Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 7/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. januára 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval návrh

, zastúpeného advokátom

doc. JUDr. Jozefom Sotolářom, PhD., Južná trieda 1, Košice, na preskúmanie rozhodnutia

Obecného zastupiteľstva obce Trnovec nad Váhom prijatého na zasadnutí obecného

zastupiteľstva 14. novembra 2019 a takto

rozhodol:

Návrh o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a argumentácia v návrhu

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 3. decembra

2019 doručený návrh

(ďalej len „navrhovateľ“), na preskúmanie rozhodnutia Obecného

zastupiteľstva obce (ďalej len „obecné zastupiteľstvo“) prijatého

na zasadnutí obecného zastupiteľstva 14. novembra 2019 (ďalej len „napadnuté

rozhodnutie“).

2. Navrhovateľ je bývalým starostom obce . Obecné

zastupiteľstvo prijalo na svojom zasadnutí napadnuté rozhodnutie v rámci konania

o ochrane verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov proti navrhovateľovi

v dôsledku porušenia ústavného o ochrane verejného záujmu

pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ústavný

zákon“).

Obecné zastupiteľstvo v napadnutom rozhodnutí konštatovalo porušenie ústavného

zákona navrhovateľom v tom zmysle, že nesplnil povinnosť podľa čl. 7 ods. 1 a 2 [týka sa

podmienok a náležitostí oznámenia funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov,

pozn. (ďalej len „oznámenie“)] ústavného zákona za roky 2013 až 2018, a navrhovateľovi

uložilo pokutu za porušenie uvedených povinností vo vzťahu k oznámeniu za rok 2018.

3. Navrhovateľ tvrdí, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces tým,

že vo výroku napadnutého rozhodnutia sú uvedené porušenia za roky 2013 – 2017,

ale z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že tieto nie sú predmetom konania,

keďže za uvedené nebola uložená sankcia. Navrhovateľ zároveň tvrdí, že k porušeniu jeho

práv došlo aj tým, že výrok napadnutého rozhodnutia neobsahuje konkrétny skutok, za ktorý

má byť navrhovateľ zodpovedný, ani z neho nevyplýva, v čom konkrétne obecné

zastupiteľstvo videlo porušenie ústavného zákona.

Navrhovateľ v návrhu uviedol: „Máme za to, že výrok rozhodnutia, tak ako ho

prijalo obecné zastupiteľstvo v obci je nepreskúmateľný a arbitrárny,

pretože k vytýkaným porušeniam zákona nepriradilo označenie konkrétneho skutku, za ktorý

by mal byť zodpovedný.“ Podľa názoru navrhovateľa výrok napadnutého

rozhodnutia obsahuje iba citáciu právnej úpravy, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť

napadnutého rozhodnutia.

4. Navrhovateľ tiež namieta, že obecné zastupiteľstvo si nesplnilo povinnosť náležite

zistiť skutkový stav, čo odôvodnil tak, že suma uloženej pokuty je vyrátaná z príjmu,

ktorého sumu spochybnilo samo obecné zastupiteľstvo.

5. Navrhovateľ poukázal aj na svoju dlhodobú práceneschopnosť a uviedol, že táto

„zakladá objektívnu nemožnosť rešpektovania formálnych lehôt na splnenie zákonných

povinností – na doplnenie k tomu uvádzame, že ihneď ako bol navrhovateľ zdravotne ako

tak spôsobilý vyplniť a zosumarizovať podklady vo veci majetkového priznania tak to urobil

– a pritom omeškanie tvorí len 6 pracovných dní.“.

6. Napokon navrhovateľ tvrdil, že obecné zastupiteľstvo nedodržalo povinnosť

uloženú o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o slobodnom prístupe k informáciám“). V tejto súvislosti navrhovateľ

uviedol: „... zápisnice rovnako ako uznesenia a nariadenia obecného zastupiteľstva je

nevyhnutné zverejniť do 10 dní od ich schválenia obecným zastupiteľstvom.

... obec... zjavne porušuje platnú právnu úpravu a účelovo znemožňuje identifikáciu

rozhodnutiu a skutočného priebehu rokovania obecného zastupiteľstva a potenciálne je tým

spochybnený obsah rozhodnutia z dôvodu, že nemožno posúdiť, akým spôsobom bola

predmetné rozhodnutie prijaté a či je v súlade vyhlásené rozhodnutie s obsahom zápisnice

z rokovania obecného zastupiteľstva zo dňa 14. 11. 2019.“

7. Navrhovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho návrhu rozhodol nálezom tak,

že napadnuté rozhodnutie zruší a vráti na ďalšie konanie.

II.

Relevantná právna úprava

8. Podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona verejný funkcionár je povinný do 30 dní

odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu do 30. apríla každého

kalendárneho roka podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom

uvedie,

a) či spĺňa podmienky nezlučiteľnosti výkonu funkcie verejného funkcionára

s výkonom iných funkcií, zamestnaní alebo činností podľa čl. 5 ods. 1 až 3,

b) aké zamestnanie vykonáva v pracovnom pomere, obdobnom pracovnom vzťahu

alebo štátnozamestnaneckom pomere a akú podnikateľskú činnosť vykonáva popri výkone

funkcie verejného funkcionára,

c) aké má funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy, v orgánoch

právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť a v orgánoch iných právnických

osôb; taktiež uvedie, z ktorých uvádzaných funkcií má príjem, funkčné alebo iné požitky

a dátum, od ktorého sa ujal výkonu takej funkcie,

d) svoje príjmy dosiahnuté v uplynulom kalendárnom roku z výkonu funkcie

verejného funkcionára a z výkonu iných funkcií, zamestnaní alebo činností, v ktorých

vykonávaní verejný funkcionár pokračuje aj po ujatí sa výkonu funkcie verejného

funkcionára,

e) svoje majetkové pomery a majetkové pomery manžela a neplnoletých detí, ktoré

s ním žijú v domácnosti, vrátane osobných údajov v rozsahu titul, meno, priezvisko a adresa

trvalého pobytu, podľa stavu k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka,

f) popis daru alebo iných výhod, ktoré verejný funkcionár prijal v kalendárnom roku,

za ktorý podáva oznámenie, ak hodnota darov alebo iných výhod od jedného darcu alebo

hodnota jedného daru presiahne 10-násobok minimálnej mzdy, vrátane druhu daru a dátum

jeho prijatia.

9. Podľa čl. 7 ods. 2 ústavného zákona k písomnému oznámeniu podľa odseku 1

verejný funkcionár priloží kópiu

a) podaného daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb za predchádzajúci

kalendárny rok alebo

b) iný doklad vydávaný na daňové účely obsahujúci sumu príjmov, ktoré verejný

funkcionár získal za predchádzajúci kalendárny rok.

10. Podľa (ďalej len „“) podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou od 1. marca 2019

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

„“).

11. Podľa návrhom na začatie konania

je návrh na preskúmanie rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia

rozporu záujmov podľa osobitného zákona.

12. Podľa ústavný súd preskúma,

či rozhodnutie orgánu verejnej moci príslušného na konanie a rozhodovanie vo veci ochrany

verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov je v súlade s a príslušnými

právnymi prepismi vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov.

13. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

14. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci

15. Ústavný súd vo veciach týkajúcich sa konania vo veci ochrany verejného záujmu

a zamedzenia rozporu záujmov judikoval, že zmyslom a účelom ústavného zákona je

zabezpečiť právny mechanizmus ochrany verejného záujmu pri výkone verejných funkcií

spočívajúci v zamedzení vzniku rozporu osobných záujmov verejných funkcionárov

s uvedeným verejným záujmom v súvislosti s výkonom svojej funkcie a predchádzať

zneužívaniu verejnej funkcie, prípadne zneužívaniu postavenia s ňou spojeného na osobný

prospech. Zmyslom konania vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia

rozporu záujmov je preveriť plnenie ústavného zákona (, ,

).

16. Konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov je

konaním sui generis upraveným ústavným zákonom, v rámci ktorého oprávnený orgán

v konečnom dôsledku rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach

verejných funkcionárov vyplývajúcich verejným funkcionárom predovšetkým z čl. 4 až čl. 8

ústavného zákona (, ). V takomto konaní musí byť

bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil

povinnosť alebo obmedzenie ustanovené ústavným zákonom alebo zákonom (čl. 9 ods. 6

ústavného zákona).

17. Ústavný súd vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov

opakovane zdôraznil, že povinnosť orgánov verejnej moci majúcich právomoc rozhodovať

v konaní upravenom všeobecne záväznými právnymi predpismi o právach, právom

chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb zistiť správne

a v dostatočnom rozsahu skutkový stav v nimi rozhodovanej veci (bez ohľadu na jej

prípadnú náročnosť) a s tým spojená povinnosť riadne odôvodniť svoje rozhodnutie (a teda

zároveň konkretizovať v odôvodnení rozhodnutia dôkazy, ktoré vykonal, zdroj toho-ktorého

dôkazu, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a ako sa vyrovnal s ťažiskovými

návrhmi a námietkami účastníkov), obe vyplývajúce z (v prerokúvanom

prípade spojené s právom na inú právnu ochranu), sú jedny zo základných znakov

ústavne aprobovaného postupu konajúceho orgánu verejnej moci a ochranou účastníkov

konania pred svojvôľou konajúceho orgánu verejnej moci (, I. ÚS

414/2016, ).

18. Navrhovateľ namieta, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné v dôsledku

znenia výroku, že obecné zastupiteľstvo nezistilo dostatočne skutkový stav, z čoho vyplýva

nesprávne uložená suma pokuty a porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona

o slobodnom prístupe k informáciám.

III.1 K námietke týkajúcej sa znenia výroku napadnutého rozhodnutia

19. Vo všeobecnosti enunciát (výrok) tvorí jadro a najpodstatnejšiu časť rozhodnutia

akéhokoľvek orgánu verejnej moci rozhodujúceho o právach, právom chránených záujmoch

a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb. Výrok je konštitutívnou a esenciálnou

súčasťou rozhodnutia, v ňom konajúci orgán vyjadruje svoj záväzný úsudok o predmete

konania. Výrok musí byť formulovaný tak, aby z neho bolo jednoznačne zrejmé, ako orgán

verejnej moci rozhodol. Po obsahovej stránke musí výrok spĺňať atribúty jasnosti,

zrozumiteľnosti, presnosti a určitosti.

20. Zodpovednosť podľa ústavného zákona je zodpovednosťou verejnoprávnou

(), čo sa okrem iného prejavuje aj v požiadavke takej formulácie výroku

meritórneho rozhodnutia, ktorá bráni zameniteľnosti sankcionovaného skutku. Nejde

o požiadavku samoúčelnú či akademickú. Naopak, má významné procesné a v konečnom

dôsledku i hmotnoprávne dopady na páchateľa skutku (napr. pri skúmaní procesnej

prekážky rei iudicatae brániacej dvojitému potrestaniu za ten istý skutok; ).

Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona ak sa v konaní preukázalo, že verejný funkcionár

nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom

alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 uviedol neúplné alebo nepravdivé

údaje, rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom sa uvedie, v čom je konanie alebo opomenutie

verejného funkcionára v rozpore s týmto ústavným zákonom alebo zákonom, odôvodnenie

a poučenie o opravnom prostriedku. Rozhodnutie obsahuje aj povinnosť zaplatiť pokutu

podľa odseku 10.

21. Výrok napadnutého rozhodnutia bol definovaný: „Bývalý starosta obce

, ...

 vo vzťahu k oznámeniu za rok 2013 nepodal oznámenie v súlade s čl. 7 ods. 1

ústavného zákona do 30 dní odo dňa začatia výkonu funkcie, teda

do 14.01.2015, čím sa dopustil porušenia povinnosti podať oznámenie

za rok 2013 v súlade s čl. 7 ods. 1 ústavného zákona,

 vo vzťahu k oznámeniu za rok 2014 nepodal oznámenie v súlade s čl. 7 ods. 1

ústavného zákona do 31.03.2015, čím sa dopustil porušenia povinnosti podať

oznámenie za rok 2014 v súlade s čl. 7 ods. 1 ústavného zákona,

 vo vzťahu k oznámeniu za rok 2015 nepodal oznámenie v súlade s čl. 7 ods. 1

ústavného zákona do 30.04.2016, a nebolo k nemu v súlade s čl. 7 ods. 1

ústavného zákona priložené potvrdenie podľa čl. 7 ods. 2 ústavného zákona,

čím sa dopustil porušenia povinnosti podať oznámenie... a porušenia

povinnosti podať úplné a pravdivé údaje v súlade s čl. 7 ods. 1 a 7 ods. 2

ústavného zákona

 vo vzťahu k oznámeniu za rok 2016 podanému v zákonnej lehote neuviedol

v oznámení úplné údaje týkajúce sa jeho majetkových pomerov v súlade...

a nepriložil k nemu potvrdenie v lehote podľa... čím sa dopustil porušenia

povinnosti uviesť v oznámení úplné údaje podľa...

 vo vzťahu k oznámeniu za rok 2017 podanému v zákonnej lehote neuviedol

v oznámení úplné údaje týkajúce sa jeho majetkových pomerov a nepriložil

k nemu potvrdenie v lehote podľa... čím sa dopustil porušenia povinnosti

uviesť v oznámení úplné a pravdivé údaje v súlade...

 vo vzťahu k oznámeniu za rok 2018 nepodal oznámenie v súlade s čl. 7 ods. 1

ústavného zákona do 31.03.2019, neuviedol v oznámení údaje a nepriložil

k oznámeniu potvrdenie podľa... najneskôr do 30.apríla 2019, čím sa dopustil

porušenia povinnosti podať oznámenie... a povinnosti uviesť v oznámení úplné

a pravdivé údaje...

a

za porušenie povinnosti podať oznámenie za rok 2018 podľa čl. 7 ods. 1 ústavného

zákona... v lehote ustanovenej v čl. 7 ods. 1 ústavného zákona a za porušenie uviesť

v oznámení za rok 2018 podľa čl. 7 ods. 1 a 2 ústavného zákona úplné a pravdivé údaje, sa

ukladá bývalému starostovi obce... pokuta podľa čl. 9 ods. 10 písm. b)

v sume zodpovedajúcej trojnásobku mesačného platu verejného funkcionára, t. j. vo výške

8.803,11 €, ktorú je povinný uhradiť...“

22. Podľa ústavného súdu výrok napadnutého rozhodnutia spĺňa požiadavky kladené

na výrok napadnutého uznesenia podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona i judikatúry ústavného

súdu. Ústavný súd hodnotí, že výrok napadnutého rozhodnutia obsahuje skutkovú vetu,

t. j. opis konkrétneho konania alebo opomenutia (nepodanie oznámenia v lehote,

nepriloženie potvrdenia, neuvedenie údajov), ktorým sa mal navrhovateľ dopustiť porušenia

konkrétnych povinností upravených ústavným zákonom.

Vo výroku napadnutého rozhodnutia je uvedené obdobie, v ktorom sa navrhovateľ

dopustil porušenia ústavného zákona, je uvedené konanie (resp. opomenutie), ktorým

navrhovateľ porušil povinnosti ustanovené ústavným zákonom, je uvedené ustanovenie

ústavného zákona, ktoré bolo týmto konaním navrhovateľa porušené, je exaktne uvedená

sankcia, ktorá sa navrhovateľovi ukladá za toto porušenie ústavného zákona, a aj právna

norma, podľa ktorej sa táto sankcia ukladá.

23. Vo všeobecnosti pri rozhodovaní orgánov verejnej moci o právach, právom

chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb platí, že enunciát

rozhodnutia nemožno interpretovať oddelene od odôvodnenia rozhodnutia. Podľa judikatúry

Najvyššieho správneho súdu Československa „není... žádného všeobecného, a ani

pro případ, o jaký jde, žádného speciálního ustanovení, které by předpisovalo

pro rozhodnutí vydávaná... přesné formální rozlišování mezi enunciátem rozhodnutí a jeho

důvody s tím účinkem, že výrok... obsažené formálně v části označené jako odůvodnění

nebyly by schopny právní moci. Co úřad vysloviti chtěl a vyslovil, vlastní tenor jeho

rozhodnutí, dlužno zjistiti pečlivou interpretací celého rozhodnutí včetně důvodů

rozhodovacích, aniž možno omezovati se pouze na tu jeho část, která formálně prezentuje se

jako enunciát“ [Boh. A 4808/1925 (sp. zn. 12271/25)].

Artikulované závery sú i po desaťročiach rovnako aktuálne, čoho potvrdením

je i uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

sp. zn. z 24. júla 2013, v ktorom, vychádzajúc z nálezu ústavného súdu

sp. zn. z 22. mája 2013, najvyšší súd potvrdil, že pri formovaní právneho

názoru musí najvyšší súd akcentovať celý kontext nálezu ústavného súdu, t. j. jeho výrok

i odôvodnenie v ich vzájomnej súvislosti. V neposlednom rade možno v tejto súvislosti

odkázať aj na rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny

dvor“), podľa ktorej výrok súdneho rozhodnutia musí byť interpretovaný v rámci

odôvodnenia tohto rozhodnutia (pozri rozsudok Súdneho dvora vo veci Robert Bosch

GmbH v. Hauptzollamt Hildesheim zo 16. 3. 1978, č. 135/77, European Court Reports

1978-00855).

24. Ústavný súd vo veci sp. zn. týkajúcej sa konania vo veci ochrany

verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov zdôraznil, že povinnosť orgánov verejnej

moci majúcich právomoc rozhodovať v konaní upravenom všeobecne záväznými právnymi

predpismi o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb

a právnických osôb zistiť správne a v dostatočnom rozsahu skutkový stav v nimi

rozhodovanej veci (bez ohľadu na jej prípadnú náročnosť) a s tým spojená povinnosť riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie (a teda zároveň konkretizovať v odôvodnení rozhodnutia

dôkazy, ktoré vykonal, zdroj toho-ktorého dôkazu, akými úvahami bol vedený pri hodnotení

dôkazov a ako sa vyrovnal s ťažiskovými návrhmi a námietkami účastníkov),

obe vyplývajúce z (v prerokúvanom prípade spojené s právom na inú

právnu ochranu), sú jedny zo základných znakov ústavne aprobovaného postupu

konajúceho orgánu verejnej moci a ochranou účastníkov konania pred svojvôľou

konajúceho orgánu verejnej moci.

25. Vychádzajúc z uvedeného, poukázaním na konkrétne znenie výroku napadnutého

rozhodnutia je možné konštatovať, že návrh v tejto časti je možné odmietnuť z dôvodu jeho

zjavnej neopodstatnenosti podľa .

III.2 K námietke nedostatočného zistenia skutkového stavu

26. Navrhovateľ napadnutému rozhodnutiu vytýkal, že obecné zastupiteľstvo

nedostatočne zistilo skutkový stav, pokiaľ sumu udelenej pokuty vyrátalo z príjmu

navrhovateľa, ktorý bol samotným obecným zastupiteľstvom spochybnený.

V tejto súvislosti sa v relevantnej časti napadnutého rozhodnutia uvádza: „Bývalý

starosta týmto porušil vo vzťahu k oznámeniu za rok 2018 povinnosť uviesť úplné údaje...

a povinnosť podať oznámenie...

... za porušenie povinnosti podať oznámenie... v sume zodpovedajúcej mesačnému

platu verejného funkcionára...

... ak uvedie v oznámení podľa čl. 7 neúplné alebo nepravdivé údaje týkajúce sa jeho

majetkových pomerov, sa ukladá pokuta v sume zodpovedajúcej trojnásobku mesačného

platu... Základom pre stanovenie výšky sankcie je aj v danom prípade kalendárny rok, ktorý

predchádzal roku, v ktorom došlo k porušeniu povinnosti... V danom prípade je preto

relevantný ročný príjem podľa oznámenia za rok 2018...

Z hľadiska počtu porušení ústavného zákona ide o kumuláciu konaní v rámci toho

istého funkčného obdobia účastníka konania ako verejného funkcionára v rôznych časových

obdobiach...

... kumulatívne uloženie pokuty za všetky porušenia ústavného zákona, ku ktorým

došlo počas funkčného obdobia, ex post po skončení funkčného obdobia účastníka konania

neplní preto preventívny účel sankcie a nenapĺňa ciele sledované ústavnou úpravou

ochrany verejného záujmu. Obecné zastupiteľstvo... preto ustálilo, že ústavne konformným

je iba sankcionovanie účastníka konania za porušenie povinností podľa čl. 7 za rok 2018.“

27. Podľa názoru ústavného súdu odporca určil sumu sankcie za porušenie povinností

správne, vo výroku napadnutého rozhodnutia ju celkom jasne uviedol a v odôvodnení

napadnutého rozhodnutia zrozumiteľne, dostatočne a ústavne udržateľne odôvodnil.

V súvislosti s argumentáciou navrhovateľa smerujúcou proti sume pokuty ústavný súd

poukazuje na tú skutočnosť, že navrhovateľ bol vyzvaný, aby sa k predmetu konania

vyjadril (na jeho žiadosť mu bola lehota na vyjadrenie predĺžená), avšak toto právo

nevyužil. Obecné zastupiteľstvo teda nemalo inú možnosť ako pre potreby určenia sumy

pokuty využiť ako podklad oznámenie za rok 2018 podané samotným navrhovateľom.

28. Ústavný súd tiež judikoval, že v konaní o preskúmanie rozhodnutia vo veci

ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov leží dôkazné bremeno primárne

na dotknutom verejnom funkcionárovi (navrhovateľovi), ktorý k tomu, aby bol v konaní

pred ústavným súdom úspešný, musí preukázať, že jeho konanie ako verejného funkcionára

nebolo v rozpore s príslušnými ustanoveniami ústavného zákona o ochrane verejného

záujmu, teda že povinnosti verejného funkcionára vyplývajúce z tohto ústavného zákona

neporušil, a preto nebol dôvod na to, aby bol sankcionovaný napadnutým rozhodnutím,

ktorého súčasťou je spravidla aj pokuta (, ,

).

29. Na tomto mieste ústavný súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že navrhovateľ

ani v konaní pred ústavným súdom neuviedol žiadne relevantné informácie, ktoré by boli

schopné sumu uloženej pokuty spochybniť.

Ústavný súd preto aj túto časť návrhu považuje za zjavne neopodstatnenú.

III.3 K námietke nezohľadnenia zdravotného stavu

30. Ústavný súd považuje návrh vo vzťahu k uvedenej námietke tiež za zjavne

neopodstatnený.

Pokiaľ navrhovateľ poukázal na svoju dlhodobú práceneschopnosť s tým, že odporcu

na túto skutočnosť upozornil aj v žiadosti o predĺženie lehoty na vyjadrenie, ústavný súd

uvádza, že z jeho hľadiska je kľúčové, že zlý zdravotný stav ako prekážka nesplnenia

oznamovacej povinnosti podľa ústavného zákona nie je relevantným argumentom

a ospravedlnením nesplnenia tejto povinnosti. Ľudsky je pochopiteľné, že navrhovateľ

zažíval v čase rozhodnom pre splnenie oznamovacej povinnosti podľa čl. 7 ústavného

zákona zdravotné ťažkosti, avšak ústavnoprávne ide o argument irelevantný a dôvod, ktorý

nezbavoval navrhovateľa povinnosti podať včasne oznámenie, prípadne potvrdenie

v zmysle čl. 7 ods. 1 a 2 ústavného zákona.

III.4 K námietke o porušení zákona o slobodnom prístupe k informáciám

31. Pokiaľ navrhovateľ v návrhu argumentuje porušením povinností vyplývajúcich

zo zákona o slobodnom prístupe k informáciám spočívajúcim v nezverejnení obsahu

zápisnice z rokovania obecného zastupiteľstva, na ktorom bolo uznesením prijaté napadnuté

rozhodnutie (v čase rozhodovania ústavného súdu je zápisnica na webovej stránke obce

zverejnená, pozn.), ústavný súd uvádza, že vo vzťahu ku konaniu podľa § 234 zákona

o ústavnom súde je táto argumentácia irelevantná. Navrhovateľ má možnosť využiť

argumentáciu o porušení zákona o slobodnom prístupe k informáciám v rámci správneho

súdnictva a poskytnúť ochranu právam navrhovateľa je povinný príslušný krajský súd. Túto

časť návrhu je teda potrebné odmietnuť na predbežnom prerokovaní návrhu z dôvodu

nedostatku právomoci ústavného súdu podľa .

32. Ústavný súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že argumentácia navrhovateľa

smerujúca proti napadnutému rozhodnutiu nie je dôvodná, teda nezakladá také dôvody

na spochybňovanie napadnutého rozhodnutia obecného zastupiteľstva, ktoré by bolo

potrebné posúdiť po prípadnom prijatí návrhu na ďalšie konanie. Ústavný súd preto návrh

navrhovateľa ako celok odmietol už pri predbežnom prerokovaní podľa § 56 ods. 2 písm. a)

a g) .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. januára 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu