Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 568/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

24. septembra 2014 predbežne prerokoval návrh L. K., zastúpeného advokátom

JUDr. Mariánom Chovancom, Trnavská cesta 60, Bratislava, na preskúmanie rozhodnutia

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn.

z 27. mája 2014 a takto

rozhodol:

Návrh L. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený a rozhodnutie Výboru Národnej rady

Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. z 27. mája 2014

p o t v r d z u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 21. júla 2014

doručený návrh L. K. (ďalej len „navrhovateľ“) na preskúmanie rozhodnutia Výboru

Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len „výbor“) sp. zn.

VP/02/14-K z 27. mája 2014 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).

Z návrhu a k nemu pripojenej kópie napadnutého rozhodnutia vyplýva, že výbor

uložil navrhovateľovi ako verejnému funkcionárovi – štatutárnemu orgánu/konateľovi

obchodnej spoločnosti M. H. D. (ďalej len „spoločnosť M. H. D.“), vykonávajúcemu túto

funkciu od 31. mája 2012 pokutu podľa ústavného

Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „ústavný “) v sume 10 500 €

zodpovedajúcej šesťnásobku mesačného platu verejného funkcionára za porušenie

povinnosti ustanovenej ústavného , ktorého sa mal

dopustiť tým, že počas výkonu verejnej funkcie vykonával aj funkciu konateľa obchodnej

spoločnosti M. (ďalej len „spoločnosť M.“); predmetné rozhodnutie bolo navrhovateľovi

doručené 26. júna 2014.

Ústavný súd zo svojej rozhodovacej činnosti zistil, že o obsahovo podobných

návrhoch navrhovateľa, v ktorých napádal iné rozhodnutia výboru, už rozhodol uznesením

č. k. -147 z 11. júna 2014.

Aj v danom prípade navrhovateľ namieta nezákonnosť napadnutého rozhodnutia

z dôvodu, že výbor nerozhodol v lehote ustanovenej čl. 9 ods. 5 ústavného zákona

č. Opätovne poukazuje na to, že Ministerstvo hospodárstva Slovenskej

republiky (ďalej len „ministerstvo hospodárstva“) v zmysle svojho bližšie neoznačeného

vyjadrenia spoločnosť M. H. D. „nepovažuje za spoločnosť so 100 % majetkovou účasťou

štátu“, a keďže počas pôsobenia navrhovateľa v tejto spoločnosti bola spoločnosť M.

ekonomicky nečinná, pričom „predmety podnikania v oboch spoločnostiach sú úplne

odlišné“, nemohlo dôjsť podľa jeho názoru ani ku konfliktu záujmov. Vzhľadom

na uvedené skutočnosti navrhovateľ ústavnému súdu navrhuje, aby napadnuté rozhodnutie

výboru „ako nezákonné“ zrušil.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci listom sp. zn.

z 9. septembra 2014 vyjadril predseda výboru, v ktorom reagujúc na všetky navrhovateľom

vznesené námietky vyslovil presvedčenie, že „výbor rozhodol na základe úplne zisteného

skutkového stavu a vecne správne“. Podľa jeho názoru navrhovateľ v návrhu neuviedol

žiadne nové skutočnosti, a tie, ktoré sú jednoznačné, účelovo vykladá v snahe vyhnúť sa

zodpovednosti za porušenie povinnosti uloženej mu citovaným ústavným zákonom;

z uvedeného dôvodu navrhuje, aby ústavný súd napadnuté rozhodnutie potvrdil.

II.

Podľa ústavného dotknutý verejný funkcionár

môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavný súd v lehote 30 dní

odo dňa doručenia rozhodnutia podľa odseku 1, ktorým bola vyslovená strata mandátu alebo

funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10, ktorým bolo

rozhodnuté o pokute voči verejnému funkcionárovi. Podanie návrhu na preskúmanie

rozhodnutia výboru má odkladný účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto návrhu do 60 dní

odo dňa jeho doručenia.

Konanie o preskúmaní takéhoto rozhodnutia pred ústavným súdom upravujú

ustanovenia a

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), pričom:

Podľa o návrhu koná a rozhoduje senát

ústavného súdu na neverejnom zasadnutí.

Podľa ak senát ústavného súdu zistí, že konanie

verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu

pri výkone funkcií verejných funkcionárov, rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí.

V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.

Podľa rozhodnutie ústavného súdu je končené.

Ústavný súd v uznesení č. k. PLz. -3 z 2. mája 2007, ktoré bolo prijaté

podľa o zjednotení odchylných právnych názorov senátov

ústavného súdu na konanie vo veciach podľa čl. 9 a nasledujúcich ústavného zákona

č. , vyslovil, že na toto konanie sa vzťahuje ,

podľa ktorého sa každý návrh predbežne prerokuje.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

Preskúmaním predloženého návrhu ústavný súd zistil, že navrhovateľ napáda

rozhodnutie výboru sp. zn. z 27. mája 2014 primárne z dôvodu, že výbor

nedodržal lehotu na rozhodnutie ustanovenú ústavného

Ďalšími argumentmi o tom, že podľa bližšie neoznačeného vyjadrenia ministerstva

hospodárstva spoločnosť M. H. D. nemožno považovať „za spoločnosť so 100 %

majetkovou účasťou štátu“, že počas pôsobenia navrhovateľa ako verejného funkcionára

v tejto spoločnosti bola spoločnosť M. ekonomicky nečinná a že „predmety podnikania

v oboch spoločnostiach sú úplne odlišné“, sa navrhovateľ snaží presvedčiť ústavný súd

o neexistencii konfliktu záujmov, a tým aj o „nezákonnosti“ napadnutého rozhodnutia.

Podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I (vložka číslo

39462/B) jediným spoločníkom spoločnosti M. H. D. je ministerstvo hospodárstva, a teda

ide o obchodnú spoločnosť so stopercentnou majetkovou účasťou štátu. Navrhovateľ je

štatutárnym orgánom/konateľom tejto spoločnosti od 31. mája 2012.

Podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I (vložka číslo

9135/B) navrhovateľovi skončila funkcia štatutárneho orgánu/konateľa spoločnosti M.

13. decembra 2013, pričom zápis tejto zmeny bol vykonaný na základe rozhodnutia

jediného spoločníka z 12. decembra 2013.

Podľa písm. zb) ústavného sa tento zákon

vzťahuje na funkcie štatutárneho orgánu alebo členov štatutárneho orgánu obchodných

spoločností so stopercentnou majetkovou účasťou štátu.

Podľa prvej vety ústavného je verejným

funkcionárom na účely tohto ústavného zákona každý, kto vykonáva funkciu uvedenú

v čl. 2 ods. 1.

Podľa ústavného verejný funkcionár nesmie byť

štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, členom riadiaceho, kontrolného

alebo dozorného orgánu právnickej osoby, ktorá bola zriadená na výkon podnikateľskej

činnosti, okrem valného zhromaždenia a členskej schôdze. Verejný funkcionár nesmie

podnikať; to sa nevzťahuje na výkon povolania, ktoré môže vykonávať len fyzická osoba

za zákonom ustanovených podmienok.

Podľa ústavného ak verejný funkcionár

vykonáva funkciu, zamestnanie alebo činnosť podľa odsekov 1 a 2 v čase ustanovenia

do verejnej funkcie, je povinný do 30 dní odo dňa ustanovenia do verejnej funkcie takú

funkciu, zamestnanie alebo činnosť skončiť alebo vykonať zákonom ustanovený právny

úkon smerujúci k jej skončeniu.

Podľa ústavného ak sa v konaní preukázalo, že

verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto

ústavným zákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 uviedol

neúplné alebo nepravdivé údaje, rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom sa uvedie, v čom je

konanie alebo opomenutie verejného funkcionára v rozpore s týmto ústavným zákonom

alebo zákonom, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Rozhodnutie obsahuje aj

povinnosť zaplatiť pokutu podľa odseku 10.

Podľa ústavného pokuta sa ukladá

v sume zodpovedajúcej šesťnásobku mesačného platu verejného funkcionára, ak verejný

funkcionár poruší povinnosti podľa čl. 5.

Uplatniac svoju právomoc vyplývajúcu z čl. 10 ods. 2 ústavného zákona

č. sa ústavný súd v danom prípade obmedzil výlučne na posúdenie konania

navrhovateľa ako verejného funkcionára z hľadiska jeho konformnosti s príslušnými

ustanoveniami ústavného

Dospel pritom k záveru, že navrhovateľom predložený návrh je zjavne nedôvodný,

a ako taký ho už pri jeho predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde odmietol.

Preskúmaním napadnutého rozhodnutia ústavný súd zistil, že jeho odôvodnenie

obsahuje dostatok skutkových a právnych dôvodov ako základ pre jeho výrok. Z obsahu

napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že v rámci konania vo veci ochrany

verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa čl. 9 ústavného zákona

č. výbor umožnil navrhovateľovi k veci sa vyjadriť, je zjavné, na základe

akých ustanovení citovaného ústavného zákona rozhodol, aké skutkové zistenia boli

pre neho určujúce a akým spôsobom dospel k určeniu sankcie. Neodôvodnenosť

predloženého návrhu teda nepochybne vyplýva z toho, že konanie navrhovateľa bolo

v rozpore s konkrétnymi povinnosťami uloženými mu citovaným ústavným zákonom.

V súvislosti s týmto záverom ústavný súd odkazuje aj na odôvodnenie svojho

predchádzajúceho uznesenia č. k. -147 z 11. júna 2014, v ktorom reagoval

na navrhovateľom uplatnené argumenty/tvrdenia, ktoré v okolnostiach daného prípadu

nebolo potrebné duplicitne citovať.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. septembra 2014