Details
The publication number is not recorded.
Open legal thesis sourceECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
PLz. ÚS 1/2016
PDF · 276.92 KB
No categories available
PLz. ÚS 1/2016
Legal thesis Official
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
PLz. ÚS 1/2016-12
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. februára 2016 v pléne
zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Jany Baricovej, Petra Brňáka, Ľudmily
Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava
Orosza a Rudolfa Tkáčika podľa § 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993
Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení
jeho sudcov v znení neskorších predpisov o zjednotení odchylných právnych názorov
senátov Ústavného súdu Slovenskej republiky týkajúcich sa právomoci preskúmavať
správnosť výšky pokuty uloženej verejnému funkcionárovi v konaní o preskúmaní
rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov prijal toto
s t a n o v i s k o :
Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany
verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov preskúmava aj správnosť výšky pokuty
uloženej verejnému funkcionárovi.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Všeobecné východiská
Ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií
verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. (ďalej len „ústavný
zákon o ochrane verejného záujmu“ alebo „ústavný zákon“) upravuje okrem iného konanie
vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov, ktoré v zmysle čl. 9
ods. 1 tohto ústavného zákona vykonáva
a) výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len
„výbor“), ak ide o verejných funkcionárov uvedených v čl. 2 ods. 1 písm. a) až n) a t) až
zk),
b) obecné zastupiteľstvo, ak ide o verejných funkcionárov uvedených v čl. 2 ods. 1
písm. o) a p),
c) zastupiteľstvo vyššieho územného celku, ak ide o verejných funkcionárov
uvedených v čl. 2 ods. 1 písm. q) a r),
d) akademický senát verejnej vysokej školy, ak ide o verejných funkcionárov
uvedených v čl. 2 ods. 1 písm. s) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.
Konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov môže
vyústiť do meritórneho rozhodnutia orgánov uvedených v čl. 9 ods. 1 ústavného zákona
o ochrane verejného záujmu. V zmysle čl. 9 ods. 6 ústavného zákona o ochrane verejného
záujmu ak sa v tomto konaní preukázalo, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil
povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom, alebo
v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje, rozhodnutie
obsahuje výrok, v ktorom sa uvedie, v čom je konanie alebo opomenutie verejného
funkcionára v rozpore s týmto ústavným zákonom alebo zákonom, odôvodnenie a poučenie
o opravnom prostriedku. Rozhodnutie obsahuje aj povinnosť zaplatiť pokutu podľa
odseku 10.
Výška pokuty uloženej verejnému funkcionárovi, proti ktorému smeruje rozhodnutie
podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, sa určuje podľa pravidiel
ustanovených v čl. 9 ods. 10, 15 a 16 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.
Podľa čl. 9 ods. 10 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pokuta sa ukladá
a) v sume zodpovedajúcej mesačnému platu verejného funkcionára, ak ide
o porušenie povinnosti podať oznámenie podľa čl. 7 v lehote ustanovenej v čl. 7,
b) v sume zodpovedajúcej trojnásobku mesačného platu verejného funkcionára, ak
verejný funkcionár uvedie v oznámení podľa čl. 7 neúplné alebo nepravdivé údaje týkajúce
sa jeho majetkových pomerov,
c) v sume zodpovedajúcej trojnásobku mesačného platu verejného funkcionára, ak
verejný funkcionár poruší povinnosti podľa čl. 8,
d) v sume zodpovedajúcej šesťnásobku mesačného platu verejného funkcionára, ak
verejný funkcionár poruší povinnosti podľa čl. 5, alebo
e) v sume zodpovedajúcej dvanásťnásobku mesačného platu verejného funkcionára,
ak verejný funkcionár poruší povinnosti podľa čl. 4.
Podľa čl. 9 ods. 15 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu na účely tohto
ústavného zákona sa mesačným platom verejného funkcionára rozumie jedna dvanástina
z jeho ročného príjmu za predchádzajúci kalendárny rok za výkon verejnej funkcie
a v prípade uloženia pokuty v zmysle odseku 14 sa mesačným platom verejného
funkcionára rozumie jedna dvanástina z jeho ročného príjmu za predchádzajúci kalendárny
rok za výkon funkcie štatutárneho orgánu alebo predsedu štatutárneho orgánu orgánov
verejnej moci a orgánov právnických osôb.
Podľa čl. 9 ods. 16 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu v prípade, ak
mesačný plat verejného funkcionára, voči ktorému vedie konanie orgán uvedený v čl. 9
ods. 1 písm. a), je nižší ako priemerná mesačná nominálna mzda v hospodárstve Slovenskej
republiky za predchádzajúci kalendárny rok, pri výpočte sumy podľa odseku 10 sa za
mesačný plat považuje priemerná nominálna mesačná mzda v hospodárstve Slovenskej
republiky za uplynulý kalendárny rok.
Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu dotknutý verejný
funkcionár môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na Ústavný súd
Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) v lehote 30 dní odo dňa doručenia
rozhodnutia podľa odseku 1, ktorým bola vyslovená strata mandátu alebo funkcie, alebo do
30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10, ktorým bolo rozhodnuté o pokute
voči verejnému funkcionárovi. Podanie návrhu na preskúmanie rozhodnutia výboru má
odkladný účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia.
Konanie o preskúmaní takéhoto rozhodnutia pred ústavným súdom upravujú ustanovenia
zákona. Rozhodnutie ústavného súdu je konečné okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2.
Podľa čl. 10 ods. 3 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu proti rozhodnutiu
orgánu podľa čl. 9 ods. 1 písm. b) až d) môže dotknutý verejný funkcionár do 15 dní od
doručenia rozhodnutia, ktorým bola vyslovená strata mandátu alebo funkcie alebo ktorým
bola uložená pokuta, podať návrh na preskúmanie rozhodnutia na ústavný súd. Podanie
návrhu má odkladný účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jeho
doručenia. Konanie o preskúmaní takého rozhodnutia pred ústavným súdom upravujú
ustanovenia zákona. Rozhodnutie ústavného súdu je konečné okrem rozhodnutia podľa
čl. 12 ods. 2.
Z citovaných ustanovení čl. 10 ods. 2 a 3 ústavného zákona o ochrane verejného
záujmu vyplýva, že dotknutí verejní funkcionári môžu podať návrh na preskúmanie
rozhodnutia niektorého z orgánov uvedených v čl. 9 ods. 1 ústavného zákona, ktorým im
bola v zmysle čl. 9 ods. 6 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu uložená pokuta,
o ktorom rozhodne ústavný súd v ústavným zákonom ustanovených lehotách.
Citované ustanovenia čl. 10 ods. 2 a 3 (ako aj čl. 10 ods. 4, pozn.) ústavného zákona
o ochrane verejného záujmu zakladajú právomoc ústavného súdu preskúmavať rozhodnutia
orgánov uvedených v čl. 9 ods. 1 ústavného zákona vydané v konaní vo veci ochrany
verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov. Súčasťou citovaných ustanovení
ústavného zákona o ochrane verejného záujmu sú aj blanketové ustanovenia,
prostredníctvom ktorých odkazuje na (podrobnejšiu) úpravu konania o preskúmaní
rozhodnutí orgánov uvedených v čl. 9 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu
na osobitný zákon, ktorým je zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
Zákon o ústavnom súde upravuje konanie o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany
verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov v § 73a a § 73b.
Podľa § 73a ods. 1 zákona o ústavnom súde konanie sa začína na návrh verejného
funkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva konanie o návrhu vo veci
ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákona
o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov alebo podľa
osobitného predpisu (ďalej len „orgán“).
Podľa § 73a ods. 2 zákona o ústavnom súde o podaní návrhu platí § 20. K návrhu sa
pripojí napadnuté rozhodnutie orgánu podľa odseku 1.
Podľa § 73b ods. 1 zákona o ústavnom súde účastníkom konania je navrhovateľ
a orgán, ktorý vydal rozhodnutie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu
záujmov podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných
funkcionárov alebo podľa osobitného predpisu.
Podľa § 73b ods. 2 zákona o ústavnom súde o návrhu koná a rozhoduje senát
ústavného súdu na neverejnom zasadnutí.
Podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde ak senát ústavného súdu zistí, že konanie
verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu pri
výkone funkcií verejných funkcionárov alebo s osobitným predpisom, rozhodnutie orgánu
svojím uznesením potvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát
ústavného súdu nálezom zruší.
Podľa § 73 ods. 4 zákona o ústavnom súde rozhodnutie ústavného súdu je konečné.
II.
Preskúmavanie správnosti výšky pokuty uloženej verejnému funkcionárovi
v doterajšej judikatúre Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavnému súdu bol 19. júna 2015 doručený návrh ,
(ďalej len „navrhovateľ “), zastúpeného advokátom JUDr. Matúšom
Lemešom, Kuzmányho 29, Košice, na preskúmanie rozhodnutia Obecného zastupiteľstva
obce Markušovce z 2. júna 2015 vydaného v konaní podľa ústavného zákona o ochrane
verejného záujmu. Vec bola pridelená II. senátu ústavného súdu (sudca spravodajca
Ladislav Orosz). Ústavný súd návrh navrhovateľa predbežne prerokoval
a uznesením č. k. II. ÚS 463/2015-11 z 29. júla 2015 ho prijal na ďalšie konanie.
V súvislosti s prípravou rozhodnutia vo veci samej II. senát ústavného súd zistil, že senáty
ústavného súdu sa s právnymi problémami, ktoré tvoria podstatu argumentácie navrhovateľa
(správnosť výšky pokuty uloženej verejnému funkcionárovi za porušenie povinností
ustanovených ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu), už viackrát zaoberali,
pričom z analýzy doterajšej judikatúry vyplýva, že senáty ústavného súdu v obdobných
veciach, ako je návrh navrhovateľa , založili svoje rozhodnutia na odchylných
právnych názoroch.
Rozhodnutia, v ktorých senáty ústavného súdu vyslovili právne názory vo vzťahu
k preskúmavaniu správnosti výšky pokuty uloženej verejnému funkcionárovi v rozhodnutí
vydanom podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu v konaní
o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu
záujmov, možno rozdeliť do dvoch veľkých skupín:
- rozhodnutia vychádzajúce z právneho názoru o nedostatku právomoci ústavného
súdu preskúmavať v konaní o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu
a zamedzenia rozporu záujmov správnosť výšky pokuty uloženej verejnému funkcionárovi,
- rozhodnutia, v ktorých senáty ústavného súdu preskúmali správnosť výšky pokuty
uloženej verejnému funkcionárovi (resp. sa k tejto otázke vecne vyjadrili).
II.1 Rozhodnutia vychádzajúce z právneho názoru o nedostatku právomoci
ústavného súdu preskúmavať v konaní o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany
verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov správnosť výšky pokuty uloženej
verejnému funkcionárovi
Bez ambície uskutočniť taxatívny výpočet konaní, v ktorých senáty ústavného súdu
odmietli s poukazom na nedostatok svojej právomoci preskúmavať v konaní o preskúmaní
rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov správnosť
výšky pokuty uloženej verejnému funkcionárovi, sa javí žiaduce poukázať na niektoré
z nich:
II.1.1 Konanie vedené pod sp. zn. III. ÚS 25/07
V konaní o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia
rozporu záujmov vedenom ústavným súdom pod sp. zn. III. ÚS 25/07 navrhovateľ namietal
rozhodnutie výboru sp. zn. VP/07/06-K zo 4. septembra 2006, ktorým mu ako verejnému
funkcionárovi bola uložená v súlade s čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona o ochrane
verejného záujmu pokuta zodpovedajúca mesačnému platu verejného funkcionára. Ústavný
súd v uznesení sp. zn. III. ÚS 25/07 zo 7. marca 2007 k tej časti návrhu, v ktorej
navrhovateľ namietal, že pri určení pokuty výbor „zjavne opomenul novelu ústavného
zákona“, konštatoval, že v zmysle § 73a a § 73b zákona o ústavnom súde nie je v konaní
o ochrane verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov oprávnený posudzovať sumu
uloženej pokuty. V súvislosti s námietkou nesprávne určenej výšky pokuty výborom
v dôsledku nesprávnej aplikácie príslušných ustanovení ústavného zákona ústavný súd
uviedol, že táto môže byť predmetom preskúmania v konaní podľa čl. 127 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len ústava“), pričom lehota na podanie sťažnosti podľa
označeného ustanovenia ústavy začína navrhovateľovi plynúť po nadobudnutí
1
právoplatnosti rozhodnutia výboru (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde a čl. 133 ústavy).
II.1.2 Konanie vedené pod sp. zn. III. ÚS 24/07
Konanie vedené pod sp. zn. III. ÚS 24/07 vyústilo do rozhodnutia zo 17. apríla 2007,
v ktorom ústavný súd okrem iného uviedol, že námietkami navrhovateľky smerujúcimi proti
výške uloženej pokuty (čl. 9 ods. 10, 15 a 16 ústavného zákona) sa nezaoberal, pretože
presahujú jeho prieskumnú právomoc v konaní o ochrane verejného záujmu.
II.1.3 Konanie vedené pod sp. zn. II. ÚS 77/07
Konanie vedené pod sp. zn. II. ÚS 77/07 vyústilo do uznesenia zo 17. mája 2007,
v ktorého odôvodnení ústavný súd uviedol, že z § 73a a § 73b zákona o ústavnom súde
jednoznačne vyplýva, že námietka navrhovateľa, podľa ktorej mu výbor uložil pokutu
v sume prevyšujúcej pokutu vyplývajúcu z ústavného zákona, nemôže byť predmetom
skúmania ústavného súdu v konaní o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného
záujmu podľa jedenásteho oddielu druhej hlavy zákona o ústavnom súde (obdobne aj
uznesenie ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 3/07 z 8. marca 2007).
II.1.4 Konanie vedené pod sp. zn. I. ÚS 72/08
Konanie vedené pod sp. zn. I. ÚS 72/08 vyústilo do uznesenia zo 6. marca 2008,
v ktorom ústavný súd v súvislosti s námietkou navrhovateľa o nemožnosti aplikácie čl. 9
ods. 16 ústavného zákona uviedol, že z citovaných ustanovení § 73a a § 73b zákona
1
V nadväznosti na uvedený právny názor podal navrhovateľ sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, namietajúc
porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, o ktorej rozhodol ústavný súd nálezom sp. zn. IV. ÚS 125/07 zo 4. októbra 2007 tak, že vyslovil porušenie základného práva navrhovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy rozhodnutím výboru sp. zn. VP/07/06-K zo 4. septembra 2006, pričom označené rozhodnutie výboru bolo v časti týkajúcej sa uloženia pokuty zrušené a v tejto časti bola vec vrátená výboru na ďalšie konanie.
o ústavnom súde „jednoznačne“ vyplýva, že takýto návrh navrhovateľa je nad rámec
právomoci ústavného súdu, keďže navrhovateľ sa domáha, aby ústavný súd prijal v konaní
o preskúmaní rozhodnutia výboru vo veciach rozporu osobného záujmu s verejným
záujmom rozhodnutie, na ktoré v tomto type konania ústavný súd nie je v zásade oprávnený.
Zákon o ústavnom súde totiž nepriznáva ústavnému súdu vo vzťahu k pokutám uloženým
verejným funkcionárom podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu moderačné
oprávnenie ani možnosť zamietnuť napadnuté rozhodnutie v časti pokuty uloženej v súlade
s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu, o ktorý prípad išlo v prerokúvanej veci.
II.1.5 Konanie vedené pod sp. zn. II. ÚS 188/2010
V označenom konaní ústavný súd rozhodol uznesením sp. zn. II. ÚS 188/2010
z 22. apríla 2010, v ktorom vo vzťahu k navrhovateľovej námietke o neprimeranosti výšky
uloženej pokuty uviedol, že predmetom konania podľa § 73a a nasl. zákona o ústavnom
súde je preskúmanie konania verejného činiteľa a jeho súladnosť s ústavným zákonom
o ochrane verejného záujmu. Predmetom tohto konania, a to s prihliadnutím na dikciu § 73b
ods. 3 zákona o ústavnom súde nie je skúmanie právnych následkov konania verejného
funkcionára, a teda ani neprimeranosti výšky uloženej pokuty.
II.2 Rozhodnutia, v ktorých senáty ústavného súdu preskúmali správnosť výšky
pokuty uloženej verejnému funkcionárovi
Konaní, v ktorých senáty ústavného súdu preskúmali správnosť výšky pokuty
uloženej verejnému funkcionárovi, resp. sa aspoň vecne k tomuto problému vyjadrili, je
kvantitatívne viac ako konaní uvedených v časti II.1 tohto uznesenia. Ako príklad možno
poukázať na tieto:
II.2.1 Konanie vedené pod sp. zn. II. ÚS 153/07
Konanie vyústilo do nálezu sp. zn. II. ÚS 153/07 z 29. novembra 2007, ktorým
ústavný súd nevyhovel návrhu na preskúmanie rozhodnutia výboru sp. zn. VP/114/06-K
zo 4. decembra 2006, v ktorom navrhovateľ tvrdil, že ak už prikročil výbor k uloženiu
pokuty, mal mu ju určiť iba z odmeny za výkon verejnej funkcie za predchádzajúci rok.
Podľa názoru ústavného súdu bol postup výboru v súlade s ústavným súdom, t. j. ústavný
súd preskúmal aj správnosť výšky uloženej pokuty.
II.2.2 Konanie vedené pod sp. zn. I. ÚS 57/07
V konaní vedenom pod sp. zn. I. ÚS 57/07 ústavný súd nálezom z 31. októbra 2007
zrušil preskúmavané rozhodnutie výboru sp. zn. VP/26/06-K zo 4. septembra 2006 v časti
týkajúcej sa výšky uloženej pokuty, argumentujúc právnym názorom, podľa ktorého pri
ukladaní pokuty verejnému funkcionárovi, ktorý nevykonával verejnú funkciu 12 mesiacov,
treba vychádzať zo skutočne vyplatenej mesačnej odmeny.
II.2.3 Konanie vedené pod sp. zn. I. ÚS 82/07
O návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal preskúmania rozhodnutia výboru
č. VP/117/06-K zo 4. decembra 2006, ústavný súd rozhodol nálezom sp. zn. I. ÚS 82/07
z 5. decembra 2007 tak, že ho v časti, v ktorej bola verejnému funkcionárovi uložená pokuta
nad sumu 80 952 Sk, zrušil. Verejný funkcionár v súvislosti s namietaným rozhodnutím
výboru vydaným v konaní podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu namietal
pochybenie výboru, ktoré malo spočívať v nesprávne vypočítanej výške uloženej pokuty.
Ústavný súd s prihliadnutím na zistené skutočnosti a svoju funkciu vyplývajúcu mu
z čl. 124 ústavy dospel k názoru, že je daný dôvod na to, aby sa zaoberal aj výhradami
verejného funkcionára (navrhovateľa) smerujúcimi proti výške uloženej pokuty, zohľadniac
nielen obsah čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona (z ktorého výlučného znenia vychádzal
výbor pri určení výšky uloženej pokuty), ale tiež obsah čl. 9 ods. 15 a 16 ústavného zákona,
ktoré nepochybne súvisia so základom i výškou uloženej pokuty.
V odôvodnení označeného nálezu ústavný súd zdôraznil, že výklad a aplikácia
právnej normy, pokiaľ jej normatívny text nie je dostatočne zrejmý, má zodpovedať
požiadavke právnej istoty (ako imanentnej súčasti princípu právneho štátu vyjadreného
v čl. 1 ods. 1 ústavy) a zároveň má byť primeraná obsahu a účelu právnych vzťahov, ktoré
majú byť ňou regulované. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatoval, že výbor
vychádzal z nesprávneho základu pre určenie pokuty pre verejného funkcionára, a na tomto
základe zistil nesúlad príslušnej časti napadnutého rozhodnutia s ústavným zákonom
o ochrane verejného záujmu [s poukazom, že výbor mal pri ukladaní pokuty postupovať
v súlade s čl. 9 ods. 10 písm. c) v spojitosti s čl. 9 ods. 15 ústavného zákona o ochrane
verejného záujmu].
II.2.4 Konanie vedené pod sp. zn. I. ÚS 91/07
Konanie vyústilo do nálezu sp. zn. I. ÚS 91/07 z 5. júna 2008, ktorým ústavný súd
rozhodnutie výboru č. VP/106/06-K z 30. januára 2007 v časti, v ktorej bola navrhovateľke
uložená pokuta nad sumu 26 984 Sk, zrušil s odôvodnením, že zistil nesúlad časti
napadnutého rozhodnutia s ústavným zákonom, keďže v danom prípade mal výbor pri
uložení pokuty postupovať v súlade s čl. 9 ods. 10 písm. c) v spojitosti s čl. 9 ods. 15
ústavného zákona o ochrane verejného záujmu a pokutu navrhovateľke určiť vo výške
26 984 Sk.
II.2.5 Konanie vedené pod sp. zn. III. ÚS 172/08
V tomto konaní ústavný súd v konaní o návrhu na preskúmanie rozhodnutia výboru
sp. zn. VP/127/07-K zo 17. januára 2008 rozhodol uznesením sp. zn. III. ÚS 172/08
z 24. septembra 2008, pričom z jeho odôvodnenia vyplýva, že preskúmal aj správnosť
výšky uloženej pokuty, keď dospel k záveru, že „výška pokuty bola výborom uložená
v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o ochrane verejného záujmu“.
II.2.6 Konanie vedené pod sp. zn. IV. ÚS 115/08
Uznesením sp. zn. IV. ÚS 115/08 z 10. apríla 2008 ústavný súd odmietol návrh,
ktorým sa navrhovateľka domáhala preskúmania rozhodnutia výboru sp. zn. VP/122/07-K
zo 17. januára 2007, ako zjavne neopodstatnený, a to aj vo väzbe na jej námietku (členky
Súdnej rady Slovenskej republiky, pozn.), podľa ktorej v prípadoch, ak verejný funkcionár
nepoberá za výkon verejnej funkcie žiadnu finančnú odmenu, nemôže mu byť ani uložená
pokuta podľa príslušných ustanovení ústavného zákona. Ústavný súd teda aj v tomto
rozhodnutí vyslovil právny názor k správnosti ukladania pokuty.
II.2.7 Konanie vedené pod sp. zn. III. ÚS 84/08
V označenej veci ústavný súd rozhodol nálezom sp. zn. III. ÚS 84/08 z 1. júla 2008,
ktorým potvrdil rozhodnutie výboru sp. zn. VP/109/07-K z 19. septembra 2007, pričom
v jeho odôvodnení konštatoval, že výška uloženej pokuty bola vypočítaná správne
a v súlade s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu.
II.2.8 Konanie vedené pod sp. zn. III. ÚS 259/08
Konanie vyústilo do nálezu sp. zn. III. ÚS 259/08 zo 4. novembra 2008, v ktorého
odôvodnení ústavný súd po preskúmaní návrhu navrhovateľa síce konštatoval, že výbor
vo svojich rozhodnutiach sp. zn. VP/17/08-K a sp. zn. VP/21/08-K z 18. júna 2008
aplikoval neplatné a neúčinné ustanovenie ústavného zákona, zároveň však ďalšie námietky
smerujúce proti napadnutému rozhodnutiu nemohol zobrať do úvahy na základe svojho
zistenia, že výbor postupoval pri ukladaní sankcie v súlade s ústavným zákonom a pokutu
navrhovateľovi správne vyčíslil a uložil v zmysle čl. 9 ods. 16 ústavného zákona.
II.2.9 Konanie vedené pod sp. zn. IV. ÚS 613/2013
V konaní vedenom pod sp. zn. IV. ÚS 613/2013 ústavný súd návrh na preskúmanie
rozhodnutia výboru sp. zn. VP/49/12-K z 18. septembra 2012, ktorým bola verejnému
funkcionárovi uložená pokuta v súlade s čl. 9 ods. 1 písm. a) a ods. 16 ústavného zákona,
odmietol ako zjavne neopodstatnený, pričom v uznesení z 3. októbra 2013 konštatoval, že
výbor rozhodol o pokute navrhovateľa v súlade s citovanými ustanoveniami ústavného
zákona vo výške priemernej nominálnej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej
republiky za rok 2011, keďže v tomto období ešte nevykonával uvedenú funkciu
a nepoberal za ňu ani odmenu, resp. odmena za výkon tejto funkcie mu ani nebude patriť
(m. m. II. ÚS 64/2011, II. ÚS 207/2011, IV. ÚS 633/2013).
II.2.10 Konanie vedené pod sp. zn. III. ÚS 53/2015
Konanie vyústilo do nálezu sp. zn. III. ÚS 53/2015 z 12. mája 2015, v ktorom
ústavný súd, majúc na zreteli, že konanie o preskúmanie rozhodnutia vo veci ochrany
verejného záujmu je konštruované na princípe jednoinštančného konania, v ktorom je
vylúčené podanie opravných prostriedkov, považoval za potrebné, aby zahrnul do predmetu
preskúmania v danej veci otázku správnosti výšky pokuty uloženej verejnému
funkcionárovi rozhodnutím výboru sp. zn. VP/16/14-K zo 17. septembra 2014.
V nadväznosti na uvedené východisko ústavný súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
vyslovil, že výška pokuty bola určená nesprávne a napadnuté rozhodnutie aj s poukazom na
to, že je nepreskúmateľné a arbitrárne, ako celok zrušil.
III.
Právne názory, ku ktorým dospel II. senát ústavného súdu vo veci vedenej
pod sp. zn. II. ÚS 463/2015
Po zistení, že k otázke preskúmavania správnosti výšky pokuty uloženej verejnému
funkcionárovi v rozhodnutí podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona o ochrane verejného
záujmu v konaní o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia
rozporu záujmov sa v doterajšej judikatúre senátov ústavného súdu objavujú odchylné
právne názory, II. senát ústavného súdu v súvislosti s prípravou rozhodnutia vo veci sp. zn.
II. ÚS 463/2015 dospel k záveru, že je v záujme právnej istoty uvedené právne názory
zjednotiť postupom podľa § 6 zákona o ústavnom súde aj napriek tomu, že kvantitatívne
v ostatnom období dominujú rozhodnutia, v ktorých ústavný súd aj vecne preskúmava
správnosť pokuty uloženej verejnému funkcionárovi podľa príslušných ustanovení
ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.
Z uvedených dôvodov II. senát ústavného súdu uznesením sp. zn. II. ÚS 463/2015
z 2. decembra konanie o návrhu navrhovateľa prerušil a zároveň uložil sudcovi
spravodajcovi predložiť plénu ústavného súdu návrh na zjednotenie odchylných právnych
názorov podľa § 6 zákona o ústavnom súde v otázke týkajúcej sa právomoci ústavného súdu
preskúmavať v rámci konania o preskúmaní rozhodnutia vo veci verejného záujmu
a zamedzenia rozporu záujmov aj správnosť výšky pokuty uloženej dotknutému verejnému
funkcionárovi.
V časti II.1 tohto uznesenia sú uvedené právne názory viacerých senátov ústavného
súdu, ktoré v konaniach o preskúmaní rozhodnutí vo veci ochrany verejného záujmu
a zamedzenia rozporu záujmov dospeli k záveru, že ustanovenia § 73a a § 73b zákona
o ústavnom súde (predovšetkým § 73b ods. 3) umožňujú ústavnému súdu pri preskúmavaní
napadnutých rozhodnutí len preskúmať, či konanie verejného funkcionára bolo v rozpore
s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu, a zároveň formulovali právny názor
o nedostatku právomoci ústavného súdu preskúmavať v tomto konaní aj správnosť výšky
pokuty uloženej dotknutému verejnému funkcionárovi.
Vychádzajúc z textu § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde, II. senát nespochybňuje,
že jeho doslovný výklad podporuje interpretáciu, ktorú uplatnili senáty ústavného súdu
v rozhodnutiach uvedených v časti II.1 tohto uznesenia. Tento výklad ale nezohľadňuje text
príslušných ustanovení ústavného zákona o ochrane verejného záujmu a ani princípy
a zásady, ktoré ústavný súd štandardne uplatňuje vo svojej rozhodovacej činnosti. Za týchto
okolností II. senát ústavného súdu zastáva názor, že v posudzovanej veci je namieste
uplatniť extenzívny výklad § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde, a to taký, ktorý umožňuje
ústavnému súdu v konaní o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu
a zamedzenia rozporu záujmov preskúmavať aj správnosť výšky pokuty uloženej
dotknutému verejnému funkcionárovi v napadnutom rozhodnutí. Za podstatné pri riešení
toho interpretačného problému II. senát ústavného súdu považuje predovšetkým to, že
právny názor o potrebe extenzívneho výkladu § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde
korešponduje dikcii použitej v ústavnom zákone o ochrane verejného záujmu „môže podať
návrh na preskúmanie rozhodnutia...“ (pozri čl. 10 ods. 2, 3 a 4 ústavného zákona).
Z citovaného textu obsiahnutého v právnom predpise vyššieho stupňa právnej sily (ústavný
zákon), než je zákon o ústavnom súde, totiž nevyplýva, že by sa návrh na preskúmanie
rozhodnutia mal obmedziť len na preskúmanie toho, či sa dotknutý verejný funkcionár
dopustil konania, ktoré „je v rozpore s ústavným zákonom...“ (§ 73b ods. 3 zákona
o ústavnom súde).
Z uvedených dôvodov II. senát ústavného súdu považuje za potrebné v súvislosti
s rozsahom jeho právomoci preskúmavať rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu
a zamedzenia rozporu záujmov vychádzať v ďalšej rozhodovacej činnosti z právnych
názorov vyslovených v rozhodnutiach uvedených v časti II.2 tohto uznesenia. Tento prístup
možno koncentrovane vyjadriť touto právnou vetou:
„Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany
verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov preskúmava aj správnosť výšky pokuty
uloženej verejnému funkcionárovi.“
IV.
Podľa § 6 zákona o ústavnom súde senát, ktorý v súvislosti so svojou rozhodovacou
činnosťou dospeje k právnemu názoru odchylnému od právneho názoru vyjadreného už
v rozhodnutí niektorého zo senátov, predloží plénu ústavného súdu návrh na zjednotenie
odchylných právnych názorov. Plénum ústavného súdu rozhodne o zjednotení odchylných
právnych názorov uznesením. Senát je v ďalšom konaní viazaný uznesením pléna ústavného
súdu.
Vzhľadom na skutočnosť, že II. senát ústavného súdu v súvislosti so svojou
rozhodovacou činnosťou (rozhodovaním o sťažnosti vedenej pod sp. zn. II. ÚS 463/2015,
pozn.) dospel k právnym názorom, ktoré sú odchylné od právnych názorov, na ktorých sú
založené niektoré doterajšie rozhodnutia iných senátov ústavného súdu, predložil pred
rozhodnutím označenej veci plénu ústavného súdu návrh podľa § 6 zákona o ústavnom súde
smerujúci k zjednoteniu odchylných právnych názorov senátov ústavného súdu vo vzťahu
k právomoci preskúmavať v konaní o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného
záujmu a zamedzenia rozporu záujmov aj správnosť výšky pokuty uloženej verejnému
funkcionárovi v konaní podľa čl. 9 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.
Plénum ústavného súdu po preskúmaní právnych názorov vyslovených
v rozhodnutiach uvedených v časti II tohto uznesenia dospelo k týmto záverom:
- k otázke predloženej II. senátom ústavného súdu reálne existujú v doterajšej
judikatúre odchylné právne názory, a preto ich treba zjednotiť postupom podľa § 6 zákona
o ústavnom súde,
- v konaní o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu
a zamedzenia rozporu záujmov je potrebné uplatniť extenzívny výklad § 73b ods. 3 zákona
o ústavnom súde, ktorý možno v tomto prípade označiť za ústavne konformný, a to
predovšetkým s ohľadom na text čl. 10 ods. 2, 3 a 4 ústavného zákona o ochrane verejného
záujmu.
Po diskusii v pléne ústavného súdu bol predložený na hlasovanie návrh stanoviska na
zjednotenie odchylných právnych názorov senátov ústavného súdu v znení navrhnutom
II. senátom ústavného súdu, t. j.
„Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní o preskúmanie rozhodnutia vo veci
ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov preskúmava aj správnosť výšky
pokuty uloženej verejnému funkcionárovi.“.
Plénum ústavného súdu návrh stanoviska na zjednotenie odchylných právnych
názorov predložený II. senátom ústavného súdu schválilo, a preto je uvedené vo výroku
tohto uznesenia.
Senáty ústavného súdu budú v zmysle § 6 poslednej vety zákona o ústavnom súde pri
rozhodovaní v ďalších obdobných veciach viazané týmto uznesením ústavného súdu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. februára 2016