Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 668/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. januára 2016 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa

Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ,

, zastúpenej advokátkou , Advokátska kancelária,

, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod

sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené

v a právo na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

2. Okresnému súdu Piešťany vo veci vedenej pod sp. zn. p r i k a z u j e

konať bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc

eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania

v sume 432,23 € (slovom štyristotridsaťdva eur a dvadsaťtri centov) na účet

, Advokátska kancelária, , do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-11 z 22. októbra 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“),

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej

aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj

„napadnuté konanie“).

2. K skutkovému stavu sťažovateľka uviedla najmä, že:

«(...) Ako sťažovateľ som navrhovateľkou v právnej veci o zaplatenie 2.132,84 €

s príslušenstvom. Konanie je vedené pred Okresným súdom Piešťany pod sp. zn.

.

(...) Sťažovateľ podal dňa 03.11.2011 žalobu o zaplatenie 2.132,84 €

s príslušenstvom. Dňa 08.12.2011 súd vyzval sťažovateľa na odstránenie vád podania, na

ktoré bolo dňa 02.01.2012 reagované doplnením návrhu. Výzvou zo dňa 19.06.2012 súd

vyzval sťažovateľa na predloženie celého odborného vyjadrenia Dr. , pričom

obratom 26.06.2012 bolo súdu oznámené, že ním sťažovateľ nedisponuje a požiadali sme

súd o postup podľa .

Nakoľko sa odvtedy nekonalo vo veci podali sme k rukám predsedníčky súdu dňa

19.09.2014 žiadosť o riadne konanie. Výsledkom okrem oznámenia bolo, že prípisom zo dňa

03.10.2014 nám súd zaslal vyjadrenie odporcu doručené súdu 27.07.2012 (to znamená už

pred 27 mesiacmi) a vyzval nás či trváme na návrhu.

Počas 3-och rokov nebol vo veci vykonaný ani jeden relevantný procesný úkon

vedúci k odstráneniu právnej neistoty. Výsledkom absolútnej nečinnosti je teda do dnešného

dňa nielen nerozhodnutie vo veci samej (ani neprávoplatne), ale ani vytýčenie žiadneho

pojednávania.

Prieťahy spôsobené a spôsobované Okresným súdom Piešťany spôsobujú

a znásobujú stav právnej neistoty, nechuť k zákonom a rezignáciu uplatňovať akokoľvek

a kdekoľvek svoje práva.

Oprávnene prieťahy spôsobené a spôsobované Okresným súdom Piešťany bez

právoplatného ukončenia veci neustále vyvolávajú a živia traumu z minulosti, neustáleho

prežívania uvedenia do omylu odporcom (na základe, ktorého sa domáha nárokov

uplatňovaných v predmetnom prieťahovom konaní).

Neúmerná dĺžka konania pred súdom má teda dopad najmä na jej psychickú stránku

a absolútnu neistotu, nakoľko do dnešného dňa nie je vo veci rozhodnuté a nemôže byť

uzavretá kapitola v jej živote.

Nekonaním súdu sa nemôže domôcť svojich práv a nepomohla ani žiadosť o riadne

konanie a rozhodnutie vo veci čím by sa odstránila právna neistota sťažovateľky, žiaľ ani

tento iný právny prostriedok nápravy sa nestretol so záujmom a neprinútil porušovateľa

citlivejšie pristupovať k tomuto konaniu ako i plniť si svoju povinnosť ochrany základných

práv sťažovateľky, čo je bezpochyby povinnosť i všeobecného súdu. Namiesto toho ju súd

vyzval výzvou zo dňa 03.10.2014 ako účastníka konania či trvá na návrhu na základe

obsahu vyjadrenia (vznesená námietka premlčania) a navádza ju na späťvzatie, aby súd

nekonal vo veci samej.

Povaha veci, ako i skutkový stav a prístup Okresného súdu (vek sťažovateľky) si od

začiatku vyžadoval a vyžaduje mimoriadnu starostlivosť a pozornosť všeobecného súdu

venovanú efektívnemu a rýchlemu postupu, tak aby bol naplnený účel konania a odstránený

stav právnej neistoty. Napriek tomu porušovateľ nekoná a pravdepodobne odmieta konať

čím u sťažovateľky vytvára a prehlbuje beznádej, ktorá sa nečinnosťou súdu znásobila až

tak, že sa tým ohrozuje jej živobytie. Sťažovateľka nemá už inú možnosť ako obrátiť sa na

Ústavný súd SR a výzvu súdu považuje za odňatie spravodlivosti a prístup k súdu.

I keď bola vznesená námietka premlčania, bez všetkého to neznamená, že právo je

premlčané a určite nie od stola.

Námietka premlčania zásadne dobrým mravom neodporuje, ale môžu nastať situácie,

že uplatnenie tejto námietky je výrazom zneužitia práva na úkor účastníka, ktorý márne

uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči ktorému by za takej situácie zánik nároku

v dôsledku uplynutia premlčacej doby bol neprimerane tvrdým postihom v porovnaní

s rozsahom a charakterom ním uplatňovaného práva a s dôvodmi, pre ktoré svoje právo

neuplatnil včas.

V duchu tohto právneho názoru sa uplatnenie premlčacej námietky môže priečiť

dobrým mravom len vo výnimočných prípadoch, keď by bolo na úkor účastníka, ktorý

márne uplynutie premlčacej doby nezavinil, alebo keď by sa oprobovalo konanie, ktoré je

contra bonos mores ( ). O tom však musí rozhodnúť a toto

rozhodnutie riadne odôvodniť súd vo svojom rozhodnutí, a nie cez výzvu na trvaní či

netrvaní na návrhu, ktorej cieľom je „donútiť“ navrhovateľku vziať návrh spať a zhojiť

prieťahové konanie súdu. Nejde o vyjadrenie sa k súhlasu so späťvzatím, ide o návrh

samotný.

V dôsledku tohto príliš formalistického a atypického postupu súdu pri

prejudikovanom výklade premlčania v tomto štádiu tak v žiadnom prípade nemožno toto

konanie pred ním označiť za spravodlivé (hľadanie spravodlivého riešenia), keď už dopredu

(prostredníctvom ani nie sudcu rozhodujúcim vo veci samej, ale vyššou súdnou úradníčkou)

bez zistenia dôležitých skutočností dospel už k extrémne nespravodlivému záveru, čím súd

týmto spôsobom porušil právo navrhovateľky na súdnu ochranu, domáhať sa svojich práv

na nezávislom a nestrannom súde, právo na spravodlivé súdne konanie prekračujúc hranicu

odňatia spravodlivosti a takto odníma zároveň právo vyjadriť sa ústne k prejednávanej veci.

Súd nemôže bez zistenia podstatných dôvodov hodných osobitného zreteľa ako

i konkrétnych okolností prípadu, ex cathedra po vznesení námietky premlčania druhou

stranou právo považovať za premlčané a vyzvať len z tohto dôvodu či trvá navrhovateľka na

návrhu (takto potom „môže“ súd „konať“ vždy po doručení vyjadrenia protistrany,

čo popiera SR (právo na verejné prerokovanie veci, v jeho

prítomnosti... možnosť sa vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.), čo je neprípustné.

V rovine jednoduchého práva je totiž nutné, pre účely dodržania už uvedených

princípov starostlivo posudzovať individuálne okolnosti daného prípadu i cez prizmu

kogentného ustanovenia zakotvujúceho zásadu súladného

výkonu práv s dobrými mravmi, ktoré je v rovine jednoduchého podústavného práva

odrazom zhora vymedzenej ústavnej požiadavky nájsť spravodlivé riešenie. (...)

Súd síce môže a i musí zisťovať či medzi účastníkmi nie je možný zmier alebo

dohoda, avšak toto nemôže robiť výzvami, či na základe obsahu vyjadrenia zaslaného po 27

mesiacoch berie návrh späť, pričom sama navrhovateľka do dnešného dňa predmetnú výzvu

nechápe a nepochopila i s prihliadnutím na jej vek. Tá len vidí, že o jej veci sa koná, resp.

nekoná 3 roky.

Nakoľko v predmetnom konaní došlo k porušeniu viacerých základných práv,

ochranu jej práv nezabezpečila ani žiadosť o riadne konanie a rozhodnutie vo veci

adresovaná predsedníčke súdu a minula sa účinkom, navrhovateľka je nútená sa obrátiť na

Ústavný súd SR s ochranou jej ústavných práv.

Predsedníčka súdu uviedla, že „... vzhľadom na vykonanie úkonov smerujúcich

k rozhodnutiu vo veci, resp. k vytýčeniu pojednávania nevykonala som iné opatrenia...“;

„... vo veci dohliadnem, aby po doručení Vášho vyjadrenia k vznesenej námietke

premlčania, bolo vo veci v primeranej lehote konané s ohľadom na množstvo vecí v senáte

sudkyne ako aj potrebu vybavovať spisy podľa poradia nápadu...“

K tomu uvádzame, že opatrenie na zabezpečenie ústavnosti konania nespočíva v tom,

že súd vyzve účastníka konania na trvanie na návrhu a bude ho navádzať na späťvzatie, aby

nekonal vo veci samej; ide v podstate nielen o zbytočný úkon, ale tento pôsobí na

sťažovateľku arogantne porušujúc rovnosť účastníkov konania). Okrem toho, predsedníčka

súdu sa exaktne vyjadrila, že dohliadne až po doručení vyjadrenia k námietke premlčania,

pričom výzva súdu zo dňa 03.10.2014 o námietke premlčania neuvádzala nič. Taktiež

množstvo vecí v senáte i s prihliadnutím na doterajšiu judikatúru Ústavného súdu SR, nie je

ospravedlnením konania s prieťahmi ako i údajná potreba vybavovať podľa poradia

nápadu, keďže tento spis nie je už dávno vybavovaný podľa poradia.

Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní a porušenia základného práva

podľa , ústavný súd podľa svojej stabilizovanej judikatúry skúma

so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu podľa a) právnej a faktickej zložitosti veci,

ktorá sa skúma aj so zreteľom na povahu veci a o čo v nej účastníkovi konania

(sťažovateľovi) ide, b) správania účastníka konania a c) spôsobu, akým v konaní postupoval

súd.

a) Predmetom konania pred Okresným súdom Piešťany je konanie o zaplatenie

2.132,84 € s príslušenstvom. Podľa sťažovateľky neexistuje žiadna skutočnosť svedčiaca

o právnej zložitosti veci a taktiež o jej skutkových zložitostiach vyžadujúce si vykonanie

rozsiahlejšieho dokazovania (ďalšie listinné dôkazy, výsluchy svedkov, atď). Ide o bežnú

agendu prvostupňového súdu a súd disponuje so všetkým čo potrebuje pre rozhodnutie a ak

nie má možnosť si to zaobstarať, čoho sme sa domáhali cez

b) Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní

o tom, či v konaní došlo k zbytočným prieťahom. Sťažovateľka žiadnym úkonom neprispela

k prieťahom alebo k spomaleniu postupu Okresného súdu Piešťany, naopak žiadosťou

o riadne konanie a rozhodnutie vo veci sa nestretlo so žiadnym záujmom a účinkom

a výsledkom je absurdná výzva zo dňa 03.10.2014 ako i rovnaká odpoveď predsedníčky

súdu, i to po lehote podľa o súdoch.

c) Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotí zbytočné prieťahy, je postup

okresného súdu. Nečinnosť Okresného súdu, ako aj súčasný stav (po viac ako 3 rokoch od

podania žaloby na začatie konania nebolo vytýčené ani jedno pojednávanie, súd nevykonal

ani jeden relevantný úkon, ktorý by viedol k odstráneniu právnej neistoty) nemožno podľa

názoru sťažovateľky ničím ústavne ospravedlniť, ústavne tolerovať a ústavne udržať.

Neodôvodnené prieťahy, ktorým sa konanie nezmyselne predĺžilo a predlžuje, viedli

k porušeniu sťažovateľových základných práv, ktorých ochrany sa domáha v petite tejto

sťažnosti. (...)

Vzhľadom k vyššie uvedenému, žiadame, aby Ústavný súd SR rozhodol o sťažnosti

sťažovateľa takto:

l. Základné právo sťažovateľa(...) v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru(...) a základné

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle SR

postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. bolo

porušené.

II. Okresnému súdu Piešťany sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez ďalších prieťahov a zakazuje sa mu pokračovať v porušovaní

porušených základných práv.

III. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 4.000 €

(slovom: štyritisíc Eur), ktorej ich je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

IV. Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia (2 právne

úkony vykonané v roku 2014(...) v sume 284,08 € (slovom:

dvestoosemdesiatštyri Eur a osem centov) advokátovi (...)

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. (...)»

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:

okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr. 798/15 z 24. novembra 2016

a právna zástupkyňa sťažovateľky stanoviskom k vyjadreniu okresného súdu

z 11. decembra 2015.

3.1 Predsedníčka okresného súdu popísala chronológiu úkonov vykonaných súdom

v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:

„(...) Sťažovateľka do momentu, než sa dala zastúpiť advokátkou, nedostatočne

zrozumiteľne a vykonateľne špecifikovala petit návrhu vo veci samej.

K prieťahom zo strany súdu v predmetnom konaní došlo z dôvodu nedostatočnej

personálnej obsadenosti súdu, ktorý od znovuobnovenia v roku 2008 mal len 7 sudcov, hoci

s ohľadom na veľkosť obvodu mal mať minimálne 15 sudcov. Uvedená skutočnosť mala za

dôsledok to, že v senáte zákonnej sudkyne bolo priemerne okolo 600 vecí v pojednávacej

agende, čo objektívne neumožňovalo sudkyni konať vo všetkých pridelených veciach plynule

a bez prieťahov, prihliadnuc na skutočnosť že sudkyňa konajúca v danej veci vybavuje aj

agendu starostlivosti o maloleté deti, ktorá je prednostná.

Vplyv na plynulosť konania mala aj skutočnosť, že zákonná sudkyňa JUDr. Jana

Tvrdá bola práceneschopná v roku 2012 od apríla do septembra a v roku 2013 od marca do

mája.

Na záver si dovoľujem poukázať na existenciu systémových nedostatkov v oblasti

výkonu spravodlivosti vo vzťahu k dlhodobému nedostatočnému obsadeniu tunajšieho súdu

väčším počtom sudcov, ktoré vedenie súdu či konajúci sudca nemôžu ovplyvniť nástrojmi,

ktorými by samy disponovali na vyriešenie tzv. objektívnych okolností prieťahov v konaní.

Táto skutočnosť bola zohľadnená i schválenou novelou zákona o sídlach a obvodoch súdov,

kde s účinnosťou od 1.5.2013 bol z obvodu tunajšieho súdu odčlenený územný obvod okresu

Hlohovec, čo len z časti prispelo k zníženiu nápadu nových vecí, avšak tunajší súd naďalej

dokončuje aj všetky veci prevzaté z Okresného súdu Trnava od roku 1997 patriace

k územnému obvodu okresu Hlohovec.

Súčasne si dovoľujem poukázať na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR, č. k.

-91 z 20.03.2014, kde disciplinárny senát uznal pri hodnotení prieťahov

v konaniach z hľadiska porušenia povinností sudcu a jeho prípadného disciplinárneho

previnenia, že činnosť každého sudcu má svoje limity a po nikom nemožno požadovať, aby

sa nie krátkodobo, ale trvale, pracovne prepínal, vystavoval sa nezvládnuteľným stresom

a v prospech nadštandardného plnenia pracovných úloh dlhodobo úplne potláčal svoj

súkromný život. Sudca preto nemôže byť uznaný disciplinárne zodpovedným za to, že je

dlhodobo značne vyťažený a v dôsledku toho jednoducho nie je schopný robiť všetky

potrebné úkony bezodkladne tak, ako by zodpovedalo potrebám každého jednotlivého

konania a najmä záujmom účastníkov na čo možno najrýchlejšom rozhodnutí vo veci.

Netrvám na ústnom pojednávaní a súhlasím s tým, aby Ústavný súd SR upustil od

ústneho pojednávania v zmysle ust. , keďže od ústneho

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.“

3.2 Právna zástupkyňa sťažovateľky v reakcii na uvedené vyjadrenie okresného súdu

tiež poukázala na skutkový stav sporu a dodala tieto relevantné skutočnosti:

„V zmysle SR súhlasíme s upustením od

verejného pojednávania. Trváme na dôvodoch uvedených v ústavnej sťažnosti. S vyjadrením

predsedníčky Okresného súdu Piešťany nesúhlasíme, keďže ani v predošlom štádiu a ani

v tomto štádiu konania nie je a nebola vec skutkovo ani právne zložitá (ide o bežnú agendu

prvostupňových súdov).

Obranu Okresného súdu Piešťany spočívajúcu v poukázaní na personálne problémy,

ktoré by mali byť objektívnou príčinou spôsobujúcou prieťahy v konaní, nemožno

akceptovať. I podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR (napr. ,

alebo ) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť

konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania

zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený

subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie

uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku

nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom

konaní. Personálne obsadenie súdu, jeho organizácia, vysoký počet vecí v príslušnom

oddelení alebo optimalizácia súdnictva, teda nie sú dôvodmi pre ktoré by malo byť

ospravedlnené, tolerované a ústavne udržateľné porušovanie základného práva

sťažovateľky podľa SR.

Taktiež nie je možné nereagovať na poukázanie rozhodnutia NSS ČR zo dňa

20.03.2014, č. k. -91. Sťažovateľka nepodala návrh na disciplinárne konanie

voči žiadnemu sudcovi, ale domáha sa ústavnej ochrany porušovania jeho základných práv.

K rozpisu procesných úkonov: Okresný súd Piešťany vo veci nekoná viac ako 4 roky.

Ak predsedníčka súdu uvádza, že sťažovateľka do momentu, než sa dala zastúpiť

advokátkou, nedostatočne zrozumiteľne a vykonateľne špecifikovala petit návrhu vo veci

samej, k tomu uvádzame, že toto obdobie (necelé 2 mesiace) nemá žiaden vplyv na

nečinnosť súdu samotného k pomeru obdobia nečinnosti súdu. Medzi jednotlivými úkonmi

súdu, ktoré môžme považovať za administratívne úkony nevedúce k odstráneniu právnej

neistoty, sú ročné až dvojročné prieťahy, celkovo tak je súd viac ako 4 roky nečinný, resp.

neefektívne činný. Taktiež stojí za zmienku, že počas celého konania nebolo vytýčené ani

jedno pojednávanie.

Každý súd má možnosť a aj povinnosť zabezpečiť napĺňanie SR

v každom konaní a v každom štádiu konania, v opačnom prípade tak súd vytvorí ústavne

netolerovateľné nekonanie vo veci.

Vzhľadom k vyššie uvedenému trváme na podanej ústavnej sťažnosti v plnom rozsahu

a zároveň sťažovateľ upresňuje a uplatňuje si ďalšie trovy právneho zastúpenia súvisiace

s týmto vyjadrením(...)“

4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav

konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. :

Dňa 3. novembra 2011 podala sťažovateľka  z titulu bezdôvodného obohatenia 

proti odporcovi J.S. STYL INTERIER, s miestom podnikania

(ďalej len „odporca), na Okresnom súde Piešťany návrh

na „zaplatenie 2.132,84 € s príslušenstvom“. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn.

a na rozhodnutie bola pridelená sudkyni JUDr. Jane Jarošovej.

Dňa 8. decembra 2011 okresný súd uznesením č. k. -4 vyzval

sťažovateľku na doplnenie neúplného podania.

Dňa 2. januára 2012 sťažovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne

doplnila žalobný návrh.

Dňa 1. júna 2012 bola vec v zmysle opatrenia sp. zn. náhodným

výberom pridelená na ďalšie konanie sudkyni JUDr. Vladimíre Slobodovej z dôvodu viac

ako 6 týždňov trvajúcej práceneschopnosti zákonnej sudkyne.

Dňa 19. júna 2012 okresný súd požiadal Okresné riaditeľstvo Policajného zboru

Trnava o zapožičanie spisu sp. zn. ORP-5447/5-OSV-TT-2004 a ORP-825/PN-TT-2009.

V rovnaký deň bola právna zástupkyňa sťažovateľky vyzvaná na doloženie celého

odborného vyjadrenia znalca dr. .

Dňa 27. júna 2012 bola súdu doručená odpoveď na výzvu zo strany právnej

zástupkyne sťažovateľky.

Dňa 28. júna 2012 boli súdu zaslané zapožičané spisy sp. zn. ORP-5447/5-OSV-TT-

2004 a ORP-825/PN-TT-2009.

Dňa 27. júla 2012 bolo súdu doručené vyjadrenie odporcu k žalobe.

Dňa 5. septembra 2012 bola vec v zmysle opatrenia sp. zn. vrátená

do senátu zákonnej sudkyni JUDr. Jane Tvrdej (predtým Jarošovej).

Dňa 3. októbra 2012 bolo právnej zástupkyni sťažovateľky zaslané vyjadrenie

právneho zástupcu odporcu spolu s výzvou, či na podanom návrhu naďalej trvá.

Dňa 28. októbra 2014 bolo súdu doručené oznámenie od právnej zástupkyne

sťažovateľky.

Dňa 3. novembra 2014 bolo právnemu zástupcovi odporcu zaslané uvedené

vyjadrenie.

Dňa 15. januára 2015 bolo súdu doručené vyjadrenie odporcu k vyjadreniu

sťažovateľky. Toto vyjadrenie bolo v rovnaký deň zaslané právnej zástupkyni sťažovateľky.

Neskôr bol už okresný súd celý rok 2015 nečinný.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmet tohto konania pred ústavným súdom bol vymedzený uznesením ústavného

súdu č. k. -11 o prijatí časti sťažnosti na ďalšie konanie, teda predmetom

tohto konania pred ústavným súdom je posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. „o zaplatenie 2.132,84 € s príslušenstvom“ dochádza

k porušovaniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov(...)

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby

neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím súdu sa vytvára právna istota. Pre splnenie

ústavného práva zaručeného v nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval.

Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa zásadne naplní až

právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia

právnej neistoty ohľadom svojich práv ().

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný

súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií ústavný

súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka

posudzovaného konania nebola závislá od zložitosti veci. Napokon ani predsedníčka

okresného súdu neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali faktickej alebo právnej

zložitosti napadnutého konania.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky

v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť

osobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo

v tomto konaní k zbytočným prieťahom. Je skutočnosťou, že sťažovateľka podala vo veci

nepresný žalobný návrh, vzápätí však požiadala o právnu pomoc a splnomocnená právna

zástupkyňa už spresnila pôvodné podanie sťažovateľky.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a konštatuje, že

okresný súd bol v predmetnej veci bez akýchkoľvek zákonných alebo iných dôvodov

nečinný v podstate celý rok 2015. Okrem toho od 28. júna 2012 až do začiatku roka 2015

bol okresný súd v danej veci neefektívne činný, pretože vykonával vo veci iba

administratívne úkony (zapožičanie spisu, opatrenie o zákonnom sudcovi, zaslanie

stanovísk na vyjadrenie atď., teda úkony, ktoré môže vykonať aj vyšší súdny úradník).

Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou pripomína, že nielen

nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže

zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov (napr. , ).

Okresný súd teda cca tri roky veci nevykonal efektívne úkony smerujúce

k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka počas napadnutého konania

nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovaných článkoch

a dohovoru (pozri napr. ). K prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti

veci ani správania účastníkov konania, ale najmä v dôsledku postupu okresného súdu. Na

skutočnosť, že „k prieťahom zo strany súdu v predmetnom konaní došlo z dôvodu

nedostatočnej personálnej obsadenosti súdu“, na ktorú v danej veci poukázala predsedníčka

okresného súdu, nebolo možné prihliadať. Ústavný súd už v podobných súvislostiach

viackrát vyslovil (pozri napr. a v ňom cit. predchádzajúcu judikatúru ústavného

súdu), že nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa

musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to

len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. v

zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia

umožňujúce prerokovanie veci – a teda vykonanie spravodlivosti – bez zbytočných

prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností, na ktoré

predsedníčka okresného súdu poukazuje, sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či

konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti

pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného

v oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacity

príslušných súdov (pozri napr. ). Okrem uvedeného ústavný súd opakovane

zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľky na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo

porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú

vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nebolo možné prihliadnuť ani na

rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. k. -91

z 20. marca 2014, teda na skutočnosti súvisiace s prípadnou disciplinárnou

nezodpovednosťou zákonného sudcu, na ktoré poukázala predsedníčka okresného súdu

vo svojom vyjadrení (pozri bod I/3.1).

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva zaručeného v dohovoru, tak ako to je uvedené

vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu

podľa a konať vo veci

bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka požadovala priznať finančné zadosťučinenie v sume 4 000 €, pretože

„Neúmerná dĺžka konania pred súdom má(...) dopad najmä na jej psychickú stránku

a absolútnu neistotu, nakoľko do dnešného dňa nie je vo veci rozhodnuté a nemôže byť

uzavretá kapitola v jej živote.“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre

sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné

zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia , ktoré podľa zásad

spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia jej práv, najmä na

výšku uplatnenej pohľadávky („2132,84 € s prísl.“) považuje za primerané vo výške

1 000 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za tri

úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 24. októbra 2014, spísanie ústavnej

sťažnosti z 24. októbra 2014 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu

z 11. decembra 2015). Za dva úkony vykonané v roku 2014 patrí odmena v sume dvakrát po

134 € a režijný paušál dvakrát po 8,04 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2015 patrí

odmena v sume 139,83 € a režijný paušál 8,39 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy

právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú celkove sumu 432,23 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľky

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. januára 2016