Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 34/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-41

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. apríla 2016 v senáte

zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Rudolfa Tkáčika

vo veci návrhu , , zastúpeného advokátkou

JUDr. Martinou Tekeliovou, advokátska kancelária, Bijacovce 180, na preskúmanie

rozhodnutia Obecného zastupiteľstva Zlatá Baňa schváleného uznesením

z 26. novembra 2015 vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov

podľa ústavného o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií

verejných funkcionárov v znení ústavného takto

rozhodol:

1. Rozhodnutie Obecného zastupiteľstva Zlatá Baňa schválené uznesením

z 26. novembra 2015 vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov

podľa ústavného o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií

verejných funkcionárov v znení ústavného z r u š u j e .

2. Vo zvyšnej časti návrhu , n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol

16. decembra 2015 doručený návrh , (ďalej

len „navrhovateľ“), na preskúmanie rozhodnutia Obecného zastupiteľstva Zlatá Baňa (ďalej

len „obecné zastupiteľstvo“) schváleného uznesením z 26. novembra 2015 vo veci ochrany

verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov schváleného podľa ústavného zákona

č. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov

v znení ústavného , ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon

č. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov

(ďalej len „ústavný zákon o ochrane verejného záujmu“). Z navrhovaného petitu

ani z obsahu príloh návrhu nemožno ustáliť žiadne číselné označenie uvedeného uznesenia

obecného zastupiteľstva.

Z predloženého návrhu a jeho príloh vyplýva, že výrokom napadnutého rozhodnutia

obecné zastupiteľstvo vyslovilo, že navrhovateľ ako starosta obce Zlatá Baňa „porušil

povinnosť podať písomné oznámenie spôsobom podľa čl. 7 ods. 5 písm. a) ústavného

o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných

funkcionárov v lehote ustanovenej v ústavného

o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, a tým porušil čl. 7

ods. 1 ústavného o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií

verejných funkcionárov a za toto konanie sa ukladá starostovi obce

, bytom , pokuta podľa čl. 9 ods. 10 písm. a)

ústavného zákona v sume zodpovedajúcej jeho mesačnému platu, t. j. vo výške 1.404,80,- €

(slovom: jedentisícštyristoštyri eur a osemdesiat centov), ktorú je povinný uhradiť do 15 dní

odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia

“.

Navrhovateľ uvádza, že funkciu starostu obce Zlatá Baňa vykonával vo funkčnom

období 2010 – 2014, pričom vo voľbách do orgánov samosprávy obcí konaných v roku

2014 bol opätovne do tejto funkcie zvolený a jej výkonu sa ujal na ustanovujúcom zasadnutí

obecného zastupiteľstva 15. decembra 2014.

Po uskutočnenom konaní podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu

obecné zastupiteľstvo na zasadnutí 26. novembra 2015 schválilo uznesenie,

ktorého obsahom je napadnuté rozhodnutie. Navrhovateľ udáva, že ako starosta obce využil

proti tomuto uzneseniu svoje sistačné právo, pričom «rozhodnutie nebolo potvrdené

zákonom predpísaným postupom podľa § 13 ods. 8 zákona o obecnom zriadení.

Napriek uvedenému, mi bola Zastupiteľstvom priamo na jeho rokovaní

dňa 01.12.2015 doručená príloha k zápisnici zo dňa 26.11.2015, ktorá bola vyhotovená

následne po konaní zasadnutia zastupiteľstva dňa 26.11.2015, a ktorá bola zastupiteľstvom

označená a poňatá ako „Rozhodnutie vo veci porušenia povinnosti podľa čl. 7 ods. 1

ústavného zákona“.

Doručenie tejto následne, po rokovaní Zastupiteľstva 26.11.2015 vyhotovenej prílohy

nespochybňujem. Avšak týmto postupom Zastupiteľstva sa už samotné konanie vo veci

ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa čl. 9 ústavného zákona

vyznačuje zmätočnosťou a nepreskúmateľnosťou.».

Navrhovateľ nadväzne s poukazom na čl. 9 ods. 5 ústavného zákon o ochrane

verejného záujmu a na o obecnom

zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“) argumentuje,

že „vytváranie a prejavovanie vôle poslancami kedykoľvek mimo zasadania obecného

zastupiteľstva regulovaného zákonom, nie je a nemôže byť vytvorením a prejavením vôle

obecného zastupiteľstva“. Preto „je nepochybné, že príloha zápisnice zo zasadnutia

obecného zastupiteľstva z 26.11.2015, ktorá mi bola doručená dňa 01.12.2015,

ktorá ako celok nebola vôbec predmetom rozhodovacej činnosti Zastupiteľstva a bola

vyhotovená až následne po zasadnutí Zastupiteľstva konaného dňa 26.11.2015 je vo svojej

podstate ničotným právnym aktom, keďže neprejavuje vôľu žiadneho orgánu verejnej

správy, in concreto Zastupiteľstva, ktoré môže vôľu vytvoriť i prejaviť len na svojom

zasadnutí“.

Podľa navrhovateľa je napadnuté rozhodnutie „absolútne zmätočné

a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a to z viacerých príčin.

Zároveň sa Rozhodnutie zo dňa 26.11.2015 zakladá na nesprávnom skutkovom

posúdení veci a nesprávnom právnom posúdení veci, tak ako vyplýva z ustálenej judikatúry

Ústavného súdu SR vo veciach preskúmania rozhodnutí podľa ústavného zákona.“.

Navrhovateľ v prvom rade namieta, že „rozhodnutie, ktoré bolo predmetom

uznášania sa Zastupiteľstva na jeho zasadnutí 26.11.2015... obsahuje z povinných

obsahových náležitostí rozhodnutia podľa ústavného zákona len Výrok...“. Okrem výroku

teda „nebolo predmetom rozhodovacej činnosti Zastupiteľstva nič, čo by ma v súlade

s princípmi materiálneho právneho štátu malo presvedčiť o správnosti a opodstatnenosti

takéhoto rozhodnutia a poučiť ma o možnosti brániť sa pred nezávislým a nestranným

súdom“. Rozhodnutie, ktoré mu bolo doručené 1. decembra 2015, „je domnelým právnym

aktom a bolo vyhotovené až následne jedným z poslancov Zastupiteľstva. Zastupiteľstvo sa

teda na doručenom Zdanlivom rozhodnutí vôbec neuznieslo“ a je „ničotným právnym

aktom.“.

Navrhovateľ namieta aj vadu v doručovaní napadnutého rozhodnutia,

pretože „doručené mi bolo iba Zdanlivé rozhodnutie, a to priamo na rokovaní

zastupiteľstva dňa 01.12.2015. Rozhodnutie Zastupiteľstva prijaté na zasadnutí 26.11.2015

mi nikdy nebolo doručené do vlastných rúk... O jeho obsahu som sa dozvedel iba

z rokovania zastupiteľstva z dňa 26.11.2015 a zo zápisnice z tohto zasadnutia.“.

Významnou námietkou navrhovateľa je kritika, podľa ktorej „z napadnutého

Rozhodnutia nie je zrejmé, aké protiprávne konanie sa mi vlastne pripisuje a za aké

protiprávne konanie som Zastupiteľstvom sankcionovaný“. Totiž, „zastupiteľstvo vôbec

v Rozhodnutí neuviedlo, čím som sa dopustil... protiprávneho konania, t. z. za aké obdobie

a v akom termíne som sa mal dopustiť opomenutia svojej povinnosti podľa čl. 7 ods. 1

ústavného zákona“.

Nesprávna je podľa navrhovateľa aj suma uloženej pokuty. Navrhovateľ predkladá

k svojmu návrhu fotokópiu osobného mzdového listu, z ktorej vyplýva, že jeho hrubá

mzda za rok 2014 predstavovala 16 481,78 €, z čoho jedna dvanástina je 1 373,48 €,

nie 1 404,80 €.

Navrhovateľ podľa vlastného tvrdenia neporušil povinnosť uloženú čl. 7 ods. 1

ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Poukazuje na skutočnosť, že oznámenie

za kalendárny rok 2013 podľa uvedeného ustanovenia podal do 30 dní odo dňa ujatia sa

funkcie starostu obce Zlatá Baňa. Za kalendárny rok 2013 však podal oznámenie podľa čl. 7

ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu aj v lehote do 31. marca 2014.

Na podporu týchto tvrdení predkladá dôkazy (komunikácia s komisiou obecného

zastupiteľstva na ochranu verejného záujmu, fotokópia knihy došlej pošty obecného úradu

obce Zlatá Baňa). V nadväznosti na to poukazuje na čl. 7 ods. 3 ústavného zákona o ochrane

verejného záujmu.

V závere návrhu navrhovateľ žiada zrušenie napadnutého rozhodnutia a priznanie

náhrady trov konania.

2. Ústavný súd uznesením č. k. -17 z 19. januára 2016 prijal

podľa o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) návrh navrhovateľa na ďalšie

konanie.

3. Ústavný súd 12. februára 2016 vyzval obecné zastupiteľstvo na vyjadrenie sa

k vecnej stránke prijatého návrhu.

4. K návrhu navrhovateľa sa obecné zastupiteľstvo vyjadrilo podaním doručeným

ústavnému súdu 4. marca 2016. K tvrdeniu navrhovateľa o ničotnosti napadnutého

rozhodnutia dôvodí, že zasadnutiu konanému 26. novembra 2015 sa navrhovateľ „snažil

všemožne zabrániť... starosta v rozpore so zákonom toto obecné zastupiteľstvo nezvolal,...

nebol sprístupnený vstup do budovy Obecného úradu za účelom rokovania , nebola

poskytnutá materiálna ani technická vybavenosť, a nebola prítomná pracovníčka Obecného

úradu, ani iná náhradná osoba, ktorá zvyčajne zapisuje zápisnicu z rokovania . Preto

bol prepis konania vyhotovovaný osobou, ktorá nemá skúsenosti a praktické zručnosti

s vyhotovovaním zápisnice. Avšak máme zato, že starosta neuniesol dôkazné bremeno,

keď tvrdí že okrem výroku nebol zvyšok Rozhodnutia predmetom rokovania . Naopak,

ako je aj v zápisnici uvedené, na predmetnom rokovaní boli prečítané zápisnice z komisie

na ochranu verejného záujmu..., listy starostu adresované tejto komisii, list adresovaný

predsedovi komisie, ustanovenia ústavného zákona ktoré pojednávajú o povinnostiach

verejných funkcionárov.“. Citujúc zo zápisnice z predmetného zasadnutia obecné

zastupiteľstvo konštatuje, že „na rokovaní dňa 26.11.2015 odznel celý text, spolu

s výrokom, odôvodnením a poučením, ktorý bol schválený ako Rozhodnutie, a ktorý bol

starostovi doručený ako Rozhodnutie podľa ústavného zákona. pri jeho schvaľovaní

riadne prejavilo vôľu tak, ako to požaduje ústavný zákon v čl. 9 ods. 6. Rozhodnutie bolo

v celom svojom obsahu predmetom rokovania a následného hlasovania, o čom je

aj vyhotovený audiovizuálny záznam a zvukový záznam.“.

K doručeniu rozhodnutia navrhovateľovi obecné zastupiteľstvo uvádza,

že „Rozhodnutie, podpísané všetkými poslancami prítomnými pri rozhodovaní o ňom bolo

doručené starostovi, ako to sám tvrdí, dňa 01.12.2015, spolu s prepisom z rokovania ,

priamo na rokovaní do vlastných rúk pred zrakom prítomnej verejnosti.“.

Za neopodstatnenú považuje obecné zastupiteľstvo aj námietku navrhovateľa,

podľa ktorej z rozhodnutia nie je zrejmé, aké protiprávne konanie sa mu pripisuje. Obecné

zastupiteľstvo cituje výrok napadnutého rozhodnutia a následne predkladá citáciu z jeho

odôvodnenia, podľa ktorej „keďže sa funkcie ujal v roku 2014, oznámenie podľa čl. 7

ústavného zákona mali byť podané za predchádzajúci kalendárny rok, t. j. 2013“.

K navrhovateľovej kritike sumy uloženej sankcie obecné zastupiteľstvo uvádza,

že „pri jej určovaní vychádzalo zo všeobecne záväzných predpisov Slovenskej republiky

a dostupných informácií. Tu je nutné opäť poznamenať prístup starostu obce počas celého

priebehu konania, kedy nespolupracoval, odmietal sprístupňovať požadované materiály,

ako aj priestory obecného úradu.“. Odkazujúc na ustanovenia právnych predpisov

regulujúcich plat starostu obce obecné zastupiteľstvo rekapituluje vlastné uznesenia,

ktorými v priebehu rokov 2013 a 2014 určovalo navrhovateľovi plat. Nadväzne dôvodí,

že «starostom namietaný rozdiel, vo výške 1/12 ročného platu vznikol pravdepodobne tak,

ako to vyplýva z rozpravy na zasadnutí konanom dňa 22.05.2014, kde v zápisnici je

uvedený výrok neznámej osoby, ale z kontextu zápisnice, zrejme výrok starostu,

že „vyplácané som mal 1.230,- Eur“. Toto však nemá oporu v žiadnom rozhodnutí orgánu,

ktorý plat starostu... určuje.».

K zásadnej námietke navrhovateľa, podľa ktorej si svoje povinnosti podľa ústavného

zákona o ochrane verejného záujmu riadne splnil, obecné zastupiteľstvo konštatuje,

že „v súlade s čl. 9 ods. 4 vykonalo dokazovanie, za účelom zistenia skutkového stavu.

Za týmto účelom si vyžiadalo vyjadrenie starostu obce, ako aj komisie a s týmito

tvrdeniami sa vysporiadalo v odôvodnení Rozhodnutia.“. Podľa obecného zastupiteľstva sú

vyjadrenia navrhovateľa v návrhu týkajúce sa určenia dňa, kedy podal oznámenie

podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, „značne zmätočné.

Ak aj komisii adresoval starosta oznámenie podľa ústavného zákona za rok 2013

v jednom z týchto dátumov a preto si, ako sám tvrdí splnil svoju povinnosť a ho nemôže

sankcionovať za to, že samé opomenulo zriadiť komisiu , toto nijako nespochybnilo.

Avšak vychádzalo z nasledovného. Starosta je povinný podľa

písm. a ústavného zákona adresovať oznámenie komisii (aj keď nevylučujeme

že prostredníctvom obecného úradu) a iba v prípade že tak urobil a bol znovu zvolený

do funkcie, nemá povinnosť oznámenie podať do 30 dní od kedy sa ujal funkcie.

Keďže komisia v roku 2014 zriadená nebola, starosta si svoju povinnosť splniť nemohol.

Avšak nie je pravda, že by bol zato sankcionovaný. Tu ale starostovi neodpadla povinnosť

podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona dať oznámenie do 30 dní odo dňa kedy sa ujal verejnej

funkcie... starostovi sa nekladie za vinu, že nepodal oznámenie za rok 2013 do 31.03.2014,

keďže tak nemohol urobiť nie pre vlastné pochybenie. Ako je v Rozhodnutí uvedené,

starosta mal povinnosť dať oznámenie do 30 dní od kedy sa funkcie ujal, a keďže to

nesplnil, porušil povinnosť podľa ústavného zákona.“.

Obecné zastupiteľstvo opätovne konštatuje, že z dôvodov navrhovateľovho návrhu

vyplýva, že „v argumentácii si starosta sám odporuje, raz tvrdí že oznámenie za rok 2013

podal v januári 2014, následne vo februári 2014, a napokon aj v januári 2015. Na jednej

strane poukazuje, že si splnil povinnosť podať oznámenia do 14.01.2015, čo má dokazovať

došlá pošta, na strane druhej tvrdí, že túto povinnosť nesplnil, lebo ju nemal a oznámenia

podal v roku 2014. A napokon, ako ešte uvedieme, tieto argumenty nevedel v konaní

preukázať a samotnú došlú poštu ani oznámenia v konaní nepredložil.“.

Obecné zastupiteľstvo zdôrazňuje, že „spôsob, ktorým môže náležite zistiť

skutkový stav je do značnej miery obmedzený a bez výnimky závislý od spolupráce starostu

obce... Starosta vo svojom vyjadrení svoje tvrdenia ničím nepodložil, nepriložil kópiu došlej

pošty, ani nevedel preukázať doručenie komunikácie s komisiou . Za účelom

dokazovania prijalo na svojom rokovaní dňa 25.08.2015 uznesenie..., podľa ktorého sa

mali z dôkazných prostriedkov (kópia došlej pošty, oznámenia podané starostom obce

podľa ústavného zákona a iné) vykonať dôkazy, aby bol náležite zistený skutkový stav.

Okrem spomínaných vyjadrení starostu obce, iné materiály neboli poslancom doručené

a preto mohli vychádzať iba z vyjadrení starostu a zápisníc komisie . Starosta sa

pri tvrdení o tom že oznámenie podal odvoláva na došlú poštu. Tú si... vyžiadalo aj ,

avšak došlá pošta, resp. jej kópia nebola sprístupnená... Týmto bolo znemožnené

obecnému zastupiteľstvu vykonať tento dôkazný prostriedok. Je nutné poukázať na to,

že kópia došlej pošty, ktorú majú poslanci teraz k dispozícii, nesie znaky vonkajšieho

zásahu. Myslíme si že je v rozpore s princípmi právneho štátu, aby verejný funkcionár bol

pri objasňovaní skutočností potrebných na náležité posúdenie vecí nečinný, prípadne

aktívne bránil riadnemu chodu orgánov (OZ a jeho komisii) a následne prostriedky

procesnej obrany uplatnil až v konaní pred Ústavným súdom, po tom, ako bolo v konaní

podľa ústavného zákona rozhodnuté.“.

Obecné zastupiteľstvo vo svojom vyjadrení uvádza, že komisiu na ochranu verejného

záujmu zriadilo od 4. januára 2015, pričom odvtedy až do 26. novembra 2015 „sa konalo 5

zasadaní komisie , pričom o všetkých boli vopred starosta a Obecný úrad v Zlatej Bani

oboznámení. Ani v jednom prípade pri zasadaní komisie jej nebolo doručené oznámenie

za rok 2013, čo preukázala zápisnicami z konania komisie . Komisii bolo doručené

oznámenie podľa ústavného zákona za rok 2014, avšak nie za rok 2013 ako sa to starostovi

vyčíta v Rozhodnutí. Komisia prostredníctvom svojho predsedu žiadala starostu obce,

nech sa vyjadrí, či oznámenie v zmysle ústavného zákona za rok 2013 podal. Komisia

vo svojej správe pre skonštatovala, že starosta obce jej odpoveď neposkytol. Starosta

tvrdí, že komisii reakciu na žiadosť o vyjadrenie sa k podaniu oznámení dal... na jej

rokovaní 10.08.2015. Tu sa obecné zastupiteľstvo stotožnilo s tvrdeniami komisie, že takéto

vyjadrenie nedostala, keďže z jej zápisníc a vyjadrenia svedkov je zrejmé, že komisii nebola

doručená žiadna listina a jej doručenie starosta nevie nijako preukázať. Starosta obce

vo svojej reakcii zo dňa 28.07.2015 na už začaté konanie vo veci ochrany verejného

záujmu... tvrdil, že oznámenia v zmysle tohto ústavného zákona riadne a včas podal.

Následne v liste zo dňa 02.09.2015... adresovanom komisii na ochranu verejného záujmu

tvrdí, že podané oznámenie obsahuje oznámenia podľa ústavného zákona za rok 2014

a bolo doručené ku dňu 14.01.2015. Čo je v rozpore s tvrdením v návrhu na konanie

pred Ústavným súdom. Tu obecné zastupiteľstvo sa nestotožnilo s tvrdeniami starostu,

keďže údajné oznámenie, ktoré mal podať nebolo aj napriek výzve komisii nikdy doručené

a starosta nepreukázal ani jeho doručenie obecnému úradu. Bola povinnosť starostu,

aby podložil svoje tvrdenie a preukázal splnenie tejto povinnosti. Starosta robil všetko

preto, aby zmaril preskúmanie oznámení komisiou, ako jej to vyplýva z ústavného zákona.

Starosta obce jej opakovane zamedzil prístup do miestností obecného úradu nereagoval

na jej výzvy a nespolupracoval s ňou. Taktiež sa nemôžeme stotožniť s tvrdením, že v obci,

kde činnosť obecného úradu riadi starosta obce, obecný úrad tvorí iba sekretárka starostu,

nenesie starosta zodpovednosť za to, že dokument, ktorý údajne mal dôjsť do došlej pošty

nebol komisii doručený.“.

Obecné zastupiteľstvo navrhuje, aby ústavný súd napadnuté rozhodnutie potvrdil

a „zamietol návrh navrhovateľa na náhradu trov konania“.

5. Ústavný súd zaslal 10. marca 2016 vyjadrenie obecného zastupiteľstva právnej

zástupkyni navrhovateľa s možnosťou zaujať k nemu stanovisko.

Navrhovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne doručil ústavnému súdu

23. marca 2016 stanovisko, v ktorom k tvrdenej ničotnosti napadnutého rozhodnutia

navrhovateľ udáva, že „vyjadrenie Zastupiteľstva má povahu ospravedlnenia svojho

nezákonného a ústavne nekonformného konania. Vyjadrenia, ktoré majú takto liberovať

postup Zastupiteľstva... sú právne irelevantné.

Takýto zmätočný postup Zastupiteľstva zasahuje neprimerane do princípu právnej

istoty osoby voči ktorej Zastupiteľstvo konanie vedie...“.

Navrhovateľ uvádza, že aj z audiovizuálneho záznamu, na ktorý odkazuje obecné

zastupiteľstvo, vyplýva, že „predmetom uznášania sa – hlasovania, ako vonkajšieho

finálneho prejavu vôle kolektívneho orgánu, Zastupiteľstva na jeho zasadnutí

dňa 26.11.2015 neboli všetky povinné obsahové náležitosti rozhodnutia kogentne

požadované čl. 9 ods. 6 ústavného zákona...“.

Pokiaľ ide o spochybnenie arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia,

ako aj nesprávneho skutkového a právneho posúdenia veci zo strany obecného

zastupiteľstva, navrhovateľ zotrváva na argumentácii obsiahnutej v jeho návrhu.

K sume uloženej pokuty navrhovateľ dôvodí, že „akékoľvek dodatočné dovysvetlenie

výrokovej časti rozhodnutia mimo odôvodnenia rozhodnutia je právne bezvýznamné.

Rovnako vyjadrenie Zastupiteľstva v danej veci má povahu ospravedlnenia svojho

nezákonného určenia pokuty, čo je v danej veci nutné považovať za irelevantné.“.

Napokon navrhovateľ konštatuje, že aj obecným zastupiteľstvom prednesený

„faktický opis krokov predchádzajúcich vydaniu Rozhodnutia vo viacerých smeroch

odporuje reálnemu priebehu udalostí, tak ako ich Navrhovateľ označil a preukázal v návrhu

na preskúmanie rozhodnutia“.

Navrhovateľ zotrváva na svojich návrhoch v plnom rozsahu a uplatnený nárok

na náhradu trov konania rozširuje o náhradu úkonu právnej služby spočívajúceho

vo vypracovaní stanoviska k vyjadreniu obecného zastupiteľstva.

II.

Podľa čl. 2 ods. 1 písm. o) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu sa tento

ústavný zákon vzťahuje aj na funkcie starostov obcí.

Podľa čl. 3 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejný funkcionár

je na účely tohto ústavného zákona každý, kto vykonáva funkciu uvedenú v čl. 2 ods. 1.

Podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejný funkcionár

je povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu vždy

do 31. marca podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom uvedie,

a) či spĺňa podmienky nezlučiteľnosti výkonu funkcie verejného funkcionára

s výkonom iných funkcií, zamestnaní alebo činností podľa čl. 5 ods. 1 a 2,

b) aké zamestnanie vykonáva v pracovnom pomere, obdobnom pracovnom vzťahu

alebo štátnozamestnaneckom pomere a akú podnikateľskú činnosť vykonáva popri výkone

funkcie verejného funkcionára,

c) aké má funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy, v orgánoch

právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť a v orgánoch iných právnických

osôb; taktiež uvedie, z ktorých uvádzaných funkcií má príjem, funkčné alebo iné požitky,

d) svoje príjmy dosiahnuté v uplynulom kalendárnom roku z výkonu funkcie

verejného funkcionára a z výkonu iných funkcií, zamestnaní alebo činností,

v ktorých vykonávaní verejný funkcionár pokračuje aj po ujatí sa výkonu funkcie verejného

funkcionára,

e) svoje majetkové pomery a majetkové pomery manžela a neplnoletých detí,

ktorí s ním žijú v domácnosti, vrátane osobných údajov v rozsahu titul, meno, priezvisko

a adresa trvalého pobytu.

Podľa čl. 7 ods. 3 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu ak je verejný

funkcionár zvolený alebo vymenovaný do inej verejnej funkcie alebo je opätovne zvolený

alebo vymenovaný do tej istej verejnej funkcie a podal v kalendárnom roku oznámenie

podľa odseku 1, nie je povinný ho podať opätovne.

Podľa čl. 7 ods. 5 písm. a) prvej vety ústavného zákona o ochrane verejného záujmu

oznámenie podľa odseku 1 podáva starosta obce komisii obecného zastupiteľstva.

Podľa čl. 9 ods. 1 písm. b) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu konanie

o návrhu vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov vykonáva

obecné zastupiteľstvo, ak ide o verejných funkcionárov uvedených v čl. 2 ods. 1 písm. o)

a p), t. j. aj vtedy, ak ide o starostu obce.

Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu ak sa v konaní

preukázalo, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie

ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7

alebo čl. 8 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje, rozhodnutie obsahuje výrok,

v ktorom sa uvedie, v čom je konanie alebo opomenutie verejného funkcionára v rozpore

s týmto ústavným zákonom alebo zákonom, odôvodnenie a poučenie o opravnom

prostriedku. Rozhodnutie obsahuje aj povinnosť zaplatiť pokutu podľa odseku 10.

Podľa čl. 10 ods. 3 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu proti rozhodnutiu

orgánu podľa čl. 9 ods. 1 písm. b) až d) môže dotknutý verejný funkcionár do 15 dní

od doručenia rozhodnutia, ktorým bola vyslovená strata mandátu alebo funkcie

alebo ktorým bola uložená pokuta, podať návrh na preskúmanie rozhodnutia na Ústavný súd

Slovenskej republiky. Podanie návrhu má odkladný účinok. Ústavný súd Slovenskej

republiky rozhodne o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie

o preskúmaní takého rozhodnutia pred Ústavným súdom Slovenskej republiky upravujú

ustanovenia zákona. Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky je konečné okrem

rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2.

Citované ustanovenie čl. 10 ods. 3 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu

zakladajú právomoc ústavného súdu rozhodnúť o návrhu navrhovateľa na preskúmanie

napadnutého rozhodnutia obecného zastupiteľstva. Podrobnosti o konaní v zmysle štvrtej

vety citovaného čl. 10 ods. 3 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu upravuje zákon

o ústavnom súde v ustanoveniach § 73a a § 73b.

Podľa o návrhu koná a rozhoduje senát

ústavného súdu na neverejnom zasadnutí.

Podľa ak senát ústavného súdu zistí, že konanie

verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom, rozhodnutie orgánu svojím

uznesením potvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu

nálezom zruší.

Podľa rozhodnutie ústavného súdu je konečné.

1. Charakter námietok prednesených navrhovateľom v jeho návrhu vedie ústavný súd

k potrebe ponajprv zdôrazniť, že jeho vlastný postoj k rozsahu prieskumnej právomoci

plynúcej z citovaných ustanovení ústavného zákona o ochrane verejného záujmu a zákona

o ústavnom súde sa od počiatku jej uplatňovania postupne vyvíjal. Dosiaľ

najhmatateľnejším vyvrcholením tohto vývoja je zjednocovacie stanovisko pléna ústavného

súdu č. k. -12 z 3. februára 2016, ktorého výrok sa síce vzťahuje na otázku

parciálnu (oprávnenie ústavného súdu preskúmať aj správnosť výšky pokuty uloženej

verejnému funkcionárovi), jeho odôvodnenie však predstavuje ilustratívny dokumentárny

prehľad názorového vývoja a v konečnom dôsledku i zreteľného posunu v uvažovaní

ústavného súdu.

K uvedenému zjednocovaciemu stanovisku hodno pridať aj odkaz na ďalšie názory

ústavného súdu o charaktere a rozsahu jeho prieskumu v konaní o ochrane verejného

záujmu.

Pred tým, ako ústavný súd pristúpi k posúdeniu, či sa dotknutý verejný funkcionár

dopustil konania, ktoré je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu, musí

prioritne posúdiť, či je preskúmateľné (čo sa týka formy) samotné rozhodnutie príslušného

orgánu verejnej moci (, ).

Z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti

[ (ďalej len „“)] taktiež vyplýva, že musí

pri uplatňovaní svojej právomoci brať zreteľ aj na dodržiavanie procesných zásad

zaručujúcich právo na spravodlivý proces garantované a nasledujúcich

().

Zhrnúc uvedené možno uzavrieť, že ústavný súd v konaní (o preskúmaní rozhodnutia

vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov) nemôže posúdiť,

či sa dotknutý verejný funkcionár dopustil konania, ktoré je v rozpore s ústavným zákonom

o ochrane verejného záujmu, bez toho, aby najskôr posúdil, či je preskúmateľné (čo sa týka

formy) samotné rozhodnutie príslušného orgánu verejnej moci (v danom prípade obecného

zastupiteľstva).

Na podklade stručnej rekapitulácie vybraných názorov ústavného súdu možno

konštatovať, že doktrinálny postoj založený na doslovnom výklade § 73b ods. 3 zákona

o ústavnom súde je v súčasnosti potrebné považovať za prekonaný.

V perspektíve dialektického náhľadu na vlastnú stabilizovanú judikatúru v konaní

o ochrane verejného záujmu ústavný súd nechce a ani nemôže skĺznuť do pozície

akademických polemík s dôvodnosťou popísaného záberu jeho prieskumnej právomoci.

Úlohou inkorporovanou v tomto náleze je poskytnúť žiadanú právnu ochranu hmotným

právam navrhovateľa, o ktorých rozhodovalo obecné zastupiteľstvo. Pri tom je ústavný súd

povinný dôsledne chrániť právnu istotu navrhovateľa konkretizovanú v legitímnych

očakávaniach odvíjajúcich sa v podstatnej miere aj od rekapitulovanej judikatúry.

2. Vo veci sp. zn. už ústavný súd uviedol, že skutkové vymedzenie

vytýkaného porušenia musí byť v rozhodnutí uvedené natoľko dostatočne a presne, aby ho

nebolo možné dodatočne zamieňať za dôvod iný, ktorý v čase rozhodovania nebol „v hre“.

Zároveň potom platí, že dodatočné (do)vysvetlenie skutočného dôvodu je právne

bezvýznamné.

Výrok rozhodnutia (o čom a ako rozhodol) tvorí jeho jadro, a preto musí byť zásadne

presný, konkrétny a správny ().

Zodpovednosť podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu je

zodpovednosťou verejnoprávnou (), čo sa okrem iného prejavuje

aj v požiadavke takej formulácie výroku meritórneho rozhodnutia, ktorá bráni

zameniteľnosti sankcionovaného skutku. Nejde o požiadavku samoúčelnú či akademickú.

Naopak, má významné procesné a v konečnom dôsledku i hmotnoprávne dopady

na páchateľa skutku (napr. pri skúmaní procesnej prekážky rei iudicatae brániacej dvojitému

potrestaniu za ten istý skutok).

Aj čl. 9 ods. 6 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu vyžaduje, aby výrok

rozhodnutia obecného zastupiteľstva uviedol, v čom je konanie alebo opomenutie

navrhovateľa v rozpore s týmto ústavným zákonom alebo zákonom.

Výrok rozhodnutia atakovaného navrhovateľom, ktoré je citované v naratívnej časti

odôvodnenia tohto nálezu, vôbec neobsahuje tzv. skutkovú vetu, teda dostatočne konkrétny

a nezameniteľný popis konania (alebo nekonania), ktoré sa navrhovateľovi kladie za vinu.

Iba výrok rozhodnutia (enunciát) je právne záväzný. Akékoľvek dovysvetlenia obecného

zastupiteľstva, či už v odôvodnení rozhodnutia alebo v jeho vyjadrení k návrhu

navrhovateľa, sú z analyzovaného hľadiska irelevantné.

Z výroku napadnutého rozhodnutia podľa zistenia ústavného súdu nevyplýva,

aké (ne)konanie navrhovateľa považovalo obecné zastupiteľstvo za porušenie povinnosti

„podať písomné oznámenie spôsobom podľa čl. 7 ods. 5 písm. a) ústavného zákona

č. ..“ a v ktorej „lehote ustanovenej v Čl. 7 ods. 1 ústavného zákona

č. “ požadované oznámenie navrhovateľ nepodal. Ústavná norma v

ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu totiž reguluje dva termíny

prichádzajúce v prípade konkrétneho navrhovateľa do úvahy (do 31. marca, resp.

do 30 dní...). Napadnuté rozhodnutie sa v dôsledku zistených nedostatkov dostáva

do pozície nepreskúmateľnosti na úrovni samotného výroku, čo je neprípustné.

Výrok rozhodnutia obecného zastupiteľstva je vnútorne rozporný. Nie je možné

z neho jednoznačne ustáliť, či sa navrhovateľovi vytýka porušenie povinnosti vyplývajúcej

z čl. 7 ods. 1alebo z čl. 7 ods. 5 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.

Prvé ustanovenie ukladá verejnému funkcionárovi povinnosť podať oznámenie v stanovenej

lehote, kým ustanovenie druhé určuje orgán obecného zastupiteľstva (komisia), ktorému je

potrebné oznámenie adresovať. Hoci vzťah oboch ustanovení možno hodnotiť ako vzťah

realizačnej normy [čl. 7 ods. 5 písm. a)] k norme ukladajúcej základnú hmotnoprávnu

povinnosť (čl. 7 ods. 1), v navrhovateľovej kauze bola naznačená distinkcia podstatná.

Obecné zastupiteľstvo si totiž neujasnilo, či navrhovateľ vôbec podal oznámenie podľa čl. 7

ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu v tam určenej lehote. Až prípadná

kladná odpoveď na túto otázku mohla viesť ku skúmaniu splnenia povinnosti plynúcej

z čl. 7 ods. 5 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Výrok napadnutého

rozhodnutia viní navrhovateľa z toho, že žiadané oznámenie nepodal „spôsobom

podľa Čl. 7 ods. 5 písm. a)“, ale súčasne aj z toho, že toto oznámenie nepodal „v lehote

ustanovenej v Čl. 7 ods. 1“. Ak teda navrhovateľ údajne podal oznámenie oneskorene

alebo ho vôbec nepodal (porušenie čl. 7 ods. 1), potom by bolo irelevantné skúmať,

či oznámenie adresoval komisii obecného zastupiteľstva určenej na jeho doručenie

[porušenie čl. 7 ods. 5 písm. a)]. Pri súčasnej, už kritizovanej absencii skutkovej vety bráni

takto formulovaný výrok napadnutého rozhodnutia jednoznačnej identifikácii eventuálneho

protiústavného skutku navrhovateľa.

3. Ďalšie námietky navrhovateľa prednesené v jeho návrhu ústavný súd nepovažoval

za potrebné meritórne vyhodnotiť, pretože zistené nedostatky formulácie výroku

napadnutého rozhodnutia obecného zastupiteľstva samy osebe postačujú na jeho zrušenie.

Závery ústavného súdu o ďalších námietkach by tak nemali podstatný vplyv na zrušujúci

výrok tohto nálezu. Navyše, niektoré námietky navrhovateľa sa v dôsledku konštatovaných

nedostatkov výroku rozhodnutia obecného zastupiteľstva samy stávajú z vecného pohľadu

nepreskúmateľnými (napr. námietka, že navrhovateľ všetky povinnosti vyplývajúce z čl. 7

ústavného zákona o ochrane verejného záujmu splnil, námietka nedostatočnosti

odôvodnenia rozhodnutia).

garantované základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa

premietnuté pri ochrane práva do ustanoveného postupu vymedzeného podľa povahy

veci príslušným procesným poriadkom (a v okolnostiach daného prípadu upravených v čl. 9

ústavného zákona) je svojou povahou i významom základným predpokladom spravodlivého

procesu. Preto zároveň predstavuje aj základnú podmienku ústavne konformného

rozhodnutia.

4. Na základe uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že v posudzovanom

konaní vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov neboli vo vzťahu

k navrhovateľovi dodržané princípy spravodlivého procesu tým, že obecné zastupiteľstvo

svoje rozhodnutie sformulovalo zmätočným a nepreskúmateľným spôsobom. Vzhľadom

na to je potrebné napadnuté rozhodnutie považovať za rozporné s týmito ústavnými

princípmi a ako také aj za arbitrárne.

Pretože ústavný súd je oprávnený iba potvrdiť alebo zrušiť rozhodnutie obecného

zastupiteľstva z 26. novembra 2015 ( ), na základe

už uvedeného zrušil toto rozhodnutie (bod 1 výroku tohto nálezu), pričom zároveň platí,

že toto rozhodnutie je konečné ( ).

III.

Navrhovateľ žiadal priznať proti obci Zlatá Baňa náhradu trov konania

pred ústavným súdom, ktorej sumu vyčíslila jeho právna zástupkyňa sumou 448,02 €. Trovy

právneho zastúpenia právna zástupkyňa bližšie špecifikovala ako odmenu za dva úkony

právnej služby vykonané v roku 2015 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu)

a za jeden úkon v roku 2016 (písomné stanovisko k vyjadreniu obecného zastupiteľstva).

K takto vypočítanej sume odmeny prirátala zodpovedajúci režijný paušál.

Podľa trovy konania pred ústavným súdom,

ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania zo svojho.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Z citovaných ustanovení vyplýva zásada, že (aj úspešný)

účastník konania pred ústavným súdom uhrádza trovy tohto konania zo svojho.

Iba v odôvodnených prípadoch je ústavný súd oprávnený uložiť niektorému účastníkovi

konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

V posudzovanej veci ústavný súd „odôvodnenosť“ významnú pre aplikáciu § 36

ods. 2 nezistil.

Z podkladov, ktoré mal ústavný súd k dispozícii, predovšetkým z príloh návrhu,

ako aj z príloh vyjadrenia obecného zastupiteľstva bez pochybností vyplýva, že navrhovateľ

neposkytoval obecnému zastupiteľstvu v priebehu konania o ochrane verejného záujmu

potrebnú súčinnosť. Z odpovedí, ktoré doručoval obecnému zastupiteľstvu na základe

výziev na vyjadrenie sa k veci samej, nevyplýva, že by odkazovali na prílohy preukazujúce

skutočnosti významné pre rozhodnutie obecného zastupiteľstva v merite. Ústavný súd tak

nepovažuje za preukázané, že podania navrhovateľa adresované obecnému zastupiteľstvu

takéto dôležité prílohy skutočne obsahovali. Navrhovateľ sa nezúčastňoval zasadnutí

príslušnej komisie obecného zastupiteľstva, dokonca v niektorých prípadoch nesprístupnil

priestory obecného úradu na účel zasadnutí kompetentných orgánov. Globálne skutkové

pozadie priebehu predmetného konania signalizuje hlbokú nespoluprácu oboch orgánov

samosprávy obce Zlatá Baňa. Na tomto stave sa navrhovateľ ako starosta obce zjavne

nemalou mierou podieľal. Naopak, poskytovaním požadovanej súčinnosti by bol

nepochybne vytvoril dostatočný procesný priestor na to, aby obecné zastupiteľstvo

na základe dôkladného zistenia skutkového stavu veci eventuálne konanie proti nemu aj

zastavilo podľa čl. 9 ods. 12 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.

Za daných okolností ústavný súd nepovažoval za spravodlivé priznať navrhovateľovi

nárok na náhradu trov konania, keďže v dôsledku skutočností popísaných

v predchádzajúcom odseku je účelnosť takto vynaložených trov s ohľadom na spôsob

využitia navrhovateľom uplatnených prostriedkov právnej ochrany v základoch

spochybnená. Ústavný súd tak v tejto časti návrhu navrhovateľa nevyhovel (bod 2 výroku

tohto nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, je pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia potrebné rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. apríla 2016