Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 8/2016
PDF · 194.96 KB
No categories available
I. ÚS 8/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. januára 2016
predbežne prerokoval sťažnosť , , a
, , zastúpených advokátom JUDr. Dušanom Szabóom,
Nemocničná 7, Kráľovský Chlmec, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa
čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 11 ods. 1 Listiny základných
práv a slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1 Co 836/2014
z 23. septembra 2015 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Trebišov sp. zn. 6 C 3/2014
z 30. júna 2014 a takto
rozhodol:
Sťažnosť a o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. decembra
2015 doručená sťažnosť , , a ,
(spolu ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojich
základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa
čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len
„krajský súd“) sp. zn. 1 Co 836/2014 z 23. septembra 2015 v spojení s rozsudkom
Okresného súdu Trebišov (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 6 C 3/2014 z 30. júna 2014.
Zo sťažnosti vyplýva:
„... 08.01.2014 sme podali na Okresný súd Trebišov... návrh na určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam... 13.12.2010 sme podpísali kúpnu zmluvu zo dňa 01.12.2010. kde
ako kupujúci bol ...Na základe tejto zmluvy... mal predať
nehnuteľností ...
... som mal predať nehnuteľnosti...
Naše podpisy...boli osvedčené na Obecnom úrade Brehov dňa 13.12.2010..., keď
sme...ako predávajúci...kúpnu zmluvu podpísali.
...13.12.2010 bol podaný návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva k vyššie
uvedeným nehnuteľnostiam... na Správu katastra Trebišov. Správa katastra Trebišov...
povolila vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností... o čom nám zaslala
rozhodnutie.
... 18.12.2013... ... navštívil Okresný úrad Trebišov, katastrálny
odbor...
Po nahliadnutí do kúpnej zmluvy zo dňa 01.12.2010 som zistil, že kúpna zmluva
nebola podpísaná zo strany kupujúceho .
... návrh o určenie vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam sme odôvodnili
tým, že kúpna zmluva z 01.12.2010 nebola podpísaná kupujúcim...
Kúpna zmluva zo dňa 01.12.2010 je absolútne neplatná...
Okresný súd... rozhodol... tak, že náš návrh zamietol... rozsudok odôvodnil tým, že
zo strany bolo predložené také vyhotovenie kúpnej zmluvy, na ktorej je
aj jeho podpis a teda kúpna zmluva je platná. Súd zistil zo spisu katastra nehnuteľnosti, že
v spise sa nachádzajú kúpne zmluvy, ktoré bola podpísané iba nami a kde chýbal podpis
. Pri rozhodovaní vo veci samej súd konštatoval, že Správa katastra
Trebišov vydala rozhodnutie na základe kúpnej zmluvy ktorá nebola podpísaná
ako kupujúcim. Podľa názoru súdu sme sa nedomáhali od obdržania rozhodnutia
o povolení vlastníckeho práva zo dňa 27.1.2011 o nápravu v správnom konaní. Podľa
názoru súdu sme nepreukázali že kúpna zmluva zo dňa 01.12.2010 je neplatná.
... rozsudok sme napadli odvolaním... kde sme namietali že súd opomenul podstatnú
skutočnosť, ktorou je okolnosť že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam sa nadobúda na
základe písomnej kúpnej zmluvy a to dňom povolenia vkladu vlastníckeho práva. Vklad
vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 01.12.2010 ktorý nebol podpísaný
ako kupujúcim, nie je kúpnou zmluvou vzhľadom na to, že na nej
chýba prejav vôle druhej zmluvnej strany. Súd prvého stupňa nesprávne zistil skutkový stav,
keď riešil kúpnu zmluvu, ktorá nebola predložená Správe katastra Trebišov na povolenie
vkladu vlastníckeho práva a táto bola podpísaná a predložená súdu prvého stupňa až po
podaní návrhu na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na Okresný súd Trebišov.
Poukázali sme na prísne formalizovane konanie týkajúce sa vkladu vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Túto prísne formalizovanú
formu vyžaduje aj... zákon č. 162/1995 Z. z.... Vyzdvihli sme... že celé konanie ktorým sa
povolil vklad vlastníckeho práva na základe absolútne neplatnej kúpnej zmluvy, je
ničotným. Na základe takéhoto rozhodnutia nemohli vzniknúť práva ani povinností
účastníkov právnych vzťahov...
Krajský súd... rozsudkom ... potvrdil rozsudok...
V... konaní sme... preukázali, že nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy... Nie je zrejmé,
kedy kúpnu zmluvu ako kupujúci podpísal keď Správa katastra Trebišov v
rámci povolenia vkladu vlastníckeho práva rozhodovala na základe kúpnych zmlúv
vyhotovených v dvoch vyhotoveniach pričom ani na jednej z týchto kúpnych zmlúv nebol
podpis kupujúceho. Súdy mali vychádzať z toho, že v tomto prípade Správa katastra v čase
rozhodovania o povolení vkladu vlastníckeho práva nemal k dispozícii takú písomnú kúpnu
zmluvu na ktorej bol aj prejav kupujúceho tak, ako to určujú § 40 ods. 1 a § 46 ods. 1
a ods.2 Občianskeho zákonníka...
Na nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti sa vyžaduje kumulatívne
splnenie dvoch právnych skutočností. Prvou je uzavretie zmluvy o prevode a druhou je
individuálny správny akt - rozhodnutie príslušnej správy katastra o povolení vkladu. Ak bol
správou katastra povolený vklad vlastníckeho práva na základe absolútne neplatného
právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti...
Naše právo na súdnu ochranu bolo porušené vo vyššie uvedených konaniach tým, že
súdy sú zo zákona povinné prihliadať na absolútnu neplatnosť právneho úkonu, čo je aj
atribútom demokratického právneho štátu vymedzený v článku 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky. Túto svoju povinnosť zanedbali a venovali pozornosť iba druhej právnej
skutočnosti -individuálnemu správnemu aktu, ktorý bol a stále zostáva ničotným úkonom,
tým neposkytli ochranu uvedenému právu.“
Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd takto rozhodol:
„Ústavne právo sťažovateľov ... a ... zakotvené
v článku 20 ods. 1. Ústavy Slovinskej republiky, článku 11 ods. 1 Listiny základných práv
a slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu o ochrane ľudských práv a základných slobôd
a v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Okresného súdu Trebišov
zo dňa 30.06.2014 sp.zn.: 6C/3/2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo
dňa 23.09.2015 sp.zn.: 1Co/836/2014 bolo porušené.
Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok Okresného súdu Trebišov zo dňa
30.06.2014 sp.zn.: 6C/3/2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa
23.09.2014 sp.zn.: 1Co/836/2014 a vracia vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) sťažnosť sťažovateľov prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju
zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.
Poľa čl. 11 ods. 1 listiny každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých
vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.
Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická osoba alebo právnická osoba má
právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou
verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady
medzinárodného práva.
Sťažovatelia namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46
ods. 1 ústavy a čl. 11 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu rozsudkom
krajského súdu, ktorým potvrdil rozsudok okresného súdu sp. zn. 6 C 3/2014 z 30. júna
2014.
K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľov rozsudkom
okresného súdu
Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať
o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich
základných práv alebo slobôd, je založená na základe princípu subsidiarity. Zo subsidiarity
právomoci ústavného súdu vyplýva, že ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní
sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa môže domôcť ochrany svojho základného práva alebo
slobody využitím jej dostupných a aj účinných právnych prostriedkov pred iným orgánom
verejnej moci, odmietne takúto sťažnosť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na
prerokovanie (mutatis mutandis napr. I. ÚS 103/02, I. ÚS 269/06). Z uvedeného vyplýva, že
v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy prislúcha ústavnému súdu právomoc
zaoberať sa namietaným porušením základného práva alebo slobody za predpokladu, že
právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu (mutatis mutandis I. ÚS 78/99).
Podstatou účinnej ochrany základných práv a slobôd sťažovateľov je okrem iného aj
opravný prostriedok, ktorý má fyzická osoba alebo právnická osoba k dispozícii vo vzťahu
k základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa namieta a ktorý jej umožňuje
odstrániť ten stav, v ktorom vidí porušenie svojho základného práva alebo slobody
(I. ÚS 36/96).
V danom prípade boli sťažovatelia oprávnení podať proti rozsudku okresného súdu
odvolanie, o čom sťažovatelia vedeli, odvolanie podali a krajský súd o ňom svojím
rozsudkom rozhodol. Z toho vyplýva, že sťažovatelia mali k dispozícii účinný právny
prostriedok na ochranu svojich práv, o ktorom bol oprávnený rozhodnúť krajský súd, čo
vylučuje právomoc ústavného súdu.
Z uvedeného dôvodu ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť
sťažovateľov v tejto časti z dôvodu nedostatku svojej právomoci.
K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľov rozsudkom krajského
súdu
Sťažovatelia namietajú porušenie označených práv tým, že krajský súd pri
rozhodovaní o návrhu na určenie vlastníckeho práva neprihliadol na absolútnu neplatnosť
právneho úkonu – kúpnej zmluvy.
V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu
pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným
právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do
takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí
relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo
slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť
sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 218/07).
Ústavný súd nie je vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov
alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou (mutatis mutandis II. ÚS 1/95,
II. ÚS 21/96). Preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory
všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci
samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol alebo nebol náležite
zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd
vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto
interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach
a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd
zasiahnuť len vtedy ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo
arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo
za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00,
I. ÚS 139/02, IV. ÚS 16/09 atď.).
Krajský súd v relevantnej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol:
„Výsledky vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa jednoznačne svedčia
o skutočnosti, že medzi účastníkmi konania došlo k platne uzavretej kúpnej zmluve ohľadom
nehnuteľností v nej uvedených. Originál kúpnej zmluvy predložený odporcom svedčí o tom,
že táto kúpna zmluva bola podpísaná všetkými jej účastníkmi, teda predávajúcimi
(navrhovatelia) a kupujúcim (odporcom), bola teda dodržaná aj písomná forma tohto
právneho úkonu, ako podmienka platnosti zmluvy (§ 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Podľa názoru odvolacieho súdu na preukázanie dodržania písomnej formy zmluvy
stačí predloženie jedného originálu kúpnej zmluvy, ktorý svedčí o jednoznačne prejavenej
vôli zmluvných strán uzavrieť kúpnu zmluvu.
Z vykonaného dokazovania tiež vyplýva, že zrejme nedopatrením nedošlo k podpisu
dvoch vyhotovení kúpnej zmluvy predložených Správe katastra Trebišov zo strany odporcu,
avšak táto skutočnosť nič nemení na vôli zmluvných strán uzavrieť predmetnú kúpnu zmluvu
a ani na závere o platnosti tejto kúpnej zmluvy.
Podstata odvolacích námietok navrhovateľov spočíva v spochybnení správneho
konania vedeného na Správe katastra Trebišov, ktorým došlo k povoleniu vkladu
vlastníckeho práva v prospech odporcu, práve z dôvodu absencie podpisu odporcu na
zmluve predloženej tomuto správnemu orgánu. Vytýkané vady správneho konania však
nemajú vplyv na platnosť kúpnej zmluvy a nemôžu ani zakladať dôvod pre vyvodenie iných
právnych účinkov vkladu ako predpokladaných zákonom.
Rozhodnutím Správy katastra Trebišov totiž došlo k povoleniu vkladu vlastníckeho
práva v prospech odporcu (§ 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka), pričom právne účinky
vkladu nastali na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení (§ 28
ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z.). Právnym dôsledkom rozhodnutia správneho orgánu je jeho
záväznosť, ktorá znamená, že zaväzuje tak adresáta správneho rozhodnutia ako aj správny
orgán a všetky ďalšie orgány. Rozhodnutiu správneho orgánu pritom svedčí prezumpcia
správnosti, pokiaľ zákonnými prostriedkami nedôjde k jeho zrušeniu alebo zmene.
V konkrétnom prípade právoplatné rozhodnutie správneho orgánu mohlo byť preskúmané
súdom v zmysle § 247 a nasl. O. s. p.“
Ústavný súd zdôrazňuje, že sťažovatelia v sťažnosti iba opakujú námietky, ktoré už
boli predmetom preskúmavania krajským súdom na základe ich odvolania podaného proti
rozsudku okresného súdu, teda sťažnosť je vlastne iba pokračujúcou polemikou s právnym
názorom okresného súdu a krajského súdu. Sťažovatelia tak stavajú ústavný súd do pozície
bežnej prieskumnej inštancie všeobecného súdnictva, keď požadujú, aby ústavný súd vec
opätovne posúdil a stotožnil sa s ich právnym názorom. Ústavný súd v súvislosti s takto
koncipovanou sťažnosťou pripomína, že nie je a ani nemôže byť ďalšou opravnou
inštanciou v systéme všeobecného súdnictva.
Citovaný rozsudok krajského súdu obsahuje dostatok skutkových a právnych
záverov, z ktorých je jednoznačne zrejmé, že krajský súd sa sťažovateľmi namietanou
skutočnosťou o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy zaoberal a s touto námietkou sa
vysporiadal.
Ústavný súd konštatuje, že závery, ku ktorým krajský súd dospel, nemožno označiť
za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia príslušných
ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty
a zmyslu. Skutočnosť, že sťažovatelia sa s názorom krajského súdu nestotožňujú,
nepostačuje na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého
rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97),
rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným
úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým
a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.
Z ústavnoprávneho hľadiska niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery
napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré sú dostatočne odôvodnené. Pretože namietaný
rozsudok nevykazuje znaky svojvôle a je dostatočne odôvodnený na základe jeho vlastných
myšlienkových postupov a hodnotení, ústavný súd nie je oprávnený ani povinný tieto
postupy a hodnotenia nahrádzať (podobne aj I. ÚS 21/98, III. ÚS 209/04) a v tejto situácii
nemá dôvod zasiahnuť do právneho názoru krajského súdu.
Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že niet žiadnej spojitosti
medzi rozsudkom krajského súdu a namietaným porušením základných práv sťažovateľov
podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 11 ods. 1 listiny a čl. 1 dodatkového protokolu.
S poukazom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľov v tejto časti
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neodôvodnenosti.
Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť ako celok, bolo bez právneho významu
zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľov v nej obsiahnutými.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. januára 2016