Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 284/2014

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. júna 2014 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ivetty Macejkovej a sudcu Sergeja

Kohuta (sudca spravodajca) predbežne prerokoval návrhy L. K., zastúpeného advokátom

JUDr. Mariánom Chovancom, Trnavská cesta 60, Bratislava, vedené pod sp. zn. Rvp

3365/2014 a sp. zn. na preskúmanie rozhodnutí Výboru Národnej rady

Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/71/13-K zo 4. februára 2014

a sp. zn. VP/72/13-K zo 4. februára 2014 a takto

rozhodol:

1. Návrhy L. K. vedené pod sp. zn. a sp. zn. s p á j a

na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Návrhy L. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 28. marca 2014

doručené návrhy L. K. (ďalej len „navrhovateľ“) na preskúmanie rozhodnutí Výboru

Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len „výbor“) sp. zn.

VP/71/13-K zo 4. februára 2014 a sp. zn. VP/72/13-K zo 4. februára 2014 (ďalej aj

„napadnuté rozhodnutia“).

Z návrhu pôvodne vedeného pod sp. zn. vyplýva, že napadnutým

rozhodnutím sp. zn. VP/71/13-K zo 4. februára 2014 výbor uložil navrhovateľovi ako

verejnému funkcionárovi, konateľovi obchodnej spoločnosti ..., s. r. o. (ďalej len „..., s. r.

o.“), pokutu v sume 786 € zodpovedajúcej mesačnému platu verejného funkcionára

za porušenie povinnosti ustanovenej v ústavného

o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného

(ďalej len „ústavný zákon o ochrane verejného záujmu“ alebo

„ústavný zákon“) podať oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov

(ďalej len „oznámenie“) do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie.

Z návrhu pôvodne vedeného pod sp. zn. vyplýva, že napadnutým

rozhodnutím sp. zn. VP/72/13-K zo 4. februára 2014 výbor uložil navrhovateľovi ako

verejnému funkcionárovi, konateľovi ..., s. r. o., pokutu v sume 1 500 € zodpovedajúcej

mesačnému platu verejného funkcionára za porušenie povinnosti ustanovenej v čl. 7 ods. 1

ústavného zákona o ochrane verejného záujmu podať oznámenie za rok 2012 do 31. marca

2013.

Navrhovateľ namieta nezákonnosť napadnutých rozhodnutí výboru, a to z dôvodu

nedodržania zákonnej lehoty na rozhodnutie ustanovenej v čl. 9 ods. 5 ústavného zákona,

pričom v odôvodnení svojich návrhov bližšie uvádza:

„Výbor svojím uznesením č... (uznesením č... vo veci sp. zn. VP/72/13-K, pozn.)

prijatým na 13. schôdzi výboru začal dňom 21. 11. 2013 voči mne konanie vo veci ochrany

verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného

zákona za porušenie povinnosti podať oznámenie funkcií, zamestnaní, činností

a majetkových pomerov v zmysle čl. 7 ods. 1 ústavného zákona.

Na 15. schôdzi výboru, ktorá sa konala dňa 04. 02. 2014, bolo uznesením č...

(uznesením č... vo veci sp. zn. VP/72/13-K, pozn.) konštatované porušenie tejto mojej vyššie

citovanej povinnosti, bola mi uložená pokuta, dané poučenie o opravnom prostriedku a bol

poverený predseda výboru na vyhotovenie a doručenie písomného rozhodnutia.

Odporca v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že výbor sa oboznámil

so skutočnosťou nepodania oznámenia dňa 03. 12. 2013 a uznesením č... zo dňa

03. 12. 2013 (uznesením č... z 3. decembra 2013 vo veci sp. zn. VP/72/13-K, pozn.) začal

voči mne konanie. Uvedené tvrdenie nie je pravdivé, nakoľko uznesenie č... (aj uznesenie

č..., pozn.) je z 21. 11. 2013, kedy bolo aj uvedené konanie začaté.

Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že odo dňa začatia konania (21. 11. 2013)

do rozhodnutia (04. 02. 2014) uplynulo 75 dní, čím výbor porušil svoju povinnosť

rozhodnúť vo veci do 60 dní od začatia konania. Posledným dňom lehoty na rozhodnutie bol

deň 20. 01. 2014, a keďže výbor rozhodol až 04. 02. 2014, mám za to, že jeho rozhodnutie je

neplatné z dôvodu nezákonnosti, a to z dôvodu rozporu s čl. 9 ods. 5 ústavného zákona...

Pre úplnosť ešte uvádzam, že aj keby mal súd za to, že konanie bolo voči mojej osobe

začaté dňa 03. 12. 2013, posledným dňom na rozhodnutie Výboru by bol deň 01. 02. 2014,

čiže aj v tomto prípade by Výbor rozhodol po zákonnej lehote na rozhodnutie.“

Navrhovateľ tiež dôvodí zmätočnosťou či nejasnosťou napadnutých rozhodnutí, keď

konštatuje, že v rozhodnutí výboru sp. zn. VP/71/13-K zo 4. februára 2014 „sa uvádza, že

som sa k uzneseniu o začatí konania nevyjadril. Uvedené nie je pravdou, nakoľko som sa

k uzneseniu o začatí konania vyjadril listom doručenom Výboru dňa 20. 12. 2013, čo je

deklarované aj v zápisnici z 15. schôdze Výboru zo dňa 04. 02. 2014“. V rozhodnutí výboru

sp. zn. VP/72/13-K zo 4. februára 2014 „sa uvádza, že som nepodal oznámenie za rok 2013

do 31. 03. 2013. Uvedené je v rozpore so zákonom, nakoľko oznámenie za rok 2013 som

povinný podať až do 31. 03. 2014.“.

Podľa slov navrhovateľa „Do uvedenej zápisnice sa p. poslanec O. vyjadril, že bolo

voči mne začaté konanie uzneseniami č... a 277 z dôvodu nepodania oznámenia v lehote

30 dní odo dňa ujatia sa funkcie a v lehote do 31. 03. 2013 za rok 2012. V závere

vyjadrenia je však paradoxne uvedené, že som podal len oznámenie za rok 2012

do 31. 03. 2013, avšak nepodal som oznámenie pri ujatí sa funkcie.“.

V závere navrhovateľ poukazuje na „vyjadrenie Ministerstva hospodárstva SR, ktoré

je zriaďovateľom obchodnej spoločnosti ..., s. r. o. Bratislava, ktoré vo svojom vyjadrení

uviedlo, že uvedenú spoločnosť nepovažuje za spoločnosť so 100 % majetkovou účasťou

štátu, nakoľko nie je akciovou spoločnosťou“.

Vzhľadom na uvádzané skutočnosti navrhovateľ navrhuje, aby ústavný súd

napadnuté rozhodnutia výboru ako nezákonné zrušil.

Na základe výzvy ústavného súdu z 15. apríla 2014 sa k návrhom navrhovateľa

vyjadril výbor prostredníctvom svojho predsedu podaniami č. VP/71/13-K a č. VP/72/13-K

doručenými ústavnému súdu 6. mája 2014. Predseda výboru v týchto vyjadreniach uviedol,

že sa nestotožňuje s názorom navrhovateľa, a vyjadril názor, že v predmetných veciach

„výbor rozhodol na základe úplne zisteného skutkového stavu a vecne správne“.

Vo vyjadrení k návrhu na preskúmanie rozhodnutia „č. VP /71/13-K“ výbor okrem

iného uviedol:

„1. Výbor začal voči navrhovateľovi konanie na 14. schôdzi výboru uznesením č...

zo dňa 3. decembra 2013. Pokuta za nedodržanie povinnosti podľa čl. 7 ods. 1 ústavného

zákona bola uložená na 15. schôdzi uznesením č... zo dňa 4. februára 2014. Tvrdenie

navrhovateľa, že výbor začal konanie na 13. schôdzi výboru uznesením č... z 21. novembra

2013 je na základe zverejneného uznesenia na internetovej stránke výboru.

Pre presnosť uvádzame, že údaje zverejnené na internetovej stránke výboru majú len

informatívny charakter, ktoré boli zverejnené bez overenia podpismi predsedu výboru

a overovateľov výboru, pričom právne relevantným dokladom je podpísané uznesenie č...

zo dňa 3. decembra 2013, ktoré bolo navrhovateľovi doručené, a ktoré prevzal

13. decembra 2013.

Pokiaľ sa týka námietky za nedodržanie lehoty rozhodnúť do 60 dní od začatia

konania poukazujeme na fakt, že v danom prípade v čl. 9 ods. 5 ústavného zákona ide

o poriadkovú lehotu s uplynutím ktorej sa nespája zánik zodpovednosti za porušenie

ústavného zákona zo strany verejného funkcionára. Nepopierame fakt, že výbor nerozhodol

v tejto lehote, avšak nemá to za dôsledok protiprávnosť predmetného rozhodnutia o uložení

pokuty.

2. V súvislosti s námietkou, že rozhodnutie výboru je zmätočné, resp. nejasné

uvádzame, že voči navrhovateľovi výbor vedie dve konania.

Prvé konanie č. VP/71/13-K za nepodanie oznámenia, ktoré bol povinný podať

do 30 dní odo dňa ujatia sa verejnej funkcie (verejnej funkcie sa ujal 31.5.2012, oznámenie

mal podať do 30. 6. 2012).

Druhé konanie č. VP/72/13-K za nepodanie oznámenia za rok 2012 k 31. 3. 2013.

Keďže v obidvoch konaniach išlo o toho istého verejného funkcionára, spravodajca

výboru v konaní predniesol spravodajskú správu spoločne, rozprava bola tak isto spoločná,

avšak o každom konaní sa hlasovalo samostatne.

Pokiaľ sa týka tvrdenia, že sa navrhovateľ nevyjadril k uzneseniu o začatí konania

uvádzame, že výboru bolo skutočne doručené vyjadrenie zo strany navrhovateľa, avšak

netýkalo sa konania č. VP/71/13-K, ale konania č. VP/72/13-K, čo vyplýva i zo zaslaného

stanoviska zo strany navrhovateľa zo dňa 3. decembra 2013, číslo konania VP/72/13-K.

Podotýkame, že navrhovateľ vo svojom vyjadrení opäť poukazuje na dokument, ktorý

bol zverejnený na internetovej stránke výboru.

V súvislosti s podaním oznámenia pri ujatí sa verejnej funkcie uvádzame, že toto

oznámenie navrhovateľ zaslal až 31. marca 2014 spolu s oznámením, ktoré zaslal za rok

2013 k 31. 3. 2014, hoci tak mal urobiť do 30. júna 2012.“

Vo vyjadrení k návrhu na preskúmanie rozhodnutia „č. VP /72/13-K“ výbor tiež

uviedol:

«1. Výbor začal voči navrhovateľovi konanie na 14. schôdzi výboru uznesením č...

zo dňa 3. decembra 2013. K uzneseniu o začatí konania sa navrhovateľ vyjadril listom

doručeným výboru 20. decembra 2013, označeným ako „Stanovisko dotknutého verejného

funkcionára k návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií

zo dňa 3. decembra 2013, číslo konania VP/72/13-K.“.

Pokuta za nedodržanie povinnosti podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona bola uložená

na 15. schôdzi uznesením č... zo dňa 4. februára 2014. Tvrdenie navrhovateľa, že výbor

začal konanie na 13. schôdzi výboru uznesením č... z 21. novembra 2013 je na základe

zverejneného uznesenia na internetovej stránke výboru. Skutočnosť, že navrhovateľ vedel

o tom, že uznesenie je zo dňa 3. decembra 2013 potvrdzuje aj predmetné stanovisko

navrhovateľa, ktoré bolo výboru doručené 20. decembra 2013.

Pre presnosť uvádzame, že údaje zverejnené na internetovej stránke výboru majú len

informatívny charakter, ktoré boli zverejnené bez overenia podpismi predsedu výboru

a overovateľov výboru, pričom právne relevantným dokladom je podpísané uznesenie č...

zo dňa 3. decembra 2013, ktoré bolo navrhovateľovi doručené, a ktoré prevzal

13. decembra 2013.

Pokiaľ sa týka námietky za nedodržanie lehoty rozhodnúť do 60 dní od začatia

konania poukazujeme na fakt, že v danom prípade v čl. 9 ods. 5 ústavného zákona ide

o poriadkovú lehotu s uplynutím ktorej sa nespája zánik zodpovednosti za porušenie

ústavného zákona zo strany verejného funkcionára. Nepopierame fakt, že výbor nerozhodol

v tejto lehote, avšak nemá to za dôsledok protiprávnosť predmetného rozhodnutia o uložení

pokuty.

2. V súvislosti s námietkou, že rozhodnutie výboru je zmätočné, resp. nejasné

z dôvodu, že výbor v rozhodnutí uviedol, že nepodal oznámenie za rok 2013 k 31. 3. 2013

uvádzame, že ide o administratívnu chybu pri písomnom vyhotovení rozhodnutia, ktorého

intenzita nezakladá zmätočnosť, resp. nejasnosť rozhodnutia.

3. Pokiaľ sa týka poukázania navrhovateľa na vyjadrenie Ministerstva hospodárstva

Slovenskej republiky, ako zriaďovateľa spoločnosti s ručením obmedzeným, že táto nie je

obchodnou spoločnosťou so 100 % majetkovou účasťou štátu uvádzame, že podľa čl. 2

ods. 1 ústavného zákona sa tento zákon vzťahuje okrem iného aj na funkciu uvedenú

pod písmenom zb), ktorými sú štatutárny orgán alebo členovia štatutárneho orgánu

obchodných spoločností so stopercentnou majetkovou účasťou štátu.

Z príslušnej stránky obchodného registra na internete výbor zistil, že ..., s. r. o.

Bratislava je spoločnosťou, v ktorej je Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky

(ďalej len „ministerstvo“) jediným spoločníkom. Listom zo dňa 21. októbra 2013 bol

minister hospodárstva Slovenskej republiky požiadaný o zaslanie údajov, ktoré súviseli s

registráciou verejného funkcionára do zoznamu výboru, a to ešte pred začatím konania.

Listom zo dňa 31. októbra 2013 bolo výboru zo strany ministra hospodárstva

Slovenskej republiky zaslaný požadovaný údaj s tým, že ministerstvo chybne považovalo

za obchodné spoločnosti len akciové spoločnosti, a z tohto dôvodu neuvádzalo ako

verejných funkcionárov členov štatutárneho orgánu spoločností s ručením obmedzeným.

Podľa v znení neskorších

predpisov je obchodná spoločnosť právnickou osobou založenou za účelom podnikania.

Je všeobecne známe, že obchodnými spoločnosťami sú verejná obchodná spoločnosť,

komanditná spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť. Z tohto

dôvodu máme za to, že výbor v identifikácii toho, či predmetná spoločnosť s ručením

obmedzeným je obchodnou spoločnosťou postupoval správne.»

Vzhľadom na uvedené výbor navrhol, aby ústavný súd napadnuté rozhodnutia

„s poukazom na v znení neskorších predpisov potvrdil,

a nepriznal navrhovateľovi prípadnú náhradu trov konania“.

II.

Z obsahu návrhov vrátane ich príloh, z vyjadrení výboru, ako aj z obsahu

predloženého spisového materiálu vo veciach navrhovateľa ústavný súd zistil tento

skutkový stav:

Navrhovateľ je konateľom ..., s. r. o., od 31. mája 2012, keď sa ujal výkonu funkcie

štatutárneho orgánu. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, kde je

uvedená obchodná spoločnosť zapísaná, vyplýva, že jediným spoločníkom ..., s. r. o., je

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo hospodárstva“). Z

uvedeného je zrejmé, že ide o obchodnú spoločnosť so stopercentnou majetkovou účasťou

štátu (zastúpeného ministerstvom hospodárstva).

1. V konaní sp. zn. VP/71/13-K výbor po zistení, že navrhovateľ ako konateľ ...,

s. r. o., nepodal v ustanovenej lehote (do 30 dní odo dňa ujatia sa výkonu verejnej funkcie)

písomné oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona, uznesením č... z 3. decembra 2013

začal proti navrhovateľovi konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu

záujmov podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona. Výbor súčasne požiadal

navrhovateľa podľa čl. 9 ods. 4 ústavného zákona o stanovisko pre účely konania vo veci

ochrany verejného záujmu. Navrhovateľ výzvu výboru prevzal 13. decembra 2013, na túto

však nereagoval a k začatiu konania sa nevyjadril.

Po vykonanom dokazovaní výbor dospel k záveru, že v konaní bolo preukázané, že

navrhovateľ porušil ustanovenie čl. 7 ods. 1 ústavného zákona. Z tohto dôvodu prijal

4. februára 2014 uznesenie č..., ktorým schválil rozhodnutie sp. zn. VP/71/13-K.

V napadnutom rozhodnutí konštatoval, že navrhovateľ tým, že nepodal oznámenie podľa

čl. 7 ústavného zákona v súvislosti s ujatím sa výkonu verejnej funkcie, porušil povinnosť

ustanovenú v čl. 7 ods. 1 ústavného zákona (verejnej funkcie sa ujal 31. mája 2012,

oznámenie mal podať do 30. júna 2012, oznámenie ku dňu rozhodnutia výboru nepodal),

za čo mu v súlade s čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona uložil pokutu v sume 786 €

zodpovedajúcej mesačnému platu verejného funkcionára. Napadnuté rozhodnutie bolo

navrhovateľovi doručené 27. februára 2014.

2. V konaní sp. zn. VP/72/13-K výbor po zistení, že navrhovateľ ako konateľ ...,

s. r. o., nepodal v ustanovenej lehote (do 31. marca 2013) písomné oznámenie za rok 2012

podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona, uznesením č... z 3. decembra 2013 začal proti

navrhovateľovi konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov

podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona. Výbor súčasne požiadal navrhovateľa podľa

čl. 9 ods. 4 ústavného zákona o stanovisko pre účely konania vo veci ochrany verejného

záujmu. Navrhovateľ na výzvu výboru reagoval listom doručeným výboru 20. decembra

2013, v ktorom uviedol, že „Do dnešného dňa žiaden z konateľov spoločnosti ... s. r. o.

nepodal majetkové priznanie. Na základe právneho názoru zriaďovateľa z roku 2006

nepodlieha štatutár spoločnosti ... s. r. o. zákonu o ochrane verejného

záujmu... Nakoľko mi nebola známa zmena tohto právneho názoru a v súvislosti so začatím

uvedeného konania Vám prikladám majetkové priznanie v zmysle zákona.“.

Po vykonanom dokazovaní výbor dospel k záveru, že v konaní bolo preukázané, že

navrhovateľ porušil ustanovenie čl. 7 ods. 1 ústavného zákona. Z tohto dôvodu prijal

4. februára 2014 uznesenie č..., ktorým schválil rozhodnutie sp. zn. VP/72/13-K.

V napadnutom rozhodnutí konštatoval, že navrhovateľ tým, že nepodal oznámenie za rok

2012 podľa čl. 7 ústavného zákona, porušil povinnosť ustanovenú v čl. 7 ods. 1 ústavného

zákona (oznámenie mal podať do 31. marca 2013, oznámenie podal 19. decembra 2013),

za čo mu v súlade s čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona uložil pokutu v sume 1 500 €

zodpovedajúcej mesačnému platu verejného funkcionára. Napadnuté rozhodnutie bolo

navrhovateľovi doručené 7. marca 2014.

III.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak tento zákon

neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom

primerane ustanovenia v znení

neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).

V zmysle v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú

tých istých účastníkov.

S prihliadnutím na obsah návrhov vedených ústavným súdom pod sp. zn.

a sp. zn. a z neho vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť,

ako aj na totožnosť v osobe navrhovateľa a odporcu (výboru), proti ktorému návrhy

smerujú, rozhodol ústavný súd o spojení týchto návrhov na spoločné konanie tak, ako to je

uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

IV.

Podľa uznesenia sp. zn. PLz. z 2. mája 2007 prijatého podľa § 6 zákona

o ústavnom súde o zjednotení odchylných právnych názorov senátov ústavného súdu

na konanie vo veciach podľa čl. 9 a nasl. ústavného zákona o ochrane verejného záujmu sa

na toto konanie vzťahuje , podľa ktorého sa každý návrh

predbežne prerokuje.

Podľa ústavný súd návrh predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Citované právne názory ústavného súdu týkajúce sa zjavnej neopodstatnenosti

sťažnosti podľa možno nepochybne primerane aplikovať aj

na predbežné prerokovanie návrhov na začatie konania vo veciach ochrany verejného

záujmu a zamedzenia rozporu záujmov. Za zjavne neopodstatnený možno považovať najmä

taký návrh v týchto veciach, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistí takú

príčinnú súvislosť medzi navrhovateľom namietaným postupom alebo rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci a ustanoveniami ústavného zákona, ktorých porušenie

namieta, ktorá by zakladala reálnu možnosť vyhovieť návrhu navrhovateľa po jeho prijatí

na ďalšie konanie.

Podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona verejný funkcionár je povinný do 30 dní

odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu vždy do 31. marca podať

písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok.

Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu dotknutý verejný

funkcionár môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavný súd v lehote

30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa odseku 1, ktorým bola vyslovená strata

mandátu alebo funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10,

ktorým bolo rozhodnuté o pokute voči verejnému funkcionárovi. Podanie návrhu

na preskúmanie rozhodnutia výboru má odkladný účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto

návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie o preskúmaní takéhoto rozhodnutia

pred ústavným súdom upravujú ustanovenia zákona. Rozhodnutie ústavného súdu je

konečné okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2 ústavného zákona.

Podľa sa konanie o preskúmaní rozhodnutia

vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov začína na návrh

verejného funkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva konanie

o návrhu vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov

podľa ústavného zákona.

Podľa o návrhu koná a rozhoduje senát

ústavného súdu na neverejnom zasadnutí.

Podľa ak senát ústavného súdu zistí, že konanie

verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu

pri výkone funkcií verejných funkcionárov, rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí.

V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.

Podľa rozhodnutie ústavného súdu je konečné.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že v konaní

o preskúmanie rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu

záujmov je v právomoci ústavného súdu preskúmať, či konanie navrhovateľa ako verejného

funkcionára bolo alebo nebolo v rozpore s ustanoveniami ústavného zákona, t. j. či

povinnosti verejného funkcionára vyplývajúce z ústavného zákona porušil alebo neporušil,

a teda či je z tohto hľadiska rozhodnutie orgánu konajúceho vo veci ochrany verejného

záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (výboru) z ústavného hľadiska

udržateľné a akceptovateľné.

Z obsahu návrhov vyplýva, že navrhovateľ svoj návrh na zrušenie napadnutých

rozhodnutí výboru odôvodňuje ich nezákonnosťou, ktorá spočíva v:

1. nedodržaní zákonnej lehoty na rozhodnutie výboru v zmysle čl. 9 ods. 5 ústavného

zákona, pričom navrhovateľ v tejto súvislosti spochybňuje aj samotný dátum začatia

konania;

2. zmätočnosti, resp. nejasnosti napadnutých rozhodnutí;

3. tvrdení, že podľa vyjadrenia ministerstva hospodárstva, ktoré je zriaďovateľom ...,

s. r. o., uvedenú spoločnosť nemožno považovať za spoločnosť so stopercentnou

majetkovou účasťou štátu, pretože nie je akciovou spoločnosťou.

Ústavný súd preskúmal uvedené námietky navrhovateľa a dospel k záveru, že sú

neopodstatnené.

Vo vzťahu k námietke navrhovateľa, že výbor nedodržal 60-dňovú lehotu

na rozhodnutie odo dňa začatia konania ustanovenú v prvej vete čl. 9 ods. 5 ústavného

zákona, ktorá by mala byť dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia výboru, sa

ústavný súd už vo svojej doterajšej judikatúre viackrát vyjadril, keď konštatoval, že

v právnom poriadku Slovenskej republiky absentuje právna úprava následkov prekročenia

tejto lehoty, t. j. jej uplynutie sa nespája so žiadnymi právnymi účinkami. Na základe toho

možno dospieť k záveru, že výbor môže ústavne relevantným spôsobom rozhodnúť aj

po uplynutí tejto lehoty, t. j. ide len o poriadkovú lehotu, ktorej márne uplynutie nemôže

byť dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia výboru (napr. , IV. ÚS

3/07, atď.). Ústavný súd nevidí dôvod na odklon od uvedeného právneho

názoru ani vo veci navrhovateľa, aj keď považuje za potrebné opätovne pripomenúť, že je v

záujme dodržiavania princípov právneho štátu, najmä právnej istoty účastníkov konania,

aby výbor vydával rozhodnutia v lehote ustanovenej v prvej vete čl. 9 ods. 5 ústavného

aj napriek tomu, že táto lehota je poriadková.

Pokiaľ ide o navrhovateľom spochybňovanú otázku začatia namietaných konaní

výborom, z predloženého spisového materiálu vo veciach navrhovateľa jednoznačne

vyplýva, že výbor začal konanie 3. decembra 2013 vo veci sp. zn. VP/71/13-K uznesením

č... a vo veci sp. zn. VP/72/13-K z 21. novembra 2013 uznesením č..., ktoré navrhovateľ aj

prevzal. Uznesenia č... a č..., ktoré sú prílohou návrhov navrhovateľa, ústavný súd

nepovažoval za relevatné z dôvodu, že na týchto uzneseniach absentujú podpisy predsedu

výboru a overovateľov výboru.

Ústavný súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku navrhovateľa, že napadnuté

rozhodnutia sú zmätočné, resp. nejasné z dôvodu niektorých tvrdení v nich uvedených,

ktoré podľa navrhovateľa nie sú pravdivé.

Zo skutkového stavu zisteného ústavným súdom jednoznačne vyplýva, že stanovisko

navrhovateľa doručené výboru 20. decembra 2013 sa týkalo len konania sp. zn.

VP/72/13-K, ktoré navrhovateľ v tomto stanovisku aj označil. Preto zodpovedá skutočnosti

konštatovanie výboru v rozhodnutí sp. zn. VP/71/13-K zo 4. februára 2014, že navrhovateľ

sa k uzneseniu o začatí konania nevyjadril.

Čo sa týka námietky navrhovateľa, že výbor v odôvodnení napadnutého rozhodnutia

sp. zn. VP/72/13-K zo 4. februára 2014 uviedol, že „nepodal... oznámenie za rok 2013

do 31. 3. 2013“, ústavný súd konštatuje, že ide o zrejmú chybu v písaní, ktorá nezakladá

dôvod namietanej nezákonnosti napadnutého rozhodnutia výboru.

Ústavný súd sa nestotožnil ani s tvrdením navrhovateľa, ktoré opiera o bližšie

nekonkretizované stanovisko ministerstva hospodárstva, podľa ktorého ..., s. r. o., nemožno

považovať za spoločnosť so stopercentnou majetkovou účasťou štátu, keďže nie je akciovou

spoločnosťou.

Podľa čl. 2 ods. 1 písm. Zb.) ústavného zákona sa tento ústavný zákon vzťahuje

na funkcie štatutárneho orgánu alebo členov štatutárneho orgánu obchodných spoločností

so stopercentnou majetkovou účasťou štátu.

Ústavný zákon teda nevyníma spod svojej pôsobnosti funkcie štatutárneho orgánu/

členov štatutárneho orgánu v spoločnostiach s ručením obmedzeným, keď v citovanom čl. 2

ods. 1 písm. Zb.) hovorí vo všeobecnosti o obchodných spoločnostiach so stopercentnou

majetkovou účasťou štátu. V zmysle Obchodný

zákonník v znení neskorších predpisov obchodnými spoločnosťami sú v zmysle zákona aj

spoločnosti s ručením obmedzeným. Preto nemožno súhlasiť s názorom navrhovateľa, že

pôsobnosti ústavného zákona podliehajú len funkcie štatutárneho orgánu/členov

štatutárneho orgánu „štátnych“ akciových spoločností. V súvislosti s touto námietkou je

potrebné uviesť, že právny názor ministerstva hospodárstva ako zriaďovateľa uvedenej

spoločnosti nie je relevantný vo vzťahu k posúdeniu toho, či navrhovateľ porušil povinnosti

vyplývajúce z ústavného zákona.

Z týchto dôvodov ústavný súd dospel k záveru, že námietky navrhovateľa proti

napadnutým rozhodnutiam uvedené v jeho návrhoch sú zjavne neodôvodnené a nezakladajú

také dôvody na spochybňovanie napadnutých rozhodnutí výboru, ktoré by bolo potrebné

posúdiť po prijatí návrhov na ďalšie konanie. Ústavný súd preto návrhy navrhovateľa

odmietol už pri ich predbežnom prerokovaní podľa

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je

uvedené v bode 2 výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júna 2014