Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2C/70/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD. v právnej veci žalobkýň v 1. rade: Y. U., rod. C., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XX, XXX XX O., v 2. rade: G. X., rod. U., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XX, XXX XX O., v 3. rade: N. I., rod. U., nar. X.X.XXXX, bytom Č. XX, XXX XX W., právne zastúpených JUDr. Vladimírom Cahajlom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie v Bardejove, Dlhý rad 16, 085 01 Bardejov, proti žalovaným v 1. rade: G.. P. W., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XX, XXX XX O., v 2. rade: U. W., rod. U., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XX, XXX XX O., právne zastúpených JUDr. Jánom Garajom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie v Prešove, Hlavná 137, o vrátenie daru, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a . Žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade m a j ú n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % .

odôvodnenie:

1. Žalobkyne sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.X.XXXX domáhali vydania daru od žalovaných, a to nehnuteľností, ktoré žalovanému v 2. rade darovali darovacou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX (žalobkyňa v 2. rade - spoluvlastnícky podiel rodinného domu postaveného na parcele č. XXX, parc. XXX vedená ako zastavaná plocha vo výmere 1143 m2, parc. č. XXX vedená ako záhrada vo výmere 1808 m2 zapísaných na LV č. XX, k.ú. W., obec W., okres W. pod A 2b v 1/6ine, žalobkyňa v 1. rade - spoluvlastnícky podiel rodinného domu postaveného na parcele č. XXX, parc. XXX vedená ako zastavaná plocha vo výmere 1143 m2, parc. č. XXX vedená ako záhrada vo výmere 1808 m2 zapísaných na LV č. XX, k.ú. W., obec W., okres W. pod A 1 v 3/6ine), a darovacou zmluvou zo dňa XX.X.XXXX (žalobkyňa v 3. rade - spoluvlastnícky podiel rodinného domu postaveného na parcele č. XXX, parc. XXX vedená ako zastavaná plocha vo výmere 1143 m2, parc. č. XXX vedená ako záhrada vo výmere 1808 m2 zapísaných na LV č. 13, k.ú. W., obec W., okres W. pod A 2b v 1/6ine), alternatívne v prípade nemožnosti vydania daru žiadali vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého výška má zodpovedať darovaným podielom z hodnoty nehnuteľnosti, ktorá bola celá ocenená na sumu 2.548.883,- Sk, t.j. 84.607,40 Eur, žalobkyni v 1. rade 42.303,71 Eur, žalobkyni v 2. rade 14.303,71 Eur, žalobkyni v 3. rade sumu 14.101,23 Eur. Zároveň žiadali priznať náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnili tým, že po uzavretí zmlúv a odovzdaní daru došlo zo strany žalovaných k správaniu napĺňajúcemu znaky uvedené v ustanovení § 630 Občianskeho zákonníka. Situácia sa podľa nich stupňuje. Žalobkyne darovali majetkové podiely vnukovi, resp. synovcovi. V darovacej zmluve bolo zakotvené vecné bremeno v prospech žalobkyne v 1. rade. Zo začiatku malo byť všetko v poriadku, ale po čase sa obdarovaný spojil s matkou a začali proti nim brojiť. Správali sa arogantne, osočovali ich, urážali, vyháňali babku z domu. Vyvrcholilo to tým, že obdarovaný v apríli 2004 predal dom svojej matke za účelom získania úveru z banky. Žalobkyne sa o tomto predaji dozvedeli náhodou. Žalovaná v 2. rade úmyselne nedala zapísať vecné bremeno z darovacej zmluvy v prospech darkyne zo špekulatívnych dôvodov. Žalovaná v 2. rade so svojím manželom sa s darkyňou, žalobkyňou v 1. rade neustále háda,

uráža ju, vulgárne jej nadáva, vyháňa ju z domu, od sledovania televízneho programu, vypína televízor, že si má sadnúť na metlu a odletieť z domu. Žalobkyňa v 1. rade finančne podporovala darcu a jeho matku s rodinou. Napriek tomu podľa žalovaných, tam žalobkyňa v 1. rade nemá, čo robiť. žalovanú v 2. rade vyhadzujú z dvora aj s poznámkou, že babka skončí pod mostom. Z obdobných dôvodov žalovaná v 3. rade nemôže matku navštíviť. Žalovaní sa k darkyniam správajú neúctivo, nevhodne ponižujú ich, slovne a psychicky útočia na žalobkyne a robia všetko pre to, aby vyhnali žalobkyňu v 1. rade z domu.

3. Žalovaný v 1. rade v podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 1.4.2015 uviedol, že od roku 2008 nežije s rodičmi a starou matkou (žalobkyňou v 1. rade) v W., ale toho času žije s manželkou a dieťaťom v obci F.. Od roku 2004 nie je ani vlastníkom podielov na nehnuteľnostiach, ktoré boli predmetom daru podľa darovacích zmlúv. Je mu ľúto, že komunikácia členov rodiny prebieha na úrovni sporových strán pred súdom ako strán konania, nakoľko tento spôsob nenapomáha kvalite rodinných vzťahov, ani sociálnym vzťahov účastných osôb. Výchovou rodičov bol vedený k úcte a slušnosti nielen vo vzťahu k rodinným príslušníkom, ale aj vo vzťahu k iným ľuďom, pričom táto výchova, okrem iného nedovoľovala mladším bez vyzvania sa miešať do záležitostí starších, či vyjadrovať sa k ich názorom. Jeho vzťah k starej mame a tetám bol vždy pozitívny. Odmietol žalobné tvrdenia o údajnom zlom správaní sa k žalobkyniam, ako tvrdeniam nepravdivým. Tieto žalobné tvrdenia považuje vzhľadom na ich účel a vzhľadom na animozitu žalobkýň prejavovanú voči jeho matke, žalovanej v 2. rade, ktorá žije so žalobkyňou v 1. rade v dome, ktorý je predmetom daru, za tvrdenia účelovo vykonštruované, nepodložené, neurčité. Nakoľko sa nedopustil konania uvedeného v ustanovení § 630 Občianskeho zákonníka, uviedol, že žalobný nárok na vydanie daru ani uplatnený nárok na zaplatenie vyčíslených peňažných súm neuznáva. Ďalej namietal vecnú opodstatnenosť petitu žaloby o vrátenie daru, nakoľko v čase podania žaloby nebol vlastníkom darovanej veci. Táto skutočnosť bola žalobkyniam známa a právna skutočnosť zistiteľná z verejne prístupných a zverejnených údajov katastra nehnuteľností. Žiadal žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

4. Žalovaná v 2. rade v podaní zo dňa 29.3.2015 žiadala žalobu zamietnuť s odôvodnením, že nie je pasívne legitimovanou, keďže z darovacích zmlúv nepochybne vyplýva, že nebola obdarovanou podľa ustanovenia § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žiadala priznať náhradu trov konania.

5. V podaní zo dňa 18.7.2016 žalovaní predložili zápisnicu o výsluchu žalovaného v 1. rade ako svedka zo dňa 9.7.2015 a výpis z účtu žalovaného v 1. rade o skutočnosti, že dňa XX.XX.XXXX mu žalobkyňa v 1. rade vložila na bankový účet sumu 2.543,43 Eur. Tieto peniaze boli darom žalobkyne v 1. rade žalovanému v 1. rade, čo preukazuje ich blízky a pozitívny vzťah ešte v novembri 2013. Tvrdenie žalobkyne v 1. rade, že sa k nej mal správať žalovaný v 1. rade v roku 2013 hrubo neslušne, boli vyvrátené. Do skutkového deja nezapadá ani výzva na vrátenie daru, ktorú žalobkyne adresovali aj žalovanému v 1. rade ešte v septembri roku 2013. Je zrejmé, že ešte v novembri 2013 boli vzťahy medzi žalovaným v 1. rade a žalobkyňou v 1. rade pozitívne a teda tvrdenia o hrubom porušení dobrých mravov zavádzajúce a nevierohodné.

6. Žalobkyne v podaní zo dňa 15.7.2016 poukazovali na konanie žalovanej v 2. rade, na nariadené predbežné opatrenie Krajským súdom v Prešove, sp. zn. XXCo/XXX/XXXX.

7. Na nariadenom pojednávaní dňa 7.10.2016 súd vykonal dokazovanie výsluchom strán konania a oboznámil listinné dôkazy čítaním, resp. spôsobom podľa ustanovenia § 204 a to žalobou zo dňa XX.XX.XXXX, darovacou zmluvou č.l. 10, darovacou zmluvou č.l. 11, kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX č.l. 12-13, výzvou na vrátenie daru zo dňa XX.XX.XXXX, žiadosťou o prešetrenie prevodu vlastníckych práv zo dňa XX.XX.XXXX, potvrdením o výplate dôchodku č.l. 20, vyjadrením č. l. 42, vyjadrením žalovaného v 1. rade zo dňa 29.03.2015, oznámením o prevzatí právneho zastúpenia JUDr. Garajom, uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, dovolaním sp. zn. XC/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, žiadosťou o kópiu vyšetrovacieho spisu zo dňa 13.07.2016, návrhom na vykonanie dôkazov zo dňa 18.07.2016, výpisom z účtu žalovaného v 1. rade, detailom obratu zo slovenskej sporiteľne zo dňa XX.XX.XXXX, zápisnicou z výsluchu žalovaného v 1. rade, žiadosť o vydanie listiny zo dňa 20.09.2016, odpoveďou riaditeľky Úradu geodezie, kartografie a katastra a ďalšími v spise sa nachádzajúcimi listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:

8. Predmetom konania je vrátenie daru, nehnuteľností, ktoré žalovanému v 2. rade darovali darovacou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX (žalobkyňa v 2. rade - spoluvlastnícky podiel rodinného domu postaveného

na parcele č. XXX, parc. XXX vedená ako zastavaná plocha vo výmere 1143 m2, parc. č. XXX vedená ako záhrada vo výmere 1808 m2 zapísaných na LV č. XX, k.ú. W., obec W., okres W. pod A 2b v 1/6ine, žalobkyňa v 1. rade - spoluvlastnícky podiel rodinného domu postaveného na parcele č. XXX, parc. XXX vedená ako zastavaná plocha vo výmere 1143 m2, parc. č. XXX vedená ako záhrada vo výmere 1808 m2 zapísaných na LV č. XX, k.ú. W., obec W., okres W. pod A 1 v 3/6ine) a darovacou zmluvou zo dňa XX.X.XXXX (žalobkyňa v 3. rade - spoluvlastnícky podiel rodinného domu postaveného na parcele č. XXX, parc. XXX vedená ako zastavaná plocha vo výmere 1143 m2, parc. č. XXX vedená ako záhrada vo výmere 1808 m2 zapísaných na LV č. XX, k.ú. W., obec W., okres W. pod A 2b v 1/6ine), alternatívne vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého výška má zodpovedať darovaným podielom z hodnoty nehnuteľnosti, ktorá bola celá ocenená na sumu 2.548.883,-Sk, t.j. 84.607,40 Eur, žalobkyni v 1. rade 42.303,71 Eur, žalobkyni v 2. rade 14.303,71 Eur, žalobkyni v 3. rade sumu 14.101,23 Eur.

9. Z darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX plynie, že žalobkyne v 1. a 2. rade darovali v tom čase neplnoletému žalovanému v 1. rade spoluvlastnícke podiely na rodinnom dome č. XX postavenom na parcele XXX, parc. č. XXX vedenej ako zastavaná plocha vo výmere č. 1143 m2, parc. č. XXX vedenej ako záhrada vo výmere 1808 m2 s vedľajšími stavbami a príslušenstvom ako sú garáž, oplotenie studňa, vedľajšie stavby, chlievy a stodola, vráta a vrátka oplatenia, trvalé porasty, zapísané na LV č. XX, k. ú. W., okres W.. Z darovacej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX, že žalobkyňa v 3. rade darovala žalovanému v 1. rade zvyšný podiel v 1/6 rodinného domu s príslušenstvom súpisné číslo XX postaveného na parcele č. XXX, kat. úz. W. a parciel č. KN XXX, záhrady o výmere 1808 m2, KN XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 1143 m2 katastrálne územie W., okres W., tak ako sú zapísané na LV č. XX pod B2.

10. Kúpnou zmluvou zo dňa XX.X.XXXX žalovaný v 1. rade previedol svoj spoluvlastnícky podiel 5/6 z vyššie spomenutých nehnuteľností na žalovanú v 2. rade.

11. Z odpovede Okresného úradu Bardejov, katastrálneho odboru zo dňa XX.X.XXXX plynie, že k zmluve o zriadení vecného bremena nebol doložený súhlasný prejav ostatných spoluvlastníkov nehnuteľnosti, vklad do katastra predmetnej darovacej zmluvy bol povolený čiastočne (bez zápisu vecného bremena) dňa XX.XX.XXXX, čo bolo na predmetnej zmluve vyznačené.

12. Pri výsluchu realizovanom povereným príslušníkom PZ, Obvodného oddelenia PZ v Raslaviciach vo veci vedenej pod ČVS: E.-XXX/RA-W.-XXXX zo dňa X.X.XXXX žalovaný v 1. rade po zákonnom poučení o následkoch krivého obvinenia podľa § 345 Trestného zákona, ohovárania podľa § 373 Trestného zákona uviedol, že v minulosti býval v obci W. v rodinnom dome s rodičmi, bratom a starou mamou. Nehnuteľnosti mu boli darované v roku 1999, kedy mal 16 rokov, preto si to ani poriadne nepamätá. Keďže bol neplnoletý, veci riešila za neho mama, ktorá to dojednávala so sestrami a starou mamou. Nepamätal si ako bolo dohodnuté vecné bremeno. Vzhľadom na vek sa týmito vecami nezaoberal. Zhruba o 4 roky si mama chcela zobrať úver v banke. Poradili jej predať dom, aby nebol ručiteľom, aby mohol v budúcnosti dostať úver pre seba. Z uvedeného dôvodu predal spoluvlastnícke podiely mame. Predal nehnuteľnosti mame a ďalej si to riešila ona sama. Nezaujímal sa o to. Po nejakom čase stará matka Y. U. zistila, že dom predal mame, kde si myslí, že od tejto doby nastali medzi rodičmi a starou mamou nezhody pretrvávajúce doposiaľ. Čo sa týka vecného bremena, o to sa nezaujímal, či bolo alebo nebolo zapísané na liste vlastníctva. K okolnostiam zápisu vecného bremena sa vyjadriť nevedel.

13. Výzvou zo dňa 12.9.2013 žalobkyne vyzvali žalovaných na vrátenie daru.

14. Z výpisu z účtu žalovaného v 1. rade plynie, že dňa XX.XX.XXXX bola na jeho účet pripísaná čiastka 2.543,43 Eur od žalobkyne v 1. rade.

15. Pri výsluchu na pojednávaní konanom dňa 7.10.2016 žalobkyňa v 1. rade uviedla, že jej dcéra, žalovaná, chcela, aby jej dala prepísať. Vychovala jej syna P., starala sa o neho. Aj sestra s mamou jej pomáhali, preto, keď chcela prepísať, tak jej nedala, ale mala cit k vnukovi, preto darovala nehnuteľnosť jemu. Zmluvu podpisovala aj s vecným bremenom a on sľúbil, že sa o ňu postará. Chodila za žalovanou v 2. rade, či má vecné bremeno zapísané. Žalovaná v 2. rade jej viackrát povedala, že všetko je v poriadku. Išla na kataster a tam zistila, že žalovaná v 2. rade ju podviedla a bez jej súhlasu urobili prevody. Potom začali hádky, zať ju napádal, nadával jej všelijako a správal sa agresívne. V súčasnosti ju žalovaná v 2. rade s manželom vyhadzujú z dvora, zamykajú dvere, nepúšťajú do domu. Chceli sa dohodnúť so

žalovaným v 1. rade, ten však uvádzal, že s tým nemá nič spoločné. Dôvod na vrátenie daru nastal v jeseni 2012.

16. Žalobkyňa v 2. rade na pojednávaní uviedla, že býva v susedstve so žalovanou v 2. rade a jej manželom a tiež nemajú dobrý vzťah. Bola svedkom niekoľkých útokov na babku, stále sa hádajú, babka chodí ku nej, je to tam veľmi zle. Babku napadol zať, preto ju prichýlila k sebe. Cez plot vykrikujú na nich hocijaké veci. Teraz už tam nechodí, už dávnejšie. Bola so žalobkyňou v 1. rade na dvore a vyhadzovali ich preč, že už tam nič nemá. Vyhadzovali ju sestra (žalovaná v 2. rade) a jej manžel. Synovec ju nemohol vyhadzovať, lebo on tam už nebýva. Chodila tam dlhé roky, aj keď mama tam ešte bola. Nebola svedkyňou žiadneho incidentu, kedy by sa žalovaný v 1. rade správal zle k žalobkyni v 1. rade. Volala mu párkrát, keď mali potýčky a žalobkyňa v 1. rade mama prišla za ňou, že to budú riešiť. On nedvihol mobil, keď to chceli riešiť. Teraz boli za ním, keď neprišiel na pojednávanie dňa 7. 7. 2016 a ani vôbec nechcel zdvihnúť mobil. Čakali ho pred domom a nechcel s nimi o tejto veci ani rozprávať. Prišiel vonku, len fajčil a sľúbil, že príde na pojednávanie, že s nimi už nemá čo riešiť.

17. Žalobkyňa v 3. rade na pojednávaní dňa 7.10.2016 uviedla, že po skončení školy odišla pracovať do Bratislavy, v W. veľa nebývala, mala tu mamu, takže chodila na návštevy. Vie, v akých pomeroch tam žili a preto, keď žalobkyňa v 1. rade chcela darovať tie čiastky žalovanému v 1. rade, s tým nesúhlasila, lebo videla, ako sa chovajú a aké vzťahy tam majú. So žalovaným v 1. rade sa dosť často stretávala, pretože chodil do Bratislavy, veľa sa rozprávali, mali dobrý vzťah a žalovaný v 1.rade jej opakovane hovoril, že sa bude o babku starať. S darovacími zmluvami najprv nesúhlasila, preto ich podpísala až o niekoľko rokov neskôr. Keď prišli nezhody, hneď v prvom rade volala jemu, aby to dal do poriadku. Potom zistili, že to predal a vtedy jej povedal, že on s tým nič nemá, že už nemá žiadne záväzky. Žalovaný v 1. rade si nesplnil záväzok, že sa postará o babku. Nebol ochotný riešiť konflikty medzi žalovanou v 2. rade a žalobkyňou v 1. a 2. rade, aby si vzájomné konflikty riešili samy. Podpisoval papiere, ktoré mu predložila mama, keď chodil do školy a ani nevedel, čo podpisuje. Ďalej uviedla, že nebola svedkom toho, aby sa žalovaný v 1. rade k žalobkyni v 1. rade nejako neslušne choval. Žalobkyni v 1. rade žalovaná v 2. rade nesprístupňuje dom, preto bolo nariadené aj predbežné opatrenie súdom. Žalovaný v 1. rade sa k nej mal zle chovať tým, že jej hovoril, že sa bude o babku starať a že bude babka dožije s ním. Toto je podľa jej názoru urážka jej ako žalobkyne v 3. rade, že to nesplnil. Nedvíhal telefón, ku všetkému bol negatívny. V jej darovacej zmluve nie je uvedená podmienka doživotného práva dožitia, mala za to, že ústny prísľub postačuje. Darovaciu zmluvu nechala vypracovať žalovaná v 2. rade a jej ju poslala na podpis. Nechcela mať v zmluve uvedenú ťarchu na seba, lebo sa tam nechcela vrátiť. To čo podpísala žalobkyňa v 1. rade za to ona nemôže. V zmluve si žalobkyňa v 3. rade nevymedzila žiadny zákaz predaja nehnuteľnosti. Nemala vedomosť o tom, že by sa žalovaný v 1. rade choval zle k nej alebo k žalobkyni v 1. rade.

18. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní konanom dňa 7.10.2016 uviedol, že ku krstnej, k babke a k tete sa nechoval zle. Váži si, čo pre neho urobili. Momentálne a aj celú dobu nebýva v rodičovskom dome. Študoval na vysokej škole, býval na internáte. Následne po skončení vysokej školy býval v prenájme v Prešove so spolužiakom, potom býval v prenájme s terajšou ženou a potom býval u svokrovcov. Na adrese sa nezdržiaval, čiže aj z toho dôvodu je z toho sklamaný, že je obviňovaný z niečoho, čo nespravil, že sa k ním zle choval, že ich vyhadzoval. Stále, keď niečo potreboval, či babka alebo krstná alebo teta mu vyhoveli po celú dobu. Nikdy s nimi nemal zlý vzťah. Býva už dlho sám so svojou rodinou a nechcel sa miešať do vzťahov, ktoré sú medzi jeho mamou, medzi jej sestrami a babkou. Je mu ťažko sa k tomu vyjadrovať. Nie je tam s nimi. Nemôže posudzovať situáciu, že kto sa chová zle, či sa chová jeho mama, či sa chová babka, teta alebo krstná. Je ťažko niečo posudzovať. Nevedel, ako sa mám k tejto situácii postaviť. Všetci bývali v dome do roku 2004, po roku 2004 bývali tam len oni, on bol na internáte, v prenájme a u svokrovcov. Neboli problémy, problémy nastali neskôr, nevie kvôli čomu a preto je mu ťažko vyjadrovať sa k tomu, prečo je momentálne taká situácia, aká je. Po svadbe bývali v W. s manželkou nejaký čas, mesiac alebo dva. Manželka bola tehotná, viac inklinovala k rodičom, preto sa presťahovali k jej rodičom. Do W. chodieval na návštevy, sem tam prespali s manželkou, ale dlhodobejšie sa tam nezdržiavali. V čase prevodu nehnuteľností mal 16 rokov, mal iné starosti, nežiadal, aby mu žalobkyne darovali nehnuteľnosť. Rozhodla sa tak rodina. Zdôraznil, že mal 16 rokov. Sľúbil, že sa bude starať, keď niečo bude treba, s tým nemá problém. Po skončení vysokej školy dospel, zmenili sa jeho životné priority, odišiel z domu preč, založil si rodinu, stará sa o rodinu. Nikdy nevychádzal zle so stranami konania. Keď babka potrebovala pomôcť, pomohol jej. Ďalej uviedol, že dom mu nebol darovaný preto, že niekomu niečo sľúbil alebo, že niekomu niečo povedal, ale žalobkyne sa mu rozhodli darovať nehnuteľnosť z vlastnej vôle a to, že vzťahy medzi žalobkyňami a žalovanou v 2. rade sú zlé, za to nemôže.

19. Žalovaná v 2. rade uviedla, že spor vznikol vtedy, keď jej sesternica darovala pozemok v roku 2012. Sestra to neuniesla, nahovorila matku a tetu, problémy vznikli vtedy. Chodili na okresný úrad každý mesiac, mama robila problémy, nakoľko jej bolo povedané, že ak sa budú k nej zle správať, darovacia zmluva sa môže zvrátiť. Preto k nim chodili policajti bežne. Do roku 2012 normálne žili ako normálna rodina. Darovaciu zmluvu robil jeden človek z katastrálneho úradu, nakoľko v tejto dobe sa darovacie zmluvy bežne nerobili. Mal vypracovať zmluvu darovaciu, kde mal majetok prejsť na jej syna. To, že syn ďalej predal dom bolo z dôvodu, že o štyri roky, nikto nevie, čo bude o štyri roky, potrebovali hypotéku a zamestnankyňa OTP banky ich upozornila, že ak bude syn vedený ako spoludlžník, nebude si môcť zobrať úver, preto bolo by dobré, keby tie podiely svoje predal. Dom je založený pre OTP banku a žalovaný v 1. rade nemá žiadne záväzky voči hypotéke, ktorú brala. Nebolo to plánované. Darovaciu zmluvu vypracoval človek, ktorý zodpovedal za tú zmluvu, dostal za to peniaze. Spoľahla sa na človeka, ktorý na katastrálnom úrade robil. Jej mama si sama vybrala tento spôsob riešenia vzniknutej situácie, sama odišla z domu a začala tieto problémy. Sama sa odsťahovala k jej sestre. Chodila a chodí normálne do domu, má kľúčik dodnes, môže chodiť do domu. Keď príde, urobí bordel a škandál a stres. Sestra G. k nej chodila bežne na kávu až pokiaľ bol problém s chodníkom, kedy sa začali starať do toho, kade má ísť po pozemku chodník. Dala jej na vedomie, že tu bývajú a povedia si, kam pôjde ten chodník. Kúpnu zmluvu robila právnička OTP banky. Aj kúpnu aj darovaciu zmluvu podpísala.

20. Svedok B. W. na pojednávaní konanom dňa 7.10.2016 uviedol, že nikdy nebol svedkom, aby sa žalovaný v 1. rade choval neúctivo, neslušne, vulgárne voči žalobkyniam. Žalovaný v 1. rade nezakazoval vstup žalobkyni v 1. rade do domu.

21. Na základe zisteného skutkového stavu súd vec posúdil nasledovne:

22. Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

23. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

24. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701>). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

25. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

26. Ako prioritnú súd riešil otázku vecnej legitimácie strán konania. Na to, aby sa niekto stal stranou konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno- právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia.

27. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno- právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno- právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004)

28. Vychádzajúc z obsahu k žalobe pripojených listín, darovacej zmluvy zo dňa 29.11.1999 a darovacej zmluvy zo dňa 29.3.2004, možno konštatovať, že žalovaná v 2. rade nebola podľa ustanovenia § 628

ods. 1 Občianskeho zákonníka obdarovanou, teda prijímateľkou daru, ktorého vrátenia sa žalobkyne domáhajú. Keďže nebola účastníčkou uvedeného hmotnoprávneho vzťahu, nemôže byť v konaní ani pasívne legitimovanou. Z uvedeného dôvodu pre nedostatok pasívnej legitimácie žalobu voči žalovanej v 2. rade súd zamietol.

29. Následne sa súd zaoberal námietkou premlčania vznesenou právnym zástupcom žalovaných a kvalifikáciou konania žalovaného v 1. rade, teda, či napĺňa znaky obsiahnuté v právnej norme v ustanovení § 630 Občianskeho zákonníka.

30. Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania súd poukazuje na to, že domáhať sa vrátenia daru možno vo všeobecnej premlčacej lehote, ktorá začína plynúť v deň, kedy sa mohlo toto právo prvý raz uplatniť. Žalobkyne poukazujú na to, že hrubým porušením dobrých mravov zo strany žalovaného v 1. rade mal byť samotný prevod nehnuteľnosti realizovaný žalovaným v 1. rade XX.X.XXXX.

31. V preskúmavanej veci je v spise na č.l. 14 založený právny úkon darkýň (žalobkýň) adresovaný žalovaným v 1. a 2. rade obsahujúci výzvu, aby obdarovaný vrátil spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach. Zároveň žiadali, aby predmet daru neužívali a nezdržiavali sa v ňom bez vedomia a súhlasu darkýň, od času prevzatia výzvy. Vo výzve je obsiahnuté skutkové vymedzenie, z ktorého má plynúť, že obdarovaný sa spojil so žalovanou v 2. rade, začali brojiť proti nim, správali sa arogantne, začali sa osočovania, hrubé nadávky, vyháňanie babky z domu, urážky voči všetkým darkyniam. Vyvrcholiť to malo prevodom nehnuteľností v apríli 2004, kedy bol predaný spoluvlastnícky podiel žalovanej v 2. rade za účelom poskytnutia úveru.

32. Právo darcu na vrátenie daru (§ 630 Občianskeho zákonníka) podlieha premlčaniu vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 Občianskeho zákonníka). Pri premlčaní tohto práva je významný charakter relevantného správania obdarovaného. Premlčacia doba plynie totiž odlišne vtedy, keď ide o správanie hrubo porušujúce dobré mravy, ktoré spočíva v jedinom (jednorazovom alebo samostatnom) konaní obdarovaného, a vtedy, keď ide o sústavné (pokračujúce alebo opakované) správanie obdarovaného relevantné podľa § 630 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ v prípade jednorazového správania obdarovaného hrubo porušujúceho dobré mravy začína plynúť premlčacia doba dňom nasledujúcim po dni, v ktorom došlo k tomuto správaniu, v prípade, že k takémuto správaniu hrubo sa priečiacemu dobrým mravom dochádza v dlhšom časovom období, je pre záver o dôvodoch pre vrátenie daru určujúci čas posledného správania obdarovaného, ktoré vykazuje znaky relevantné v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka. V preskúmavanej veci bolo vychádzajúc z výzvy zo dňa 12.9.2013 preukázané, že k správaniu obdarovaného, ktoré malo podľa žalobkýň vykazovať znaky hrubého porušovania dobrých mravov, vyvrcholiť v apríli 2004, kedy žalovaný v 1. rade predal svoj spoluvlastnícky podiel matke. Žaloba bola podaná na súde dňa 16.7.2014, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby. V danom prípade preto došlo k premlčaniu práva žalobkýň na vrátenie daru.

33. Bez ohľadu na záver o premlčaní práva žalobkýň na vrátenie daru súd poukazuje aj na nesplnenie zákonných predpokladov pre samotné vrátenie s poukazom na správanie sa žalovaného v 1. rade.

34. Ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka umožňuje vyvodiť zodpovednosť za porušenie morálnych pravidiel správania - súhrnu určitých historicky nemenných a všeobecne v spoločnosti akceptovaných noriem etiky, morálky a mravnosti. Vrátenie daru možno považovať za sankciu, ktorou darca postihuje obdarovaného za jeho správanie hrubo porušujúce tieto morálne pravidlá. Uvedené ustanovenie, ktoré za relevantné označuje len správanie obdarovaného, nemožno rozširujúcim spôsobom vykladať tak, že sa ním majú postihnúť aj dôsledky správania iných osôb ako obdarovaného, hoci i jemu blízkych (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod č. 63/2004).

35. Právo darcu na vrátenie daru nezakladá každé negatívne správanie sa obdarovaného voči darcovi. Toto právo nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov obdarovaným (R 31/1999). Predpokladom vrátenia daru je len také negatívne správanie sa obdarovaného, ktoré vzhľadom na všetky významné okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. O také správanie ide spravidla v prípade porušenia dobrých mravov spôsobom vyznačujúcim sa značnou intenzitou alebo sústavnosťou (opakovanosťou),

pričom jeho vonkajším prejavom môžu byť fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci, hrubý nezáujem a pod. V súlade s § 630 Občianskeho zákonníka možno za právne relevantné považovať len také správanie sa obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo. Pritom nie je rozhodujúci subjektívny pocit a úsudok darcu (R 61/1997).

36. Pri kvalifikácii správania obdarovaného je potrebné vychádzať z princípu vzájomnosti, čo znamená, že treba prihliadať aj na správanie darcu, zistiť, či sa sám nespráva voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu a členom rodiny. V takom prípade by išlo o spoločensky nežiaducu vzájomnú komunikáciu medzi darcom a obdarovaným, ktorú by však nebolo možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov zo strany obdarovaného okrem prípadu, ak by bolo správanie obdarovaného v zjavnom nepomere k správaniu darcu (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/108/2007 zo dňa 27.5.2008).

37. Podľa názoru súdu nemožno realizáciu ústavného a zákonného oprávnenia vlastníka nehnuteľnosti nakladať s ňou (viď ustanovenie článku 20 ods. 1 Ústavy SR a § 123 Občianskeho zákonníka) považovať za konanie hrubo rozporné s dobrými mravmi.

38. Žalobkyne vidia hrubé porušenie dobrých mravov v nezáujme, nedvíhaní mobilného telefónu žalovaným v 1. rade a skutočnosti, že nezasahuje do konfliktu medzi nimi a žalovanou v 2. rade a jej manželom. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že vzťahy v rodine, pritom ide o blízkych, najbližších príbuzných, sú vážne naštrbené. Jedná sa o konflikty v susedných nehnuteľnostiach žijúcich príbuzných, predovšetkým žalobkýň v 1. a 2. rade a žalovanej v 2. rade a jej manželom. K vzájomným sporom a konfliktom dochádza z oboch strán, keď jednak žalobkyne majú tendenciu zasahovať do výkonu vlastníckeho práva im nepatriacej nehnuteľnosti (okrem iného viď napr. tvrdenia o úpravách pri dome, chodníku) a na druhej strane žalovaná v 2. rade s manželom sa nevhodným spôsobom správajú k žalobkyniam, predovšetkým žalobkyni v 1. rade. Takéto správanie podľa názoru súdu odporuje mravným a etickým normám spoločnosti. Zároveň však z vykonaného dokazovania bolo zistené, že k nevhodnému správaniu, resp. k hrubému poručovaniu dobrých mravov nemá dochádzať zo strany žalovaného v 1. rade, čo zhodne potvrdili nielen všetky žalobkyne, ale aj vypočutý svedok. Ani jedna zo žalobkýň netvrdila také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali hrubému porušeniu dobrých mravov zo strany žalovaného v 1. rade. Práve naopak potvrdili len skutočnosti ním samotným uvádzané, že sa dištancuje od konfliktov a nechce sa miešať do svárov medzi žalobkyňami a žalovanou v 2. rade. Za hrubé porušenie dobrých mravov podľa názoru súdu nemožno považovať skutočnosť, že žalovaný v 1. rade majúc vlastné rodinné zázemie, nechcel zasahovať do konfliktov a vzniknutých animozít medzi ostatnými príbuznými a robiť v týchto sporoch rozhodcu. Ako to vyplýva z dokazovania, k nemorálnemu konaniu má dochádzať podľa výpovedí samotných žalobkýň nie zo strany žalovaného v 1. rade, ale zo strany žalovanej v 2. rade a jej manžela a uvedený záver rezultuje nielen z obsahu ich výpovedí, ale aj ostatných listinných dôkazov, kedy laicky za žalovaných považujú predovšetkým žalovanú v 2. rade a jej manžela. Súd mal za to, že žalovaný v 1. rade vychádzajúc aj z vyššie uvedeného poukazu na princíp vzájomnosti v správaní, ale predovšetkým zo skutočností uvádzaných oboma stranami konania, hrubo neporušil dobré mravy. V neposlednom rade o tejto skutočnosti a o vzťahoch žalobkýň so žalovaným v 1. rade svedčí aj fakt, že po zaslaní výzvy na vrátenie daru mu žalobkyňa v 1. rade v novembri 2013 poslala na účet sumu 2.543,43 Eur.

39. Naviac súd musí pripomenúť, že dar je vo všeobecnosti neodvolateľný, je dobrovoľný a bezodplatný. Bezodplatnosť darovania znamená, že darca od obdarovaného nezíska žiadny majetkový prospech. Rovnako tak “donation sub modo”, čiže darovanie s príkazom nie je darovaním, nakoľko obdarovaný sa tu zaväzuje pre darcu niečo urobiť, čo darcovi prinesie úžitok vyjadriteľný v peniazoch.

40. Súd zamietol návrh na vyžiadanie písomností z Okresného úradu, katastrálneho odboru, nakoľko po vykonanom dokazovaní výsluchom strán konania pri posudzovaní hrubého porušenia dobrých mravov zo strany žalovaného v 1. rade, by sa jednalo o nadbytočné dokazovanie. O to viac pri vznesenej námietke premlčania právnym zástupcom žalovaných, keďže výzva na vrátenie daru adresovaná žalobkyňami žalovaným bola datovaná až dňom XX.X.XXXX.

41. Nakoľko došlo k dôvodne vznesenej námietke premlčania žalovaným v 1. rade a faktu, že žalovaná v 2. rade nie je pasívne vecne legitimovanou v tomto spore a naviac vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že zo strany žalovaného v 1. rade došlo k správaniu sa hrubo porušujúcemu dobré mravy

tak ako to stanovil zákonodarca v ustanovení § 630 Občianskeho zákonníka, súd žalobu žalobkýň zamietol.

42. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže úspešnými v danom prípade boli žalovaní v celom rozsahu, súd im priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške týchto trov rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 C.s.p..