Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 536/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. augusta 2016

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova

25, Bratislava, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4,

Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD.,

vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46

ods. 1 a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uzneseniami

Krajského súdu v sp. zn. z 30. júna 2015 (), sp. zn.

z 22. mája 2015 (), sp. zn. z 22. mája 2015

(), sp. zn. z 20. mája 2015 (), sp. zn.

z 10. júna 2015 (), sp. zn. z 3. júna 2015

(), sp. zn. z 30. júna 2015 (), sp. zn.

z 20. mája 2015 (), sp. zn. z 20. júla 2015

(), sp. zn. z 29. júla 2015 (), sp. zn.

z 29. júla 2015 (), sp. zn. z 11. júna 2015

() a sp. zn. z 29. júla 2015 () a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené

pod spisovými značkami , , ,

Rvp 12246/2015, , , , ,

Rvp 12251/2015, , , a

s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 31. augusta

2015 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25,

Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namietala porušenie základného práva

na súdnu ochranu zaručeného v (ďalej len

„ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a uzneseniami

Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) uvedenými v záhlaví tohto rozhodnutia

(ďalej len „napadnuté rozhodnutia krajského súdu“).

Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka namieta postup a rozhodnutia

Okresného súdu Bánovce nad Bebravou a Okresného súdu Partizánske (ďalej len „okresné

súdy“) v jednotlivých podaných ústavných sťažnostiach označených konaniach, v rámci

ktorých jej bol vyrubený súdny poplatok za spracovanie hromadného podania podľa

položky č. 20b Sadzobníka súdnych poplatkov [(príloha zákona Slovenskej národnej rady

č. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“)]. Krajský súd

sťažovateľkou podané odvolania, ktorými namietala uloženie povinnosti zaplatiť súdny

poplatok za spracovanie hromadného podania, svojimi napadnutými rozhodnutiami

zamietol, resp. uzneseniami sp. zn. z 29. júla 2015 ()

a sp. zn. z 29. júla 2015 () rozhodnutia okresného súdu

zmenil a sám o súdnom poplatku rozhodol (odvolací súd v týchto veciach doplnil výroky

o označenie spisových značiek, ktoré tvorili hromadné podania). V ostatnom podala

sťažovateľka sťažnosti ústavnému súdu.

2

Záver o porušení svojho základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru sťažovateľka zdôvodnila vo všetkých posudzovaných veciach takto:

«... Povinnosť úhrady poplatku za úkony súdu, tak ako bola stanovená súdom

v napadnutom uznesení, nemožno sťažovateľovi uložiť.

... Z napadnutého uznesenia vôbec nie je zrejmé, ktoré podania súd vyhodnotil ako

také, ktoré tvoria spoločne hromadné podanie. Bez existencie akejkoľvek špecifikácie

v tomto naznačenom smere nie je možné ukladať sťažovateľovi povinnosť úhrady poplatku

za úkony súdu. Podľa ust. súdne poplatky sa vyberajú

za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov

štátnej správy súdov a prokuratúry uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku

za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto zákona. Súd môže viazať povinnosť

úhrady len ku konkrétnemu (jednotlivému) úkonu a preto v uznesení musí špecifikovať

akého konkrétneho úkonu sa úhrada týka.

... Akokoľvek, sťažovateľ nenavrhol súdu vykonať úkony. Podľa ust. § 1 zákona

č. súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa

vykonávajú na návrh. Poplatky sa môžu vyberať aj za konanie a úkony vykonávané

bez návrhu v prospech poplatníka, ale len ak je to v sadzobníku výslovne uvedené. V

položke 20b nie je výslovne uvedené, že poplatok za spracovanie hromadného podania je

možné vyberať bez návrhu poplatníka na vykonanie úkonu súdu. Poznamenávame, že

poplatok z návrhu na začatie konania nie je možné zamieňať s poplatok za úkony súdu.

... Z napadnutého uznesenia vôbec nie je zrejmé, prečo boli podania súdom

vyhodnotené ako také, ktoré tvoria súčasť iných, viac než desiatich podaní podaných tým

istým subjektom v ten istý deň. Táto skutočnosť musí byť v spojení s ust. známa

a musí byť nezameniteľné definovaná. Inak by hrozilo, že súd vyhlási akékoľvek podanie za

súčasť hromadného podania a spoplatní ho. Tvrdíme, že podanie nie je hromadným

podaním.

... Z napadnutého uznesenia tiež nie je zrejmé, či spoplatnené podanie je vo vzťahu

k skupine podaní (hromadnému podaniu) podaním v poradí desiatym alebo iným a či má

byť, alebo nemá byť spoplatnené. Spoplatnené totižto v spojení s ust. nemôže byť

podanie, ktoré je v poradí prvým až deviatym podaním.

... Vyššie uvedené právne závery sú v súlade s publikovaným rozhodnutím

všeobecného významu, rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. marca 2007,

sp. zn. cit: „Za súdne konania, ktoré nie sú uvedené v Prílohe zákona

č. (Sadzobník súdnych poplatkov), sa súdne poplatky nevyberajú; v takomto

prípade poplatková povinnosť nevzniká a analogické určenie výšky súdneho poplatku

neprichádza do úvahy“

... Napadnuté uznesenie neobsahuje podstatnú náležitosť tohto druhu rozhodnutia

a tým je odôvodnenie. V zmysle ust. cit: „v písomnom vyhotovení

uznesenia sa uvedie, ktorý súd ho vydal, ďalej označenie účastníkov a veci, výrok,

odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.“ Výnimky z povinnosti

uviesť v písomnom vyhotovení uznesenia odôvodnenie ustanovuje § 169 v odsekoch 2 a 3,

pričom tam uvedené podmienky pri napadnutom uznesení splnené neboli. Z uvedeného

dôvodu je napadnuté uznesenie nepreskúmateľné, pre úplnú absenciu dôvodov jeho

vydania. Keďže napadnuté uznesenie neobsahuje žiadne dôvody, skutkové a právne dôvody,

ktoré viedli súd k jeho vydaniu sťažovateľ nepozná a rozhodnutie je bez odôvodnenia

nepreskúmateľné.»

Sťažovateľka v podaných sťažnostiach ďalej namietla postup okresných súdov, ktoré

mali prerušiť konanie podľa Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“) z dôvodu, že „všeobecne záväzný

právny predpis, konkrétne položka č. 20b Sadzobníka súdnych poplatkov (príloha zákona

č. ), ktorý sa týka veci, je v rozpore s . Porušovateľ, alebo súd prvého

stupňa, mali v tomto prípade postúpiť návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.“.

V petite podaných sťažností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nález,

ktorým vysloví porušenie jej základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru napadnutými rozhodnutiami krajského súdu, napadnuté rozhodnutia

krajského súdu zruší a veci vráti krajskému súdu na ďalšie konanie a prizná jej primerané

finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

4

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak tento zákon

neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom

primerane ustanovenia alebo . V zmysle

ustanovenia (ďalej len

„CSP“) v záujme hospodárnosti konania súd spojí na spoločné konanie také konania, ktoré

sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých strán. Zákon

o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným

možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností, ktoré sú predmetom tohto prerokovania pred

ústavným súdom, a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených

sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti

ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak,

ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

III.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa ústavný súd návrh predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho

odmietnutie podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...

Ústavný súd po preskúmaní predmetu týchto sťažností týkajúcich sa napadnutých

rozhodnutí krajského súdu a v kontexte svojich zistení dospel k záveru, že použitá

argumentácia sťažovateľky v podaných sťažnostiach je totožná s jej právnou

argumentáciou, ktorú použila v celom rade predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd už

zaoberal v uplynulom období a v ktorých atakovala postup a rozhodnutia všeobecných

súdov o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za spracovanie hromadného podania

vychádzajúc z položky č. 20b Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona

o súdnych poplatkoch. Ústavný súd z dôvodu, že sťažovateľke sú nepochybne známe

dôvody odmietnutia sťažností v rovnakých prípadoch, ako aj vyslovený právny názor

ústavného súdu na danú právnu problematiku, v dôsledku čoho nie je potrebné uvádzať tie

isté dôvody odmietnutia, ako to je aj v prípade týchto sťažností. Vzhľadom na uvedené sa

preto ústavný súd plne stotožňuje s dôvodmi svojich predchádzajúcich rozhodnutí

6

(, , , ,

týkajúcich sa podaní sťažovateľky, ako aj a týkajúcich sa

obchodnej spoločnosti ,

, ako aj

a týkajúcich sa obchodnej spoločnosti ,

, ktoré zastupoval ten istý právny zástupca, a to advokátska kancelária

, , a ktoré sa taktiež týkali zaplatenia súdneho

poplatku za spracovanie hromadného podania), ktoré skončili odmietnutím rovnakých

sťažností sťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd v posudzovaných prípadoch

nemá dôvod meniť svoje už ustálené právne názory, a preto v podrobnostiach odkazuje

na už citované svoje skoršie rozhodnutia, v dôsledku čoho pristúpil k odmietnutiu týchto

sťažností z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde.

Vzhľadom na odmietnutie sťažností ako celku rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľky v nich uplatnených (zrušenie napadnutých rozhodnutí krajského

súdu a vrátenie vecí na ďalšie konanie a priznanie náhrady trov konania) stratilo

opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

Vo vzťahu k argumentácii sťažovateľky, že „... porušovateľ, alebo súd prvého

stupňa, mali prerušiť konanie podľa ust. . Totižto všeobecne

záväzný právny predpis, konkrétne položka č. 20b Sadzobníka súdnych poplatkov (príloha

), ktorý sa týka veci, je v rozpore s . Porušovateľ, alebo súd

prvého stupňa, mali v tomto prípade postúpiť návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.

Porušovateľ pokračoval v konaní, aj keď mal zákonnú povinnosť podrobiť aplikovanú

právnu úpravu kontrole ústavnosti.“, ústavný súd uvádza, že podľa § 109 ods. 1 písm. b)

bol súd povinný prerušiť konanie a predložiť vec ústavnému súdu na zaujatie

stanoviska, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny

predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s , zákonom alebo medzinárodnou zmluvou,

ktorou je Slovenská republika viazaná. Zo znenia zjavne

vyplývalo, že k záveru o nesúlade všeobecne záväzného predpisu s , ústavným

zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorý sa mal v predmetnej veci aplikovať, musel

dospieť súd, nie účastník konania. V posudzovaných veciach z dokumentácie predloženej

sťažovateľkou nevyplýva, že by v jej veciach konajúce súdy dospeli k záveru, že

alebo položka 20b Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaca prílohu zákona o súdnych

poplatkoch je v rozpore s právnymi predpismi vyššieho stupňa právnej sily. Aj v tejto časti

sú teda sťažnosti sťažovateľky zjavne neopodstatnené.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. augusta 2016

8