Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 616/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. januára 2016 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa

Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ,

, zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Peružekom,

Advokátska kancelária, Radlinského 1, Hlohovec, vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v a právo na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

2. Okresnému súdu Piešťany vo veci vedenej pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €

(slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 432,23 € (slovom štyristotridsaťdva eur a dvadsaťtri centov) na účet JUDr.

Petra Peružeka, Advokátska kancelária, Radlinského 1, Hlohovec, do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-7 z 24. septembra 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

Z obsahu sťažnosti vyplynulo najmä, že:

„Žaloba vo veci samej bola podaná dňa 11.12.2012. Následne bolo vo veci podané

odvolanie voči uzneseniu Okresného súdu Piešťany dňa 26.02.2013, nakoľko Okresný súd

Piešťany nevydal predbežné opatrenie. Vo veci bolo vydané Krajským súdom Trnava č. k.

-118 predbežné opatrenie, pričom uvedené bolo vydané dňa 07.05.2013.

Po doručení tohto predbežného opatrenia Okresný súd Piešťany vydal dňa 06.06.2013

uznesenie, ktorým upravil vstup účastníka v III. rade a pripustil zmenu petitu.

Od 06.06.2013 do dňa podania ústavnej sťažnosti už nevykonal súd žiaden úkon. Z tohto

dôvodu sťažovateľ prostredníctvom právneho zástupcu podal dňa 29.01.2014, 12.03.2014,

02.04.2014 a 25.04.2014 sťažnosť na prieťahy v konaní(...) Na urgencie odpovedal

podpredseda Okresného súdu Piešťany dňa 15.05.2014(...), ktorý uviedol, že dohliadne na

vytýčenie termínu pojednávania v predmetnej veci. Napriek tejto okolnosti súd však termín

pojednávania neurčil a ani nevykonal žiaden úkon a z tohto dôvodu sťažovateľ

prostredníctvom svojho právneho zástupcu urgoval dňa 16.09.2014, pričom uvedenú

urgenciu prikladám. Nie je akceptovateľné, aby uvedenú právnu vec nebolo možné

rozhodnúť po uplynutí 2 rokov, pričom ani skutkovo ani vecne nejde o právne zložitú vec.

Opätovne uvádzam, že zo strany sťažovateľa neboli podniknuté žiadne úkony, ktoré by

odôvodňovali vzniknuté prieťahy v predmetnom konaní a uvádzam, že zo strany sťažovateľa

nedošlo k žiadnym prieťahom, nakoľko bol aktívny a svojimi podaniami sa dožadoval

rozhodnutia v uvedenej veci.

Mám za to, že nečinnosťou Okresného súdu Piešťany resp. zdĺhavým rozhodovaním

vo veci došlo k porušeniu článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a článku 48 ods. 2 v súvislosti s právom

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. (...) Domnievam sa, že takmer 2 ročné

rozhodovanie sporu Okresným súdom Piešťany možno považovať za závažné porušenie

základného práva vyplývajúceho z článku 6 ods. 1 Dohovoru a článku 48 ods. 2

Slovenskej republiky. (...) Keďže dĺžka jednotlivých súdnych konaní nie je v žiadnom zákone

presne vymedzená, aké časové obdobia budú akceptovateľné a aké nie, bude zrejme

závisieť od konkrétnych okolností (Bezichieri z roku 1989, A-164, § 21, Neumeister z roku

1968, A-8, § 24 a Sanchez-Reisse z roku 1986, A-107, § 55). Keďže na dĺžku súdneho

konania a lehoty na jeho skončenie nie sú určené intervaly, musia sa tieto lehoty počítať na

mesiace a nie roky. Nečinnosť súdu resp. nedostatočná rýchlosť konania súdu v tomto

konaní môže mať závažné následky pre sťažovateľa. Takouto nečinnosťou súdu preto

sťažovateľovi môže vzniknúť škoda, ktorú mu nik neuhradí. Uvádzam, že v zmysle

Dohovoru, musí súd poskytovať efektívnu ochranu práv, čo vzhľadom na dĺžku predmetného

súdneho konania sa javí sťažovateľovi ako pohŕdanie jeho právami a slobodami.

Sťažovateľ uvádza, že z dôvodu postupu Okresného súdu Piešťany bolo porušené

právo sťažovateľa na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa Slovenskej

republiky právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, nakoľko postupom

Okresného súdu Piešťany vznikli neodôvodnené prieťahy v konaní, a nakoľko niet iného

súdu na území Slovenskej republiky, ktorý by chránil jeho základné právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ zároveň žiada aj priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

v sume 3 320 Eur z dôvodu porušenia práva na prerokovanie svojej veci bez zbytočných

prieťahov - nedostatočne rýchle konanie Okresného súdu Piešťany, ktoré sťažovateľ

odôvodňuje tým, že v tomto konaní súd nezabezpečil a neposkytol garantované

právo na súdnu a inú právnu ochranu a ani neodstránil stav právnej neistoty. (...) Uvádzam,

že v uvedenej veci porušovateľ práva od podania žaloby do dnešného dňa nerozhodol

s konečnou platnosťou v predmetnej veci, napriek tomu, že sťažovateľ opakovane namietal

prieťahy v konaní. Ústavný súd SR podľa ustálenej judikatúry prihliadne na intenzitu

porušenia dohovoru a , ktorá bola vysoká, keďže prerástla až

do úplného popretia tohto práva pre sťažovateľa. Zároveň podľa názoru ústavného súdu

priznanie primeraného finančného zadosťučinenia prichádza do úvahy predovšetkým v tých

prípadoch, keď porušenie základného práva alebo slobody nie je už možné napraviť.

Sťažovateľ požaduje, aby porušovateľ nahradil trovy právneho zastúpenia právnemu

zástupcovi sťažovateľa za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2014 (príprava

a prevzatie veci a písomné podanie súdu) a teda priznal odmenu vo sume 284,08 Eur.“

Sťažovateľka napokon navrhuje, aby ústavný súd o jej sťažnosti nálezom takto

rozhodol:

„1. Okresný súd Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. porušil právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa

Slovenskej republiky.

2. Okresnému súdu Piešťany sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 3320

Eur, ktoré je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

4. sa priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 284,08

Eur, ktorú je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť na účet právneho zástupcu JUDr.

Petra Peružeka do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:

okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr. 732/15 z 3. novembra 2015

a právny zástupca sťažovateľky stanoviskom k vyjadreniu okresného súdu z 25. novembra

2015.

2.1 Predsedníčka okresného súdu popísala chronológiu úkonov vykonaných súdom

v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:

„(...) Sťažovateľka predmet konania označila ako vrátenie plnenia z neplatnej

zmluvy, pričom návrh podala na miestne nepríslušnom súde spolu s návrhom na nariadenie

predbežného oparenia. Vec bola príslušnému súdu postúpená v priebehu niekoľkých dní.

Zložitosť sporu sa prejavila z dôvodu, že sťažovateľka na začiatku konania nebola

zastúpená advokátom, preto bolo potrebné odstraňovať nedostatky návrhu na nariadenie

predbežného oparenia. Aj návrh vo veci samej bol sťažovateľkou doplňovaný dva krát,

pričom až po prevzatí zastúpenia advokátom podaním doručeným súdu 1.2.2013 bol

dostatočne zrozumiteľne a vykonateľne špecifikovaný petit návrhu, pričom predmetom

konania sa stalo určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, určenie neplatnosti dvoch

kúpnych zmlúv a určenie neplatnosti zmluvy o zabezpečení záväzkov dlžníka prevodom

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Aj okruh účastníkov konania bol doplnený až po

prevzatí zastupovania sťažovateľky advokátom. Až 30.7.2013 (právoplatnosťou uznesenia

o pripustení vstupu odporcu v 3. rade do konania a pripustením zmeny petitu návrhu) boli

odstránené procesné nedostatky návrhu na začatie konania, tak aby súd o podanom návrhu

mohol riadne konať, pričom dovtedy súd riešil aj podaný návrh na nariadenie predbežného

opatrenia.

Rozpis procesných úkonov vo veci :

- návrh bol podaný na Okresný súd Trnava dňa 11.12.2012 spolu s návrhom na

nariadenie predbežného opatrenia zákazu nakladania s nehnuteľnosťami,

- dňa 14.12.2012 bol spis postúpený na tunajší súd z dôvodu miestnej príslušnosti

- dňa 19.12.2012 bolo vydané uznesenie, ktorým súd vyzval navrhovateľku na

doplnenie návrhu na nariadenie predbežného oparenia,

- dňa 04.01.2013 bol tunajšiemu súdu doručený dodatok k žalobe,

- dňa 14.01.2013 bol spis predložený vyššiemu súdnemu úradníkovi za účelom

odmietnutia návrhu na nariadenie predbežného opatrenia

- dňa 15.01.2013 bolo vydané uznesenie, kde súd podanie navrhovateľky, označené

ako návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietol

- dňa 01.02.2013 bolo tunajšiemu súdu doručené odvolanie proti odmietnutiu návrhu

na vydanie predbežného opatrenia

- dňa 01.02.2013 bol zároveň tunajšiemu súdu doručený dodatok č. 2 k žalobe

- dňa 05.02.2013 spis predložený sudkyni na základe doplnenia návrhu na

nariadenie predbežného opatrenia

- dňa 26.02.2013 bolo vydané uznesenie, kde súd návrh na nariadenie predbežného

opatrenia zamietol

- dňa 20.03.2013 bolo tunajšiemu súdu doručené odvolanie faxom

- dňa 21.03.2013 bolo tunajšiemu súdu doručené odvolanie poštou

- dňa 22.03.2013 bolo vydané uznesenie, kde súd uložil navrhovateľke zaplatiť súdny

poplatok za podané odvolanie

- dňa 22.03.2013 bol spis predložený na Krajský súd v Trnave, za účelom

rozhodnutia o odvolaní navrhovateľky voči uzneseniu -94 zo dňa 26.02.2013

- dňa 09.04.2013 bolo vydané uznesenie Krajským súdom Trnava, kde pripustil

zmenu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia

- dňa 11.04.2013 bol vyzvaný právny zástupca navrhovateľky Krajským súdom

v Trnave, aby sa vyjadril k ustanoveniu a 159a

- dňa 07.05.2013 bolo vydané uznesenie Krajským súdom v Trnave, kde zmenil

uznesenie prvostupňového súdu a nariadil predbežné opatrenie do právoplatnosti skončenia

konania vo veci samej

- dňa 16.05.2013 zaslal Krajský súd v Trnave tunajšiemu súdu oznámenie

o chýbajúcej plnej moci pre zástupkyňu navrhovateľky.

- dňa 21.05.2013 bol nahliadnuť do spisu právny zástupca navrhovateľky

- dňa 21.05.2013 bol spísaný úradný záznam, kde bolo zistené, že podanie

navrhovateľky zo dňa 02.01.2013 označené ako dodatok k návrhu na vydanie predbežného

opatrenia nebolo do spisu zažurnalizované, nakoľko sa nachádzalo v rovnopisoch.

- dňa 06.06.2013 bolo vydané opravné uznesenie, čím sa opravovalo záhlavie

uznesenia Okresného súdu Piešťany č. k. -23 a č. k. -94

- dňa 06.06.2013 bolo vydané uznesenie, kde súd pripustil, aby do konania vstúpil

ako odporca v 3. rade a tiež pripustil zmenu petitu

- dňa 13.06.2013 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť o odstránenie prieťahov

v konaní a vytýčenie pojednávania

- dňa 27.08.2013 bola tunajšiemu súdu doručená urgencia od právneho zástupcu

navrhovateľky

- dňa 30.09.2013 bola tunajšiemu súdu doručená urgencia od právneho zástupcu

navrhovateľky

- dňa 19.11.2015 (zo spisu vyplýva, že správne má byť 19.11.2013, pozn.) bol

žiadaný Okresný súd Trenčín o zaslanie aktuálneho výpisu z Obchodného registra pre

odporcu v 1. rade

- dňa 02.12.2013 bola tunajšiemu súdu doručená urgencia od právneho zástupcu

navrhovateľky

- dňa 03.12.2013 bol tunajšiemu súdu doručený výpis z Obchodného registra pre

ARTKONTI, s.r.o.

- dňa 15.01.2014 bolo navrhovateľovi zaslané poučenie a odporcom v 1. až 3. rade

poučenie spolu s návrhom, aby sa k nemu v lehote 15 dní vyjadrili

- dňa 02.04.2014 bola tunajšiemu súdu doručená urgencia od právneho zástupcu

navrhovateľky

- dňa 25.04.2014 bola tunajšiemu súdu doručená urgencia od právneho zástupcu

navrhovateľky

- dňa 22.03.2013 (zo spisu vyplýva, že správne má byť 22.10.2014, pozn.) bolo

vydané uznesenie, kde súd uložil navrhovateľke zaplatiť súdny poplatok za zmenený návrh

- dňa 20.01.2015 bola tunajšiemu súdu doručená urgencia od právneho zástupcu

navrhovateľky

- dňa 10.2.2015 bol vytýčený termín pojednávania na 29.04.2015,

- dňa 28.04.2015 bolo tunajšiemu súdu emailom doručené ospravedlnenie z neúčasti

na pojednávaní dňa 29.04.2015 od odporcu v 3. rade

- dňa 29.04.2015 bolo pojednávanie odročené na 24.06.2015 za účelom opätovného

predvolania odporcov

- dňa 19.05.2015 bola tunajšiemu súdu zaslaná správa od Obvodného oddelenia

policajného zboru Trenčín, kde uvádzajú, že odporca v 2. rade si prevzal zásielku.

- dňa 24.06.2015 bolo tunajšiemu súdu emailom doručené ospravedlnenie z neúčasti

na pojednávaní dňa 29.04.2015 od odporcu v 3. rade,

- dňa 24.06.2015 sa na pojednávaní vykonalo dokazovanie, bola vypočutá

navrhovateľke a odporca v 2. rade a pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že

právny zástupca navrhovateľky oznámi v lehote 30 ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania

- 29.6.2015 právny zástupca navrhovateľky oznámil návrhy na vypočutie svedkov

s uvedením ich údajov a žiadal vypočuť štatutárneho zástupcu odporcu v 1. rade a odporcu

v 3. rade.

Sťažovateľka do momentu, než sa dala zastúpiť advokátom, nedostatočne

zrozumiteľne a vykonateľne špecifikovala petit návrhu na nariadenie predbežného

opatrenia aj petit návrhu vo veci samej s ohľadom na skutočnosť, že vo veci samej sa

domáhala štyroch rôznych určení.

K prieťahom zo strany súdu v predmetnom konaní došlo z dôvodu nedostatočnej

personálnej obsadenosti súdu, ktorý od znovuobnovenia v roku 2008 mal len 7 sudcov, hoci

s ohľadom na veľkosť obvodu mal mať minimálne 15 sudcov. Uvedená skutočnosť mala za

dôsledok to, že v senáte zákonnej sudkyne bolo priemerne okolo 600 vecí v pojednávacej

agende, čo objektívne neumožňovalo sudkyni konať vo všetkých pridelených veciach plynule

a bez prieťahov, prihliadnuc na skutočnosť, že sudkyňa konajúca v danej veci vybavuje aj

agendu starostlivosti o maloleté deti, ktorá je prednostná.

Vplyv na plynulosť konania mala aj skutočnosť, že zákonná sudkyňa JUDr. Jana

Tvrdá bola v roku 2013 od marca do mája práceneschopná.

Na záver si dovoľujem poukázať na existenciu systémových nedostatkov v oblasti

výkonu spravodlivosti vo vzťahu k dlhodobému nedostatočnému obsadeniu tunajšieho súdu

väčším počtom sudcov, ktoré vedenie súdu či konajúci sudca nemôžu ovplyvniť nástrojmi,

ktorými by samy disponovali na vyriešenie tzv. objektívnych okolnosti prieťahov v konaní.

Táto skutočnosť bola zohľadnená i schválenou novelou zákona o sídlach a obvodoch súdov,

kde s účinnosťou od 1.5.2013 bol z obvodu tunajšieho súdu odčlenený územný obvod okresu

Hlohovec, čo len z časti prispelo k zníženiu nápadu nových vecí, avšak tunajší súd naďalej

dokončuje aj všetky veci prevzaté z Okresného súdu Trnava od roku 1997 patriace

k územnému obvodu okresu Hlohovec.

Súčasne si dovoľujem poukázať na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR, č. k

-91 z 20.03.2014, kde disciplinárny senát uznal pri hodnotení prieťahov

v konaniach z hľadiska porušenia povinnosti sudcu a jeho prípadného disciplinárneho

previnenia, že činnosť každého sudcu má svoje limity a po nikom nemožno požadovať, aby

sa nie krátkodobo, ale trvale, pracovne prepínal, vystavoval sa nezvládnuteľným stresom

a v prospech nadštandardného plnenia pracovných úloh dlhodobo úplne potláčal svoj

súkromný život. Sudca preto nemôže byť uznaný disciplinárne zodpovedným za to, že je

dlhodobo značne vyťažený a v dôsledku toho jednoducho nie je schopný robiť všetky

potrebné úkony bezodkladne tak, ako by zodpovedalo potrebám každého jednotlivého

konania a najmä záujmom účastníkov na čo možno najrýchlejšom rozhodnutí vo veci.

Netrvám na ústnom pojednávaní a súhlasím s tým, aby Ústavný súd SR upustil od

ústneho pojednávania v zmysle ust. , keďže od ústneho

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.“

2.2 Právny zástupca sťažovateľky v reakcii na uvedené vyjadrenie okresného súdu

dodal tieto relevantné skutočnosti:

„Dolu podpísaný JUDr. Peter Peružek, advokát ako právny zástupca sťažovateľky

uvádzam, že súhlasím, aby sa upustilo od ústneho prejednania veci.

K prípisu Okresného súdu Piešťany uvádzam, že súd nespochybnil, že v predmetnom konaní

nastali prieťahy, ktoré v podstate odôvodnil tým, že Okresný súd Piešťany je personálne

poddimenzovaný. Z prehľadu úkonov vyplynulo, že od 30.07.2013 v podstate súd nevykonal

do dňa podania sťažnosti ani jedno pojednávanie. Záverom dodávam, že od 29.06.2015 do

dňa vyhotovenia tohto písomného vyjadrenia súd napriek písomnej špecifikácii svedkov

doteraz nevytýčil termín pojednávania a teda opätovne nastávajú prieťahy v konaní.“

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

4. Pokiaľ ide o chronológiu úkonov okresného súdu v napadnutom konaní, ktoré

popísala predsedníčka súdu a sú uvedené v bode I/2.1 tohto nálezu, rovnaké relevantné

skutočnosti zistil aj ústavný súd z obsahu zapožičaného súvisiaceho spisu, túto chronológiu

nespochybnila ani sťažovateľka v stanovisku svojho právneho zástupcu, preto ústavný súd

opomenul duplicitné opísanie týchto úkonov, keďže skutkové okolnosti danej veci sa

spornými nestali.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom tohto konania pred ústavným súdom bolo posúdenie toho, či postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. dochádza k porušovaniu

základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov(...)

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby

neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím súdu sa vytvára právna istota. Pre splnenie

ústavného práva zaručeného v nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval.

Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa zásadne naplní až

právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia

právnej neistoty ohľadom svojich práv ().

Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou pripomína, že nielen

nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže

zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov (napr. , ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný

súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií ústavný

súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka

posudzovaného konania do januára 2013 bola skutočne ovplyvnená po skutkovej stránke

nekvalifikovaným návrhom, tak ako na to poukázala aj predsedníčka okresného súdu,

pričom ústavný súd na túto skutočnosť prihliadol pri úvahe o výške finančného

zadosťučinenia. Neskôr však postup súdu nebol závislý od skutkovej zložitosti veci.

Po právnej stránke možno danú vec považovať za štandardnú, nijako sa nevymykajúcu

bežnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky

v preskúmavanej veci, ústavný súd už po januári 2013 nezistil žiadnu významnú okolnosť,

ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých

dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom. Pokiaľ sťažovateľka podala vo veci

nepresný žalobný návrh, v januári 2013 požiadala o právnu pomoc, a splnomocnený právny

zástupca už bol súčinný s okresným súdom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a konštatuje, že

okresný súd bol v predmetnej veci od 6. júna 2013 do 10. februára 2015 jednak nečinný,

alebo neefektívne činný, pretože vykonával úkony, ktoré nesmerovali k odstráneniu právnej

neistoty sťažovateľky. Okresný súd teda minimálne 30 mesiacov vo veci nevykonal

efektívne úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka počas

napadnutého konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovaných

článkoch a dohovoru (pozri napr. ). K prieťahom pritom iba

v počiatočnom štádiu konania došlo v dôsledku zložitosti veci (nekvalifikované podanie

sťažovateľky), ale najmä v dôsledku postupu okresného súdu. Na skutočnosť, že

„k prieťahom zo strany súdu v predmetnom konaní došlo z dôvodu nedostatočnej

personálnej obsadenosti súdu“, na ktorú v danej veci poukázala predsedníčka okresného

súdu, nebolo možné prihliadať. Ústavný súd už v podobných súvislostiach viackrát vyslovil

(pozri napr. a v ňom cit. predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu), že

nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí

zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len

v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. v

zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia

umožňujúce prerokovanie veci – a teda vykonanie spravodlivosti – bez zbytočných

prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností, na ktoré

predsedníčka okresného súdu poukazuje, sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či

konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti

pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného

v oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacity

príslušných súdov (pozri napr. ). Okrem uvedeného ústavný súd opakovane

zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené

činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto

pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nebolo možné prihliadnuť ani na rozhodnutie

Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. k. -91 z 20. marca 2014,

teda na skutočnosti súvisiace s prípadnou disciplinárnou nezodpovednosťou zákonného

sudcu, na ktoré poukázala predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva zaručeného v dohovoru, tak ako to je uvedené

vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu

podľa a konať vo veci

bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka požadovala priznať finančné zadosťučinenie v sume 3 320 € „z dôvodu

porušenia práva na prerokovanie svojej veci bez zbytočných prieťahov - nedostatočne

rýchle konanie Okresného súdu Piešťany, ktoré sťažovateľ odôvodňuje tým, že v tomto

konaní súd nezabezpečil a neposkytol garantované právo na súdnu a inú právnu

ochranu a ani neodstránil stav právnej neistoty“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre

sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné

zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia , ktoré podľa zásad

spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia jej práv, ako aj na

jej podiel na predĺžení konania v jeho počiatočnom štádiu považuje za primerané vo výške

1 000 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri

úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 19. septembra 2014, spísanie

ústavnej sťažnosti z 19. septembra 2014 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu

z 25. novembra 2015). Za dva úkony vykonané v roku 2014 patrí odmena v sume dvakrát

po 134 € a režijný paušál dvakrát po 8,04 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2015 patrí

odmena v sume 139,83 € a režijný paušál 8,39 € (v zmysle § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy

právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú celkove sumu 432,23 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľky

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. januára 2016