Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 53/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. februára 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpenej

advokátkou JUDr. Ivanou Kirešovou, Zombova 1298/9, Košice, vo veci namietaného

porušenia základných práv podľa a

a práv podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd uznesením Krajského súdu

v Prešove sp. zn. zo 14. októbra 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. decembra

2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného

porušenia jej základných práv podľa a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k dohovoru (ďalej len

„dodatkový protokol“) uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. zo 14. októbra 2015 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa stala vlastníčkou rodinného

domu č. v obci (ďalej aj „nehnuteľnosť“) na základe kúpnej zmluvy, ktorú

uzatvorila so svojím synom Martinom (ďalej len „obdarovaný“) v apríli 2014. Tento

nadobudol vlastníctvo k časti predmetnej nehnuteľnosti na základe darovacej zmluvy

z 29. novembra 1999 uzatvorenej medzi (ďalej len „navrhovateľka“),

ktorá je matkou sťažovateľky, a ďalšou podielovou spoluvlastníčkou. Obdarovaný sa stal

výlučným vlastníkom nehnuteľnosti na základe ďalšej darovacej zmluvy z 29. marca 2004

uzatvorenou s ďalšou podielovou spoluvlastníčkou. Ešte v prvej darovacej zmluve sa

zmluvné strany dohodli, že obdarovaný poskytne navrhovateľke bezplatné bývanie

a užívanie na podieloch darovaných nehnuteľností uvedených v predmete darovacej zmluvy

v podobe vecného bremena.

Keďže vzťahy medzi navrhovateľkou a sťažovateľkou v súvislosti s užívaním

predmetnej nehnuteľnosti sa narušili a navrhovateľka zistila, že v evidencii nehnuteľnosti

nie je zapísané vecné bremeno dojednané v darovacej zmluve z 29. novembra 1999,

návrhom na vydanie predbežného opatrenia z 24. júna 2015 sa navrhovateľka domáhala

na Okresnom súde Bardejov (ďalej len „okresný súd“) voči sťažovateľke ako odporkyni

vydania predbežného opatrenia, ktorým by jej súd uložil, aby umožnila navrhovateľke vstup

do domu v obci , ako aj užívanie časti domu s prísl., tak ako to bolo

pred 11. aprílom 2015. Zároveň navrhovateľka iniciovala na okresnom súdu

proti obdarovanému konanie o vrátení daru (predmetnej nehnuteľnosti), ktoré je vedené

pod sp. zn. .

Okresný súd uznesením sp. zn. zo 7. júla 2015 (ďalej len „uznesenie

okresného súdu o nariadení predbežného opatrenia“) návrhu navrhovateľky vyhovel

a rozhodol o nariadení predbežného opatrenia, ktorým uložil sťažovateľke povinnosť

umožniť navrhovateľke užívanie ,,časti domu súp. č. v obci za stavu, ako tomu

bolo pred 11.04. 2015, ako aj za účelom prevzatia osobných vecí navrhovateľkou“.

Proti uzneseniu okresného súdu o nariadení predbežného opatrenia podala

sťažovateľka odvolanie. Predmetom jej odvolacích námietok bola neurčitosť výroku

uznesenia okresného súdu, čo sa týka rozsahu povinnosti uloženej sťažovateľke („umožniť

užívanie časti domu... ako to bolo pred 11. aprílom 2015“).

2

O predmetnom odvolaní sťažovateľky rozhodol krajský súd sťažnosťou napadnutým

uznesením, ktorým jej uložil, aby umožnila navrhovateľke užívanie nehnuteľnosti, a to až

do právoplatného skončenia konania o vrátenie daru. Zmeňujúce uznesenie krajského súdu

je podľa sťažovateľky procesným excesom, „nakoľko právne závery, uvedené v odôvodnení

jeho uznesenia, na ktorých krajský súd založil výrok uznesenia, vychádzajú podľa

sťažovateľky z ústavne neakceptovateľnej aplikácie platného práva.

Krajský súd v rozpore a bez splnenia zákonných podmienok § 153 ods. 2

(ďalej len „Osp.“) v spojení s ., prekročil

návrh navrhovateľky na vydanie predbežného opatrenia vstupu do domu a užívanie časti

domu zo dňa 24. 06. 2015 a prisúdil viac (užívanie celého domu), než čoho sa domáhala

navrhovateľka.“.

Ďalej sťažovateľka namieta, že použitý výraz „znenie výroku rozhodnutia“ nie je

podľa jej názoru významovo a právne totožný s obsahom výrazu „súd môže prekročiť

návrhy účastníkov“, ktorý môže súd aplikovať len v rozsahu podľa § 153 ods. 2

(ďalej aj ,,OSP“), t. j. ak sú na také prekročenie splnené

určené hmotnoprávne podmienky.

V danom prípade sa preto podľa názoru sťažovateľky „nejednalo o formuláciu

znenia výroku rozhodnutia, ale o prekročenie návrhu zo dňa 24. 06. 2015; keďže na tento

postup súdu (prekročenie návrhu) neboli splnené hmotnoprávne podmienky, určené § 153

ods. 2 .“, a preto je podľa jej názoru prekročenie návrhu súdom svojvoľnou

neakceptovateľnou aplikáciou práva.

Keďže sťažovateľka nie je pasívne legitimovaná vo veci samej (konanie o vrátenie

daru vedené na okresnom súde pod sp. zn. ), nemožno jej podľa jej názoru

predbežným opatrením uložiť právnu povinnosť nad rozsah návrhu na vydanie predbežného

opatrenia (užívanie časti domu), a to ani podľa , z dôvodu neprípustnosti

prekročenia návrhu podľa .

3

Vzhľadom na to, že navrhovateľka v návrhu na vydanie predbežného opatrenia

uvádzala, že užíva iba časť nehnuteľnosti (svoju izbu), a tiež v petite tohto návrhu sa

domáhala iba užívania „časti domu“, je taká aplikácia ukladajúca

sťažovateľke povinnosť nad rámec petitu návrhu, podľa jej právneho názoru ústavne

neakceptovateľnou aplikáciou tejto právnej normy, pretože «nejestvuje skutkový ani právny

dôvod na prekročenie návrhu podľa . a preto ani súdom uloženú povinnosť

umožniť navrhovateľke užívanie „celého domu“, nemožno od sťažovateľky spravodlivo

žiadať z dôvodu neproporcionality takejto úpravy práv a povinností účastníkov, ku ktorej

došlo uznesením krajského súdu».

Vzhľadom na uvedené sa sťažovateľka sťažnosťou podanou ústavnému súdu

domáha, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že jej „... Základné právo... podľa čl. 20 ods.1

... podľa Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a slobôd... podľa , ods.1 a právo

na rešpektovanie súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie Uznesením

Krajského súdu v Prešove zo dňa 14. 10. 2015 sp. zn.: , bolo porušené.

Uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 14. 10. 2015 sp. zn.: sa

zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.“.

Sťažovateľka sa taktiež domáha, aby jej ústavný súd priznal náhradu trov konania

v sume 279,66 €.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

4

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže

zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky o porušení jej základných práv podľa

, a práv podľa dohovoru a podľa

dodatkového protokolu napadnutým uznesením krajského súdu.

Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu...

5

Podľa obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť

bez súhlasu toho, kto v ňom býva.

Podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného

a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo

pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného

záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.

K porušeniu označených základných práv podľa a práv podľa dohovoru

a dodatkového protokolu napadnutým uznesením krajského súdu malo podľa tvrdenia

sťažovateľky dôjsť tým, že krajský súd prekročil návrh navrhovateľky na vydanie

predbežného opatrenia.

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol

náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu

všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje iba na kontrolu zlučiteľnosti

účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami

o ľudských právach a základných slobodách (, mutatis mutandis ,

, , ).

Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia

všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím

došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery

všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, mutatis mutandis , , , ).

6

V súvislosti so sťažovateľkou namietaným porušením v sťažnosti označených

základných práv podľa a práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu je potrebné

osobitne akcentovať, že posúdenie podmienok na vydanie predbežného opatrenia je

predovšetkým vecou všeobecných súdov ( ). Ústavný súd preto ako nezávislý

súdny orgán ochrany ústavnosti ( ) sa spravidla nepovažuje za oprávneného

zasahovať do rozhodnutí o predbežných opatreniach, keďže nie je súčasťou sústavy

všeobecných súdov, a okrem toho ide o rozhodnutia, ktoré do práv a povinností účastníkov

konania nezasahujú konečným spôsobom (). Ústavný súd posudzuje

problematiku predbežného opatrenia zásadne iba v ojedinelých prípadoch a k zrušeniu

napadnutého rozhodnutia o nariadení predbežného opatrenia alebo o zamietnutí návrhu na

jeho vydanie pristupuje len za celkom výnimočných okolností. Ústavný súd môže zasiahnuť

do rozhodnutí všeobecných súdov o predbežnom opatrení iba za predpokladu, že by

rozhodnutím všeobecného súdu došlo k procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný

rozpor s princípmi spravodlivého procesu. Avšak aj v konaní o návrhu na vydanie

predbežného opatrenia musia byť taktiež rešpektované minimálne požiadavky

zodpovedajúce princípom spravodlivého procesu, resp. základnému právu na súdnu

ochranu. Rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí mať

predovšetkým rovnako ako iné rozhodnutia zákonný podklad, musí byť vydané príslušným

orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle, teda musí byť najmä náležite odôvodnené.

Ako to však z odôvodnenia sťažnosťou napadnutého uznesenia vyplynulo, krajský

súd, považujúc odvolacie námietky sťažovateľky za opodstatnené, svoj právny názor založil

najmä na tom, že navrhovateľka sa v podstate domáhala užívania svojho spoluvlastníckeho

podielu domu (nehnuteľnosti), a keďže v zmysle

spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti nie je možné určiť ako niektorú časť domu, uložil

sťažovateľke, aby navrhovateľke umožnila užívanie celého domu.

Platný právny poriadok nepozná tzv. reálne (delené) spoluvlastníctvo, t. j. také,

pri ktorom by z titulu spoluvlastníctva patrilo jednotlivým spoluvlastníkom právo výlučne

disponovať určitou, reálne oddelenou časťou veci. Na to, aby podieloví spoluvlastníci mohli

7

nakladať s jej reálnou časťou, sa vyžaduje, aby spoluvlastníctvo k veci bolo zrušené

niektorým zo spôsobov uvedených v a . Dovtedy totiž

nie je známe, komu zo spoluvlastníkov patrí tá-ktorá časť spoločnej veci (pozri právna

databáza ASPI, judikatúra k ).

Spoluvlastnícky podiel neznamená, že vlastnícke právo spoluvlastníka sa vzťahuje

na určitú časť nehnuteľnosti, ktorá je v spoluvlastníctve, ale je iba číselným vyjadrením

právneho postavenia spoluvlastníka k ostatným spoluvlastníkom a znamená mieru, akou sa

spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva

k spoločnej veci, na užívaní spoločnej veci a pod. (pozri aj R 61/1966, R 19/1967).

Právny názor krajského súdu, podľa ktorého navrhovateľka osvedčila dôvodnosť

vydania predbežného opatrenia, resp. dočasnej úpravy pomerov, nijako nemožno považovať

za arbitrárny či zjavne neodôvodnený. Z uznesenia krajského súdu totiž nevyplýva

jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu, ktorá by bola popretím jej účelu, podstaty

a zmyslu.

Pokiaľ ide o námietku k výroku rozhodnutia, krajský súd poukázal na to, že „Iba súd

rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok jeho rozhodnutia; prípadným návrhom

žalobcu na znenie výroku rozhodnutia pritom nie je viazaný. Pri formulácii výroku

rozhodnutia súd musí dbať, aby vyjadroval (z obsahového hľadiska) to, čoho sa žalobca

žalobou skutočne domáhal. (Uznesenie NS SR zo dňa 1.9.2005).“.

Na základe uvedeného je preto ústavný súd toho názoru, že krajský súd sa ústavne

akceptovateľným spôsobom dostatočne vysporiadal s námietkou sťažovateľky, ktorou

vytýkala, že predbežné opatrenie, resp. jeho výroková časť zahŕňa viac ako navrhovateľka

žiadala v návrhu na vydanie predbežného opatrenia, a z jeho rozhodnutia vyplýva, že

do odôvodnenia svojho uznesenia uviedol logický postup, akým dospel k záveru,

že sťažovateľke uložil, aby umožnila navrhovateľke užívanie nehnuteľnosti ako celku.

8

Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že krajský súd sa dostatočne

vysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatným pre rozhodnutie a jeho skutkové

a právne závery nemožno považovať za svojvoľné, neopodstatnené, arbitrárne

či z ústavného hľadiska neudržateľné.

Ústavný súd poukazuje ďalej na to, že účelom predbežného opatrenia je dočasná

úprava práv a povinností, ktorá nevylučuje, že o právach a povinnostiach účastníkov

konania o predbežnom opatrení bude v rozhodnutí vo veci samej rozhodnuté inak než

v konaní o predbežnom opatrení. Predbežné opatrenia predstavujú rozhodnutia, trvanie

ktorých je obmedzené a môže byť kedykoľvek na návrh zrušené.

Ústavný súd napokon dodáva, že predpokladom na záver o porušení základných práv

a slobôd je také ich porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné v činnosti súdu

pred začatím konania alebo v konaní o veci samej ( a nasl. a ), resp. ktoré

nemožno napraviť procesnými prostriedkami, ktoré sú obsiahnuté v Občianskom súdnom

poriadku v spojitosti s predbežnými opatreniami. Vyhovenie návrhu na vydanie

predbežného opatrenia však nemôže samo osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti

alebo arbitrárnosti právneho názoru krajského súdu a nezakladá ani oprávnenie ústavného

súdu nahradiť tento právny názor svojím vlastným.

Ústavnému súdu zároveň neušlo, že sťažovateľka namieta porušenie svojho

základného práva podľa a a práv podľa

dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu bez toho, aby vo vzťahu k rozsudku krajského súdu

namietala porušenie .

V takomto prípade ústavný súd poukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru (napr.

, ) a považuje za potrebné uviesť svoje pevný názor, že

všeobecný súd zásadne nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných práv a práv

hmotného charakteru, ak toto porušenie nevyplynie z toho, že všeobecný súd súčasne

porušil aj ústavnoprocesné princípy postupu vyplývajúce z až .

V opačnom prípade by sa ústavný súd stal opravnou inštanciou voči všeobecným súdom,

9

a nie súdnym orgánom ochrany ústavnosti podľa v spojení s

. Ústavný súd by takým postupom nahradzoval skutkové a právne závery

v rozhodnutiach všeobecných súdov, ale bez toho, aby vykonal dokazovanie, ktoré je

základom na to, aby sa vytvoril skutkový základ rozhodnutí všeobecných súdov a jeho

subsumpcia pod právne normy.

Na základe uvedeného ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľky aj v tejto časti podľa z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení označeného

rozhodnutia krajského súdu, ako aj rozhodnutie o priznaní trov konania je viazané

na vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľky ( a 3 ),

ústavný súd o tejto časti sťažnosti už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. februára 2016

10