Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 568/2014
PDF · 152.75 KB
No categories available
III. ÚS 568/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu
24. septembra 2014 predbežne prerokoval návrh L. K., zastúpeného advokátom
JUDr. Mariánom Chovancom, Trnavská cesta 60, Bratislava, na preskúmanie rozhodnutia
Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/02/14-K
z 27. mája 2014 a takto
rozhodol:
Návrh L. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený a rozhodnutie Výboru Národnej rady
Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn.VP/02/14-K z 27. mája 2014
p o t v r d z u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 21. júla 2014
doručený návrh L. K. (ďalej len „navrhovateľ“) na preskúmanie rozhodnutia Výboru
Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len „výbor“) sp. zn.
VP/02/14-K z 27. mája 2014 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).
Z návrhu a k nemu pripojenej kópie napadnutého rozhodnutia vyplýva, že výbor
uložil navrhovateľovi ako verejnému funkcionárovi – štatutárnemu orgánu/konateľovi
obchodnej spoločnosti M. H. D. (ďalej len „spoločnosť M. H. D.“), vykonávajúcemu túto
funkciu od 31. mája 2012 pokutu podľa čl. 9 ods. 10 písm. d) ústavného zákona č. 357/2004
Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „ústavný zákon č. 357/2004 Z. z.“) v sume 10 500 €
zodpovedajúcej šesťnásobku mesačného platu verejného funkcionára za porušenie
povinnosti ustanovenej čl. 5 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z., ktorého sa mal
dopustiť tým, že počas výkonu verejnej funkcie vykonával aj funkciu konateľa obchodnej
spoločnosti M. (ďalej len „spoločnosť M.“); predmetné rozhodnutie bolo navrhovateľovi
doručené 26. júna 2014.
Ústavný súd zo svojej rozhodovacej činnosti zistil, že o obsahovo podobných
návrhoch navrhovateľa, v ktorých napádal iné rozhodnutia výboru, už rozhodol uznesením
č. k. II. ÚS 284/2014-147 z 11. júna 2014.
Aj v danom prípade navrhovateľ namieta nezákonnosť napadnutého rozhodnutia
z dôvodu, že výbor nerozhodol v lehote ustanovenej čl. 9 ods. 5 ústavného zákona
č. 357/2004 Z. z. Opätovne poukazuje na to, že Ministerstvo hospodárstva Slovenskej
republiky (ďalej len „ministerstvo hospodárstva“) v zmysle svojho bližšie neoznačeného
vyjadrenia spoločnosť M. H. D. „nepovažuje za spoločnosť so 100 % majetkovou účasťou
štátu“, a keďže počas pôsobenia navrhovateľa v tejto spoločnosti bola spoločnosť M.
ekonomicky nečinná, pričom „predmety podnikania v oboch spoločnostiach sú úplne
odlišné“, nemohlo dôjsť podľa jeho názoru ani ku konfliktu záujmov. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti navrhovateľ ústavnému súdu navrhuje, aby napadnuté rozhodnutie
výboru „ako nezákonné“ zrušil.
Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci listom sp. zn. VP/02/14-K
z 9. septembra 2014 vyjadril predseda výboru, v ktorom reagujúc na všetky navrhovateľom
vznesené námietky vyslovil presvedčenie, že „výbor rozhodol na základe úplne zisteného
skutkového stavu a vecne správne“. Podľa jeho názoru navrhovateľ v návrhu neuviedol
žiadne nové skutočnosti, a tie, ktoré sú jednoznačné, účelovo vykladá v snahe vyhnúť sa
zodpovednosti za porušenie povinnosti uloženej mu citovaným ústavným zákonom;
z uvedeného dôvodu navrhuje, aby ústavný súd napadnuté rozhodnutie potvrdil.
II.
Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. dotknutý verejný funkcionár
môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavný súd v lehote 30 dní
odo dňa doručenia rozhodnutia podľa odseku 1, ktorým bola vyslovená strata mandátu alebo
funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10, ktorým bolo
rozhodnuté o pokute voči verejnému funkcionárovi. Podanie návrhu na preskúmanie
rozhodnutia výboru má odkladný účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto návrhu do 60 dní
odo dňa jeho doručenia.
Konanie o preskúmaní takéhoto rozhodnutia pred ústavným súdom upravujú
ustanovenia § 73a a § 73b zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), pričom:
Podľa § 73b ods. 2 zákona o ústavnom súde o návrhu koná a rozhoduje senát
ústavného súdu na neverejnom zasadnutí.
Podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde ak senát ústavného súdu zistí, že konanie
verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu
pri výkone funkcií verejných funkcionárov, rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí.
V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.
Podľa § 73b ods. 4 zákona o ústavnom súde rozhodnutie ústavného súdu je končené.
Ústavný súd v uznesení č. k. PLz. ÚS 1/07-3 z 2. mája 2007, ktoré bolo prijaté
podľa § 6 zákona o ústavnom súde o zjednotení odchylných právnych názorov senátov
ústavného súdu na konanie vo veciach podľa čl. 9 a nasledujúcich ústavného zákona
č. 357/2004 Z. z., vyslovil, že na toto konanie sa vzťahuje § 25 zákona o ústavnom súde,
podľa ktorého sa každý návrh predbežne prerokuje.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je
zjavne neopodstatnený.
Preskúmaním predloženého návrhu ústavný súd zistil, že navrhovateľ napáda
rozhodnutie výboru sp. zn. VP/02/14-K z 27. mája 2014 primárne z dôvodu, že výbor
nedodržal lehotu na rozhodnutie ustanovenú čl. 9 ods. 5 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z.
Ďalšími argumentmi o tom, že podľa bližšie neoznačeného vyjadrenia ministerstva
hospodárstva spoločnosť M. H. D. nemožno považovať „za spoločnosť so 100 %
majetkovou účasťou štátu“, že počas pôsobenia navrhovateľa ako verejného funkcionára
v tejto spoločnosti bola spoločnosť M. ekonomicky nečinná a že „predmety podnikania
v oboch spoločnostiach sú úplne odlišné“, sa navrhovateľ snaží presvedčiť ústavný súd
o neexistencii konfliktu záujmov, a tým aj o „nezákonnosti“ napadnutého rozhodnutia.
Podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I (vložka číslo
39462/B) jediným spoločníkom spoločnosti M. H. D. je ministerstvo hospodárstva, a teda
ide o obchodnú spoločnosť so stopercentnou majetkovou účasťou štátu. Navrhovateľ je
štatutárnym orgánom/konateľom tejto spoločnosti od 31. mája 2012.
Podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I (vložka číslo
9135/B) navrhovateľovi skončila funkcia štatutárneho orgánu/konateľa spoločnosti M.
13. decembra 2013, pričom zápis tejto zmeny bol vykonaný na základe rozhodnutia
jediného spoločníka z 12. decembra 2013.
Podľa čl. 2 ods. 1 písm. zb) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. sa tento zákon
vzťahuje na funkcie štatutárneho orgánu alebo členov štatutárneho orgánu obchodných
spoločností so stopercentnou majetkovou účasťou štátu.
Podľa čl. 3 ods. 1 prvej vety ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. je verejným
funkcionárom na účely tohto ústavného zákona každý, kto vykonáva funkciu uvedenú
v čl. 2 ods. 1.
Podľa čl. 5 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. verejný funkcionár nesmie byť
štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, členom riadiaceho, kontrolného
alebo dozorného orgánu právnickej osoby, ktorá bola zriadená na výkon podnikateľskej
činnosti, okrem valného zhromaždenia a členskej schôdze. Verejný funkcionár nesmie
podnikať; to sa nevzťahuje na výkon povolania, ktoré môže vykonávať len fyzická osoba
za zákonom ustanovených podmienok.
Podľa čl. 5 ods. 7 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. ak verejný funkcionár
vykonáva funkciu, zamestnanie alebo činnosť podľa odsekov 1 a 2 v čase ustanovenia
do verejnej funkcie, je povinný do 30 dní odo dňa ustanovenia do verejnej funkcie takú
funkciu, zamestnanie alebo činnosť skončiť alebo vykonať zákonom ustanovený právny
úkon smerujúci k jej skončeniu.
Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. ak sa v konaní preukázalo, že
verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto
ústavným zákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 uviedol
neúplné alebo nepravdivé údaje, rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom sa uvedie, v čom je
konanie alebo opomenutie verejného funkcionára v rozpore s týmto ústavným zákonom
alebo zákonom, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Rozhodnutie obsahuje aj
povinnosť zaplatiť pokutu podľa odseku 10.
Podľa čl. 9 ods. 10 písm. d) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. pokuta sa ukladá
v sume zodpovedajúcej šesťnásobku mesačného platu verejného funkcionára, ak verejný
funkcionár poruší povinnosti podľa čl. 5.
Uplatniac svoju právomoc vyplývajúcu z čl. 10 ods. 2 ústavného zákona
č. 357/2004 Z. z. sa ústavný súd v danom prípade obmedzil výlučne na posúdenie konania
navrhovateľa ako verejného funkcionára z hľadiska jeho konformnosti s príslušnými
ustanoveniami ústavného zákona č. 357/2004 Z. z.
Dospel pritom k záveru, že navrhovateľom predložený návrh je zjavne nedôvodný,
a ako taký ho už pri jeho predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde odmietol.
Preskúmaním napadnutého rozhodnutia ústavný súd zistil, že jeho odôvodnenie
obsahuje dostatok skutkových a právnych dôvodov ako základ pre jeho výrok. Z obsahu
napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že v rámci konania vo veci ochrany
verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa čl. 9 ústavného zákona
č. 357/2004 Z. z. výbor umožnil navrhovateľovi k veci sa vyjadriť, je zjavné, na základe
akých ustanovení citovaného ústavného zákona rozhodol, aké skutkové zistenia boli
pre neho určujúce a akým spôsobom dospel k určeniu sankcie. Neodôvodnenosť
predloženého návrhu teda nepochybne vyplýva z toho, že konanie navrhovateľa bolo
v rozpore s konkrétnymi povinnosťami uloženými mu citovaným ústavným zákonom.
V súvislosti s týmto záverom ústavný súd odkazuje aj na odôvodnenie svojho
predchádzajúceho uznesenia č. k. II. ÚS 284/2014-147 z 11. júna 2014, v ktorom reagoval
na navrhovateľom uplatnené argumenty/tvrdenia, ktoré v okolnostiach daného prípadu
nebolo potrebné duplicitne citovať.
Na základe uvedených skutočností ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené
vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. septembra 2014