Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 8/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. januára 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , , a

, , zastúpených advokátom JUDr. Dušanom Szabóom,

Nemocničná 7, Kráľovský Chlmec, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa

a a Listiny základných

práv a slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

z 23. septembra 2015 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Trebišov sp. zn.

z 30. júna 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť a o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. decembra

2015 doručená sťažnosť , , a ,

(spolu ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojich

základných práv podľa a (ďalej len

„ústava“) a čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa

čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. z 23. septembra 2015 v spojení s rozsudkom

Okresného súdu Trebišov (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 30. júna 2014.

Zo sťažnosti vyplýva:

„... 08.01.2014 sme podali na Okresný súd Trebišov... návrh na určenie vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam... 13.12.2010 sme podpísali kúpnu zmluvu zo dňa 01.12.2010. kde

ako kupujúci bol ...Na základe tejto zmluvy... mal predať

nehnuteľností ...

... som mal predať nehnuteľnosti...

Naše podpisy...boli osvedčené na Obecnom úrade Brehov dňa 13.12.2010..., keď

sme...ako predávajúci...kúpnu zmluvu podpísali.

...13.12.2010 bol podaný návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva k vyššie

uvedeným nehnuteľnostiam... na Správu katastra Trebišov. Správa katastra Trebišov...

povolila vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností... o čom nám zaslala

rozhodnutie.

... 18.12.2013... ... navštívil Okresný úrad Trebišov, katastrálny

odbor...

Po nahliadnutí do kúpnej zmluvy zo dňa 01.12.2010 som zistil, že kúpna zmluva

nebola podpísaná zo strany kupujúceho .

... návrh o určenie vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam sme odôvodnili

tým, že kúpna zmluva z 01.12.2010 nebola podpísaná kupujúcim...

Kúpna zmluva zo dňa 01.12.2010 je absolútne neplatná...

Okresný súd... rozhodol... tak, že náš návrh zamietol... rozsudok odôvodnil tým, že

zo strany bolo predložené také vyhotovenie kúpnej zmluvy, na ktorej je

aj jeho podpis a teda kúpna zmluva je platná. Súd zistil zo spisu katastra nehnuteľnosti, že

v spise sa nachádzajú kúpne zmluvy, ktoré bola podpísané iba nami a kde chýbal podpis

. Pri rozhodovaní vo veci samej súd konštatoval, že Správa katastra

Trebišov vydala rozhodnutie na základe kúpnej zmluvy ktorá nebola podpísaná

ako kupujúcim. Podľa názoru súdu sme sa nedomáhali od obdržania rozhodnutia

o povolení vlastníckeho práva zo dňa 27.1.2011 o nápravu v správnom konaní. Podľa

názoru súdu sme nepreukázali že kúpna zmluva zo dňa 01.12.2010 je neplatná.

... rozsudok sme napadli odvolaním... kde sme namietali že súd opomenul podstatnú

skutočnosť, ktorou je okolnosť že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam sa nadobúda na

základe písomnej kúpnej zmluvy a to dňom povolenia vkladu vlastníckeho práva. Vklad

vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 01.12.2010 ktorý nebol podpísaný

ako kupujúcim, nie je kúpnou zmluvou vzhľadom na to, že na nej

chýba prejav vôle druhej zmluvnej strany. Súd prvého stupňa nesprávne zistil skutkový stav,

keď riešil kúpnu zmluvu, ktorá nebola predložená Správe katastra Trebišov na povolenie

vkladu vlastníckeho práva a táto bola podpísaná a predložená súdu prvého stupňa až po

podaní návrhu na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na Okresný súd Trebišov.

Poukázali sme na prísne formalizovane konanie týkajúce sa vkladu vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam v zmysle ustanovení . Túto prísne formalizovanú

formu vyžaduje aj... ... Vyzdvihli sme... že celé konanie ktorým sa

povolil vklad vlastníckeho práva na základe absolútne neplatnej kúpnej zmluvy, je

ničotným. Na základe takéhoto rozhodnutia nemohli vzniknúť práva ani povinností

účastníkov právnych vzťahov...

Krajský súd... rozsudkom ... potvrdil rozsudok...

V... konaní sme... preukázali, že nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy... Nie je zrejmé,

kedy kúpnu zmluvu ako kupujúci podpísal keď Správa katastra Trebišov v

rámci povolenia vkladu vlastníckeho práva rozhodovala na základe kúpnych zmlúv

vyhotovených v dvoch vyhotoveniach pričom ani na jednej z týchto kúpnych zmlúv nebol

podpis kupujúceho. Súdy mali vychádzať z toho, že v tomto prípade Správa katastra v čase

rozhodovania o povolení vkladu vlastníckeho práva nemal k dispozícii takú písomnú kúpnu

zmluvu na ktorej bol aj prejav kupujúceho tak, ako to určujú § 40 ods. 1 a § 46 ods. 1

a ods.2 ...

Na nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti sa vyžaduje kumulatívne

splnenie dvoch právnych skutočností. Prvou je uzavretie zmluvy o prevode a druhou je

individuálny správny akt - rozhodnutie príslušnej správy katastra o povolení vkladu. Ak bol

správou katastra povolený vklad vlastníckeho práva na základe absolútne neplatného

právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti...

Naše právo na súdnu ochranu bolo porušené vo vyššie uvedených konaniach tým, že

súdy sú zo zákona povinné prihliadať na absolútnu neplatnosť právneho úkonu, čo je aj

atribútom demokratického právneho štátu vymedzený v článku 1 ods. 1 Slovenskej

republiky. Túto svoju povinnosť zanedbali a venovali pozornosť iba druhej právnej

skutočnosti -individuálnemu správnemu aktu, ktorý bol a stále zostáva ničotným úkonom,

tým neposkytli ochranu uvedenému právu.“

Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Ústavne právo sťažovateľov ... a ... zakotvené

v článku 20 ods. 1. Slovinskej republiky, článku 11 ods. 1 Listiny základných práv

a slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a v článku 46 ods. 1 rozsudkom Okresného súdu Trebišov

zo dňa 30.06.2014 sp.zn.: v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo

dňa 23.09.2015 sp.zn.: bolo porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok Okresného súdu Trebišov zo dňa

30.06.2014 sp.zn.: v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa

23.09.2014 sp.zn.: a vracia vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť sťažovateľov prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju

zo všetkých hľadísk uvedených v .

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Poľa čl. 11 ods. 1 listiny každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých

vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.

Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická osoba alebo právnická osoba má

právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva.

Sťažovatelia namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46

ods. 1 a listiny a práva podľa dodatkového protokolu rozsudkom

krajského súdu, ktorým potvrdil rozsudok okresného súdu sp. zn. z 30. júna

2014.

K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľov rozsudkom

okresného súdu

Z vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať

o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich

základných práv alebo slobôd, je založená na základe princípu subsidiarity. Zo subsidiarity

právomoci ústavného súdu vyplýva, že ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa môže domôcť ochrany svojho základného práva alebo

slobody využitím jej dostupných a aj účinných právnych prostriedkov pred iným orgánom

verejnej moci, odmietne takúto sťažnosť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na

prerokovanie (mutatis mutandis napr. , ). Z uvedeného vyplýva, že

v konaní o sťažnosti podľa prislúcha ústavnému súdu právomoc

zaoberať sa namietaným porušením základného práva alebo slobody za predpokladu, že

právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu (mutatis mutandis ).

Podstatou účinnej ochrany základných práv a slobôd sťažovateľov je okrem iného aj

opravný prostriedok, ktorý má fyzická osoba alebo právnická osoba k dispozícii vo vzťahu

k základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa namieta a ktorý jej umožňuje

odstrániť ten stav, v ktorom vidí porušenie svojho základného práva alebo slobody

().

V danom prípade boli sťažovatelia oprávnení podať proti rozsudku okresného súdu

odvolanie, o čom sťažovatelia vedeli, odvolanie podali a krajský súd o ňom svojím

rozsudkom rozhodol. Z toho vyplýva, že sťažovatelia mali k dispozícii účinný právny

prostriedok na ochranu svojich práv, o ktorom bol oprávnený rozhodnúť krajský súd, čo

vylučuje právomoc ústavného súdu.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľov v tejto časti z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľov rozsudkom krajského

súdu

Sťažovatelia namietajú porušenie označených práv tým, že krajský súd pri

rozhodovaní o návrhu na určenie vlastníckeho práva neprihliadol na absolútnu neplatnosť

právneho úkonu – kúpnej zmluvy.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu

pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do

takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí

relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. , , ).

Ústavný súd nie je vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov

alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou (mutatis mutandis ,

). Preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci

samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol alebo nebol náležite

zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd

vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd

zasiahnuť len vtedy ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo

za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. ,

, atď.).

Krajský súd v relevantnej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol:

„Výsledky vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa jednoznačne svedčia

o skutočnosti, že medzi účastníkmi konania došlo k platne uzavretej kúpnej zmluve ohľadom

nehnuteľností v nej uvedených. Originál kúpnej zmluvy predložený odporcom svedčí o tom,

že táto kúpna zmluva bola podpísaná všetkými jej účastníkmi, teda predávajúcimi

(navrhovatelia) a kupujúcim (odporcom), bola teda dodržaná aj písomná forma tohto

právneho úkonu, ako podmienka platnosti zmluvy ( ).

Podľa názoru odvolacieho súdu na preukázanie dodržania písomnej formy zmluvy

stačí predloženie jedného originálu kúpnej zmluvy, ktorý svedčí o jednoznačne prejavenej

vôli zmluvných strán uzavrieť kúpnu zmluvu.

Z vykonaného dokazovania tiež vyplýva, že zrejme nedopatrením nedošlo k podpisu

dvoch vyhotovení kúpnej zmluvy predložených Správe katastra Trebišov zo strany odporcu,

avšak táto skutočnosť nič nemení na vôli zmluvných strán uzavrieť predmetnú kúpnu zmluvu

a ani na závere o platnosti tejto kúpnej zmluvy.

Podstata odvolacích námietok navrhovateľov spočíva v spochybnení správneho

konania vedeného na Správe katastra Trebišov, ktorým došlo k povoleniu vkladu

vlastníckeho práva v prospech odporcu, práve z dôvodu absencie podpisu odporcu na

zmluve predloženej tomuto správnemu orgánu. Vytýkané vady správneho konania však

nemajú vplyv na platnosť kúpnej zmluvy a nemôžu ani zakladať dôvod pre vyvodenie iných

právnych účinkov vkladu ako predpokladaných zákonom.

Rozhodnutím Správy katastra Trebišov totiž došlo k povoleniu vkladu vlastníckeho

práva v prospech odporcu ( ), pričom právne účinky

vkladu nastali na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení (§ 28

ods. 3 ). Právnym dôsledkom rozhodnutia správneho orgánu je jeho

záväznosť, ktorá znamená, že zaväzuje tak adresáta správneho rozhodnutia ako aj správny

orgán a všetky ďalšie orgány. Rozhodnutiu správneho orgánu pritom svedčí prezumpcia

správnosti, pokiaľ zákonnými prostriedkami nedôjde k jeho zrušeniu alebo zmene.

V konkrétnom prípade právoplatné rozhodnutie správneho orgánu mohlo byť preskúmané

súdom v zmysle a nasl. “

Ústavný súd zdôrazňuje, že sťažovatelia v sťažnosti iba opakujú námietky, ktoré už

boli predmetom preskúmavania krajským súdom na základe ich odvolania podaného proti

rozsudku okresného súdu, teda sťažnosť je vlastne iba pokračujúcou polemikou s právnym

názorom okresného súdu a krajského súdu. Sťažovatelia tak stavajú ústavný súd do pozície

bežnej prieskumnej inštancie všeobecného súdnictva, keď požadujú, aby ústavný súd vec

opätovne posúdil a stotožnil sa s ich právnym názorom. Ústavný súd v súvislosti s takto

koncipovanou sťažnosťou pripomína, že nie je a ani nemôže byť ďalšou opravnou

inštanciou v systéme všeobecného súdnictva.

Citovaný rozsudok krajského súdu obsahuje dostatok skutkových a právnych

záverov, z ktorých je jednoznačne zrejmé, že krajský súd sa sťažovateľmi namietanou

skutočnosťou o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy zaoberal a s touto námietkou sa

vysporiadal.

Ústavný súd konštatuje, že závery, ku ktorým krajský súd dospel, nemožno označiť

za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia príslušných

ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty

a zmyslu. Skutočnosť, že sťažovatelia sa s názorom krajského súdu nestotožňujú,

nepostačuje na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého

rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (, ),

rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným

úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým

a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.

Z ústavnoprávneho hľadiska niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery

napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré sú dostatočne odôvodnené. Pretože namietaný

rozsudok nevykazuje znaky svojvôle a je dostatočne odôvodnený na základe jeho vlastných

myšlienkových postupov a hodnotení, ústavný súd nie je oprávnený ani povinný tieto

postupy a hodnotenia nahrádzať (podobne aj , ) a v tejto situácii

nemá dôvod zasiahnuť do právneho názoru krajského súdu.

Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že niet žiadnej spojitosti

medzi rozsudkom krajského súdu a namietaným porušením základných práv sťažovateľov

podľa a , listiny a dodatkového protokolu.

S poukazom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľov v tejto časti

podľa z dôvodu zjavnej neodôvodnenosti.

Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť ako celok, bolo bez právneho významu

zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľov v nej obsiahnutými.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. januára 2016