Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 541/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. decembra 2015

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť Klubu cystickej fibrózy,

Löfflerova 2, Košice, právne zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Šteinerom, Steiner &

Associates s. r. o., Moyzesova 46, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo Klubu cystickej fibrózy, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných

prieťahov, zaručené v a právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

2. Klubu cystickej fibrózy p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €

(slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť mu do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Klubu cystickej fibrózy p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume

518,76 € (slovom päťstoosemnásť eur a sedemdesiatšesť centov), ktorú j e Okresný súd

Košice I p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokáta JUDr. Pavla Šteinera, Steiner &

Associates s. r. o., Moyzesova 46, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-9 z 3. septembra 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Klubu cystickej fibrózy, Löfflerova 2,

Košice (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Košice I (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Z obsahu sťažnosti vyplynulo najmä, že:

«(...) Sťažovateľ je právnickou osobou založenou podľa právneho poriadku

Slovenskej republiky, občianskym združením - neziskovou organizáciou poskytujúcou

všeobecne prospešné služby.

(...) K porušeniu práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd Okresným súdom Košice I dochádza v doposiaľ právoplatne

neskončenom súdnom konaní, vedenom pod sp. zn. v právnej veci žalobcu

Klub cystickej fibrózy proti žalovanej o zaplatenie 7.500,83,- € s prísl.

Sťažovateľ má v uvedenej právnej veci postavenie žalobcu.

Sťažovateľ v hore uvedenej právnej veci inicioval súdne konanie podaním Žaloby na

vydanie platobného rozkazu, ktorá bola Okresnému súdu Košice I doručená dňa

24.02.2011. Sťažovateľ sa podaním tejto žaloby domáhal voči žalovanej predovšetkým

náhrady škody spôsobenej trestným činom, za ktorý bola žalovaná právoplatne odsúdená

trestným rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 02.02.2010, vydaným pod sp. zn.

-432, pričom súd v tomto trestnom rozsudku sťažovateľa s jeho nárokom na

náhradu spôsobenej škody odkázal na konanie vo veciach občianskoprávnych.

Okresný súd Košice I na základe tejto žaloby vydal dňa 24.03.2011 platobný rozkaz

so sp. zn. -45, ktorý bol následne doručený obidvom sporovým stranám. Dňa

28.04.2011 žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu podala proti tomuto

platobnému rozkazu odpor, na základe ktorého bol tento platobný rozkaz zrušený.

Prvé ústne pojednávanie v tejto právnej veci bolo zo strany Okresného súdu Košice I

nariadené až na deň 09.01.2013, teda až 21 mesiacov po tom, čo tomuto súdu bol doručený

odpor proti platobnému rozkazu podaný žalovanou. V uvedenom období súd v tejto právnej

veci nevykonal žiadne procesné úkony smerujúce k rozhodnutiu vo veci samej.

V doterajšom priebehu tohto súdneho konania bolo nariadených 8 termínov

pojednávaní, na ktorých však nedošlo k vyhláseniu rozhodnutia vo veci samej a všetky tieto

pojednávania boli odročené na neskorší termín(...)

(...) k prejednaniu a rozhodnutiu v tejto právnej veci nedošlo z toho dôvodu, že

žalovaná sa opakovane nedostavila na nariadené pojednávania, pričom svoju neprítomnosť

opakovane ospravedlňovala svojou dočasnou pracovnou neschopnosťou. Avšak ani

v jednom prípade jej ospravedlnenie neobsahovalo vyjadrenie ošetrujúceho lekára o tom, že

jej zdravotný stav neumožňuje účasť na nariadenom pojednávaní, ktoré v zmysle

ustanovenia musí byť nevyhnutnou súčasťou

návrhu na odročenie pojednávania.

Sťažovateľ na túto skutočnosť upozornil konajúci súd písomným podaním zo dňa

08.07.2013 a požadoval čo najskoršie nariadenie nového termínu pojednávania. V tomto

písomnom podaní zároveň sťažovateľ konajúcemu súdu, aby ten zvážil procesný postup

podľa ustanovenia (predvedenie žalovanej) alebo

podľa ustanovenia (uloženie poriadkovej pokuty), a to

v súlade s poučením uvedeným na písomnom vyhotovení predvolania na pojednávanie.

Taktiež po pojednávaní, na ktorom mala byť žalovaná vypočutá ohľadom svojich

osobných a majetkových pomerov (po pojednávaní nariadenom na deň 11.04.2014)

sťažovateľ predložil konajúcemu súdu písomný návrh, aby tento súd uložil žalovanej

povinnosť písomne sa vyjadriť k otázkam týkajúcim sa jej osobných a majetkových pomerov.

Okresný súd Košice I žalovanú na splnenie tejto povinnosti skutočne písomne vyzval, avšak

žalovaná si túto povinnosť v stanovenej lehote nesplnila. Konajúci súd v tejto súvislosti

neprijal žiadne ďalšie opatrenia a nasledujúce pojednávanie v tejto právnej veci odročil na

neurčito.

Dňa 17.07.2014 sťažovateľ podal predsedovi Okresného súdu Košice I sťažnosť na

postup súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , v ktorej namietal všetky

skutočnosti uvedené v tejto časti ústavnej sťažnosti. Predseda Okresného súdu Košice I však

o tejto sťažnosti do dnešného dňa nerozhodol. (...)

Ako už bolo uvedené v predchádzajúcej časti tejto ústavnej sťažnosti, sťažovateľ sa

podaním žaloby na Okresný súd Košice I domáhal predovšetkým náhrady škody spôsobenej

trestným činom, za ktorý bola žalovaná právoplatne odsúdená trestným rozsudkom

Okresného súdu Košice I zo dňa 02.02.2010, vydaným pod sp. zn. -432, pričom

súd v tomto trestnom rozsudku sťažovateľa s jeho nárokom na náhradu spôsobenej škody

odkázal na konanie vo veciach občianskoprávnych. Sťažovateľ sa zároveň touto žalobou

voči žalovanej domáhal náhrady škody spôsobenej porušením zmluvnej povinnosti

žalovanej, za ktoré bola sťažovateľovi zo strany správcu dane opakovane uložená peňažná

pokuta.

Sťažovateľ v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že v trestnom konaní, ktoré

predchádzalo podaniu civilnej žaloby v právnej veci bola výška škody

spôsobenej sťažovateľovi ustálená znaleckým posudkom, pričom trestný súd v tejto

súvislosti uznal p. vinnou zo spáchania trestného činu sprenevery podľa

ustanovenia , v znení

neskorších predpisov. Sťažovateľ taktiež v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že škoda

je v zmysle platnej právnej úpravy jedným zo znakov objektívnej stránky tohto trestného

činu.

(...) Sťažovateľ na tomto mieste taktiež uvádza, že p. počas súdneho

konania v právnej veci uznala oprávnenosť nárokov sťažovateľa a v súlade

s ustanovením navrhla konajúcemu súdu, aby

ten určil, že peňažné plnenie sa v tejto právnej veci môže vykonať v splátkach. Okresnému

súdu Košice I teda v tejto súvislosti zostáva zistiť osobné a majetkové pomery účastníkov,

teda či na priznanie výhody platenia peňažného plnenia v splátkach sú v tomto prípade

dané dôvody.

Z uvedených skutočností podľa názoru sťažovateľa teda vyplýva záver, že v právnej

veci vedenej pred Okresným súdom Košice I pod sp. zn. nejde o nejako zvlášť

zložitú vec, ktorá by vyžadovala náročnejšie právne posúdenie zo strany konajúceho súdu.

(...) sťažovateľ má jednoznačne za to, že z jeho strany žiadne prieťahy v súdnom

konaní v právnej veci neboli spôsobené.

Zástupca sťažovateľa a právny zástupca sťažovateľa sa riadne zúčastnili všetkých

pojednávaní, ktoré v tejto právnej veci nariadil konajúci súd, pričom ani raz nedošlo

k odročeniu pojednávania z dôvodov na strane sťažovateľa. Sťažovateľ riadne reagoval

na každú výzvu konajúceho súdu a zároveň si riadne plnil všetky povinnosti, ktoré mu

súdom boli uložené.

Sťažovateľ dokonca opakovane upozorňoval konajúci súd na okolnosti vytýkané

touto ústavnou sťažnosťou a navrhoval konajúcemu súdu, aby ten využil svoje procesné

možnosti zakotvené v na urýchlenie rozhodnutia vo veci

samej. Okresný súd Košice I však na tieto návrhy sťažovateľa nereflektoval.

(...) sťažovateľ sa domnieva, že k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa ustanovenia SR došlo v dôsledku

správania protistrany (p. - žalovanej) v súdnom konaní vedenom pred

Okresným súdom Košice I pod sp. zn. . Žalovaná sa v tejto právnej veci

úmyselne a bez dostatočného ospravedlnenia vyhýba nariadeným pojednávaniam, čím marí

riadny priebeh tohto súdneho konania. Okresný súd Košice I však takéto správanie

žalovanej opakovane toleruje, pričom v doterajšom priebehu súdneho konania nevyužil

žiadny z procesných prostriedkov na zabezpečenie riadneho priebehu súdneho konania

v zmysle platného znenia .

Sťažovateľ má za to, že v prípade, ak by Okresný súd Košice I využil aspoň niektorý

z procesných prostriedkov na zabezpečenie účasti žalovanej na pojednávaní (napr.

predvedenie alebo uloženie poriadkovej pokuty), tak v tejto právnej veci už skôr mohlo byť

vyhlásené rozhodnutie vo veci samej, čo by nepochybne prispelo k odstráneniu právnej

neistoty sťažovateľa.

Žalovaná v predmetnom súdnom konaní taktiež ani v jednom prípade nepredložila

konajúcemu súdu spolu s ospravedlnením jej neúčasti na pojednávaní ani vyjadrenie

ošetrujúceho lekára podľa ustanovenia . Súd

však aj napriek uvedenému nedostatku jej neúčasť na nariadenom pojednávaní

ospravedlnil.

(...) sťažovateľ sa domáha primeraného finančného zadosťučinenia za

porušovateľom spôsobenú morálnu, ako aj finančnú ujmu. Sťažovateľom uplatnený rozsah

zadosťučinenia predstavuje sumu 10.000,- € (slovom: desaťtisíc EUR) a sťažovateľ má zo

to, že je plne odôvodnený.

V tejto súvislosti sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že škoda, ktorej náhrady sa

v predmetnom súdnom konaní domáha mu bola spôsobená trestným činom ešte v roku 2006

a do dnešného dňa nedošlo k uspokojeniu tohto nároku sťažovateľa, pričom sťažovateľ si

riadne uplatnil všetky dostupné právne možnosti na jeho uspokojenie. Od vzniku škody takto

do dnešného dňa uplynulo viac ako 8 rokov, počas ktorých sa sťažovateľ márne snaží

o nápravu vzniknutého protiprávneho stavu.

Sťažovateľ ďalej na tomto mieste poukazuje na skutočnosť, že je neziskovou

organizáciou vykonávajúcou všeobecne prospešné služby, ktorá nevykonáva žiadnu

podnikateľskú činnosť a jedinými zdrojmi jeho príjmov sú dary a zbierky, z ktorých

následne financuje svoju činnosť.

Sťažovateľovi predmetné finančné prostriedky chýbali a aj naďalej chýbajú, pričom

v dôsledku vzniknutej situácie bol nútený obmedziť svoju činnosť pri poskytovaní pomoci

a podpory osobám trpiacim cystickou fibrózou. K uvedenému stavu prispelo aj dlhoročné

súdne konanie vedené pred Okresným súdom Košice I pod sp. zn. , ktoré do

dnešného dňa nebolo ukončené, čím sa stále nepodarilo u sťažovateľa odstrániť stav jeho

právnej neistoty. (...)

Na základe vyššie uvedeného má sťažovateľ za to, že Okresný súd Košice I svojim

postupom v právnej veci vedenej pod sp. zn. porušil jeho ústavné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v SR

a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

(...) Keďže o ochrane práv sťažovateľa iný súd nerozhoduje, sťažovateľ navrhuje, aby

Ústavný súd Slovenskej republiky(...) vo veci samej vydal tento nález:

1. Právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

ustanovenia SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd bolo postupom Okresného súdu Košice I porušené.

2. Okresnému súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. sa prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,- €,

ktoré je Okresný súd Košice I povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice I je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške

340,90,- € do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu, a to priamo na účet právneho

zástupcu sťažovateľa(...)»

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom, listom sp. zn.

z 15. októbra 2015 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu

okresného súdu zo 4. novembra 2015.

2.1 Predseda okresného súdu popísal chronológiu úkonov vykonaných súdom v danej

veci a dodal tieto relevantné skutočnosti:

„(...) Toho času je vec právoplatne skončená.

Po právnej ani po skutkovej stránke vec nebola zložitá. Súd nemohol vo veci konať

a rozhodnúť od 30.10.2012 do 18.9.2013 a od 9.10.2013 do 31.10.2014, pre pracovnú

neschopnosť žalovanej deklarovanú lekárskym potvrdením.

Zo strany súdu k žiadnym zbytočným prieťahom vo veci nedošlo, preto hodnotím

sťažnosť Klubu cystickej fibrózy ako nedôvodnú. (...)

Oznamujem Vám, že netrvám na verejnom pojednávaní o predmetnej sťažnosti.“

2.2 Právny zástupca sťažovateľa v reakcii na uvedené vyjadrenie predsedu okresného

súdu zaujal toto stanovisko:

«(...) oznamujeme, že netrváme na ústnom pojednávaní ústavného súdu.

K vyjadreniu predsedu Okresného súdu Košice I zo dňa 15.10.2015 uvádzame

nasledovné:

Súdne konanie trvalo takmer štyri roky, nakoľko Návrh na začatie konania bol na

súde podávaný dňa 24.02.2011 a vec bola právoplatne ukončená až Rozsudkom Okresného

súdu Košice I zo dňa 31.10.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.01.2015. Podľa

názoru sťažovateľa toto súdne konanie, vzhľadom na pomerne nízku zložitosť právnej veci,

trvalo neprimerane dlho. Sťažovateľ má za to, že konanie súdu po vydaní Platobného

rozkazu zo dňa 24.03.2011 nedostatočné, nakoľko do vytýčenia prvého pojednávania v tejto

právnej veci prešiel viac ako jeden rok. Prvé pojednávanie sa nakoniec konalo až

09.01.2013, t.j. takmer dva roky od podania návrhu na začatie konania.

V priebehu celého súdneho konania bolo vytýčených deväť súdnych pojednávaní,

pričom až šesť z nich bolo odročených z dôvodu práceneschopnosti žalovanej, hoci

ospravedlnenia žalovanej neobsahovali vyjadrenia ošetrujúceho lekára, že jej zdravotný

stav neumožňuje účasť na týchto nariadených pojednávaniach. Žalovaná sa v tejto právnej

veci úmyselne a bez dostačujúceho ospravedlnenia vyhýbala nariadeným pojednávaniam

a sťažovateľ má za to, že konajúci súd umožnil naťahovanie celého súdneho konania

nakoľko opakovane toleroval žalovanej jej neospravedlnenú účasť a nevyužil žiaden

z procesných prostriedkov, ktoré umožňuje na zabezpečenie

riadneho súdneho konania.

V súlade s uvedeným sťažovateľ považuje svoju ústavnú sťažnosť za dôvodnú,

nakoľko v súdnom konaní dochádzalo k porušeniu jeho ústavného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov, zaručeného a Dohovorom

o ochrane ľudských práv a slobôd. (...)»

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav

konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. :

Dňa 24. februára 2011 podal sťažovateľ na okresnom súde proti

(ďalej len „odporkyňa“) návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie sumy

7 500,83 € s príslušenstvom. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. a na

rozhodnutie bola pridelená súdnej tajomníčke .

Dňa 25. februára 2011 bolo okresnému súdu predložené doplnenie sťažovateľovho

návrhu.

Dňa 24. marca 2011 súd rozhodol platobným rozkazom č. k. -45.

Dňa 28. apríla 2011 podala odporkyňa proti platobnému rozkazu sp. zn.

15 Ro 75/2011 odpor.

Dňa 20. mája 2011 okresný súd odoslal sťažovateľovi podaný odpor. V ten istý deň

okresný súd uložil odporkyni zaplatiť za podaný odpor súdny poplatok.

Dňa 15. júla 2011 bol okresnému súdu doručený návrh odporkyne na oslobodenie od

súdnych poplatkov.

Dňa 30. marca 2012 bola vec prevedená do oddelenia Občianskoprávne veci pod

sp. zn. a pridelená na prerokovanie a rozhodnutie sudkyni JUDr. Blažene

Szpyrcovej.

Dňa 30. apríla 2012 okresný súd vyzval odporkyňu na dokladovanie jej pomerov na

účely rozhodnutia o návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 1. júna 2012 bolo okresnému súdu predložené tlačivo odporkyne na

dokladovanie jej pomerov.

Dňa 15. augusta 2012 okresný súd požiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny

Spišská Nová Ves a Okresný dopravný inšpektorát Gelnica o zaslanie správy o odporkyni.

Dňa 31. augusta 2012, 3. septembra 2012 a 10. septembra 2012 bola okresnému súdu

doručená správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves.

Dňa 26. septembra 2012 bola okresnému súdu doručená správa Okresného

dopravného inšpektorátu Gelnica.

Dňa 19. októbra 2012 okresný súd uznesením č. k. -77 priznal

odporkyni oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 23. októbra 2012 podal sťažovateľ sťažnosť na postup (na prieťahy) súdu.

Dňa 30. októbra 2012 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 9. január 2013.

Dňa 9. januára 2013 odporkyňa požiadala o odročenie pojednávania z dôvodu

dočasnej práceneschopnosti. O odročení pojednávania bol právny zástupca sťažovateľa

telefonicky upovedomený. Okresný súd odročil pojednávanie na 3. máj 2013.

Dňa 2. mája 2013 odporkyňa požiadala o odročenie pojednávania z dôvodu

práceneschopnosti.

Dňa 3. mája 2013 okresný súd upovedomil sťažovateľa o odročení pojednávania

z dôvodu práceneschopnosti odporkyne. V ten istý deň bolo pojednávanie odročené na

18. september 2013.

Dňa 18. septembra 2013 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na

9. október 2013 z dôvodu návrhu odporkyne na mimosúdne urovnanie sporu.

Dňa 9. októbra 2013 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na

15. január 2014 na účely doplnenia dokazovania.

Dňa 21. októbra 2013 okresný súd požiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny

Spišská Nová Ves a Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Spišská Nová Ves o oznámenie

relevantných skutočností týkajúcich sa odporkyne.

Dňa 30. októbra 2013 Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Spišská Nová Ves

okresnému súdu oznámilo, že nemôže na žiadosť okresného súdu o zistenie príjmu manžela

odporkyne odpovedať z dôvodu neuvedenia dátumu jeho narodenia.

Dňa 31. októbra 2013 okresný súd požiadal odporkyňu o oznámenie dátumu

narodenia a zamestnávateľa jej manžela.

Dňa 4. novembra 2013 bolo okresnému súdu Okresným riaditeľstvom Policajného

zboru Spišská Nová Ves oznámené, že manžel odporkyne nie je jeho zamestnancom.

Dňa 5. novembra 2013 bola okresnému súdu doručená odpoveď Úradu práce,

sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves.

Dňa 25. novembra 2013 okresný súd požiadal odporkyňu o oznámenie požadovaných

údajov o jej manželovi.

Dňa 9. decembra 2013 boli okresnému súdu doručené údaje o manželovi odporkyne.

V ten istý deň okresný súd požiadal Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Košice

o oznámenie požadovaných údajov o príjme jej manžela.

Dňa 15. januára 2014 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo z dôvodu

dočasnej práceneschopnosti odporkyne odročené na 11. apríl 2014.

Dňa 11. apríla 2014 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo z dôvodu

dočasnej práceneschopnosti odporkyne odročené na 20. jún 2014.

Dňa 15. apríla 2014 bolo okresnému súdu predložené vyjadrenie sťažovateľa,

v ktorom navrhol uložiť odporkyni „povinnosť písomne sa vyjadriť k otázkam týkajúcich sa

jej osobných a majetkových pomerov, ktorých zodpovedanie zo strany žalovanej konajúci

súd považuje za potrebné“.

Dňa 24. apríla 2014 okresný súd vyzval odporkyňu na zdokladovanie svojich

osobných, finančných a majetkových pomerov.

Dňa 19. júna 2014 odporkyňa ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní

nariadenom na 20. jún 2014 z dôvodu dočasnej práceneschopnosti.

Dňa 20. júna 2014 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo z dôvodu

dočasnej práceneschopnosti odporkyne odročené na 16. júl 2014.

Dňa 15. júla 2014 odporkyňa ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu

dočasnej práceneschopnosti.

Dňa 16. júla 2014 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo na účely

vyžiadania správy o zdravotnom stave odporkyne od jej ošetrujúcej lekárky odročené na

neurčito.

Dňa 17. júla 2014 podal sťažovateľ sťažnosť na postup okresného súdu.

Dňa 4. augusta 2014 okresný súd vyžiadal od ošetrujúcej lekárky odporkyne zaslanie

písomnej správy o jej zdravotnom stave.

Dňa 8. septembra 2014 bola okresnému súdu doručená lekárska správa ošetrujúcej

lekárky odporkyne, v ktorej uviedla, že odporkyňa je od 1. septembra 2014 práceschopná.

Dňa 9. septembra 2014 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 31. október 2014.

Dňa 30. októbra 2014 boli súdu doručené požadované doklady odporkyne.

Dňa 31. októbra 2014 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený

rozsudok č. k. -191, ktorým okresný súd zaviazal odporkyňu zaplatiť

sťažovateľovi sumu 7 500,83 € s 9 % ročným úrokom z omeškania od 15. decembra 2010

do zaplatenia.

Dňa 28. novembra 2014 bola predložená žiadosť zákonnej sudkyne o predĺženie

lehoty na písomné vyhotovenie rozhodnutia, a to z dôvodu „preťaženosti“

a „rehabilitačného pobytu“. V ten istý deň bola táto lehota predĺžená.

Dňa 1. januára 2015 nadobudol rozsudok č. k. -191 právoplatnosť.

Dňa 6. januára 2015 nadobudol rozsudok č. k. -191 vykonateľnosť.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní o náhradu škody vedenom pod sp. zn. dochádza k porušovaniu

základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov(...)

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, ).

Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.

).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný

súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií ústavný

súd postupoval aj v danom prípade.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého konania je

náhrada škody, t. j. vec, ktorej povaha si vyžaduje osobitnú starostlivosť všeobecného súdu

o naplnenie účelu súdneho konania, čo okrem iného znamená, že všeobecný súd má

povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná

a skončená ( ) a aby sa čo najskôr odstránil stav

právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (mutatis

mutandis , a iné).

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie

v napadnutom konaní nebolo ani po skutkovej stránke, ale ani po právnej stránke zložité.

Preskúmavanú vec možno teda považovať za štandardnú, nijako sa nevymykajúcu bežnej

rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej

veci, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne

zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto

konaní k zbytočným prieťahom. Naopak, ako to z chronológie úkonov vykonaných v danej

veci vyplýva, dĺžka napadnutého konania bola vyvolaná aj správaním odporkyne, ktorá bola

nesúčinnostná a na pojednávaniach sa v podstate nezúčastňovala, hoci svoju neúčasť na

nariadených pojednávaniach spravidla ospravedlnila.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a predovšetkým

poukazuje na to, že občianske súdne konanie o náhradu škody, ktoré trvalo tak dlho, ako je

to v danej veci (3,5 rokov), možno už len na základe posúdenia tohto neprimeraného

obdobia považovať za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v

a v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou tiež pripomína, že nielen

nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže

zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov (napr. , ).

Zo súvisiaceho spisu okresného súdu vyplýva, že okresný súd bol v preskúmavanej

veci aj nečinný, konkrétne od 15. júla 2011 do 30. apríla 2012 (deväť mesiacov), a neskôr

postup súdu v namietanom konaní vykazuje minimálne také dlhé obdobie neefektívnej

činnosti, keď vo veci síce nariadil deväť pojednávaní, ale vo väčšine prípadov toleroval

ospravedlnenie odporkyne bez toho, že by včas pristúpil k požiadaniu ošetrujúceho lekára

odporkyne o vyjadrenie podľa . Uvedená

nečinnosť, resp. neefektívna činnosť okresného súdu vzhľadom na povahu veci (náhrada

škody) nie je ospravedlniteľná, pretože počas viac ako poldruha roka súd nevykonával

vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ

ako navrhovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádza, čo je základným

účelom práva zaručeného v citovanom článku (pozri napr. ). K uvedenej

nečinnosti, a teda k zbytočným prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani

správania účastníkov, ale v dôsledku postupu súdu. pritom v zaväzuje

predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce

prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej

lehote.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 a práva zaručeného v dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku

tohto rozhodnutia v bode 1.

4. Vzhľadom na to, že 31. októbra 2014 okresný súd vo veci vyhlásil rozsudok č. k.

-19, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56

ods. 3 písm. a) .

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 €,

pretože „sťažovateľovi predmetné finančné prostriedky chýbali a aj naďalej chýbajú,

pričom v dôsledku vzniknutej situácie bol nútený obmedziť svoju činnosť pri poskytovaní

pomoci a podpory osobám trpiacim cystickou fibrózou“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za

odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie, ktoré podľa zásad spravodlivosti,

s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, vzhľadom aj na

povahu veci a skutočnosť, že napadnuté konanie bolo už právoplatne skončené, považuje za

primerané vo výške 1 500 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 2.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri

úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 27. augusta 2014, spísanie ústavnej

sťažnosti zo 4. septembra 2014 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu

zo 4. novembra 2015). Za dva úkony vykonané v roku 2014 patrí odmena v sume dvakrát

po 134 € a režijný paušál dvakrát po 8,04 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2015 patrí

odmena v sume 139,83 € a režijný paušál 8,39 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy

právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú sumu 432,30 €, ku ktorej bolo treba pripočítať

20 % DPH, teda sumu 86,46 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú

celkove sumu 518,76 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. decembra 2015