Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 53/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. mája 2015 v senáte

zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Ľubomíra

Dobríka vo veci návrhu , , zastúpeného

advokátom JUDr. Bohumírom Bláhom, advokátska kancelária, Hurbanovo námestie 5,

Bratislava, na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky

pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. K zo 17. septembra 2014 takto

rozhodol:

1. Rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť

funkcií sp. zn. K zo 17. septembra 2014 z r u š u j e .

2. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií

j e p o v i n n ý zaplatiť prostredníctvom Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky

trovy právneho zastúpenia v sume 284,08 € (slovom

dvestoosemdesiatštyri eur a osem centov) na účet jeho advokáta JUDr. Bohumíra Bláhu,

advokátska kancelária, Hurbanovo námestie 5, Bratislava, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods. 3 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) uznesením č. k. 10

z 10. februára 2015 prijal na ďalšie konanie návrh ,

(ďalej len „navrhovateľ“), na preskúmanie rozhodnutia Výboru

Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len „výbor“)

sp. zn. K zo 17. septembra 2014 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým

uložil navrhovateľovi ako verejnému funkcionárovi – štatutárnemu orgánu/konateľovi

obchodnej spoločnosti , (ďalej len „

“), vykonávajúcemu túto funkciu od 31. mája 2012 pokutu podľa čl. 9

ods. 10 písm. d) ústavného o ochrane verejného záujmu pri výkone

funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ústavný zákon

č. “) v sume 18 000 € za porušenie povinnosti ustanovenej

citovaného ústavného zákona po tom, ako „zistil, že vykonával

v roku 2013 popri funkcii konateľa ... aj funkciu

konateľa v obchodnej spoločnosti “.

Navrhovateľ v návrhu vyjadruje presvedčenie, že „porušenia ústavného zákona tak,

ako je uvedené v rozhodnutí sa nedopustil“ a „na svoju obranu uvádza, že právnická osoba

počas uvedeného obdobia neuzatvárala obchody a teda pre ňu nepodnikal“. Okrem toho

poukazujúc na skutočnosť, že vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzali iné

rozhodnutia výboru – sp. zn. K z 27. mája 2014 a sp. zn. K

zo 17. septembra 2014, namieta, že «jedno porušenie povinnosti čl. 5 ods. 2 ústavného

zákona (orgánom zisteného ako verejným funkcionárom vykonávanie verejnej funkcie

od 31. 5. 2012 do 13. 12. 2013, súčasne s funkciou konateľa v právnickej osobe) orgán

považuje za tri samostatné porušenia a na každé zvlášť uložil pokutu ktorých súčet

presahuje výšku pokuty určenú podľa ústavného zákona za také porušenie. Z jednotlivých

rozhodnutí nie je možné sa potom dozvedieť na aké obdobia orgán tieto porušenia rozdelil

v roku 2014, v ktorom za ne ukladal pokuty. Vo výroku jednotlivých rozhodnutí sa tieto

„obdobia“ nedefinujú a v odôvodneniach sa nachádzajú protikladné tvrdenia.» Existencia

predchádzajúcich rozhodnutí tak tvorí „prekážku rozhodnutej veci (res iudicata),

eventuálne prekážku už prejednávanej veci (listispendencia), a preto konať vo veci

VP/15/14 K a vo veci K o tom samom porušení povinnosti verejného funkcionára,

zákon neumožňoval“.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci listom sp. zn. K

z 3. marca 2015 vyjadril predseda výboru Alojz Přidal a uviedol, že vzhľadom na to, že

o obdobnej veci ústavný súd rozhodol nálezom sp. zn.

z 13. novembra 2014, „výbor nezaujíma k veci vecné ani právne stanovisko, a ponecháva

vec na rozhodnutie ústavného súdu“.

Na uvedené vyjadrenie výboru reagoval navrhovateľ listom z 23. marca 2015, pričom

opätovne vyjadril presvedčenie, že nového, opakujúceho sa či iného porušenia ako toho,

o ktorom už bolo rozhodnuté, sa nedopustil.

II.

Podľa ústavného dotknutý verejný funkcionár

môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavný súd v lehote 30 dní

odo dňa doručenia rozhodnutia podľa odseku 1, ktorým bola vyslovená strata mandátu alebo

funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10, ktorým bolo

rozhodnuté o pokute voči verejnému funkcionárovi. Podanie návrhu na preskúmanie

rozhodnutia výboru má odkladný účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto návrhu do 60 dní

odo dňa jeho doručenia.

Podľa konanie sa začína na návrh verejného

funkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva konanie o návrhu vo veci

ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákona

o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (ďalej len „orgán“).

Podľa o podaní návrhu platí . K návrhu sa

pripojí napadnuté rozhodnutie orgánu podľa odseku 1.

Podľa účastníkom konania je navrhovateľ

a orgán, ktorý vydal rozhodnutie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu

záujmov podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných

funkcionárov alebo podľa osobitného predpisu.

Podľa o návrhu koná a rozhoduje senát

ústavného súdu na neverejnom zasadnutí.

Podľa ak senát ústavného súdu zistí, že konanie

verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu

pri výkone funkcií verejných funkcionárov, rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí.

V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.

Podľa rozhodnutie ústavného súdu je konečné.

Podľa písm. zb) ústavného sa tento zákon

vzťahuje na funkcie štatutárneho orgánu alebo členov štatutárneho orgánu obchodných

spoločností so stopercentnou majetkovou účasťou štátu.

Podľa prvej vety ústavného je verejným

funkcionárom na účely tohto ústavného zákona každý, kto vykonáva funkciu uvedenú

v čl. 2 ods. 1.

Podľa ústavného verejný funkcionár nesmie byť

štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, členom riadiaceho, kontrolného

alebo dozorného orgánu právnickej osoby, ktorá bola zriadená na výkon podnikateľskej

činnosti, okrem valného zhromaždenia a členskej schôdze. Verejný funkcionár nesmie

podnikať; to sa nevzťahuje na výkon povolania, ktoré môže vykonávať len fyzická osoba

za zákonom ustanovených podmienok.

Podľa ústavného ak verejný funkcionár

vykonáva funkciu, zamestnanie alebo činnosť podľa odsekov 1 a 2 v čase ustanovenia

do verejnej funkcie, je povinný do 30 dní odo dňa ustanovenia do verejnej funkcie takú

funkciu, zamestnanie alebo činnosť skončiť alebo vykonať zákonom ustanovený právny

úkon smerujúci k jej skončeniu.

Podľa ústavného ak sa v konaní preukázalo, že

verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto

ústavným zákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 uviedol

neúplné alebo nepravdivé údaje, rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom sa uvedie, v čom je

konanie alebo opomenutie verejného funkcionára v rozpore s týmto ústavným zákonom

alebo zákonom, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Rozhodnutie obsahuje aj

povinnosť zaplatiť pokutu podľa odseku 10.

Predmetom ústavného prieskumu je predložený návrh navrhovateľa, ktorým napáda

rozhodnutie výboru sp. zn. K zo 17. septembra 2014, ktorým mu výbor podľa

ústavného uložil pokutu v sume 18 000 €

za porušenie povinnosti ustanovenej ústavného , pretože

„zistil, že vykonával v roku 2013 popri funkcii konateľa

... aj funkciu konateľa v obchodnej spoločnosti

“.

Uplatniac svoju právomoc vyplývajúcu z čl. 10 ods. 2 ústavného zákona

č. sa ústavný súd v danom prípade obmedzil výlučne na posúdenie konania

navrhovateľa ako verejného funkcionára z hľadiska jeho konformnosti s príslušnými

ustanoveniami ústavného a vychádzal z týchto skutočností:

Podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I (vložka číslo

) jediným spoločníkom spoločnosti je Ministerstvo hospodárstva

Slovenskej republiky, a teda ide o obchodnú spoločnosť so stopercentnou majetkovou

účasťou štátu. Navrhovateľ bol konateľom tejto spoločnosti od 31. mája 2012 do 28. októbra

2014.

Podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I (vložka číslo

) funkcia konateľa spoločnosti , (ďalej len „

“), navrhovateľovi skončila 13. decembra 2013, pričom zápis tejto zmeny bol

vykonaný na základe rozhodnutia jediného spoločníka z 12. decembra 2013.

Z uvedeného vyplýva, že súbeh verejnej funkcie a podnikateľskej činnosti

u navrhovateľa trval od 31. mája 2012 do 13. decembra 2013, t. j. 7 mesiacov a 1 deň v roku

2012 a 11 mesiacov a 13 dní v roku 2013.

Ústavný súd v uznesení č. k. PLz. 10 zo 7. júla 2010, ktoré bolo prijaté

podľa o zjednotení odchylných právnych názorov senátov

ústavného súdu, vyslovil, že zmyslom konania vo veci ochrany verejného záujmu

a zamedzenia rozporu záujmov je preveriť plnenie (dodržiavanie) ústavného zákona

č. , ktorý verejným funkcionárom ustanovuje povinnosti a obmedzenia nielen

počas aktívneho výkonu funkcie, ale aj po jej skončení vrátane tzv. postzamestnaneckých

povinností. Počas celého obdobia, v každom momente aktívneho výkonu funkcie musí byť

dodržiavaný ústavný zákon, a z tohto dôvodu musí byť jeho dodržiavanie kontrolované.

Z rozhodovacej činnosti ústavného súdu pritom vyplýva, že už uznesením

sp. zn. z 24. septembra 2014 odmietol ako zjavne neopodstatnený návrh

navrhovateľa, ktorým sa domáhal preskúmania rozhodnutia výboru sp. zn. K z 27.

mája 2014, ktorým mu výbor uložil pokutu podľa čl. 9 ods. 10 písm. d) ústavného zákona č.

v sume 10 500 € za porušenie povinnosti ustanovenej ústavného

, pretože „zistil, že vykonával v roku 2012

popri funkcii konateľa ... aj funkciu konateľa

v obchodnej spoločnosti “.

Predmetom ústavného prieskumu tak ostalo posúdiť opodstatnenosť poslednej pokuty

uloženej navrhovateľovi v súvislosti so súbežným výkonom verejnej funkcie

a podnikateľskej činnosti v roku 2013 (trvajúcej v období od 1. januára 2013

do 13. decembra 2013, t. j. 11 mesiacov a 13 dní).

Keďže k aplikácii zásady „ne bis in idem“ v konaní vo veci ochrany verejného

záujmu a zamedzenia rozporu záujmov sa ústavný súd podrobne vyjadril už v uznesení

sp. zn. z 10. februára 2015, ktorým odmietol ako zjavne neopodstatnený

ďalší návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal preskúmania rozhodnutia výboru

sp. zn. K zo 17. septembra 2014, nepovažoval v okolnostiach daného prípadu

za potrebné tieto závery duplicitne citovať a v podrobnostiach na ne odkazuje.

Majúc na zreteli, že konanie o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného

záujmu a zamedzenia rozporu záujmov je konštruované na princípe jednoinštančného

konania, v ktorom je vylúčené podanie opravných prostriedkov, však ústavný súd považoval

za potrebné, aby zahrnul do predmetu preskúmania v danej veci otázku správnosti výšky

pokuty uloženej navrhovateľovi (posledným) rozhodnutím výboru, k čomu tento

v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol:

„... Listom , ministra hospodárstva Slovenskej republiky

č. zo dňa 9. októbra 2014 bolo výboru oznámené, že

, konateľ za obdobie január až

december 2013 poberal odmenu za výkon funkcie konateľa vo výške 3 000 EUR mesačne na

základe Zmluvy o výkone funkcie konateľa.

Z uvedeného vyplýva, že ročný príjem verejného funkcionára za rok 2013 bol

vo výške 36 000 EUR, a jedna dvanástina ročného príjmu verejného funkcionára

za rok 2013 bola vo výške 3 000 EUR. Z tohto dôvodu bola výška pokuty uvedená

vo výrokovej časti rozhodnutia určená v uvedenej sume.“

Podľa ústavného pokuta sa ukladá

v sume zodpovedajúcej šesťnásobku mesačného platu verejného funkcionára, ak verejný

funkcionár poruší povinnosti podľa čl. 5.

Podľa ústavného na účely tohto ústavného

zákona sa mesačným platom verejného funkcionára rozumie jedna dvanástina z jeho

ročného príjmu za predchádzajúci kalendárny rok za výkon verejnej funkcie...

Ústavný súd konštatuje, že výbor nevyužil možnosť vyjadriť sa k návrhu

navrhovateľa a ponechal vec na rozhodnutie ústavného súdu.

Preskúmaním napadnutého rozhodnutia výboru a jeho spisu sp. zn. 016/14

ústavný súd zistil, že výška pokuty (18 000 €) za porušenie povinnosti vyplývajúcej z čl. 5

ods. 2 ústavného v súvislosti so súbežným výkonom verejnej

funkcie a podnikateľskej činnosti v roku 2013 nebola navrhovateľovi uložená v súlade

s a ústavného

V tejto súvislosti ústavný súd musí poukázať na to, že výbor uložil navrhovateľovi

celkom trikrát sankciu za porušenie povinností podľa čl. 5 ods. 2 ústavného zákona

č. (výbor sa o tom tiež zmieňuje v napadnutom rozhodnutí). Okrem

uvedeného uznesenia sp. zn. (ktorým ústavný súd potvrdil rozhodnutie

výboru sp. zn. K) rovnako ústavný súd rozhodol aj v rámci preskúmania

rozhodnutia výboru sp. zn. K (uznesenie č. k. 14

z 24. septembra 2014). Keďže vo všetkých predmetných rozhodnutiach vrátane

napadnutého rozhodnutia je konštatačná časť výroku identická a nedá sa z nej odôvodiť

obdobie, za ktoré sa navrhovateľovi sankcia ukladá, ústavný súd musel vychádzať z tých

častí rozhodnutí, kde sa odôvodňuje výška pokuty.

Z rozhodnutia výboru sp. zn. K potom vyplýva, že sankcia bola uložená

za časť roka 2012 a výška pokuty správne vychádzala z priemernej mzdy v hospodárstve

Slovenskej republiky v roku 2011.

Z rozhodnutia výboru sp. zn. K vyplýva, že sankcia bola navrhovateľovi

uložená za rok 2013, pretože výška pokuty správne vychádzala v súlade s čl. 9 ods. 15

ústavného z výšky príjmov navrhovateľa v predchádzajúcom

kalendárnom roku, teda roku 2012.

Pri dodržaní rovnakého metodického postupu ústavný súd musí konštatovať, že

napadnuté rozhodnutie, ktorým bola navrhovateľovi uložená pokuta v sume 18 000 €

vychádzajúca z jeho príjmu v roku 2013, je v rozpore s citovaným čl. 9 ods. 15 ústavného

Použiť príjem navrhovateľa za uvedené obdobie na výpočet pokuty

by bolo možné iba v prípade, ak by sa sankcia ukladala za rok 2014, v ktorom však už

navrhovateľ preukázateľne ústavného neporušoval.

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje aj na svoju judikatúru týkajúcu sa

uplatňovania zásady prednosti ústavne konformného výkladu. Túto zásahu uplatnil ústavný

súd najprv v konaní o súlade právnych predpisov, keď vyslovil tento právny názor: „Keď

právnu normu možno vysvetľovať dvoma spôsobmi, pričom jeden výklad je v súlade

s a medzinárodnými dohovormi podľa (teraz ) a druhý výklad je

s nimi v nesúlade, nejestvuje ústavný dôvod na zrušenie takej právnej normy. Všetky štátne

orgány majú vtedy určenú povinnosť uplatňovať právnu normu v súlade s “

(). Zásadu prednosti ústavne konformného výkladu ústavný súd uplatňuje aj

v konaniach o návrhoch fyzických osôb a právnických osôb, pričom zdôrazňuje, že z tejto

zásady „vyplýva tiež požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód

výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol

uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu

garantovaných práv fyzických alebo právnických osôb. Inak povedané, všetky

orgány verejnej moci sú povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech

realizácie (a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práv

a slobôd“ (, m. m. ).

Vychádzajúc z doterajšej judikatúry ústavný súd zdôrazňuje, že pri svojej

rozhodovacej činnosti uprednostňuje materiálne poňatie právneho štátu, koncepciu

a interpretáciu právnych predpisov z hľadiska ich účelu a zmyslu a pri riešení konkrétnych

prípadov nesmie opomínať, že prijaté riešenie musí byť akceptovateľné aj z hľadiska

všeobecne ponímanej spravodlivosti (, ).

Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého

rozhodnutia výboru je nepreskúmateľné a arbitrárne, a preto ho ako celok podľa § 73b ods. 3

zrušil (bod 1 výroku nálezu).

III.

Ústavný súd napokon rozhodol podľa

aj o úhrade trov konania navrhovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s právnym

zastupovaním advokátom Bohumírom Bláhom v konaní pred ústavným súdom.

Sťažovateľ v podaní z 23. marca 2015 vychádzajúc z ustanovení § 1 ods. 3, § 11

ods. 3, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) vyčíslil trovy konania celkovou sumou

284,08 € pozostávajúcou z odmeny za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava

zastúpenia, podanie písomného návrhu na ústavný súd) vykonané v roku 2014 a dva režijné

paušály.

Keďže navrhovateľom vyčíslené trovy konania sú v súlade s relevantnými

ustanoveniami vyhlášky, ústavný súd rozhodol o ich priznaní v požadovanej sume, ktorú

zaviazal uhradiť výbor prostredníctvom Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky

oprávnenej nakladať s jej rozpočtovými prostriedkami (bod 2 výroku nálezu).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. mája 2015