Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 522/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. novembra

2015 predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Tiborom Bickom, Dukelská 972/7 3, Považská

Bystrica, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46

ods. 1 a a podľa a Listiny

základných práv a slobôd a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 259

z 5. júna 2015 a uznesením Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 266

z 3. septembra 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. novembra

2015 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1,

a (ďalej len „“) a podľa a

čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práv podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“) uznesením Okresného súdu Považská Bystrica (ďalej len

„okresný súd“) č. k. z 5. júna 2015 (ďalej len „opravné uznesenie z 5. júna

2015“) a uznesením okresného súdu č. k. 266 z 3. septembra 2015 (ďalej len

„uznesenie z 3. septembra 2015“) .

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

„Vyšším súdnym úradníkom (ďalej aj VSÚ) Okresného súdu Považská Bystrica... pod

č. k. 12 som bol dňa 23. 4. 2009 ustanovený obv. za

obhajcu v trestnej veci...

Trestné stíhanie obv. bolo skončené rozsudkom porušovateľa sp. zn.

zo dňa 22. 7. 2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 7. 2009.

Po skončení trestného stíhania obvineného som žiadosťou o priznanie trov obhajoby

zo dňa 2. 5. 2012 vyúčtoval trovy obhajoby... v celkovej sume 1 573,13 €.

O tomto mojom návrhu na priznanie trov obhajoby rozhodol VSÚ porušovateľa

uznesením č. k. zo dňa 30. 8. 2012 tak, že mi priznal celkom trovy

obhajoby v sume 1 508,04 6, pričom z mnou vyúčtovaných trov obhajoby mi nepriznal

odmenu a rež. paušál za jeden úkon právnej služby... zo dňa 4. 5. 2009...

Z uvedeného dôvodu, keďže tento úkon právnej služby som riadne uskutočnil, a patrí

mi zaň odmena v sume 57,95 € a rež. paušál v sume 6,95 €, som proti tomuto uzneseniu

podal sťažnosť..., o ktorej rozhodol sudca porušovateľa uznesením č. k. zo

dňa 3. 2. 2015 tak, že mojej sťažnosti v plnom rozsahu vyhovel, napadnuté uznesenie VSÚ

zrušil a sám vo veci rozhodol.

Sudca porušovateľa mi týmto uznesením priznal odmenu v sume 57,95 € a k nej

patriaci rež. paušál v sume 6,95 € aj za vyššie uvedený písomný úkon právnej služby...

Vo výroku tohto uznesenia sudcu porušovateľa však evidentne došlo k pisárskym

chybám, a to pod bodom II, v položke č. 1, v ktorej je uvedený v zátvorke nesprávny počet

rež. paušálov 16, hoci správne má byť 17, a taktiež je v tejto položke nesprávne uvedený

súčet rež. paušálov v sume 111,20 €, hoci správne má byť 118,15 €.

Zároveň došlo k pisárskym chybám vo výroku tohto uznesenia v celkových súčtoch,

kde pod bodom I má byť uvedené spolu 1 245,88 € (nesprávne je uvedené 1 187,93 €), pod

bodom II má byť uvedené spolu 327,06 € (nesprávne je uvedené 320,11 €) a ďalej má byť

uvedené spolu odmena za obhajobu 1/ + II/ v sume 1 572,94 € (nesprávne je uvedené

1 565,99 €).

Vzhľadom na tieto pisárske chyby som porušovateľovi podal návrh... na opravu

uvedených pisárskych chýb v uvedenom uznesení sudcu porušovateľa.

Na základe tohto môjho návrhu rozhodol sudca porušovateľa opravným uznesením

č. k. zo dňa 5. 6. 2015 (ďalej aj opravné uznesenie) o oprave pisárskych

chýb v úplnom rozpore so svojím vlastným uznesením č. k. zo dňa 3. 2.

2015, ktorým mi priznal celkom 17 odmien a 17 rež. paušálov za 17 úkonov právnej služby

vykonaných v roku 2009, pričom namiesto skutočne priznaných 17 rež. paušálov

(dotknutým uznesením, t. j. uznesením, ktoré bolo opravované) za úkony právnej služby

vykonané v roku 2009 mi zrazu týmto opravným uznesením priznal iba 15 rež. paušálov za

tieto úkony, pričom súčasne s tým vykonal opravu v súčtoch v bode I opravovaného

uznesenia, a to na správnu sumu 1 245,88 €, čo zodpovedá priznanej odmene za 17 úkonov

právnej služby.

Týmto opravným uznesením mi sudca porušovateľa svojvoľne znížil trovy právnych

služieb o 2 režijné paušály, a tým zmenil obsah opravovaného uznesenia, čo pri oprave

rozhodnutia nie je prípustné.

Taktiež je opravné uznesenie nepreskúmateľné, pretože sa z neho nedá zistiť, za ktoré

dva úkony právnej služby mi sudca porušovateľa svojvoľne nepriznal rež. paušál.

Odôvodnenie opravného uznesenia je nedostatočné, v rozpore s ,

čo tiež spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. ...

Naviac v tomto opravnom uznesení sudca porušovateľa uviedol nesprávne poučenie,

že proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná, čo je v rozpore s ...

Ja som proti tomuto opravnému uzneseniu sudcu porušovateľa č. k. 259

zo dňa 5. 6. 2015 podal v zákonnej lehote dňa 10. 7. 2015 sťažnosť, o ktorej bol podľa § 190

ods. 2 písm. b/ príslušný rozhodnúť nadriadený súd, a to Krajský súd v Trenčíne.

O mojej sťažnosti proti opravnému uzneseniu však rozhodol sudca porušovateľa

uznesením č. k. zo dňa 3. 9. 2015 tak, že podľa § 193 ods. 1 písm. c/

moju sťažnosť zamietol. ...

Podľa ak lehota na podanie sťažnosti už všetkým

oprávneným osobám uplynula a sťažnosti sa nevyhovelo podľa odseku 1, predloží vec na

rozhodnutie súd nadriadenému súdu.

Okrem toho, že sudca porušovateľa nebol príslušný na rozhodnutie o tejto mojej

sťažnosti, je uznesenie sudcu porušovateľa, ktorým o mojej sťažnosti rozhodol, samo o sebe

len formálne, arbitrárne, ktoré vo svojej podstate odobrilo svojvoľné rozhodnutie toho

istého sudcu porušovateľa, a to opravné uznesenie, proti ktorému som podal sťažnosť, a tým,

že sa sudca porušovateľa v podstate stotožnil s nepreskúmateľným opravným uznesením, je

aj toto jeho rozhodnutie nepreskúmateľné.

Naviac, odôvodnenie uznesenia sudcu porušovateľa č. k. zo dňa

3. 9. 2015 je taktiež nedostatočné, nereaguje na moju argumentáciu uvedenú v sťažnosti,

o ktorej sudca porušovateľa rozhodol, toto odôvodnenie je v rozpore s § 176 ods. 2

, čo taktiež spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť.

V podrobnostiach poukazujem na obsah mojej sťažnosti zo dňa 10. 7. 2015 proti

opravnému uzneseniu sudcu porušovateľa č. k. zo dňa 5. 6. 2015 a na

obsah môjho návrhu zo dňa 19. 2. 2015 na opravu uznesenia sudcu porušovateľa č. k.

zo dňa 3. 2. 2015, najmä na argumentácie v nich obsiahnuté, ktoré žiadam

považovať za súčasť tejto mojej ústavnej sťažnosti.

Opravným uznesením sudcu porušovateľa č. k. zo dňa 5. 6. 2015,

ako aj uznesením sudcu porušovateľa č. k. zo dňa 3. 9. 2015, ktoré

nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 3. 9. 2015, došlo k porušeniu mojich

základných ľudských práv, a to najmä nesprávnou, ústavne nekonformnou aplikáciou práva,

i jej neaplikáciou, nesprávnym postupom porušovateľa v konaní, ktoré týmto rozhodnutiam

predchádzalo, najmä tým, že o mojej sťažnosti proti opravnému uzneseniu rozhodol ten istý

sudca, ktorý rozhodol o opravnom uznesení, tieto rozhodnutia porušovateľa sú v rozpore

s príslušnými právnymi predpismi, najmä vyhl. č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb, o advokácii,

, sú svojvoľné, formálne, arbitrárne.

Keďže sudca porušovateľa mi uznesením č. k. zo dňa 3. 2. 2015, ako

aj opravným uznesením č. k. zo dňa 5. 6. 2015 priznal odmenu za

17 úkonov právnej služby vykonaných v roku 2009, patri mi podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl.

k nim aj rež. paušál, presnejšie náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky

a miestne prepravné, teda celkom 17 rež. paušálov.

Podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na

miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny

výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj

vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.

Jedna stotina výpočtového základu pre úkony právnej služby vykonané v roku 2009

je 6,95 €.

Rozhodnutiami porušovateľa, a to opravným uznesením sudcu porušovateľa č. k.

zo dňa 5. 6. 2015, ako aj uznesením sudcu porušovateľa č. k.

266 zo dňa 3. 9. 2015 (ďalej aj rozhodnutia porušovateľa) mi v podstate neboli priznané dva

rež. paušály za neznáme úkony právnej služby, pretože, okrem iného, porušovateľ v týchto

rozhodnutiach neaplikoval ustanovenie § 16 ods. 3 advokátskej tarify.

Rozhodnutiami porušovateľa a postupom porušovateľa, ktorý týmto rozhodnutiam

predchádzal, zároveň došlo aj k porušeniu zákona, a to, okrem iného, v § 190 ods. 2

písm. b/ , podľa ktorého bol sudca porušovateľa povinný predložiť moju sťažnosť na

rozhodnutie nadriadenému súdu, v , podľa ktorého mám voči štátu

nárok na odmenu a náhradu podľa advokátskej tarify, a taktiež aj v § 24 ods. 1, ods. 2,

ods. 3, o advokácii, podľa ktorých mám nárok na odmenu

a náhradu hotových výdavkov za poskytnuté právne služby a na ich úhradu štátom.

Rozhodnutiami porušovateľa, postupom porušovateľa, ktorý týmto rozhodnutiam

predchádzal, porušeniami príslušných právnych noriem, neaplikáciou príslušných právnych

noriem (najmä , advokátskej tarify,

), nepreskúmateľnosťou rozhodnutí porušovateľa a pod, došlo k porušeniu mojich

základných ľudských práv, a to práva na spravodlivé súdne konanie, práva na zákonného

sudcu, práva na ochranu majetku, legitímneho očakávania nadobudnutia majetku, a tým

k porušeniu jednotlivých článkov , Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a Listiny základných práv a slobôd, najmä tých, ktoré sú

uvedené v bode III. tejto sťažnosti...“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti takto rozhodol:

„1. Okresný súd Považská Bystrica opravným uznesením sudcu č. k. 259

zo dňa 5. 6. 2015 a uznesením sudcu č. k. zo dňa 3. 9. 2015 porušil právo

sťažovateľa... na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom, zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde Slovenskej republiky, zaručené v čl. 46

ods. 1 , právo na to, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému

sudcovi, a že príslušnosť súdu ustanoví zákon, zaručené v Slovenskej

republiky, právo domáhať sa ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde, zaručené v čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, právo

vlastniť majetok, zaručené v a Listiny

základných práv a slobôd, právo na to, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi,

zaručené v , právo pokojne užívať svoj majetok

a právo na to, že nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za

podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva, zaručené

v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

2. Opravné uznesenie sudcu Okresného súdu Považská Bystrica č. k.

259 zo dňa 5. 6. 2015 a uznesenie sudcu Okresného súdu Považská Bystrica č. k.

zo dňa 3.9.2015 sa zrušujú a vec sa vracia Okresnému súdu Považská

Bystrica na ďalšie konanie.

3. Okresný súd Považská Bystrica je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu všetkých

trov konania na účet jeho právneho zástupcu, advokáta JUDr. Tibora Bicka, do 3 dní

od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, , ).

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané

dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie

konanie.

Sťažovateľ namieta porušenie svojich práv opravným uznesením okresného súdu

z 5. júna 2015 (ktorým bolo opravované uznesenie okresného súdu o trovách obhajoby

sťažovateľa ex offo z 3. februára 2015) a uznesením okresného súdu z 3. septembra 2015,

ktorým bola zamietnutá sťažnosť sťažovateľa proti opravnému uzneseniu okresného súdu

z 5. júna 2015.

Podľa sťažovateľa došlo k porušeniu ním označených práv v dôsledku pochybenia

okresného súdu v opravnom uznesení z 5. júna 2015, ktoré spočívalo v nepriznaní náhrady

hotových výdavkov sťažovateľovi ako advokátovi za 2 úkony právnej služby v sume

2 x 6,95 €, t. j. spolu 13,90 €. Uvedené pochybenie bolo v priamom rozpore s opravovaným

uznesením z 3. februára 2015, v odôvodnení ktorého je deklarovaná dôvodnosť priznania

náhrady hotových výdavkov za 17 úkonov právnej služby a vo výrokovej časti došlo

v dôsledku chyby v písaní k priznaniu náhrady hotových výdavkov len za 16 úkonov

právnej služby. Uvedenú časť (okrem iných) sťažovateľ návrhom na vydanie opravného

uznesenia žiadal opraviť. Podľa sťažovateľa teda došlo k porušeniu jeho práva tým, že mu

z titulu náhrady trov obhajoby ex offo bola priznaná náhrada hotových výdavkov len za

15 úkonov právnej služby, a nie za 17 úkonov, a tak mu bola priznaná celková suma

1 559,04 € a nedôvodne mu nebola priznaná aj ďalšia suma 13,90 €.

Sťažovateľ vidí porušenie svojich práv aj v tom, že v opravnom uznesení z 5. júna

2015 je uvedené nesprávne poučenie o neprípustnosti opravného prostriedku, ako aj v tom,

že o ním napriek tomu podanom opravnom prostriedku – sťažnosti proti tomuto opravnému

uzneseniu rozhodoval sudca okresného súdu (ktorý rozhodoval aj o samotnom opravnom

uznesení, proti ktorému sťažnosť smerovala) a vec nebola predložená druhostupňovému

súdu na odvolacie konanie.

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (,

mutatis mutandis , , , ).

Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia

všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím

došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery

všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, mutatis mutandis , , , ) a tiež by

mali za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého procesu, ktoré neboli

napravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.

Rozhodovanie o náhrade trov je súčasťou súdneho konania, a preto všeobecný súd pri

poskytovaní súdnej ochrany podľa listiny, resp. podľa

a čl. 6 ods. 1 dohovoru môže postupom, ktorý nie je v súlade so zákonom, porušiť základné

právo účastníka konania na súdnu ochranu (obdobne ).

Z judikatúry ústavného súdu (, ) vyplýva, že

rozhodovanie o trovách konania pred všeobecnými súdmi je zásadne výsadou týchto súdov,

pri ktorom sa prejavujú atribúty ich nezávislého súdneho rozhodovania. Ústavný súd preto

iba celkom výnimočne podrobnejšie preskúmava rozhodnutia všeobecných súdov o trovách

konania. Problematika náhrady trov konania by mohla dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len

v prípade extrémneho vybočenia z pravidiel upravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo

dôjsť najmä na základe takej interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení zákona, ktorá

by v sebe zahŕňala črty svojvôle.

Vo všeobecnosti platí, že spor o náhradu nákladov konania nedosahuje spravidla sám

osebe intenzitu predstavujúcu možnosť porušenia základných práv a slobôd, akokoľvek sa

môže účastníka konania citeľne dotknúť. Ústavný súd pri posudzovaní problematiky

nákladov konania, t. j. problematiky vo vzťahu k predmetu konania pred všeobecnými

súdmi vedľajšej, postupuje nanajvýš zdržanlivo a ku zrušeniu napádaného výroku

o nákladoch konania sa uchyľuje iba výnimočne, napr. keď zistí, že došlo k porušeniu práva

na súdnu ochranu (spravodlivý proces) extrémnym spôsobom alebo že bolo zasiahnuté aj

iné základné právo.

Ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že predmet konania (nepriznanie náhrady trov

obhajoby ex offo v sume 13,90 €), vo vzťahu ku ktorému sťažovateľ namieta porušenie

svojich základných práv, zjavne nedosahuje ani trojnásobok minimálnej mzdy, teda sumy,

ktorá je aj vo sfére všeobecného súdnictva považovaná za bagateľnú (pozri § 238 ods. 5

, ktorý ustanovuje trojnásobok minimálnej mzdy ako

podmienku prípustnosti dovolania proti právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu

vo veciach týkajúcich sa peňažného plnenia).

Podľa názoru ústavného súdu pri takejto hodnote konania s výnimkou extrémnych

vybočení všeobecných súdov pri ich rozhodovaní je úspešnosť sťažnosti vylúčená. Ústavný

súd zastáva názor, že v takýchto prípadoch nad ochranou práv prevažuje záujem

na vytvorení systému, ktorý umožní súdom efektívne a v primeranej dobe poskytovať

ochranu označeným právam v konaniach, ktoré sú svojou povahou skutočne zložité

po vecnej i právnej stránke a kde hrozí väčšia ujma na právach účastníkov, ako to je

v sporoch s minimálnou hodnotou. Vychádzajúc z uvedeného aj konanie o ústavnej

sťažnosti v prípadoch, kde ide o minimálnu hodnotu sporu, by neúčelne vyťažovalo kapacity

ústavného súdu na úkor konaní, v ktorých skutočne hrozí zásadné porušenie základných

a iných práv účastníkov.

Ústavný súd v súlade s už deklarovanými východiskami konštatuje, že samotná

hodnota sporu (nepriznanie náhrady trov obhajoby ex offo v sume 13,90 € sťažovateľovi)

v okolnostiach danej veci vylučuje, aby sťažovateľom namietané pochybenia okresného

súdu dosahovali takú intenzitu, ktorá by mohla odôvodňovať možnosť porušenia

sťažovateľom označených práv opravným uznesením okresného súdu z 5. júna 2015

a uznesením okresného súdu z 3. septembra 2015 a zakladať dôvod na zásah ústavného súdu

do namietaných uznesení v súlade s jeho právomocami ustanovenými v čl. 127 ods. 2

.

Keďže ústavný súd nezistil možnosť porušenia sťažovateľom označených práv

opravným uznesením okresného súdu z 5. júna 2015 a uznesením okresného súdu

z 3. septembra 2015, odmietol sťažnosť podľa z dôvodu

jej zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sťažovateľa v celom rozsahu sa ústavný súd

ďalšími nárokmi sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. novembra 2015