Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 845/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. decembra 2015

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa

Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti

2T Future, s. r. o., Za Tonkov 7, Riečka, zastúpenej Advokátskou kanceláriou

Patajová Pataj s. r. o., J. Chalupku 8, Banská Bystrica, vo veci namietaného porušenia

a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn.

z 27. augusta 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti 2T Future, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

23. októbra 2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti 2T Future, s. r. o. (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie (ďalej

len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 27. augusta 2015 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

Z obsahu sťažnosti aj z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka (v pôvodnom konaní

žalobkyňa) viedla so žalovanou obchodnou spoločnosťou spor vyplývajúci zo zmluvy

o postúpení pohľadávky. V spore došlo zo strany sťažovateľky k späťvzatiu žaloby

z dôvodu, že žalovaná obchodná spoločnosť v odpore proti vydanému platobnému rozkazu

doložila doklady o zániku jej ručiteľského záväzku.

Na základe uvedeného prvostupňový súd uznesením konanie zastavil a sťažovateľku

zaviazal podľa a

v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“) zaplatiť žalovanej obchodnej spoločnosti

náhradu trov konania vo výške 6,70 € a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške

381,82 € (spolu ďalej len „náhrada trov“) z dôvodu, že zastavenie konania bolo zavinené

sťažovateľkou.

Proti uzneseniu prvostupňového súdu v časti náhrady trov sa sťažovateľka odvolala.

Nestotožnila sa s argumentáciou prvostupňového súdu týkajúcou sa interpretácie

ustanovenia . Nestotožnila sa ani s argumentáciou prvostupňového súdu,

že vo veci nie je možné použitie ustanovenia , podľa ktorého by žalovanej

obchodnej spoločnosti nemusela byť priznaná náhrada trov z dôvodu hodného osobitného

zreteľa. Sťažovateľka poukázala na skutočnosť, že o zániku ručiteľského záväzku pred

podaním žaloby nevedela.

Krajský súd potvrdil uznesenie prvostupňového súdu ako vecne správne a na

zdôraznenie správnosti prvostupňového rozsudku dodal, že obmedzení ručiteľského

záväzku si mala byť sťažovateľka vedomá pri podaní žaloby, pričom táto skutočnosť

nemôže byť pričítaná na ťarchu žalovanej obchodnej spoločnosti. Tá podľa názoru

krajského súdu len využila procesné práva, ktoré jej patria, a v konaní namietala zánik

ručiteľského záväzku.

Sťažovateľka pred ústavným súdom namieta, že krajský súd porušil čl. 46 ods. 1

a dohovoru tým, že ako odvolací súd neprihliadol na argumenty

sťažovateľky, potrebným spôsobom sa nimi nezaoberal a v odôvodnení namietaného

uznesenia dostatočným spôsobom nevysvetlil, prečo sa nestotožnil s právnou argumentáciou

sťažovateľky a vec nesprávne právne posúdil. Interpretáciu považuje za

ústavne nekonformnú a neobhájiteľnú, pretože výkladom tohto ustanovenia nie je možné

dospieť k záveru, že zavinenie vo vzťahu k zastaveniu konania je možné zredukovať len na

skutočnosť späťvzatia návrhu. V záujme účelu občianskeho súdneho konania je podľa

potrebné súčasne posudzovať, čo bolo dôvodom späťvzatia návrhu na začatie

konania. Sťažovateľka dáva do pozornosti ústavnému súdu aj uznesenie

sp. zn. , v ktorom mal ústavný súd riešiť obsahovo obdobnú situáciu.

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal tento nález:

„I. Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.08.2015, sp. zn. 4Cob/100/2014-

129 bolo porušené právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1

SR a dohovoru.

II. Ústavný súd SR ruší Uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.08.2015,

sp. zn. -129 a vec vracia Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.

III. Krajský súd v Prešove je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške

382,66 €.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek obvinenia proti nemu. ...

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú

sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného

orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré

označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom

alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , ).

Predmetom podanej sťažnosti je námietka arbitrárnosti napadnutého uznesenia

(ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového súdu vo výroku o náhrade trov)

interpretáciou a aplikáciou na prejednávanú vec a nesúhlas sťažovateľky

s právnym posúdením veci.

V judikatúre ústavného súdu sa ustálil právny názor, podľa ktorého rozhodovanie

o trovách konania pred všeobecnými súdmi zásadne patrí do právomoci týchto súdov, pri

ktorom sa prejavujú atribúty ich nezávislého súdneho rozhodovania (napr. ).

Ústavný súd pri posudzovaní sťažností, ktoré smerujú proti rozhodnutiam

všeobecných súdov v častiach, ktoré sa týkajú problematiky (náhrady) trov konania, t. j.

problematiky, ktorá má vo vzťahu k predmetu konania pred všeobecnými súdmi

akcesorickú povahu, postupuje nanajvýš zdržanlivo a k prípadnému zrušeniu napadaného

výroku o trovách konania sa uchyľuje iba výnimočne, napr. keď zistí, že došlo k porušeniu

základného práva na súdnu ochranu (resp. práva na spravodlivé súdne konanie) zvlášť

extrémnym spôsobom, alebo ak zistí, že napadnutým rozhodnutím došlo zároveň aj

k neprípustnému zásahu do iných garantovaných práv (m. m. ,

, , , , ).

Z napadnutého uznesenia vyplýva, že sťažovateľka ním bola zaviazaná uhradiť

žalovanej obchodnej spoločnosti náhradu trov prvostupňového konania.

Podľa ak ten neustanovuje inak a povaha veci to

nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

alebo .

Podľa dovolanie nie je prípustné ani vo veciach, v ktorých bolo

napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom

trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy,

pričom na príslušenstvo sa neprihliada.

V súlade s v konaní nejde o sumu, ktorá by prevyšovala zákonom

ustanovenú výšku minimálnej mzdy (platnej v čase rozhodovania všeobecných súdov), čo je

vo sfére všeobecného súdnictva dôvodom na odmietnutie dovolania z dôvodu neprípustnosti

vzhľadom na to, že ide o sumu bagateľnú (napr. , ,

).

Ústavný súd už vyslovil právny názor, podľa ktorého ak

vylučuje u bagateľných vecí prieskum rozhodnutí vydaných druhostupňovými súdmi, bolo

by proti logike pripustiť, aby ich prieskum bol automaticky posunutý do roviny ústavného

súdnictva (, ). Aj preto ústavný súd v prípadoch, keď

sťažnosť smeruje proti rozhodnutiu orgánu verejnej moci, v ktorom ide zjavne o bagateľnú

sumu, poskytuje ústavnoprávnu ochranu sťažovateľom len v celkom výnimočných

prípadoch, ak sťažnosť signalizuje, že došlo k zásahu do základných práv alebo slobôd

v mimoriadne závažnom rozsahu (intenzite; , ,

, ). Vo veci sťažovateľky o takýto výnimočný prípad

nejde.

Z uvedených dôvodov ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť

sťažovateľky odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd s poukazom na znenie § 36

nevidel vo veci sťažovateľky relevantný dôvod na priznanie

náhrady trov konania pred ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. decembra 2015