Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)II. ÚS 284/2014
PDF · 246.78 KB
No categories available
II. ÚS 284/2014
Legal thesis Official
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. júna 2014 v senáte
zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ivetty Macejkovej a sudcu Sergeja
Kohuta (sudca spravodajca) predbežne prerokoval návrhy L. K., zastúpeného advokátom
JUDr. Mariánom Chovancom, Trnavská cesta 60, Bratislava, vedené pod sp. zn. Rvp
3365/2014 a sp. zn. Rvp 3366/2014 na preskúmanie rozhodnutí Výboru Národnej rady
Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/71/13-K zo 4. februára 2014
a sp. zn. VP/72/13-K zo 4. februára 2014 a takto
rozhodol:
1. Návrhy L. K. vedené pod sp. zn. Rvp 3365/2014 a sp. zn. Rvp 3366/2014 s p á j a
na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 3365/2014.
2. Návrhy L. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnené.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 28. marca 2014
doručené návrhy L. K. (ďalej len „navrhovateľ“) na preskúmanie rozhodnutí Výboru
Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len „výbor“) sp. zn.
VP/71/13-K zo 4. februára 2014 a sp. zn. VP/72/13-K zo 4. februára 2014 (ďalej aj
„napadnuté rozhodnutia“).
Z návrhu pôvodne vedeného pod sp. zn. Rvp 3365/2014 vyplýva, že napadnutým
rozhodnutím sp. zn. VP/71/13-K zo 4. februára 2014 výbor uložil navrhovateľovi ako
verejnému funkcionárovi, konateľovi obchodnej spoločnosti ..., s. r. o. (ďalej len „..., s. r.
o.“), pokutu v sume 786 € zodpovedajúcej mesačnému platu verejného funkcionára
za porušenie povinnosti ustanovenej v čl. 7 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z.
o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného
zákona č. 545/2005 Z. z. (ďalej len „ústavný zákon o ochrane verejného záujmu“ alebo
„ústavný zákon“) podať oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov
(ďalej len „oznámenie“) do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie.
Z návrhu pôvodne vedeného pod sp. zn. Rvp 3366/2014 vyplýva, že napadnutým
rozhodnutím sp. zn. VP/72/13-K zo 4. februára 2014 výbor uložil navrhovateľovi ako
verejnému funkcionárovi, konateľovi ..., s. r. o., pokutu v sume 1 500 € zodpovedajúcej
mesačnému platu verejného funkcionára za porušenie povinnosti ustanovenej v čl. 7 ods. 1
ústavného zákona o ochrane verejného záujmu podať oznámenie za rok 2012 do 31. marca
2013.
Navrhovateľ namieta nezákonnosť napadnutých rozhodnutí výboru, a to z dôvodu
nedodržania zákonnej lehoty na rozhodnutie ustanovenej v čl. 9 ods. 5 ústavného zákona,
pričom v odôvodnení svojich návrhov bližšie uvádza:
„Výbor svojím uznesením č... (uznesením č... vo veci sp. zn. VP/72/13-K, pozn.)
prijatým na 13. schôdzi výboru začal dňom 21. 11. 2013 voči mne konanie vo veci ochrany
verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného
zákona za porušenie povinnosti podať oznámenie funkcií, zamestnaní, činností
a majetkových pomerov v zmysle čl. 7 ods. 1 ústavného zákona.
Na 15. schôdzi výboru, ktorá sa konala dňa 04. 02. 2014, bolo uznesením č...
(uznesením č... vo veci sp. zn. VP/72/13-K, pozn.) konštatované porušenie tejto mojej vyššie
citovanej povinnosti, bola mi uložená pokuta, dané poučenie o opravnom prostriedku a bol
poverený predseda výboru na vyhotovenie a doručenie písomného rozhodnutia.
Odporca v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že výbor sa oboznámil
so skutočnosťou nepodania oznámenia dňa 03. 12. 2013 a uznesením č... zo dňa
03. 12. 2013 (uznesením č... z 3. decembra 2013 vo veci sp. zn. VP/72/13-K, pozn.) začal
voči mne konanie. Uvedené tvrdenie nie je pravdivé, nakoľko uznesenie č... (aj uznesenie
č..., pozn.) je z 21. 11. 2013, kedy bolo aj uvedené konanie začaté.
Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že odo dňa začatia konania (21. 11. 2013)
do rozhodnutia (04. 02. 2014) uplynulo 75 dní, čím výbor porušil svoju povinnosť
rozhodnúť vo veci do 60 dní od začatia konania. Posledným dňom lehoty na rozhodnutie bol
deň 20. 01. 2014, a keďže výbor rozhodol až 04. 02. 2014, mám za to, že jeho rozhodnutie je
neplatné z dôvodu nezákonnosti, a to z dôvodu rozporu s čl. 9 ods. 5 ústavného zákona...
Pre úplnosť ešte uvádzam, že aj keby mal súd za to, že konanie bolo voči mojej osobe
začaté dňa 03. 12. 2013, posledným dňom na rozhodnutie Výboru by bol deň 01. 02. 2014,
čiže aj v tomto prípade by Výbor rozhodol po zákonnej lehote na rozhodnutie.“
Navrhovateľ tiež dôvodí zmätočnosťou či nejasnosťou napadnutých rozhodnutí, keď
konštatuje, že v rozhodnutí výboru sp. zn. VP/71/13-K zo 4. februára 2014 „sa uvádza, že
som sa k uzneseniu o začatí konania nevyjadril. Uvedené nie je pravdou, nakoľko som sa
k uzneseniu o začatí konania vyjadril listom doručenom Výboru dňa 20. 12. 2013, čo je
deklarované aj v zápisnici z 15. schôdze Výboru zo dňa 04. 02. 2014“. V rozhodnutí výboru
sp. zn. VP/72/13-K zo 4. februára 2014 „sa uvádza, že som nepodal oznámenie za rok 2013
do 31. 03. 2013. Uvedené je v rozpore so zákonom, nakoľko oznámenie za rok 2013 som
povinný podať až do 31. 03. 2014.“.
Podľa slov navrhovateľa „Do uvedenej zápisnice sa p. poslanec O. vyjadril, že bolo
voči mne začaté konanie uzneseniami č... a 277 z dôvodu nepodania oznámenia v lehote
30 dní odo dňa ujatia sa funkcie a v lehote do 31. 03. 2013 za rok 2012. V závere
vyjadrenia je však paradoxne uvedené, že som podal len oznámenie za rok 2012
do 31. 03. 2013, avšak nepodal som oznámenie pri ujatí sa funkcie.“.
V závere navrhovateľ poukazuje na „vyjadrenie Ministerstva hospodárstva SR, ktoré
je zriaďovateľom obchodnej spoločnosti ..., s. r. o. Bratislava, ktoré vo svojom vyjadrení
uviedlo, že uvedenú spoločnosť nepovažuje za spoločnosť so 100 % majetkovou účasťou
štátu, nakoľko nie je akciovou spoločnosťou“.
Vzhľadom na uvádzané skutočnosti navrhovateľ navrhuje, aby ústavný súd
napadnuté rozhodnutia výboru ako nezákonné zrušil.
Na základe výzvy ústavného súdu z 15. apríla 2014 sa k návrhom navrhovateľa
vyjadril výbor prostredníctvom svojho predsedu podaniami č. VP/71/13-K a č. VP/72/13-K
doručenými ústavnému súdu 6. mája 2014. Predseda výboru v týchto vyjadreniach uviedol,
že sa nestotožňuje s názorom navrhovateľa, a vyjadril názor, že v predmetných veciach
„výbor rozhodol na základe úplne zisteného skutkového stavu a vecne správne“.
Vo vyjadrení k návrhu na preskúmanie rozhodnutia „č. VP /71/13-K“ výbor okrem
iného uviedol:
„1. Výbor začal voči navrhovateľovi konanie na 14. schôdzi výboru uznesením č...
zo dňa 3. decembra 2013. Pokuta za nedodržanie povinnosti podľa čl. 7 ods. 1 ústavného
zákona bola uložená na 15. schôdzi uznesením č... zo dňa 4. februára 2014. Tvrdenie
navrhovateľa, že výbor začal konanie na 13. schôdzi výboru uznesením č... z 21. novembra
2013 je na základe zverejneného uznesenia na internetovej stránke výboru.
Pre presnosť uvádzame, že údaje zverejnené na internetovej stránke výboru majú len
informatívny charakter, ktoré boli zverejnené bez overenia podpismi predsedu výboru
a overovateľov výboru, pričom právne relevantným dokladom je podpísané uznesenie č...
zo dňa 3. decembra 2013, ktoré bolo navrhovateľovi doručené, a ktoré prevzal
13. decembra 2013.
Pokiaľ sa týka námietky za nedodržanie lehoty rozhodnúť do 60 dní od začatia
konania poukazujeme na fakt, že v danom prípade v čl. 9 ods. 5 ústavného zákona ide
o poriadkovú lehotu s uplynutím ktorej sa nespája zánik zodpovednosti za porušenie
ústavného zákona zo strany verejného funkcionára. Nepopierame fakt, že výbor nerozhodol
v tejto lehote, avšak nemá to za dôsledok protiprávnosť predmetného rozhodnutia o uložení
pokuty.
2. V súvislosti s námietkou, že rozhodnutie výboru je zmätočné, resp. nejasné
uvádzame, že voči navrhovateľovi výbor vedie dve konania.
Prvé konanie č. VP/71/13-K za nepodanie oznámenia, ktoré bol povinný podať
do 30 dní odo dňa ujatia sa verejnej funkcie (verejnej funkcie sa ujal 31.5.2012, oznámenie
mal podať do 30. 6. 2012).
Druhé konanie č. VP/72/13-K za nepodanie oznámenia za rok 2012 k 31. 3. 2013.
Keďže v obidvoch konaniach išlo o toho istého verejného funkcionára, spravodajca
výboru v konaní predniesol spravodajskú správu spoločne, rozprava bola tak isto spoločná,
avšak o každom konaní sa hlasovalo samostatne.
Pokiaľ sa týka tvrdenia, že sa navrhovateľ nevyjadril k uzneseniu o začatí konania
uvádzame, že výboru bolo skutočne doručené vyjadrenie zo strany navrhovateľa, avšak
netýkalo sa konania č. VP/71/13-K, ale konania č. VP/72/13-K, čo vyplýva i zo zaslaného
stanoviska zo strany navrhovateľa zo dňa 3. decembra 2013, číslo konania VP/72/13-K.
Podotýkame, že navrhovateľ vo svojom vyjadrení opäť poukazuje na dokument, ktorý
bol zverejnený na internetovej stránke výboru.
V súvislosti s podaním oznámenia pri ujatí sa verejnej funkcie uvádzame, že toto
oznámenie navrhovateľ zaslal až 31. marca 2014 spolu s oznámením, ktoré zaslal za rok
2013 k 31. 3. 2014, hoci tak mal urobiť do 30. júna 2012.“
Vo vyjadrení k návrhu na preskúmanie rozhodnutia „č. VP /72/13-K“ výbor tiež
uviedol:
«1. Výbor začal voči navrhovateľovi konanie na 14. schôdzi výboru uznesením č...
zo dňa 3. decembra 2013. K uzneseniu o začatí konania sa navrhovateľ vyjadril listom
doručeným výboru 20. decembra 2013, označeným ako „Stanovisko dotknutého verejného
funkcionára k návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií
zo dňa 3. decembra 2013, číslo konania VP/72/13-K.“.
Pokuta za nedodržanie povinnosti podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona bola uložená
na 15. schôdzi uznesením č... zo dňa 4. februára 2014. Tvrdenie navrhovateľa, že výbor
začal konanie na 13. schôdzi výboru uznesením č... z 21. novembra 2013 je na základe
zverejneného uznesenia na internetovej stránke výboru. Skutočnosť, že navrhovateľ vedel
o tom, že uznesenie je zo dňa 3. decembra 2013 potvrdzuje aj predmetné stanovisko
navrhovateľa, ktoré bolo výboru doručené 20. decembra 2013.
Pre presnosť uvádzame, že údaje zverejnené na internetovej stránke výboru majú len
informatívny charakter, ktoré boli zverejnené bez overenia podpismi predsedu výboru
a overovateľov výboru, pričom právne relevantným dokladom je podpísané uznesenie č...
zo dňa 3. decembra 2013, ktoré bolo navrhovateľovi doručené, a ktoré prevzal
13. decembra 2013.
Pokiaľ sa týka námietky za nedodržanie lehoty rozhodnúť do 60 dní od začatia
konania poukazujeme na fakt, že v danom prípade v čl. 9 ods. 5 ústavného zákona ide
o poriadkovú lehotu s uplynutím ktorej sa nespája zánik zodpovednosti za porušenie
ústavného zákona zo strany verejného funkcionára. Nepopierame fakt, že výbor nerozhodol
v tejto lehote, avšak nemá to za dôsledok protiprávnosť predmetného rozhodnutia o uložení
pokuty.
2. V súvislosti s námietkou, že rozhodnutie výboru je zmätočné, resp. nejasné
z dôvodu, že výbor v rozhodnutí uviedol, že nepodal oznámenie za rok 2013 k 31. 3. 2013
uvádzame, že ide o administratívnu chybu pri písomnom vyhotovení rozhodnutia, ktorého
intenzita nezakladá zmätočnosť, resp. nejasnosť rozhodnutia.
3. Pokiaľ sa týka poukázania navrhovateľa na vyjadrenie Ministerstva hospodárstva
Slovenskej republiky, ako zriaďovateľa spoločnosti s ručením obmedzeným, že táto nie je
obchodnou spoločnosťou so 100 % majetkovou účasťou štátu uvádzame, že podľa čl. 2
ods. 1 ústavného zákona sa tento zákon vzťahuje okrem iného aj na funkciu uvedenú
pod písmenom zb), ktorými sú štatutárny orgán alebo členovia štatutárneho orgánu
obchodných spoločností so stopercentnou majetkovou účasťou štátu.
Z príslušnej stránky obchodného registra na internete výbor zistil, že ..., s. r. o.
Bratislava je spoločnosťou, v ktorej je Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky
(ďalej len „ministerstvo“) jediným spoločníkom. Listom zo dňa 21. októbra 2013 bol
minister hospodárstva Slovenskej republiky požiadaný o zaslanie údajov, ktoré súviseli s
registráciou verejného funkcionára do zoznamu výboru, a to ešte pred začatím konania.
Listom zo dňa 31. októbra 2013 bolo výboru zo strany ministra hospodárstva
Slovenskej republiky zaslaný požadovaný údaj s tým, že ministerstvo chybne považovalo
za obchodné spoločnosti len akciové spoločnosti, a z tohto dôvodu neuvádzalo ako
verejných funkcionárov členov štatutárneho orgánu spoločností s ručením obmedzeným.
Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších
predpisov je obchodná spoločnosť právnickou osobou založenou za účelom podnikania.
Je všeobecne známe, že obchodnými spoločnosťami sú verejná obchodná spoločnosť,
komanditná spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť. Z tohto
dôvodu máme za to, že výbor v identifikácii toho, či predmetná spoločnosť s ručením
obmedzeným je obchodnou spoločnosťou postupoval správne.»
Vzhľadom na uvedené výbor navrhol, aby ústavný súd napadnuté rozhodnutia
„s poukazom na §73b zákona č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov potvrdil,
a nepriznal navrhovateľovi prípadnú náhradu trov konania“.
II.
Z obsahu návrhov vrátane ich príloh, z vyjadrení výboru, ako aj z obsahu
predloženého spisového materiálu vo veciach navrhovateľa ústavný súd zistil tento
skutkový stav:
Navrhovateľ je konateľom ..., s. r. o., od 31. mája 2012, keď sa ujal výkonu funkcie
štatutárneho orgánu. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, kde je
uvedená obchodná spoločnosť zapísaná, vyplýva, že jediným spoločníkom ..., s. r. o., je
Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo hospodárstva“). Z
uvedeného je zrejmé, že ide o obchodnú spoločnosť so stopercentnou majetkovou účasťou
štátu (zastúpeného ministerstvom hospodárstva).
1. V konaní sp. zn. VP/71/13-K výbor po zistení, že navrhovateľ ako konateľ ...,
s. r. o., nepodal v ustanovenej lehote (do 30 dní odo dňa ujatia sa výkonu verejnej funkcie)
písomné oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona, uznesením č... z 3. decembra 2013
začal proti navrhovateľovi konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu
záujmov podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona. Výbor súčasne požiadal
navrhovateľa podľa čl. 9 ods. 4 ústavného zákona o stanovisko pre účely konania vo veci
ochrany verejného záujmu. Navrhovateľ výzvu výboru prevzal 13. decembra 2013, na túto
však nereagoval a k začatiu konania sa nevyjadril.
Po vykonanom dokazovaní výbor dospel k záveru, že v konaní bolo preukázané, že
navrhovateľ porušil ustanovenie čl. 7 ods. 1 ústavného zákona. Z tohto dôvodu prijal
4. februára 2014 uznesenie č..., ktorým schválil rozhodnutie sp. zn. VP/71/13-K.
V napadnutom rozhodnutí konštatoval, že navrhovateľ tým, že nepodal oznámenie podľa
čl. 7 ústavného zákona v súvislosti s ujatím sa výkonu verejnej funkcie, porušil povinnosť
ustanovenú v čl. 7 ods. 1 ústavného zákona (verejnej funkcie sa ujal 31. mája 2012,
oznámenie mal podať do 30. júna 2012, oznámenie ku dňu rozhodnutia výboru nepodal),
za čo mu v súlade s čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona uložil pokutu v sume 786 €
zodpovedajúcej mesačnému platu verejného funkcionára. Napadnuté rozhodnutie bolo
navrhovateľovi doručené 27. februára 2014.
2. V konaní sp. zn. VP/72/13-K výbor po zistení, že navrhovateľ ako konateľ ...,
s. r. o., nepodal v ustanovenej lehote (do 31. marca 2013) písomné oznámenie za rok 2012
podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona, uznesením č... z 3. decembra 2013 začal proti
navrhovateľovi konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov
podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona. Výbor súčasne požiadal navrhovateľa podľa
čl. 9 ods. 4 ústavného zákona o stanovisko pre účely konania vo veci ochrany verejného
záujmu. Navrhovateľ na výzvu výboru reagoval listom doručeným výboru 20. decembra
2013, v ktorom uviedol, že „Do dnešného dňa žiaden z konateľov spoločnosti ... s. r. o.
nepodal majetkové priznanie. Na základe právneho názoru zriaďovateľa z roku 2006
nepodlieha štatutár spoločnosti ... s. r. o. zákonu 357/2004 Z. z. o ochrane verejného
záujmu... Nakoľko mi nebola známa zmena tohto právneho názoru a v súvislosti so začatím
uvedeného konania Vám prikladám majetkové priznanie v zmysle zákona.“.
Po vykonanom dokazovaní výbor dospel k záveru, že v konaní bolo preukázané, že
navrhovateľ porušil ustanovenie čl. 7 ods. 1 ústavného zákona. Z tohto dôvodu prijal
4. februára 2014 uznesenie č..., ktorým schválil rozhodnutie sp. zn. VP/72/13-K.
V napadnutom rozhodnutí konštatoval, že navrhovateľ tým, že nepodal oznámenie za rok
2012 podľa čl. 7 ústavného zákona, porušil povinnosť ustanovenú v čl. 7 ods. 1 ústavného
zákona (oznámenie mal podať do 31. marca 2013, oznámenie podal 19. decembra 2013),
za čo mu v súlade s čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona uložil pokutu v sume 1 500 €
zodpovedajúcej mesačnému platu verejného funkcionára. Napadnuté rozhodnutie bolo
navrhovateľovi doručené 7. marca 2014.
III.
Podľa § 31a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákon
neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom
primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení
neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).
V zmysle § 112 ods. 2 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť
na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú
tých istých účastníkov.
S prihliadnutím na obsah návrhov vedených ústavným súdom pod sp. zn.
Rvp 3365/2014 a sp. zn. Rvp 3366/2014 a z neho vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť,
ako aj na totožnosť v osobe navrhovateľa a odporcu (výboru), proti ktorému návrhy
smerujú, rozhodol ústavný súd o spojení týchto návrhov na spoločné konanie tak, ako to je
uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.
IV.
Podľa uznesenia sp. zn. PLz. ÚS 1/07 z 2. mája 2007 prijatého podľa § 6 zákona
o ústavnom súde o zjednotení odchylných právnych názorov senátov ústavného súdu
na konanie vo veciach podľa čl. 9 a nasl. ústavného zákona o ochrane verejného záujmu sa
na toto konanie vzťahuje § 25 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého sa každý návrh
predbežne prerokuje.
Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje
na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je
zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,
uznesenie sa nemusí odôvodniť.
O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto
možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).
Citované právne názory ústavného súdu týkajúce sa zjavnej neopodstatnenosti
sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy možno nepochybne primerane aplikovať aj
na predbežné prerokovanie návrhov na začatie konania vo veciach ochrany verejného
záujmu a zamedzenia rozporu záujmov. Za zjavne neopodstatnený možno považovať najmä
taký návrh v týchto veciach, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistí takú
príčinnú súvislosť medzi navrhovateľom namietaným postupom alebo rozhodnutím
príslušného orgánu verejnej moci a ustanoveniami ústavného zákona, ktorých porušenie
namieta, ktorá by zakladala reálnu možnosť vyhovieť návrhu navrhovateľa po jeho prijatí
na ďalšie konanie.
Podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona verejný funkcionár je povinný do 30 dní
odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu vždy do 31. marca podať
písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok.
Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu dotknutý verejný
funkcionár môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavný súd v lehote
30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa odseku 1, ktorým bola vyslovená strata
mandátu alebo funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10,
ktorým bolo rozhodnuté o pokute voči verejnému funkcionárovi. Podanie návrhu
na preskúmanie rozhodnutia výboru má odkladný účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto
návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie o preskúmaní takéhoto rozhodnutia
pred ústavným súdom upravujú ustanovenia zákona. Rozhodnutie ústavného súdu je
konečné okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2 ústavného zákona.
Podľa § 73a ods. 1 zákona o ústavnom súde sa konanie o preskúmaní rozhodnutia
vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov začína na návrh
verejného funkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva konanie
o návrhu vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov
podľa ústavného zákona.
Podľa § 73b ods. 2 zákona o ústavnom súde o návrhu koná a rozhoduje senát
ústavného súdu na neverejnom zasadnutí.
Podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde ak senát ústavného súdu zistí, že konanie
verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu
pri výkone funkcií verejných funkcionárov, rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí.
V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.
Podľa § 73b ods. 4 zákona o ústavnom súde rozhodnutie ústavného súdu je konečné.
Z citovaných ustanovení zákona o ústavnom súde vyplýva, že v konaní
o preskúmanie rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu
záujmov je v právomoci ústavného súdu preskúmať, či konanie navrhovateľa ako verejného
funkcionára bolo alebo nebolo v rozpore s ustanoveniami ústavného zákona, t. j. či
povinnosti verejného funkcionára vyplývajúce z ústavného zákona porušil alebo neporušil,
a teda či je z tohto hľadiska rozhodnutie orgánu konajúceho vo veci ochrany verejného
záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (výboru) z ústavného hľadiska
udržateľné a akceptovateľné.
Z obsahu návrhov vyplýva, že navrhovateľ svoj návrh na zrušenie napadnutých
rozhodnutí výboru odôvodňuje ich nezákonnosťou, ktorá spočíva v:
1. nedodržaní zákonnej lehoty na rozhodnutie výboru v zmysle čl. 9 ods. 5 ústavného
zákona, pričom navrhovateľ v tejto súvislosti spochybňuje aj samotný dátum začatia
konania;
2. zmätočnosti, resp. nejasnosti napadnutých rozhodnutí;
3. tvrdení, že podľa vyjadrenia ministerstva hospodárstva, ktoré je zriaďovateľom ...,
s. r. o., uvedenú spoločnosť nemožno považovať za spoločnosť so stopercentnou
majetkovou účasťou štátu, pretože nie je akciovou spoločnosťou.
Ústavný súd preskúmal uvedené námietky navrhovateľa a dospel k záveru, že sú
neopodstatnené.
Vo vzťahu k námietke navrhovateľa, že výbor nedodržal 60-dňovú lehotu
na rozhodnutie odo dňa začatia konania ustanovenú v prvej vete čl. 9 ods. 5 ústavného
zákona, ktorá by mala byť dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia výboru, sa
ústavný súd už vo svojej doterajšej judikatúre viackrát vyjadril, keď konštatoval, že
v právnom poriadku Slovenskej republiky absentuje právna úprava následkov prekročenia
tejto lehoty, t. j. jej uplynutie sa nespája so žiadnymi právnymi účinkami. Na základe toho
možno dospieť k záveru, že výbor môže ústavne relevantným spôsobom rozhodnúť aj
po uplynutí tejto lehoty, t. j. ide len o poriadkovú lehotu, ktorej márne uplynutie nemôže
byť dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia výboru (napr. III. ÚS 23/07, IV. ÚS
3/07, III. ÚS 84/08 atď.). Ústavný súd nevidí dôvod na odklon od uvedeného právneho
názoru ani vo veci navrhovateľa, aj keď považuje za potrebné opätovne pripomenúť, že je v
záujme dodržiavania princípov právneho štátu, najmä právnej istoty účastníkov konania,
aby výbor vydával rozhodnutia v lehote ustanovenej v prvej vete čl. 9 ods. 5 ústavného
zákona č. 357/2004 Z. z. aj napriek tomu, že táto lehota je poriadková.
Pokiaľ ide o navrhovateľom spochybňovanú otázku začatia namietaných konaní
výborom, z predloženého spisového materiálu vo veciach navrhovateľa jednoznačne
vyplýva, že výbor začal konanie 3. decembra 2013 vo veci sp. zn. VP/71/13-K uznesením
č... a vo veci sp. zn. VP/72/13-K z 21. novembra 2013 uznesením č..., ktoré navrhovateľ aj
prevzal. Uznesenia č... a č..., ktoré sú prílohou návrhov navrhovateľa, ústavný súd
nepovažoval za relevatné z dôvodu, že na týchto uzneseniach absentujú podpisy predsedu
výboru a overovateľov výboru.
Ústavný súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku navrhovateľa, že napadnuté
rozhodnutia sú zmätočné, resp. nejasné z dôvodu niektorých tvrdení v nich uvedených,
ktoré podľa navrhovateľa nie sú pravdivé.
Zo skutkového stavu zisteného ústavným súdom jednoznačne vyplýva, že stanovisko
navrhovateľa doručené výboru 20. decembra 2013 sa týkalo len konania sp. zn.
VP/72/13-K, ktoré navrhovateľ v tomto stanovisku aj označil. Preto zodpovedá skutočnosti
konštatovanie výboru v rozhodnutí sp. zn. VP/71/13-K zo 4. februára 2014, že navrhovateľ
sa k uzneseniu o začatí konania nevyjadril.
Čo sa týka námietky navrhovateľa, že výbor v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
sp. zn. VP/72/13-K zo 4. februára 2014 uviedol, že „nepodal... oznámenie za rok 2013
do 31. 3. 2013“, ústavný súd konštatuje, že ide o zrejmú chybu v písaní, ktorá nezakladá
dôvod namietanej nezákonnosti napadnutého rozhodnutia výboru.
Ústavný súd sa nestotožnil ani s tvrdením navrhovateľa, ktoré opiera o bližšie
nekonkretizované stanovisko ministerstva hospodárstva, podľa ktorého ..., s. r. o., nemožno
považovať za spoločnosť so stopercentnou majetkovou účasťou štátu, keďže nie je akciovou
spoločnosťou.
Podľa čl. 2 ods. 1 písm. Zb.) ústavného zákona sa tento ústavný zákon vzťahuje
na funkcie štatutárneho orgánu alebo členov štatutárneho orgánu obchodných spoločností
so stopercentnou majetkovou účasťou štátu.
Ústavný zákon teda nevyníma spod svojej pôsobnosti funkcie štatutárneho orgánu/
členov štatutárneho orgánu v spoločnostiach s ručením obmedzeným, keď v citovanom čl. 2
ods. 1 písm. Zb.) hovorí vo všeobecnosti o obchodných spoločnostiach so stopercentnou
majetkovou účasťou štátu. V zmysle § 56 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný
zákonník v znení neskorších predpisov obchodnými spoločnosťami sú v zmysle zákona aj
spoločnosti s ručením obmedzeným. Preto nemožno súhlasiť s názorom navrhovateľa, že
pôsobnosti ústavného zákona podliehajú len funkcie štatutárneho orgánu/členov
štatutárneho orgánu „štátnych“ akciových spoločností. V súvislosti s touto námietkou je
potrebné uviesť, že právny názor ministerstva hospodárstva ako zriaďovateľa uvedenej
spoločnosti nie je relevantný vo vzťahu k posúdeniu toho, či navrhovateľ porušil povinnosti
vyplývajúce z ústavného zákona.
Z týchto dôvodov ústavný súd dospel k záveru, že námietky navrhovateľa proti
napadnutým rozhodnutiam uvedené v jeho návrhoch sú zjavne neodôvodnené a nezakladajú
také dôvody na spochybňovanie napadnutých rozhodnutí výboru, ktoré by bolo potrebné
posúdiť po prijatí návrhov na ďalšie konanie. Ústavný súd preto návrhy navrhovateľa
odmietol už pri ich predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je
uvedené v bode 2 výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. júna 2014