Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 579/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. decembra

2015 predbežne prerokoval sťažnosť ,

zastúpeného advokátom JUDr. Štefanom Abelovským, advokátska kancelária, Šoltésovej 2,

Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa

Slovenskej republiky a čl. 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a práv podľa čl. 6 ods.

1 a 3 písm. b) a c) a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. septembra

2015 doručená sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 50 ods. 3

(ďalej len „“) a Listiny základných práv

a slobôd (ďalej len „listina“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b) a c) a čl. 13 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“). Sťažnosť bola podaná na poštovú prepravu 3. septembra 2015.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ bol trestným rozkazom

okresného súdu sp. zn. zo 17. januára 2014 (ďalej len „trestný rozkaz“)

vydaným v konaní proti ušlému uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej

výživy podľa a v znení

neskorších predpisov, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní osemnásť

mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom

stráženia. Keďže trestný rozkaz bol vydaný v konaní proti ušlému, nebol doručený do rúk

sťažovateľa, len jemu ustanovenému obhajcovi, ktorý proti trestnému rozkazu nepodal

odpor. Okresný súd vyznačil na trestnom rozkaze právoplatnosť dňom 30. januára 2014.

Sťažovateľ sa 21. januára 2015 po návrate zo zahraničia pri návšteve trvalého bydliska

dozvedel od svojich príbuzných, že bol právoplatne odsúdený

rozhodnutím okresného súdu. Následne sťažovateľ 28. januára 2015 prostredníctvom svojho

obhajcu doručil okresnému súdu podanie vo veci sp. zn. , ktorým namietal, že

trestný rozkaz sa nestal právoplatným ani vykonateľným, keďže nikdy nebol doručený

do rúk sťažovateľa, preto navrhol, aby okresný súd zrušil trestný rozkaz formou

autoremedúry a nariadil hlavné pojednávanie. Okresný súd prípisom z 2. februára 2015

vrátil podanie späť obhajcovi, keďže v prílohe podania nepredložil splnomocnenie udelené

sťažovateľom na jeho zastupovanie v uvedenej trestnej veci, a toto splnomocnenie sa

nenachádzalo ani v trestnom spise. Okresný súd zároveň upovedomil obhajcu, že trestný

rozkaz bol vydaný v konaní proti ušlému a zrušiť trestný rozkaz formou autoremedúry

zákon nepripúšťa. Sťažovateľ 16. marca 2015 podal prostredníctvom svojho obhajcu

dovolanie proti trestnému rozkazu, ktoré najvyšší súd uznesením sp. zn.

z 29. apríla 2015 (ďalej aj „uznesenie najvyššieho súdu“) odmietol podľa § 382 písm. b)

ako podané neoprávnenou osobou.

3. Sťažovateľ je toho názoru, že v jeho prípade došlo zásadným spôsobom

k porušeniu práva na obhajobu v dôsledku straty možnosti podať odpor proti trestnému

rozkazu. Poukázal na to, že trestný rozkaz osobne neprevzal, preto ho považuje

za nezákonný a nespĺňajúci podmienku podľa .

Podľa sťažovateľa náhradné doručenie trestného rozkazu je vylúčené, keďže Trestný

poriadok nepripúšťa takýto spôsob doručenia.

4. V odôvodnení sťažnosti sťažovateľ bližšie uviedol:

„... konanie proti ušlému ako druh osobitného konania by... mal byť aplikovaný až

ako posledné riešenie, nemal by nahradzovať príkaz na zatknutie a určite by nemal byť

používaný ako alternatívny spôsob doručovania rozhodnutia. Taký postup totiž odporuje

ust. v spojení s ust. , druhá veta pretože prioritne

sa trestný rozkaz doručuje obvinenému a v prípade, že má obhajcu, tak aj obhajcovi.

Navyše ani doručovanie trestného rozkazu len obhajcovi v konaní proti ušlému podľa § 361

ods. 1 nenahradzuje doručenie obvinenému.

Vzhľadom na charakter konania proti ušlému, ktorým sa neumožňuje obvinenému

realizovať právo na obhajobu osobne a bezprostredne. Takéto konanie možno vykonať až

po vyčerpaní všetkých dostupných možností a zákonných nástrojov smerujúcich

k zabezpečeniu prítomnosti obvineného. Na začatie konania proti ušlému nestačí iba

konštatovanie orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu, že obvinený sa nezdržiava

v mieste svojho bydliska, aj keby takáto úvaha mohla vychádzať z opakovane

nevyzdvihnutých zásielok, či predvolaní zaslaných obvinenému niektorým z týchto

subjektov. Z týchto dôvodov orgán činný v trestnom konaní alebo súd vykoná aj ďalšie

úkony a opatrenia zamerané na zistenie na akom mieste sa obvinený zdržiava a prečo sa v

mieste bydliska nenachádza. Uskutočniť konanie proti ušlému nie je totiž prípustné iba z

dôvodu urýchleného vybavenia veci. Konanie proti ušlému, ktoré do značnej miery

obmedzuje princípy spravodlivého procesu, preto musí byť vykonané iba na základe

ústavnej zásady vyslovenej v a nielen preto, aby

vec bola urýchlene skončená. V uvedenej veci z doposiaľ vykonaných dôkazov však nebolo

preukázané, že by sa obvinený vyhýbal trestnému konaniu pobytom v cudzine a ani, že by sa

skrýval.

... je zrejmé, že pokiaľ by bol správne doručený trestný rozkaz, a bola by možnosť,

aby obvinený podal odpor, v takom prípade by obvinený mal možnosť sa vyhnúť

odsudzujúcemu rozsudku a to minimálne formou účinnej ľútosti.“

5. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd prijal sťažnosť

na ďalšie konanie a nálezom takto rozhodol:

1. Okresný súd Žiar nad Hronom porušil právo sťažovateľa podľa čl. 6 ods. 1, ods. 3

písm. b/ a písm. c/ a Dohovoru o ľudských právach a slobôd, SR,

čl. 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd

2. Najvyšší súd SR porušil právo sťažovateľa podľa čl. 6 ods. 1, ods. 3 písm. b/

a písm. c/ a Dohovoru o ľudských právach a slobôd, SR,

ods. 3 Listiny základných práv a slobôd

3. Trestný rozkaz Okresného súdu v Žiari nad Hronom sp. zn.: sa zrušuje

a vec sa Okresnému súdu Žiar nad Hronom vracia na ďalšie konanie.

4. Okresný súd Žiar nad Hronom je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania

do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu.“

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

9. V nadväznosti na citované ustanovenie ústavný súd

poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej jednou zo základných podmienok

prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti

rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení

alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom

zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom

na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene ( ).

V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon

o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. , ,

).

10. Sťažovateľ v samotnej sťažnosti uvádza, že o svojom právoplatnom odsúdení

trestným rozkazom okresného súdu sa dozvedel 21. januára 2015. Sťažnosť sťažovateľa

namietajúca porušenie ním označených práv okresným súdom bola ústavnému súdu

doručená 7. septembra 2015, resp. odovzdaná na poštovú prepravu 3. septembra 2015, teda

zjavne po uplynutí zákonom ustanovenej dvojmesačnej lehoty v zmysle § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde.

11. Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie označených práv najvyšším

súdom, ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že uznesenie najvyššieho súdu

sp. zn. z 29. apríla 2015 bolo obhajcovi sťažovateľa doručené 24. júna 2015.

Zásielka určená sťažovateľovi sa 25. júna 2015 vrátila okresnému súdu z adresy, ktorú

sťažovateľ uviedol v dovolaní ( , pozn.) s tým, že adresát je

neznámy.

12. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že sťažovateľ sa objektívne

mohol o napadnutom uznesení najvyššieho súdu dozvedieť 24. júna 2015, kedy bolo

napadnuté uznesenie najvyššieho súdu doručené jeho obhajcovi. V okolnostiach danej veci

preto lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu proti postupu najvyššieho súdu začala

sťažovateľovi plynúť 24. júna 2015 a uplynula 24. augusta 2015. Sťažnosť sťažovateľa

odovzdaná na poštovú prepravu 3. septembra 2015 bola teda podaná už po uplynutí

zákonom ustanovenej dvojmesačnej lehoty podľa .

13. Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol

sťažnosť sťažovateľa podľa ako oneskorene podanú.

14. Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

15. Podľa odsúdený v konaní proti ušlému má právo podať

návrh na opätovné prejednanie svojej veci súdom v jeho prítomnosti pre nesplnenie

podmienok podľa § 358 ods. 1... (odsek 1). Ak súd zistí splnenie podmienok podľa ods. 1,

zruší skoršie rozhodnutia a pokračuje v konaní na podklade pôvodnej obžaloby; inak návrh

zamietne (odsek 2). Proti uzneseniu podľa odseku 2 je prípustná sťažnosť (odsek 3).

16. Ak bol sťažovateľ toho názoru, že v jeho prípade neboli splnené podmienky

na konanie proti ušlému podľa , keď v sťažnosti tvrdil, že

v konaní nebolo preukázané, že by sa vyhýbal trestnému konaniu pobytom v cudzine,

resp. že by sa skrýval, mal k dispozícii účinný prostriedok nápravy v zmysle § 362

, ktorým je návrh odsúdeného na opätovné prejednanie veci súdom

v jeho prítomnosti. Zo sťažnosti však nevyplýva, že by sťažovateľ využil tento právny

prostriedok, ktorý mu poskytuje a ktorý ústavný súd považuje za účinný

prostriedok na ochranu tých základných práv, ktorých porušenie sťažovateľ namietal

vo svojej sťažnosti pred ústavným súdom. Sťažovateľ namiesto toho podal proti trestnému

rozkazu dovolanie, ktoré nemožno považovať za účinný prostriedok nápravy, pretože

obvinený môže dovolaním napadnúť len právoplatné rozhodnutie súdu druhého stupňa

[ ]. Keďže sťažovateľ ani netvrdil, tým menej

preukazoval, že podmienku využitia účinného právneho prostriedku nápravy nesplnil

z dôvodov hodných osobitného zreteľa, zo strany ústavného súdu vôbec neprichádzal

do úvahy postup podľa . Ústavný súd preto dospel

k záveru o neprípustnosti sťažnosti sťažovateľa pre nevyčerpanie dostupných a účinných

právnych prostriedkov ochrany základných práv a slobôd.

17. Ústavný súd zároveň konštatuje, že prichádzalo do úvahy odmietnutie sťažnosti

sťažovateľa aj pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

18. Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti

petitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127

), v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha

( ), čím zároveň vymedzí predmet konania

pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany.

19. Návrh na začatie konania pred ústavným súdom musí spĺňať všeobecné

náležitosti podľa a . Podľa zákona

o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať

označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili

základné práva alebo slobody.

20. Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť v predloženej podobe, pokiaľ ide o znenie jej

petitu (návrhu na rozhodnutie), ktorý je východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu,

uvedené zákonné požiadavky nespĺňa. Sťažovateľ zastúpený kvalifikovaným právnym

zástupcom v petite sťažnosti síce uviedol, ktoré práva podľa , listiny či dohovoru mali

byť v jeho prípade porušené, pričom označil aj porušovateľov týchto práv (okresný súd

a najvyšší súd), avšak neoznačil konkrétne právoplatné rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah, ktorým mali byť tieto práva porušené.

21. V súvislosti s nedostatkom zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti ústavný

súd pripomína, že tieto nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup

slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom

z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd

posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

(napr. , , , , ,

, , , , ).

Ústavný súd v tejto súvislosti už vo svojom uznesení sp. zn. z 11. mája 2005

uviedol: „Podľa o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,

a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,

aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,

aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie

sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína

konanie pred ústavným súdom.“

22. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný rozhodol tak, ako to vyplýva

z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. decembra 2015