. fyzické osoby a právnické osoby. Ak je na uplatnenie alebo ochranu základného práva

alebo slobody potrebné uskutočniť konanie pred orgánom verejnej moci, úloha štátu spočíva

v zabezpečení právnej úpravy takýchto konaní, ktoré sú dostupné bez akejkoľvek

diskriminácie každému z nositeľov základných práv a slobôd. Koncepcia týchto konaní

musí zabezpečovať reálny výkon a ochranu základného práva alebo slobody, a preto ich

imanentnou súčasťou sú procesné záruky základných práv a slobôd. Existenciou takýchto

konaní sa však nevyčerpávajú ústavné požiadavky späté s uplatňovaním základných práv

a slobôd. Ústavnosť týchto konaní predpokladá aj to, že orgán verejnej moci, pred ktorým

sa takéto konania uskutočňujú, koná zásadne nestranne, nezávisle a s využitím všetkým

zákonom ustanovených prostriedkov na dosiahnutie účelu takých procesných postupov.

Ústavný súd z tohto hľadiska osobitne pripomína objektivitu takého postupu orgánu

verejnej moci (, ). Len objektívnym postupom sa v rozhodovacom

procese vylučuje svojvôľa v konaní a rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci.

Objektívny postup orgánu verejnej moci sa musí prejaviť nielen vo využití všetkých

dostupných zdrojov zisťovania skutkového základu na rozhodnutie, ale aj v tom, že takéto

rozhodnutie obsahuje aj odôvodnenie, ktoré preukázateľne vychádza z týchto objektívnych

postupov a ich využitia v súlade s procesnými predpismi.

Podľa každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Účelom citovaného článku je zaručiť

každému prístup k súdnej ochrane, k súdu alebo inému orgánu právnej ochrany. Základné

právo zaručené umožňuje každému, aby sa stal po splnení predpokladov

ustanovených zákonom účastníkom súdneho konania. Ak osoba splní predpoklady

ustanovené zákonom, súd jej efektívne umožní (mal by umožniť) stať sa účastníkom

konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto

postavenia vyplývajú.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), ktorú si osvojil

aj ústavný súd, vyplýva, že „právo na súd“, ktorého jedným aspektom je právo na prístup

k súdu, nie je absolútne a môže podliehať rôznym obmedzeniam. Uplatnenie obmedzení

však nesmie obmedziť prístup jednotlivca k súdu takým spôsobom a v takej miere,

že by uvedené právo bolo dotknuté v samej svojej podstate. Okrem toho tieto obmedzenia

sú zlučiteľné s čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorý garantuje právo na spravodlivé súdne konanie,

len vtedy, ak sledujú legitímny cieľ a keď existuje primeraný vzťah medzi použitými

prostriedkami a týmto cieľom (napr. Guérin c. Francúzsko, 1998).

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. , ,

) do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to,

aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ

v právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré

Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon.

Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad

aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany

dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná platná

a účinná právna norma ().

Integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa

je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu

(, ). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie

rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne

objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu

je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces ().

Aj ESĽP vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy

odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý

argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť

podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie,

vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného

prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý

je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však

ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď

práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-A, s. 12,

bod 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko

z 29. 5. 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998).

Ústavný súd poukazuje na to, že je primárnym východiskom

pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných

na poskytovanie právnej ochrany garantovanej v siedmom oddiele druhej hlavy

( až ). V súvislosti so základným právom podľa

treba mať zároveň na zreteli aj , podľa ktorého podmienky

a podrobnosti o súdnej ochrane ustanoví zákon, resp. , podľa ktorého

sa možno domáhať práv uvedených okrem iného v len v medziach zákonov,

ktoré toto ustanovenie vykonávajú ().

Uvedené východiská bol povinný dodržiavať v konaní a pri rozhodovaní

o namietanej veci aj krajský súd, a preto bolo úlohou ústavného súdu v rámci predbežného

prerokovania sťažností aspoň rámcovo posúdiť, či ich skutočne rešpektoval, a to minimálne

v takej miere, ktorá je z ústavného hľadiska akceptovateľná a udržateľná, a na tomto

základe formulovať záver, či sťažnosti nie sú zjavne neopodstatnené.

Sťažovateľka v sťažnostiach predovšetkým namieta, že krajský súd nesprávne

aplikoval prílohu (Sadzobník súdnych poplatkov položka 20b) zákona o súdnych

poplatkoch, čím malo dôjsť k porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

V relevantnej časti odôvodnenia napadnutých rozhodnutí krajský súd uviedol:

«Platenie súdnych poplatkov je upravené , ktorý

stanovil, ktoré úkony a konania súdov sú spoplatnené súdnymi poplatkami (§ 1 ods. 1 a 2

a Sadzobník súdnych poplatkov, ktorý je prílohou Zákona

osudných poplatkoch). Ak súdy rozhodujú opravách a povinnostiach účastníkov podľa

, rozhodujú ako samostatný orgán oprávnený vykonať

poplatkový úkon a pre konanie v týchto prípadoch primerane použijú Občiansky súdny

poriadok ( ). Uvedené vyplýva aj z uznesenia Ústavného

súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. augusta 2010 sp. zn. .

Podľa obsahu spisu okresný súd správne označil za poplatníka navrhovateľa, ktorý

dňa 14. 05. 2013 podal na tamojší súd... (viac ako desať, pozn.) odvolaní proti uzneseniu

o zaplatení súdneho poplatku podľa zoznamu, ktorý k odvolaniam pripojil navrhovateľ

a označil ako zoznam podaných odvolaní voči súdnemu poplatku za námietku zaujatosti...

Potvrdenie o prijatí hromadného podania v zmysle ust. § 139a vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti SR č. o spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné

súdy, krajské súdy, špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov (ďalej v

texte len „vyhláška“) bolo právnemu zástupcovi navrhovateľa spolu s vyššie uvedenou

prílohou (zoznamom podaní, ktoré tvoria hromadné podanie) doručené... Tvrdenie

navrhovateľa, že nie je zrejmé, ktoré podania súd vyhodnotil ako také, ktoré tvoria spoločné

hromadné podanie bez akejkoľvek špecifikácie, preto nie je dôvodné. Navrhovateľovi bolo

doručením potvrdenia o prijatí hromadného podania určitou a zrozumiteľnou formou

oznámené, za ktoré konkrétne podania, ktoré boli špecifikované spisovou značkou a tým,

kedy k prijatiu týchto podaní došlo, mu vznikla poplatková povinnosť. V úvodnej časti

napadnutého uznesenia bolo uvedené, že súdny poplatok sa týka hromadného podania...

odvolaní voči uzneseniu na zaplatenie súdneho poplatku za vznesenú námietku zaujatosti,

doručených súdu ... Uvedené označenie dostatočným a nezameniteľným spôsobom

identifikuje podania, ktoré súd posúdil ako hromadné podanie odvolateľa podliehajúce

súdnemu poplatku.

Navrhovateľ správne v odvolaní uviedol, že súd môže viazať povinnosť úhrady

len ku konkrétnemu jednotlivému úkonu, ktorý musí byť v uznesení špecifikovaný a túto

povinnosť si okresný súd splnil. Z ustanovenia § 139 vyhlášky vyplýva povinnosť súdu

podávateľovi návrhu vydať potvrdenie o prijatí podania s tým, že ak v zmysle ods. 2 tohto

ustanovenia bolo súdu doručené podanie poštou alebo v rámci hromadného podania,

potvrdenie o prijatí podania sa podávateľovi odovzdá pri prvom úkone súdu voči nemu.

Uvedeným úkonom bolo práve uloženie povinnosti zaplatiť súdny poplatok za spracovanie

hromadného podania. Náležitostí potvrdenia o prijatí hromadného podania upravuje

§ 139a vyhlášky, z ktorého je zrejmé, že uvedené podanie obsahuje označenie súdu,

označenie účastníkov konania a údaj o ich počte v rozsahu, v akom sú tieto údaje zrejmé

pri prevzatí hromadného podania pred jeho spracovaním, ako aj meno a priezvisko

predsedu súdu alebo ním povereného zamestnanca súdu, spisovú značku, dátum a čas

prijatia hromadného podania (hodina a minúta) a podpis zamestnanca podateľne, ktorý

hromadné podanie prijal. Predmetné potvrdenie o prijatí hromadného podania, ktoré tvorí

súčasť tohto spisu, vyžadované náležitosti obsahuje.

Podľa § 139b vyhlášky spracovaním hromadného podania je zistenie počtu podaní

tvoriacich hromadné podanie a spracovanie zoznamu podaní tvoriacich hromadné podanie

v členení na podania tvoriace hromadné podanie určené na odoslanie inému súdu

a na podania určené na zapísanie do príslušného súdneho registra. Spracovaním

hromadného podania je ďalej vykonanie úkonov podľa odsekov 2 až 6 na súde, ktorý

hromadné podanie prijal.

Podľa tvorí hromadné podanie najmenej 10 podaní doručených tomu

istému súdu tým istým účastníkom v jeden deň.

Podľa položky 20b Sadzobníka súdnych poplatkov za spracovanie hromadného

podania za každé podanie, ktoré tvorí hromadné podanie, je poplatok 1,- EUR.

Ustanovenia a v sadzobníku súdnych

poplatkov nadobudli účinnosť dňa 28. 03. 2013 a je teda zrejmé,

že k vydaniu potvrdenia o prijatí hromadného podania a vyrubeniu poplatku došlo v súlade

s platným predpisom. Odvolateľom citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.

nie je priliehavé, lebo súd nepoužil analógiu a predmetom poplatkového

úkonu nie je súdne konanie, ale úkon súdu (spracovanie hromadného podania) podľa

zákonom určenej položky 20b Sadzobníka súdnych poplatkov.

Z ustanovenia vyplýva, že hromadné podanie tvorí najmenej 10 podaní

doručených tomu istému súdu tým istým účastníkom v jeden deň. Okresný súd prijal...

(viac ako desať, pozn.) odvolaní, ktoré boli adresované tomu istému súdu tým istým

účastníkom v jeden deň, preto za každé podanie, ktoré tvorí hromadné podanie, sa platí

súdny poplatok za jeho spracovanie vo výške 1,- EUR. Výklad navrhovateľa,

že „spoplatnené nemôže byť podanie, ktoré je v poradí prvým až deviatym podaním“,

z právneho predpisu nevyplýva. Spoplatneniu podlieha každé podanie, ktoré tvorí hromadné

podanie, keď kritérium hromadného podania určuje . Všetky tieto kritériá

boli u odvolateľa splnené, čo vyplýva zo zoznamu vecí tvoriaceho prílohu napadnutého

uznesenia a tento zoznam predložil súdu aj samotný účastník konania. Vyberanie súdneho

poplatku za spracovanie hromadného podania podľa položky 20b sadzobníka súdnych

poplatkov vyplýva priamo z povahy tohto podania, a to za jeho spracovanie podľa zákona,

bez ohľadu, či spracovanie hromadného podania účastník navrhne.

Odvolací súd na záver konštatuje, že vo veciach súdnych poplatkov súd rozhoduje

podľa . vždy uznesením. Z napadnutého uznesenia je nepochybné, komu bola

povinnosť zaplatiť súdny poplatok uložená, v akej výške a za aký úkon súdu. V posudzovanej

veci navrhovateľ podal odvolanie proti uzneseniam vydaným v konaniach, ktoré uviedol

v prílohe. Z uznesenia okresného súdu je zrejmé, ktorý súd ho vydal, ďalej obsahuje

označenie účastníkov poplatkového úkonu, (ktorým je navrhovateľ ako podávateľ

hromadného podania v zmysle ust. § 139a vyhlášky), označenie veci (spracovanie

hromadného podania − odvolaní proti uzneseniu o zaplatení súdneho poplatku podania

zo dňa...), výrok, ktorým bola navrhovateľovi uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok

a odôvodnenie vyjadrené určením položky sadzobníka súdnych poplatkov, na základe ktorej

povinnosť zaplatiť súdny poplatok vyplýva.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd nepovažoval odvolanie

navrhovateľa za dôvodné a napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne

potvrdil.»

Na základe citovaného ústavný súd konštatuje, že krajský súd sa v napadnutých

uzneseniach zaoberal a ústavne akceptovateľným spôsobom aj vysporiadal s odvolacími

námietkami sťažovateľky, s ktorými sa nestotožnil, a preto predmetné uznesenia okresných

súdov potvrdil ako vecne správne. Napadnuté uznesenia krajského súdu nemožno podľa

názoru ústavného súdu považovať za zjavne neodôvodnené a ani za arbitrárne, t. j. také,

ktoré by boli založené na právnych záveroch, ktoré nemajú oporu v zákone, resp. popierajú

podstatu, zmysel a účel v napadnutom konaní aplikovaných ustanovení zákona o súdnych

poplatkoch (položka 20b sadzobníka súdnych poplatkov).

Námietku sťažovateľky, že krajský súd mal prerušiť konanie podľa § 109 ods. 1

písm. b) , nemožno akceptovať. Predpokladom uvedeného postupu je to, že súd dospeje

k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ,

zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Krajský

súd v napadnutých uzneseniach podáva výklad príslušných ustanovení, pričom je zrejmé,

že nedospel k záveru o rozpore týchto ustanovení s , preto nebol povinný prerušiť

konanie podľa .

V súvislosti s touto námietkou sťažovateľky poukazuje ústavný súd tiež na svoju

stabilizovanú judikatúru, podľa ktorej je ústavný súd v konaní o sťažnosti podľa čl. 127

ods. 1 viazaný prezumpciou ústavnosti právnej normy, ktorá sa má (mala)

na posudzovaný prípad aplikovať (porovnaj , , ,

, ). Z uvedeného tiež vyplýva, že ústavný súd v konaní

o sťažnosti podľa neskúma ako predbežnú otázku, či právna norma,

ktorú všeobecné súdy aplikovali (mali aplikovať), je v súlade s .

Ústavný súd taktiež poukazuje na to, že nemá právomoc z vlastného podnetu

(ex offo) začať konanie o súlade zákonov s podľa . Toto

konanie môže začať výlučne na základe návrhu na to oprávnenej osoby [čl. 130 ods. 1

písm. a) až f) , obdobne aj v spojení s až f) zákona

o ústavnom súde].

Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že medzi napadnutými uzneseniami

a postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu, a základným právom podľa

a právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých porušenie sťažovateľka namieta, neexistuje

taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by ústavný súd po prípadnom prijatí sťažností

na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich porušení. Ústavný súd preto pri

predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosti sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnené.

Vzhľadom na odmietnutie sťažností neprichádzalo už do úvahy rozhodovať o ďalších

návrhoch sťažovateľky uplatnených v ich petite.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. mája 2014