Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 616/2015
PDF · 262.67 KB
No categories available
II. ÚS 616/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. januára 2016 v senáte
zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa
Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ,
, zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Peružekom,
Advokátska kancelária, Radlinského 1, Hlohovec, vo veci namietaného porušenia
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného
súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 85/2012 a takto
rozhodol:
1. Okresný súd Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 85/2012 p o r u š i l
základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.
2. Okresnému súdu Piešťany vo veci vedenej pod sp. zn. 13 C 85/2012
p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €
(slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť trovy
konania v sume 432,23 € (slovom štyristotridsaťdva eur a dvadsaťtri centov) na účet JUDr.
Petra Peružeka, Advokátska kancelária, Radlinského 1, Hlohovec, do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 616/2015-7 z 24. septembra 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len
„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
13 C 85/2012 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
Z obsahu sťažnosti vyplynulo najmä, že:
„Žaloba vo veci samej bola podaná dňa 11.12.2012. Následne bolo vo veci podané
odvolanie voči uzneseniu Okresného súdu Piešťany dňa 26.02.2013, nakoľko Okresný súd
Piešťany nevydal predbežné opatrenie. Vo veci bolo vydané Krajským súdom Trnava č. k.
9 Co 128/2013-118 predbežné opatrenie, pričom uvedené bolo vydané dňa 07.05.2013.
Po doručení tohto predbežného opatrenia Okresný súd Piešťany vydal dňa 06.06.2013
uznesenie, ktorým upravil vstup účastníka v III. rade a pripustil zmenu petitu.
Od 06.06.2013 do dňa podania ústavnej sťažnosti už nevykonal súd žiaden úkon. Z tohto
dôvodu sťažovateľ prostredníctvom právneho zástupcu podal dňa 29.01.2014, 12.03.2014,
02.04.2014 a 25.04.2014 sťažnosť na prieťahy v konaní(...) Na urgencie odpovedal
podpredseda Okresného súdu Piešťany dňa 15.05.2014(...), ktorý uviedol, že dohliadne na
vytýčenie termínu pojednávania v predmetnej veci. Napriek tejto okolnosti súd však termín
pojednávania neurčil a ani nevykonal žiaden úkon a z tohto dôvodu sťažovateľ
prostredníctvom svojho právneho zástupcu urgoval dňa 16.09.2014, pričom uvedenú
urgenciu prikladám. Nie je akceptovateľné, aby uvedenú právnu vec nebolo možné
rozhodnúť po uplynutí 2 rokov, pričom ani skutkovo ani vecne nejde o právne zložitú vec.
Opätovne uvádzam, že zo strany sťažovateľa neboli podniknuté žiadne úkony, ktoré by
odôvodňovali vzniknuté prieťahy v predmetnom konaní a uvádzam, že zo strany sťažovateľa
nedošlo k žiadnym prieťahom, nakoľko bol aktívny a svojimi podaniami sa dožadoval
rozhodnutia v uvedenej veci.
Mám za to, že nečinnosťou Okresného súdu Piešťany resp. zdĺhavým rozhodovaním
vo veci 13C 85/2012 došlo k porušeniu článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd a článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v súvislosti s právom
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. (...) Domnievam sa, že takmer 2 ročné
rozhodovanie sporu Okresným súdom Piešťany možno považovať za závažné porušenie
základného práva vyplývajúceho z článku 6 ods. 1 Dohovoru a článku 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky. (...) Keďže dĺžka jednotlivých súdnych konaní nie je v žiadnom zákone
presne vymedzená, aké časové obdobia budú akceptovateľné a aké nie, bude zrejme
závisieť od konkrétnych okolností (Bezichieri z roku 1989, A-164, § 21, Neumeister z roku
1968, A-8, § 24 a Sanchez-Reisse z roku 1986, A-107, § 55). Keďže na dĺžku súdneho
konania a lehoty na jeho skončenie nie sú určené intervaly, musia sa tieto lehoty počítať na
mesiace a nie roky. Nečinnosť súdu resp. nedostatočná rýchlosť konania súdu v tomto
konaní môže mať závažné následky pre sťažovateľa. Takouto nečinnosťou súdu preto
sťažovateľovi môže vzniknúť škoda, ktorú mu nik neuhradí. Uvádzam, že v zmysle
Dohovoru, musí súd poskytovať efektívnu ochranu práv, čo vzhľadom na dĺžku predmetného
súdneho konania sa javí sťažovateľovi ako pohŕdanie jeho právami a slobodami.
Sťažovateľ uvádza, že z dôvodu postupu Okresného súdu Piešťany bolo porušené
právo sťažovateľa na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, nakoľko postupom
Okresného súdu Piešťany vznikli neodôvodnené prieťahy v konaní, a nakoľko niet iného
súdu na území Slovenskej republiky, ktorý by chránil jeho základné právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľ zároveň žiada aj priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
v sume 3 320 Eur z dôvodu porušenia práva na prerokovanie svojej veci bez zbytočných
prieťahov - nedostatočne rýchle konanie Okresného súdu Piešťany, ktoré sťažovateľ
odôvodňuje tým, že v tomto konaní súd nezabezpečil a neposkytol ústavou garantované
právo na súdnu a inú právnu ochranu a ani neodstránil stav právnej neistoty. (...) Uvádzam,
že v uvedenej veci porušovateľ práva od podania žaloby do dnešného dňa nerozhodol
s konečnou platnosťou v predmetnej veci, napriek tomu, že sťažovateľ opakovane namietal
prieťahy v konaní. Ústavný súd SR podľa ustálenej judikatúry prihliadne na intenzitu
porušenia čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 48 ods. 2 ústavy, ktorá bola vysoká, keďže prerástla až
do úplného popretia tohto práva pre sťažovateľa. Zároveň podľa názoru ústavného súdu
priznanie primeraného finančného zadosťučinenia prichádza do úvahy predovšetkým v tých
prípadoch, keď porušenie základného práva alebo slobody nie je už možné napraviť.
Sťažovateľ požaduje, aby porušovateľ nahradil trovy právneho zastúpenia právnemu
zástupcovi sťažovateľa za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2014 (príprava
a prevzatie veci a písomné podanie súdu) a teda priznal odmenu vo sume 284,08 Eur.“
Sťažovateľka napokon navrhuje, aby ústavný súd o jej sťažnosti nálezom takto
rozhodol:
„1. Okresný súd Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 13C 85/2012 porušil právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky.
2. Okresnému súdu Piešťany sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.
13 C 85/2012 konal bez zbytočných prieťahov.
3. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 3320
Eur, ktoré je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto nálezu.
4. sa priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 284,08
Eur, ktorú je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť na účet právneho zástupcu JUDr.
Petra Peružeka do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“
2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:
okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr. 732/15 z 3. novembra 2015
a právny zástupca sťažovateľky stanoviskom k vyjadreniu okresného súdu z 25. novembra
2015.
2.1 Predsedníčka okresného súdu popísala chronológiu úkonov vykonaných súdom
v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:
„(...) Sťažovateľka predmet konania označila ako vrátenie plnenia z neplatnej
zmluvy, pričom návrh podala na miestne nepríslušnom súde spolu s návrhom na nariadenie
predbežného oparenia. Vec bola príslušnému súdu postúpená v priebehu niekoľkých dní.
Zložitosť sporu sa prejavila z dôvodu, že sťažovateľka na začiatku konania nebola
zastúpená advokátom, preto bolo potrebné odstraňovať nedostatky návrhu na nariadenie
predbežného oparenia. Aj návrh vo veci samej bol sťažovateľkou doplňovaný dva krát,
pričom až po prevzatí zastúpenia advokátom podaním doručeným súdu 1.2.2013 bol
dostatočne zrozumiteľne a vykonateľne špecifikovaný petit návrhu, pričom predmetom
konania sa stalo určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, určenie neplatnosti dvoch
kúpnych zmlúv a určenie neplatnosti zmluvy o zabezpečení záväzkov dlžníka prevodom
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Aj okruh účastníkov konania bol doplnený až po
prevzatí zastupovania sťažovateľky advokátom. Až 30.7.2013 (právoplatnosťou uznesenia
o pripustení vstupu odporcu v 3. rade do konania a pripustením zmeny petitu návrhu) boli
odstránené procesné nedostatky návrhu na začatie konania, tak aby súd o podanom návrhu
mohol riadne konať, pričom dovtedy súd riešil aj podaný návrh na nariadenie predbežného
opatrenia.
Rozpis procesných úkonov vo veci 13C/85/2012:
- návrh bol podaný na Okresný súd Trnava dňa 11.12.2012 spolu s návrhom na
nariadenie predbežného opatrenia zákazu nakladania s nehnuteľnosťami,
- dňa 14.12.2012 bol spis postúpený na tunajší súd z dôvodu miestnej príslušnosti
- dňa 19.12.2012 bolo vydané uznesenie, ktorým súd vyzval navrhovateľku na
doplnenie návrhu na nariadenie predbežného oparenia,
- dňa 04.01.2013 bol tunajšiemu súdu doručený dodatok k žalobe,
- dňa 14.01.2013 bol spis predložený vyššiemu súdnemu úradníkovi za účelom
odmietnutia návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
- dňa 15.01.2013 bolo vydané uznesenie, kde súd podanie navrhovateľky, označené
ako návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietol
- dňa 01.02.2013 bolo tunajšiemu súdu doručené odvolanie proti odmietnutiu návrhu
na vydanie predbežného opatrenia
- dňa 01.02.2013 bol zároveň tunajšiemu súdu doručený dodatok č. 2 k žalobe
- dňa 05.02.2013 spis predložený sudkyni na základe doplnenia návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia
- dňa 26.02.2013 bolo vydané uznesenie, kde súd návrh na nariadenie predbežného
opatrenia zamietol
- dňa 20.03.2013 bolo tunajšiemu súdu doručené odvolanie faxom
- dňa 21.03.2013 bolo tunajšiemu súdu doručené odvolanie poštou
- dňa 22.03.2013 bolo vydané uznesenie, kde súd uložil navrhovateľke zaplatiť súdny
poplatok za podané odvolanie
- dňa 22.03.2013 bol spis predložený na Krajský súd v Trnave, za účelom
rozhodnutia o odvolaní navrhovateľky voči uzneseniu 13C/85/2012-94 zo dňa 26.02.2013
- dňa 09.04.2013 bolo vydané uznesenie Krajským súdom Trnava, kde pripustil
zmenu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
- dňa 11.04.2013 bol vyzvaný právny zástupca navrhovateľky Krajským súdom
v Trnave, aby sa vyjadril k ustanoveniu § 44a a 159a OSP
- dňa 07.05.2013 bolo vydané uznesenie Krajským súdom v Trnave, kde zmenil
uznesenie prvostupňového súdu a nariadil predbežné opatrenie do právoplatnosti skončenia
konania vo veci samej
- dňa 16.05.2013 zaslal Krajský súd v Trnave tunajšiemu súdu oznámenie
o chýbajúcej plnej moci pre zástupkyňu navrhovateľky.
- dňa 21.05.2013 bol nahliadnuť do spisu právny zástupca navrhovateľky
- dňa 21.05.2013 bol spísaný úradný záznam, kde bolo zistené, že podanie
navrhovateľky zo dňa 02.01.2013 označené ako dodatok k návrhu na vydanie predbežného
opatrenia nebolo do spisu zažurnalizované, nakoľko sa nachádzalo v rovnopisoch.
- dňa 06.06.2013 bolo vydané opravné uznesenie, čím sa opravovalo záhlavie
uznesenia Okresného súdu Piešťany č. k. 13C/85/2012-23 a č. k. 13C/85/2012-94
- dňa 06.06.2013 bolo vydané uznesenie, kde súd pripustil, aby do konania vstúpil
ako odporca v 3. rade a tiež pripustil zmenu petitu
- dňa 13.06.2013 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť o odstránenie prieťahov
v konaní a vytýčenie pojednávania
- dňa 27.08.2013 bola tunajšiemu súdu doručená urgencia od právneho zástupcu
navrhovateľky
- dňa 30.09.2013 bola tunajšiemu súdu doručená urgencia od právneho zástupcu
navrhovateľky
- dňa 19.11.2015 (zo spisu vyplýva, že správne má byť 19.11.2013, pozn.) bol
žiadaný Okresný súd Trenčín o zaslanie aktuálneho výpisu z Obchodného registra pre
odporcu v 1. rade
- dňa 02.12.2013 bola tunajšiemu súdu doručená urgencia od právneho zástupcu
navrhovateľky
- dňa 03.12.2013 bol tunajšiemu súdu doručený výpis z Obchodného registra pre
ARTKONTI, s.r.o.
- dňa 15.01.2014 bolo navrhovateľovi zaslané poučenie a odporcom v 1. až 3. rade
poučenie spolu s návrhom, aby sa k nemu v lehote 15 dní vyjadrili
- dňa 02.04.2014 bola tunajšiemu súdu doručená urgencia od právneho zástupcu
navrhovateľky
- dňa 25.04.2014 bola tunajšiemu súdu doručená urgencia od právneho zástupcu
navrhovateľky
- dňa 22.03.2013 (zo spisu vyplýva, že správne má byť 22.10.2014, pozn.) bolo
vydané uznesenie, kde súd uložil navrhovateľke zaplatiť súdny poplatok za zmenený návrh
- dňa 20.01.2015 bola tunajšiemu súdu doručená urgencia od právneho zástupcu
navrhovateľky
- dňa 10.2.2015 bol vytýčený termín pojednávania na 29.04.2015,
- dňa 28.04.2015 bolo tunajšiemu súdu emailom doručené ospravedlnenie z neúčasti
na pojednávaní dňa 29.04.2015 od odporcu v 3. rade
- dňa 29.04.2015 bolo pojednávanie odročené na 24.06.2015 za účelom opätovného
predvolania odporcov
- dňa 19.05.2015 bola tunajšiemu súdu zaslaná správa od Obvodného oddelenia
policajného zboru Trenčín, kde uvádzajú, že odporca v 2. rade si prevzal zásielku.
- dňa 24.06.2015 bolo tunajšiemu súdu emailom doručené ospravedlnenie z neúčasti
na pojednávaní dňa 29.04.2015 od odporcu v 3. rade,
- dňa 24.06.2015 sa na pojednávaní vykonalo dokazovanie, bola vypočutá
navrhovateľke a odporca v 2. rade a pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že
právny zástupca navrhovateľky oznámi v lehote 30 ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania
- 29.6.2015 právny zástupca navrhovateľky oznámil návrhy na vypočutie svedkov
s uvedením ich údajov a žiadal vypočuť štatutárneho zástupcu odporcu v 1. rade a odporcu
v 3. rade.
Sťažovateľka do momentu, než sa dala zastúpiť advokátom, nedostatočne
zrozumiteľne a vykonateľne špecifikovala petit návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia aj petit návrhu vo veci samej s ohľadom na skutočnosť, že vo veci samej sa
domáhala štyroch rôznych určení.
K prieťahom zo strany súdu v predmetnom konaní došlo z dôvodu nedostatočnej
personálnej obsadenosti súdu, ktorý od znovuobnovenia v roku 2008 mal len 7 sudcov, hoci
s ohľadom na veľkosť obvodu mal mať minimálne 15 sudcov. Uvedená skutočnosť mala za
dôsledok to, že v senáte zákonnej sudkyne bolo priemerne okolo 600 vecí v pojednávacej
agende, čo objektívne neumožňovalo sudkyni konať vo všetkých pridelených veciach plynule
a bez prieťahov, prihliadnuc na skutočnosť, že sudkyňa konajúca v danej veci vybavuje aj
agendu starostlivosti o maloleté deti, ktorá je prednostná.
Vplyv na plynulosť konania mala aj skutočnosť, že zákonná sudkyňa JUDr. Jana
Tvrdá bola v roku 2013 od marca do mája práceneschopná.
Na záver si dovoľujem poukázať na existenciu systémových nedostatkov v oblasti
výkonu spravodlivosti vo vzťahu k dlhodobému nedostatočnému obsadeniu tunajšieho súdu
väčším počtom sudcov, ktoré vedenie súdu či konajúci sudca nemôžu ovplyvniť nástrojmi,
ktorými by samy disponovali na vyriešenie tzv. objektívnych okolnosti prieťahov v konaní.
Táto skutočnosť bola zohľadnená i schválenou novelou zákona o sídlach a obvodoch súdov,
kde s účinnosťou od 1.5.2013 bol z obvodu tunajšieho súdu odčlenený územný obvod okresu
Hlohovec, čo len z časti prispelo k zníženiu nápadu nových vecí, avšak tunajší súd naďalej
dokončuje aj všetky veci prevzaté z Okresného súdu Trnava od roku 1997 patriace
k územnému obvodu okresu Hlohovec.
Súčasne si dovoľujem poukázať na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR, č. k
16 Kss 9/2013-91 z 20.03.2014, kde disciplinárny senát uznal pri hodnotení prieťahov
v konaniach z hľadiska porušenia povinnosti sudcu a jeho prípadného disciplinárneho
previnenia, že činnosť každého sudcu má svoje limity a po nikom nemožno požadovať, aby
sa nie krátkodobo, ale trvale, pracovne prepínal, vystavoval sa nezvládnuteľným stresom
a v prospech nadštandardného plnenia pracovných úloh dlhodobo úplne potláčal svoj
súkromný život. Sudca preto nemôže byť uznaný disciplinárne zodpovedným za to, že je
dlhodobo značne vyťažený a v dôsledku toho jednoducho nie je schopný robiť všetky
potrebné úkony bezodkladne tak, ako by zodpovedalo potrebám každého jednotlivého
konania a najmä záujmom účastníkov na čo možno najrýchlejšom rozhodnutí vo veci.
Netrvám na ústnom pojednávaní a súhlasím s tým, aby Ústavný súd SR upustil od
ústneho pojednávania v zmysle ust. § 30 ods.2 zákona o ústavnom súde, keďže od ústneho
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.“
2.2 Právny zástupca sťažovateľky v reakcii na uvedené vyjadrenie okresného súdu
dodal tieto relevantné skutočnosti:
„Dolu podpísaný JUDr. Peter Peružek, advokát ako právny zástupca sťažovateľky
uvádzam, že súhlasím, aby sa upustilo od ústneho prejednania veci.
K prípisu Okresného súdu Piešťany uvádzam, že súd nespochybnil, že v predmetnom konaní
nastali prieťahy, ktoré v podstate odôvodnil tým, že Okresný súd Piešťany je personálne
poddimenzovaný. Z prehľadu úkonov vyplynulo, že od 30.07.2013 v podstate súd nevykonal
do dňa podania sťažnosti ani jedno pojednávanie. Záverom dodávam, že od 29.06.2015 do
dňa vyhotovenia tohto písomného vyjadrenia súd napriek písomnej špecifikácii svedkov
doteraz nevytýčil termín pojednávania a teda opätovne nastávajú prieťahy v konaní.“
3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
4. Pokiaľ ide o chronológiu úkonov okresného súdu v napadnutom konaní, ktoré
popísala predsedníčka súdu a sú uvedené v bode I/2.1 tohto nálezu, rovnaké relevantné
skutočnosti zistil aj ústavný súd z obsahu zapožičaného súvisiaceho spisu, túto chronológiu
nespochybnila ani sťažovateľka v stanovisku svojho právneho zástupcu, preto ústavný súd
opomenul duplicitné opísanie týchto úkonov, keďže skutkové okolnosti danej veci sa
spornými nestali.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Predmetom tohto konania pred ústavným súdom bolo posúdenie toho, či postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 85/2012 dochádza k porušovaniu
základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov(...)
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby
neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím súdu sa vytvára právna istota. Pre splnenie
ústavného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval.
Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa zásadne naplní až
právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia
právnej neistoty ohľadom svojich práv (II. ÚS 26/95).
Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou pripomína, že nielen
nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže
zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov (napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09).
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný
súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre
sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný
súd postupoval aj v danom prípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka
posudzovaného konania do januára 2013 bola skutočne ovplyvnená po skutkovej stránke
nekvalifikovaným návrhom, tak ako na to poukázala aj predsedníčka okresného súdu,
pričom ústavný súd na túto skutočnosť prihliadol pri úvahe o výške finančného
zadosťučinenia. Neskôr však postup súdu nebol závislý od skutkovej zložitosti veci.
Po právnej stránke možno danú vec považovať za štandardnú, nijako sa nevymykajúcu
bežnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky
v preskúmavanej veci, ústavný súd už po januári 2013 nezistil žiadnu významnú okolnosť,
ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých
dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom. Pokiaľ sťažovateľka podala vo veci
nepresný žalobný návrh, v januári 2013 požiadala o právnu pomoc, a splnomocnený právny
zástupca už bol súčinný s okresným súdom.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a konštatuje, že
okresný súd bol v predmetnej veci od 6. júna 2013 do 10. februára 2015 jednak nečinný,
alebo neefektívne činný, pretože vykonával úkony, ktoré nesmerovali k odstráneniu právnej
neistoty sťažovateľky. Okresný súd teda minimálne 30 mesiacov vo veci nevykonal
efektívne úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka počas
napadnutého konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovaných
článkoch ústavy a dohovoru (pozri napr. I. ÚS 41/02). K prieťahom pritom iba
v počiatočnom štádiu konania došlo v dôsledku zložitosti veci (nekvalifikované podanie
sťažovateľky), ale najmä v dôsledku postupu okresného súdu. Na skutočnosť, že
„k prieťahom zo strany súdu v predmetnom konaní došlo z dôvodu nedostatočnej
personálnej obsadenosti súdu“, na ktorú v danej veci poukázala predsedníčka okresného
súdu, nebolo možné prihliadať. Ústavný súd už v podobných súvislostiach viackrát vyslovil
(pozri napr. I. ÚS 23/03 a v ňom cit. predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu), že
nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí
zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len
v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2
zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia
umožňujúce prerokovanie veci – a teda vykonanie spravodlivosti – bez zbytočných
prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností, na ktoré
predsedníčka okresného súdu poukazuje, sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či
konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti
pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacity
príslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03). Okrem uvedeného ústavný súd opakovane
zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené
činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto
pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nebolo možné prihliadnuť ani na rozhodnutie
Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. k. 16 Kss 9/2013-91 z 20. marca 2014,
teda na skutočnosti súvisiace s prípadnou disciplinárnou nezodpovednosťou zákonného
sudcu, na ktoré poukázala predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení.
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva
sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené
vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.
4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany
sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci
bez zbytočných prieťahov.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľka požadovala priznať finančné zadosťučinenie v sume 3 320 € „z dôvodu
porušenia práva na prerokovanie svojej veci bez zbytočných prieťahov - nedostatočne
rýchle konanie Okresného súdu Piešťany, ktoré sťažovateľ odôvodňuje tým, že v tomto
konaní súd nezabezpečil a neposkytol ústavou garantované právo na súdnu a inú právnu
ochranu a ani neodstránil stav právnej neistoty“.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre
sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné
zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad
spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia jej práv, ako aj na
jej podiel na predĺžení konania v jeho počiatočnom štádiu považuje za primerané vo výške
1 000 €.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 3.
6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri
úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 19. septembra 2014, spísanie
ústavnej sťažnosti z 19. septembra 2014 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu
z 25. novembra 2015). Za dva úkony vykonané v roku 2014 patrí odmena v sume dvakrát
po 134 € a režijný paušál dvakrát po 8,04 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2015 patrí
odmena v sume 139,83 € a režijný paušál 8,39 € (v zmysle § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy
právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú celkove sumu 432,23 €.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľky
rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 21. januára 2016