Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 53/2015
PDF · 411.56 KB
No categories available
III. ÚS 53/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. mája 2015 v senáte
zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Ľubomíra
Dobríka vo veci návrhu , , zastúpeného
advokátom JUDr. Bohumírom Bláhom, advokátska kancelária, Hurbanovo námestie 5,
Bratislava, na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky
pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/16/14 K zo 17. septembra 2014 takto
rozhodol:
1. Rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť
funkcií sp. zn. VP/16/14 K zo 17. septembra 2014 z r u š u j e .
2. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií
j e p o v i n n ý zaplatiť prostredníctvom Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky
trovy právneho zastúpenia v sume 284,08 € (slovom
dvestoosemdesiatštyri eur a osem centov) na účet jeho advokáta JUDr. Bohumíra Bláhu,
advokátska kancelária, Hurbanovo námestie 5, Bratislava, do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods. 3 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) uznesením č. k. III. ÚS 53/2015 10
z 10. februára 2015 prijal na ďalšie konanie návrh ,
(ďalej len „navrhovateľ“), na preskúmanie rozhodnutia Výboru
Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len „výbor“)
sp. zn. VP/16/14 K zo 17. septembra 2014 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým
uložil navrhovateľovi ako verejnému funkcionárovi – štatutárnemu orgánu/konateľovi
obchodnej spoločnosti , (ďalej len „
“), vykonávajúcemu túto funkciu od 31. mája 2012 pokutu podľa čl. 9
ods. 10 písm. d) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone
funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ústavný zákon
č. 357/2004 Z. z.“) v sume 18 000 € za porušenie povinnosti ustanovenej čl. 5 ods. 2
citovaného ústavného zákona po tom, ako „zistil, že vykonával
v roku 2013 popri funkcii konateľa ... aj funkciu
konateľa v obchodnej spoločnosti “.
Navrhovateľ v návrhu vyjadruje presvedčenie, že „porušenia ústavného zákona tak,
ako je uvedené v rozhodnutí sa nedopustil“ a „na svoju obranu uvádza, že právnická osoba
počas uvedeného obdobia neuzatvárala obchody a teda pre ňu nepodnikal“. Okrem toho
poukazujúc na skutočnosť, že vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzali iné
rozhodnutia výboru – sp. zn. VP/02/14 K z 27. mája 2014 a sp. zn. VP/15/14 K
zo 17. septembra 2014, namieta, že «jedno porušenie povinnosti čl. 5 ods. 2 ústavného
zákona (orgánom zisteného ako verejným funkcionárom vykonávanie verejnej funkcie
od 31. 5. 2012 do 13. 12. 2013, súčasne s funkciou konateľa v právnickej osobe) orgán
považuje za tri samostatné porušenia a na každé zvlášť uložil pokutu ktorých súčet
presahuje výšku pokuty určenú podľa ústavného zákona za také porušenie. Z jednotlivých
rozhodnutí nie je možné sa potom dozvedieť na aké obdobia orgán tieto porušenia rozdelil
v roku 2014, v ktorom za ne ukladal pokuty. Vo výroku jednotlivých rozhodnutí sa tieto
„obdobia“ nedefinujú a v odôvodneniach sa nachádzajú protikladné tvrdenia.» Existencia
predchádzajúcich rozhodnutí tak tvorí „prekážku rozhodnutej veci (res iudicata),
eventuálne prekážku už prejednávanej veci (listispendencia), a preto konať vo veci
VP/15/14 K a vo veci VP/16/14 K o tom samom porušení povinnosti verejného funkcionára,
zákon neumožňoval“.
Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci listom sp. zn. VP/16/14 K
z 3. marca 2015 vyjadril predseda výboru Alojz Přidal a uviedol, že vzhľadom na to, že
o obdobnej veci ústavný súd rozhodol nálezom sp. zn. II. ÚS 185/2014
z 13. novembra 2014, „výbor nezaujíma k veci vecné ani právne stanovisko, a ponecháva
vec na rozhodnutie ústavného súdu“.
Na uvedené vyjadrenie výboru reagoval navrhovateľ listom z 23. marca 2015, pričom
opätovne vyjadril presvedčenie, že nového, opakujúceho sa či iného porušenia ako toho,
o ktorom už bolo rozhodnuté, sa nedopustil.
II.
Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. dotknutý verejný funkcionár
môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavný súd v lehote 30 dní
odo dňa doručenia rozhodnutia podľa odseku 1, ktorým bola vyslovená strata mandátu alebo
funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10, ktorým bolo
rozhodnuté o pokute voči verejnému funkcionárovi. Podanie návrhu na preskúmanie
rozhodnutia výboru má odkladný účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto návrhu do 60 dní
odo dňa jeho doručenia.
Podľa § 73a ods. 1 zákona o ústavnom súde konanie sa začína na návrh verejného
funkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva konanie o návrhu vo veci
ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákona
o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (ďalej len „orgán“).
Podľa § 73a ods. 2 zákona o ústavnom súde o podaní návrhu platí § 20. K návrhu sa
pripojí napadnuté rozhodnutie orgánu podľa odseku 1.
Podľa § 73b ods. 1 zákona o ústavnom súde účastníkom konania je navrhovateľ
a orgán, ktorý vydal rozhodnutie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu
záujmov podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných
funkcionárov alebo podľa osobitného predpisu.
Podľa § 73b ods. 2 zákona o ústavnom súde o návrhu koná a rozhoduje senát
ústavného súdu na neverejnom zasadnutí.
Podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde ak senát ústavného súdu zistí, že konanie
verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu
pri výkone funkcií verejných funkcionárov, rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí.
V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.
Podľa § 73b ods. 4 zákona o ústavnom súde rozhodnutie ústavného súdu je konečné.
Podľa čl. 2 ods. 1 písm. zb) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. sa tento zákon
vzťahuje na funkcie štatutárneho orgánu alebo členov štatutárneho orgánu obchodných
spoločností so stopercentnou majetkovou účasťou štátu.
Podľa čl. 3 ods. 1 prvej vety ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. je verejným
funkcionárom na účely tohto ústavného zákona každý, kto vykonáva funkciu uvedenú
v čl. 2 ods. 1.
Podľa čl. 5 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. verejný funkcionár nesmie byť
štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, členom riadiaceho, kontrolného
alebo dozorného orgánu právnickej osoby, ktorá bola zriadená na výkon podnikateľskej
činnosti, okrem valného zhromaždenia a členskej schôdze. Verejný funkcionár nesmie
podnikať; to sa nevzťahuje na výkon povolania, ktoré môže vykonávať len fyzická osoba
za zákonom ustanovených podmienok.
Podľa čl. 5 ods. 7 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. ak verejný funkcionár
vykonáva funkciu, zamestnanie alebo činnosť podľa odsekov 1 a 2 v čase ustanovenia
do verejnej funkcie, je povinný do 30 dní odo dňa ustanovenia do verejnej funkcie takú
funkciu, zamestnanie alebo činnosť skončiť alebo vykonať zákonom ustanovený právny
úkon smerujúci k jej skončeniu.
Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. ak sa v konaní preukázalo, že
verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto
ústavným zákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 uviedol
neúplné alebo nepravdivé údaje, rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom sa uvedie, v čom je
konanie alebo opomenutie verejného funkcionára v rozpore s týmto ústavným zákonom
alebo zákonom, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Rozhodnutie obsahuje aj
povinnosť zaplatiť pokutu podľa odseku 10.
Predmetom ústavného prieskumu je predložený návrh navrhovateľa, ktorým napáda
rozhodnutie výboru sp. zn. VP/16/14 K zo 17. septembra 2014, ktorým mu výbor podľa
čl. 9 ods. 10 písm. d) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. uložil pokutu v sume 18 000 €
za porušenie povinnosti ustanovenej čl. 5 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z., pretože
„zistil, že vykonával v roku 2013 popri funkcii konateľa
... aj funkciu konateľa v obchodnej spoločnosti
“.
Uplatniac svoju právomoc vyplývajúcu z čl. 10 ods. 2 ústavného zákona
č. 357/2004 Z. z. sa ústavný súd v danom prípade obmedzil výlučne na posúdenie konania
navrhovateľa ako verejného funkcionára z hľadiska jeho konformnosti s príslušnými
ustanoveniami ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. a vychádzal z týchto skutočností:
Podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I (vložka číslo
) jediným spoločníkom spoločnosti je Ministerstvo hospodárstva
Slovenskej republiky, a teda ide o obchodnú spoločnosť so stopercentnou majetkovou
účasťou štátu. Navrhovateľ bol konateľom tejto spoločnosti od 31. mája 2012 do 28. októbra
2014.
Podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I (vložka číslo
) funkcia konateľa spoločnosti , (ďalej len „
“), navrhovateľovi skončila 13. decembra 2013, pričom zápis tejto zmeny bol
vykonaný na základe rozhodnutia jediného spoločníka z 12. decembra 2013.
Z uvedeného vyplýva, že súbeh verejnej funkcie a podnikateľskej činnosti
u navrhovateľa trval od 31. mája 2012 do 13. decembra 2013, t. j. 7 mesiacov a 1 deň v roku
2012 a 11 mesiacov a 13 dní v roku 2013.
Ústavný súd v uznesení č. k. PLz. ÚS 1/2010 10 zo 7. júla 2010, ktoré bolo prijaté
podľa § 6 zákona o ústavnom súde o zjednotení odchylných právnych názorov senátov
ústavného súdu, vyslovil, že zmyslom konania vo veci ochrany verejného záujmu
a zamedzenia rozporu záujmov je preveriť plnenie (dodržiavanie) ústavného zákona
č. 357/2004 Z. z., ktorý verejným funkcionárom ustanovuje povinnosti a obmedzenia nielen
počas aktívneho výkonu funkcie, ale aj po jej skončení vrátane tzv. postzamestnaneckých
povinností. Počas celého obdobia, v každom momente aktívneho výkonu funkcie musí byť
dodržiavaný ústavný zákon, a z tohto dôvodu musí byť jeho dodržiavanie kontrolované.
Z rozhodovacej činnosti ústavného súdu pritom vyplýva, že už uznesením
sp. zn. III. ÚS 568/2014 z 24. septembra 2014 odmietol ako zjavne neopodstatnený návrh
navrhovateľa, ktorým sa domáhal preskúmania rozhodnutia výboru sp. zn. VP/02/14 K z 27.
mája 2014, ktorým mu výbor uložil pokutu podľa čl. 9 ods. 10 písm. d) ústavného zákona č.
357/2004 Z. z. v sume 10 500 € za porušenie povinnosti ustanovenej čl. 5 ods. 2 ústavného
zákona č. 357/2004 Z. z., pretože „zistil, že vykonával v roku 2012
popri funkcii konateľa ... aj funkciu konateľa
v obchodnej spoločnosti “.
Predmetom ústavného prieskumu tak ostalo posúdiť opodstatnenosť poslednej pokuty
uloženej navrhovateľovi v súvislosti so súbežným výkonom verejnej funkcie
a podnikateľskej činnosti v roku 2013 (trvajúcej v období od 1. januára 2013
do 13. decembra 2013, t. j. 11 mesiacov a 13 dní).
Keďže k aplikácii zásady „ne bis in idem“ v konaní vo veci ochrany verejného
záujmu a zamedzenia rozporu záujmov sa ústavný súd podrobne vyjadril už v uznesení
sp. zn. III. ÚS 51/2015 z 10. februára 2015, ktorým odmietol ako zjavne neopodstatnený
ďalší návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal preskúmania rozhodnutia výboru
sp. zn. VP/15/14 K zo 17. septembra 2014, nepovažoval v okolnostiach daného prípadu
za potrebné tieto závery duplicitne citovať a v podrobnostiach na ne odkazuje.
Majúc na zreteli, že konanie o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného
záujmu a zamedzenia rozporu záujmov je konštruované na princípe jednoinštančného
konania, v ktorom je vylúčené podanie opravných prostriedkov, však ústavný súd považoval
za potrebné, aby zahrnul do predmetu preskúmania v danej veci otázku správnosti výšky
pokuty uloženej navrhovateľovi (posledným) rozhodnutím výboru, k čomu tento
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol:
„... Listom , ministra hospodárstva Slovenskej republiky
č. 252208/2014 1000 43975 zo dňa 9. októbra 2014 bolo výboru oznámené, že
, konateľ za obdobie január až
december 2013 poberal odmenu za výkon funkcie konateľa vo výške 3 000 EUR mesačne na
základe Zmluvy o výkone funkcie konateľa.
Z uvedeného vyplýva, že ročný príjem verejného funkcionára za rok 2013 bol
vo výške 36 000 EUR, a jedna dvanástina ročného príjmu verejného funkcionára
za rok 2013 bola vo výške 3 000 EUR. Z tohto dôvodu bola výška pokuty uvedená
vo výrokovej časti rozhodnutia určená v uvedenej sume.“
Podľa čl. 9 ods. 10 písm. d) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. pokuta sa ukladá
v sume zodpovedajúcej šesťnásobku mesačného platu verejného funkcionára, ak verejný
funkcionár poruší povinnosti podľa čl. 5.
Podľa čl. 9 ods. 15 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. na účely tohto ústavného
zákona sa mesačným platom verejného funkcionára rozumie jedna dvanástina z jeho
ročného príjmu za predchádzajúci kalendárny rok za výkon verejnej funkcie...
Ústavný súd konštatuje, že výbor nevyužil možnosť vyjadriť sa k návrhu
navrhovateľa a ponechal vec na rozhodnutie ústavného súdu.
Preskúmaním napadnutého rozhodnutia výboru a jeho spisu sp. zn. 016/14
ústavný súd zistil, že výška pokuty (18 000 €) za porušenie povinnosti vyplývajúcej z čl. 5
ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. v súvislosti so súbežným výkonom verejnej
funkcie a podnikateľskej činnosti v roku 2013 nebola navrhovateľovi uložená v súlade
s čl. 9 ods. 10 písm. d) a čl. 9 ods. 15 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z.
V tejto súvislosti ústavný súd musí poukázať na to, že výbor uložil navrhovateľovi
celkom trikrát sankciu za porušenie povinností podľa čl. 5 ods. 2 ústavného zákona
č. 357/2004 Z. z. (výbor sa o tom tiež zmieňuje v napadnutom rozhodnutí). Okrem
uvedeného uznesenia sp. zn. III. ÚS 51/2015 (ktorým ústavný súd potvrdil rozhodnutie
výboru sp. zn. VP/15/14 K) rovnako ústavný súd rozhodol aj v rámci preskúmania
rozhodnutia výboru sp. zn. VP/02/14 K (uznesenie č. k. III. ÚS 568/2014 14
z 24. septembra 2014). Keďže vo všetkých predmetných rozhodnutiach vrátane
napadnutého rozhodnutia je konštatačná časť výroku identická a nedá sa z nej odôvodiť
obdobie, za ktoré sa navrhovateľovi sankcia ukladá, ústavný súd musel vychádzať z tých
častí rozhodnutí, kde sa odôvodňuje výška pokuty.
Z rozhodnutia výboru sp. zn. VP/15/14 K potom vyplýva, že sankcia bola uložená
za časť roka 2012 a výška pokuty správne vychádzala z priemernej mzdy v hospodárstve
Slovenskej republiky v roku 2011.
Z rozhodnutia výboru sp. zn. VP/02/14 K vyplýva, že sankcia bola navrhovateľovi
uložená za rok 2013, pretože výška pokuty správne vychádzala v súlade s čl. 9 ods. 15
ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. z výšky príjmov navrhovateľa v predchádzajúcom
kalendárnom roku, teda roku 2012.
Pri dodržaní rovnakého metodického postupu ústavný súd musí konštatovať, že
napadnuté rozhodnutie, ktorým bola navrhovateľovi uložená pokuta v sume 18 000 €
vychádzajúca z jeho príjmu v roku 2013, je v rozpore s citovaným čl. 9 ods. 15 ústavného
zákona č. 357/2004 Z. z. Použiť príjem navrhovateľa za uvedené obdobie na výpočet pokuty
by bolo možné iba v prípade, ak by sa sankcia ukladala za rok 2014, v ktorom však už
navrhovateľ preukázateľne čl. 5 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. neporušoval.
V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje aj na svoju judikatúru týkajúcu sa
uplatňovania zásady prednosti ústavne konformného výkladu. Túto zásahu uplatnil ústavný
súd najprv v konaní o súlade právnych predpisov, keď vyslovil tento právny názor: „Keď
právnu normu možno vysvetľovať dvoma spôsobmi, pričom jeden výklad je v súlade
s ústavou a medzinárodnými dohovormi podľa čl. 11 ústavy (teraz čl. 7) a druhý výklad je
s nimi v nesúlade, nejestvuje ústavný dôvod na zrušenie takej právnej normy. Všetky štátne
orgány majú vtedy ústavou určenú povinnosť uplatňovať právnu normu v súlade s ústavou“
(PL. ÚS 15/98). Zásadu prednosti ústavne konformného výkladu ústavný súd uplatňuje aj
v konaniach o návrhoch fyzických osôb a právnických osôb, pričom zdôrazňuje, že z tejto
zásady „vyplýva tiež požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód
výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol
uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu
ústavou garantovaných práv fyzických alebo právnických osôb. Inak povedané, všetky
orgány verejnej moci sú povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech
realizácie ústavou (a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práv
a slobôd“ (II. ÚS 148/06, m. m. IV. ÚS 96/07).
Vychádzajúc z doterajšej judikatúry ústavný súd zdôrazňuje, že pri svojej
rozhodovacej činnosti uprednostňuje materiálne poňatie právneho štátu, koncepciu
a interpretáciu právnych predpisov z hľadiska ich účelu a zmyslu a pri riešení konkrétnych
prípadov nesmie opomínať, že prijaté riešenie musí byť akceptovateľné aj z hľadiska
všeobecne ponímanej spravodlivosti (IV. ÚS 1/07, IV. ÚS 95/08).
Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia výboru je nepreskúmateľné a arbitrárne, a preto ho ako celok podľa § 73b ods. 3
zákona o ústavnom súde zrušil (bod 1 výroku nálezu).
III.
Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde
aj o úhrade trov konania navrhovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s právnym
zastupovaním advokátom Bohumírom Bláhom v konaní pred ústavným súdom.
Sťažovateľ v podaní z 23. marca 2015 vychádzajúc z ustanovení § 1 ods. 3, § 11
ods. 3, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) vyčíslil trovy konania celkovou sumou
284,08 € pozostávajúcou z odmeny za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava
zastúpenia, podanie písomného návrhu na ústavný súd) vykonané v roku 2014 a dva režijné
paušály.
Keďže navrhovateľom vyčíslené trovy konania sú v súlade s relevantnými
ustanoveniami vyhlášky, ústavný súd rozhodol o ich priznaní v požadovanej sume, ktorú
zaviazal uhradiť výbor prostredníctvom Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky
oprávnenej nakladať s jej rozpočtovými prostriedkami (bod 2 výroku nálezu).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. mája 2015