Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 551/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. decembra 2015

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti SATRO, s. r. o., Polianky 2874/9,

Bratislava, zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Stanom, advokátska kancelária STANO

a partneri s. r. o., Námestie 1. mája 16, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej

základného práva garantovaného a práva podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti SATRO, s. r. o. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. augusta

2015 doručená sťažnosť spoločnosti SATRO, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namietala porušenie v záhlaví označených práv postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. . Sťažovateľka žiadala

vysloviť porušenie označených práv, priznať spoločnosti finančné zadosťučinenie v sume

1 444,77 € a trovy konania v sume 355,73 € do 1 mesiaca od právoplatnosti nálezu.

2. Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

3. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

4. Sťažovateľka tvrdí, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu jej označených

práv (pozri bod 1) z dôvodu, že „súdne konanie sa vedie už viac ako 3 roky a za tento čas

súd neurobil ani jeden vážny úkon vo veci samej“.

5. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti v zmysle judikatúry ústavného súdu možno

hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánom štátu (súdu) nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným postupom či rozhodnutím

a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, alebo z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno preto považovať tú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí možnosť porušenia označeného základného práva

alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(mutatis mutandis , ).

6. Ústavný súd sa osobitne zameral na preskúmanie opodstatnenosti sťažnosti

sťažovateľky, keďže pri sťažnostiach namietajúcich porušenie jej základného práva podľa

, resp. podľa dohovoru zjavná neopodstatnenosť sťažnosti

môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní

pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo

vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (napr. , ), prípadne

ak argumenty v sťažnosti sťažovateľky nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu

porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie

(, ).

7. Ústavný súd v súvislosti s namietanými prieťahmi v predmetnom konaní

okresného súdu poukazuje na skutočnosť, že „... nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých

mesiacov, sama osebe nemusí ešte zakladať porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa “ (, ).

Nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(napr. , , ), tak ako sa v tomto konaní domnieva

sťažovateľka.

8. Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania veci z obsahu sťažnosti

a pripojených listín zistil, že sťažovateľkou uvedené skutočnosti samy osebe neboli ešte

dôvodom na prípadne prijatie sťažnosti na ďalšie konanie napriek možnosti efektívnejšieho

a koncentrovanejšieho konania zo strany okresného súdu, keďže nezakladajú reálnu

možnosť vyslovenia porušenia označených práv podľa , listiny a dohovoru.

V okolnostiach danej veci ústavný súd konštatuje, že celková doba konania na okresnom

súde nie je ešte neprimerane dlhá, resp. nedosiahla takú úroveň, ktorá by mohla

znamenať porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie jej veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva podľa dohovoru

(obdobne , ). Navyše, predsedníčka okresného súdu vo svojej

odpovedi z 27. mája 2015 na jej sťažnosť sťažovateľku ubezpečila, že „dohliadne na to,

aby k ďalším prieťahom nedochádzalo“.

9. Ústavný súd preto uzatvára, že zistené skutočnosti v bagateľnej veci zatiaľ

nepostačujú na prijatie záveru, že by doteraz zistené isté prieťahy v konaní vedenom

na okresnom súde označenej veci dosahovali ústavne relevantnú intenzitu. Až prípadná

pokračujúca nečinnosť a nekonanie vec posudzujúcich všeobecných súdov by eventuálne

mohla spôsobiť aj porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva podľa dohovoru,

čo však ústavný súd v súčasnom období ešte nemôže posúdiť. Z týchto dôvodov ústavný

súd sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú (obdobne , ).

10. Nad rámec uvedeného ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie

nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle ,

a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom ustanovených náležitostí

sťažovateľka v tejto veci v prípade zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu

bude dochádzať k zbytočným prieťahom aj naďalej i po odmietnutí tejto sťažnosti,

predložila ústavnému súdu novú sťažnosť, v ktorej by mala v prvom rade dbať o to, aby

žiadala vyslovenie príkazu okresného súdu konať bez zbytočných prieťahov, a nie

o finančnú satisfakciu, ktorá je vyššia než žalovaná istina, čo evokuje nekalý zámer

sťažovateľky.

11. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu neprichádzalo už do úvahy,

aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľky ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. decembra 2015