Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 7/2020
PDF · 239.42 KB
No categories available
II. ÚS 7/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. januára 2020 v senáte
zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej (sudkyňa
spravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval návrh
, zastúpeného advokátom
doc. JUDr. Jozefom Sotolářom, PhD., Južná trieda 1, Košice, na preskúmanie rozhodnutia
Obecného zastupiteľstva obce Trnovec nad Váhom prijatého na zasadnutí obecného
zastupiteľstva 14. novembra 2019 a takto
rozhodol:
Návrh o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Skutkový stav veci a argumentácia v návrhu
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 3. decembra
2019 doručený návrh
(ďalej len „navrhovateľ“), na preskúmanie rozhodnutia Obecného
zastupiteľstva obce (ďalej len „obecné zastupiteľstvo“) prijatého
na zasadnutí obecného zastupiteľstva 14. novembra 2019 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“).
2. Navrhovateľ je bývalým starostom obce . Obecné
zastupiteľstvo prijalo na svojom zasadnutí napadnuté rozhodnutie v rámci konania
o ochrane verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov proti navrhovateľovi
v dôsledku porušenia čl. 7 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu
pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ústavný
zákon“).
Obecné zastupiteľstvo v napadnutom rozhodnutí konštatovalo porušenie ústavného
zákona navrhovateľom v tom zmysle, že nesplnil povinnosť podľa čl. 7 ods. 1 a 2 [týka sa
podmienok a náležitostí oznámenia funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov,
pozn. (ďalej len „oznámenie“)] ústavného zákona za roky 2013 až 2018, a navrhovateľovi
uložilo pokutu za porušenie uvedených povinností vo vzťahu k oznámeniu za rok 2018.
3. Navrhovateľ tvrdí, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces tým,
že vo výroku napadnutého rozhodnutia sú uvedené porušenia za roky 2013 – 2017,
ale z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že tieto nie sú predmetom konania,
keďže za uvedené nebola uložená sankcia. Navrhovateľ zároveň tvrdí, že k porušeniu jeho
práv došlo aj tým, že výrok napadnutého rozhodnutia neobsahuje konkrétny skutok, za ktorý
má byť navrhovateľ zodpovedný, ani z neho nevyplýva, v čom konkrétne obecné
zastupiteľstvo videlo porušenie ústavného zákona.
Navrhovateľ v návrhu uviedol: „Máme za to, že výrok rozhodnutia, tak ako ho
prijalo obecné zastupiteľstvo v obci je nepreskúmateľný a arbitrárny,
pretože k vytýkaným porušeniam zákona nepriradilo označenie konkrétneho skutku, za ktorý
by mal byť zodpovedný.“ Podľa názoru navrhovateľa výrok napadnutého
rozhodnutia obsahuje iba citáciu právnej úpravy, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť
napadnutého rozhodnutia.
4. Navrhovateľ tiež namieta, že obecné zastupiteľstvo si nesplnilo povinnosť náležite
zistiť skutkový stav, čo odôvodnil tak, že suma uloženej pokuty je vyrátaná z príjmu,
ktorého sumu spochybnilo samo obecné zastupiteľstvo.
5. Navrhovateľ poukázal aj na svoju dlhodobú práceneschopnosť a uviedol, že táto
„zakladá objektívnu nemožnosť rešpektovania formálnych lehôt na splnenie zákonných
povinností – na doplnenie k tomu uvádzame, že ihneď ako bol navrhovateľ zdravotne ako
tak spôsobilý vyplniť a zosumarizovať podklady vo veci majetkového priznania tak to urobil
– a pritom omeškanie tvorí len 6 pracovných dní.“.
6. Napokon navrhovateľ tvrdil, že obecné zastupiteľstvo nedodržalo povinnosť
uloženú zákonom č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o slobodnom prístupe k informáciám“). V tejto súvislosti navrhovateľ
uviedol: „... zápisnice rovnako ako uznesenia a nariadenia obecného zastupiteľstva je
nevyhnutné zverejniť do 10 dní od ich schválenia obecným zastupiteľstvom.
... obec... zjavne porušuje platnú právnu úpravu a účelovo znemožňuje identifikáciu
rozhodnutiu a skutočného priebehu rokovania obecného zastupiteľstva a potenciálne je tým
spochybnený obsah rozhodnutia z dôvodu, že nemožno posúdiť, akým spôsobom bola
predmetné rozhodnutie prijaté a či je v súlade vyhlásené rozhodnutie s obsahom zápisnice
z rokovania obecného zastupiteľstva zo dňa 14. 11. 2019.“
7. Navrhovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho návrhu rozhodol nálezom tak,
že napadnuté rozhodnutie zruší a vráti na ďalšie konanie.
II.
Relevantná právna úprava
8. Podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona verejný funkcionár je povinný do 30 dní
odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu do 30. apríla každého
kalendárneho roka podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom
uvedie,
a) či spĺňa podmienky nezlučiteľnosti výkonu funkcie verejného funkcionára
s výkonom iných funkcií, zamestnaní alebo činností podľa čl. 5 ods. 1 až 3,
b) aké zamestnanie vykonáva v pracovnom pomere, obdobnom pracovnom vzťahu
alebo štátnozamestnaneckom pomere a akú podnikateľskú činnosť vykonáva popri výkone
funkcie verejného funkcionára,
c) aké má funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy, v orgánoch
právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť a v orgánoch iných právnických
osôb; taktiež uvedie, z ktorých uvádzaných funkcií má príjem, funkčné alebo iné požitky
a dátum, od ktorého sa ujal výkonu takej funkcie,
d) svoje príjmy dosiahnuté v uplynulom kalendárnom roku z výkonu funkcie
verejného funkcionára a z výkonu iných funkcií, zamestnaní alebo činností, v ktorých
vykonávaní verejný funkcionár pokračuje aj po ujatí sa výkonu funkcie verejného
funkcionára,
e) svoje majetkové pomery a majetkové pomery manžela a neplnoletých detí, ktoré
s ním žijú v domácnosti, vrátane osobných údajov v rozsahu titul, meno, priezvisko a adresa
trvalého pobytu, podľa stavu k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka,
f) popis daru alebo iných výhod, ktoré verejný funkcionár prijal v kalendárnom roku,
za ktorý podáva oznámenie, ak hodnota darov alebo iných výhod od jedného darcu alebo
hodnota jedného daru presiahne 10-násobok minimálnej mzdy, vrátane druhu daru a dátum
jeho prijatia.
9. Podľa čl. 7 ods. 2 ústavného zákona k písomnému oznámeniu podľa odseku 1
verejný funkcionár priloží kópiu
a) podaného daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb za predchádzajúci
kalendárny rok alebo
b) iný doklad vydávaný na daňové účely obsahujúci sumu príjmov, ktoré verejný
funkcionár získal za predchádzajúci kalendárny rok.
10. Podľa čl. 140 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) podrobnosti
o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov
ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z.
o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
11. Podľa § 42 ods. 2 písm. w) zákona o ústavnom súde návrhom na začatie konania
je návrh na preskúmanie rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia
rozporu záujmov podľa osobitného zákona.
12. Podľa § 234 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd preskúma,
či rozhodnutie orgánu verejnej moci príslušného na konanie a rozhodovanie vo veci ochrany
verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov je v súlade s ústavou a príslušnými
právnymi prepismi vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov.
13. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
v § 9 neustanovuje inak.
14. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
III.
Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci
15. Ústavný súd vo veciach týkajúcich sa konania vo veci ochrany verejného záujmu
a zamedzenia rozporu záujmov judikoval, že zmyslom a účelom ústavného zákona je
zabezpečiť právny mechanizmus ochrany verejného záujmu pri výkone verejných funkcií
spočívajúci v zamedzení vzniku rozporu osobných záujmov verejných funkcionárov
s uvedeným verejným záujmom v súvislosti s výkonom svojej funkcie a predchádzať
zneužívaniu verejnej funkcie, prípadne zneužívaniu postavenia s ňou spojeného na osobný
prospech. Zmyslom konania vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia
rozporu záujmov je preveriť plnenie ústavného zákona (IV. ÚS 177/07, III. ÚS 141/2010,
16. Konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov je
konaním sui generis upraveným ústavným zákonom, v rámci ktorého oprávnený orgán
v konečnom dôsledku rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach
verejných funkcionárov vyplývajúcich verejným funkcionárom predovšetkým z čl. 4 až čl. 8
ústavného zákona (III. ÚS 229/2017, II. ÚS 315/2018). V takomto konaní musí byť
bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil
povinnosť alebo obmedzenie ustanovené ústavným zákonom alebo zákonom (čl. 9 ods. 6
ústavného zákona).
17. Ústavný súd vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov
opakovane zdôraznil, že povinnosť orgánov verejnej moci majúcich právomoc rozhodovať
v konaní upravenom všeobecne záväznými právnymi predpismi o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb zistiť správne
a v dostatočnom rozsahu skutkový stav v nimi rozhodovanej veci (bez ohľadu na jej
prípadnú náročnosť) a s tým spojená povinnosť riadne odôvodniť svoje rozhodnutie (a teda
zároveň konkretizovať v odôvodnení rozhodnutia dôkazy, ktoré vykonal, zdroj toho-ktorého
dôkazu, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a ako sa vyrovnal s ťažiskovými
návrhmi a námietkami účastníkov), obe vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy (v prerokúvanom
prípade spojené s právom na inú právnu ochranu), sú jedny zo základných znakov
ústavne aprobovaného postupu konajúceho orgánu verejnej moci a ochranou účastníkov
konania pred svojvôľou konajúceho orgánu verejnej moci (II. ÚS 188/2014, I. ÚS
414/2016, II. ÚS 542/2017).
18. Navrhovateľ namieta, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné v dôsledku
znenia výroku, že obecné zastupiteľstvo nezistilo dostatočne skutkový stav, z čoho vyplýva
nesprávne uložená suma pokuty a porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona
o slobodnom prístupe k informáciám.
III.1 K námietke týkajúcej sa znenia výroku napadnutého rozhodnutia
19. Vo všeobecnosti enunciát (výrok) tvorí jadro a najpodstatnejšiu časť rozhodnutia
akéhokoľvek orgánu verejnej moci rozhodujúceho o právach, právom chránených záujmoch
a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb. Výrok je konštitutívnou a esenciálnou
súčasťou rozhodnutia, v ňom konajúci orgán vyjadruje svoj záväzný úsudok o predmete
konania. Výrok musí byť formulovaný tak, aby z neho bolo jednoznačne zrejmé, ako orgán
verejnej moci rozhodol. Po obsahovej stránke musí výrok spĺňať atribúty jasnosti,
zrozumiteľnosti, presnosti a určitosti.
20. Zodpovednosť podľa ústavného zákona je zodpovednosťou verejnoprávnou
(III. ÚS 132/2015), čo sa okrem iného prejavuje aj v požiadavke takej formulácie výroku
meritórneho rozhodnutia, ktorá bráni zameniteľnosti sankcionovaného skutku. Nejde
o požiadavku samoúčelnú či akademickú. Naopak, má významné procesné a v konečnom
dôsledku i hmotnoprávne dopady na páchateľa skutku (napr. pri skúmaní procesnej
prekážky rei iudicatae brániacej dvojitému potrestaniu za ten istý skutok; III. ÚS 34/2016).
Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona ak sa v konaní preukázalo, že verejný funkcionár
nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom
alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 uviedol neúplné alebo nepravdivé
údaje, rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom sa uvedie, v čom je konanie alebo opomenutie
verejného funkcionára v rozpore s týmto ústavným zákonom alebo zákonom, odôvodnenie
a poučenie o opravnom prostriedku. Rozhodnutie obsahuje aj povinnosť zaplatiť pokutu
podľa odseku 10.
21. Výrok napadnutého rozhodnutia bol definovaný: „Bývalý starosta obce
, ...
vo vzťahu k oznámeniu za rok 2013 nepodal oznámenie v súlade s čl. 7 ods. 1
ústavného zákona do 30 dní odo dňa začatia výkonu funkcie, teda
do 14.01.2015, čím sa dopustil porušenia povinnosti podať oznámenie
za rok 2013 v súlade s čl. 7 ods. 1 ústavného zákona,
vo vzťahu k oznámeniu za rok 2014 nepodal oznámenie v súlade s čl. 7 ods. 1
ústavného zákona do 31.03.2015, čím sa dopustil porušenia povinnosti podať
oznámenie za rok 2014 v súlade s čl. 7 ods. 1 ústavného zákona,
vo vzťahu k oznámeniu za rok 2015 nepodal oznámenie v súlade s čl. 7 ods. 1
ústavného zákona do 30.04.2016, a nebolo k nemu v súlade s čl. 7 ods. 1
ústavného zákona priložené potvrdenie podľa čl. 7 ods. 2 ústavného zákona,
čím sa dopustil porušenia povinnosti podať oznámenie... a porušenia
povinnosti podať úplné a pravdivé údaje v súlade s čl. 7 ods. 1 a 7 ods. 2
ústavného zákona
vo vzťahu k oznámeniu za rok 2016 podanému v zákonnej lehote neuviedol
v oznámení úplné údaje týkajúce sa jeho majetkových pomerov v súlade...
a nepriložil k nemu potvrdenie v lehote podľa... čím sa dopustil porušenia
povinnosti uviesť v oznámení úplné údaje podľa...
vo vzťahu k oznámeniu za rok 2017 podanému v zákonnej lehote neuviedol
v oznámení úplné údaje týkajúce sa jeho majetkových pomerov a nepriložil
k nemu potvrdenie v lehote podľa... čím sa dopustil porušenia povinnosti
uviesť v oznámení úplné a pravdivé údaje v súlade...
vo vzťahu k oznámeniu za rok 2018 nepodal oznámenie v súlade s čl. 7 ods. 1
ústavného zákona do 31.03.2019, neuviedol v oznámení údaje a nepriložil
k oznámeniu potvrdenie podľa... najneskôr do 30.apríla 2019, čím sa dopustil
porušenia povinnosti podať oznámenie... a povinnosti uviesť v oznámení úplné
a pravdivé údaje...
a
za porušenie povinnosti podať oznámenie za rok 2018 podľa čl. 7 ods. 1 ústavného
zákona... v lehote ustanovenej v čl. 7 ods. 1 ústavného zákona a za porušenie uviesť
v oznámení za rok 2018 podľa čl. 7 ods. 1 a 2 ústavného zákona úplné a pravdivé údaje, sa
ukladá bývalému starostovi obce... pokuta podľa čl. 9 ods. 10 písm. b)
v sume zodpovedajúcej trojnásobku mesačného platu verejného funkcionára, t. j. vo výške
8.803,11 €, ktorú je povinný uhradiť...“
22. Podľa ústavného súdu výrok napadnutého rozhodnutia spĺňa požiadavky kladené
na výrok napadnutého uznesenia podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona i judikatúry ústavného
súdu. Ústavný súd hodnotí, že výrok napadnutého rozhodnutia obsahuje skutkovú vetu,
t. j. opis konkrétneho konania alebo opomenutia (nepodanie oznámenia v lehote,
nepriloženie potvrdenia, neuvedenie údajov), ktorým sa mal navrhovateľ dopustiť porušenia
konkrétnych povinností upravených ústavným zákonom.
Vo výroku napadnutého rozhodnutia je uvedené obdobie, v ktorom sa navrhovateľ
dopustil porušenia ústavného zákona, je uvedené konanie (resp. opomenutie), ktorým
navrhovateľ porušil povinnosti ustanovené ústavným zákonom, je uvedené ustanovenie
ústavného zákona, ktoré bolo týmto konaním navrhovateľa porušené, je exaktne uvedená
sankcia, ktorá sa navrhovateľovi ukladá za toto porušenie ústavného zákona, a aj právna
norma, podľa ktorej sa táto sankcia ukladá.
23. Vo všeobecnosti pri rozhodovaní orgánov verejnej moci o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb platí, že enunciát
rozhodnutia nemožno interpretovať oddelene od odôvodnenia rozhodnutia. Podľa judikatúry
Najvyššieho správneho súdu Československa „není... žádného všeobecného, a ani
pro případ, o jaký jde, žádného speciálního ustanovení, které by předpisovalo
pro rozhodnutí vydávaná... přesné formální rozlišování mezi enunciátem rozhodnutí a jeho
důvody s tím účinkem, že výrok... obsažené formálně v části označené jako odůvodnění
nebyly by schopny právní moci. Co úřad vysloviti chtěl a vyslovil, vlastní tenor jeho
rozhodnutí, dlužno zjistiti pečlivou interpretací celého rozhodnutí včetně důvodů
rozhodovacích, aniž možno omezovati se pouze na tu jeho část, která formálně prezentuje se
jako enunciát“ [Boh. A 4808/1925 (sp. zn. 12271/25)].
Artikulované závery sú i po desaťročiach rovnako aktuálne, čoho potvrdením
je i uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)
sp. zn. 3 Tost 23/2013 z 24. júla 2013, v ktorom, vychádzajúc z nálezu ústavného súdu
sp. zn. II. ÚS 18/2013 z 22. mája 2013, najvyšší súd potvrdil, že pri formovaní právneho
názoru musí najvyšší súd akcentovať celý kontext nálezu ústavného súdu, t. j. jeho výrok
i odôvodnenie v ich vzájomnej súvislosti. V neposlednom rade možno v tejto súvislosti
odkázať aj na rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny
dvor“), podľa ktorej výrok súdneho rozhodnutia musí byť interpretovaný v rámci
odôvodnenia tohto rozhodnutia (pozri rozsudok Súdneho dvora vo veci Robert Bosch
GmbH v. Hauptzollamt Hildesheim zo 16. 3. 1978, č. 135/77, European Court Reports
1978-00855).
24. Ústavný súd vo veci sp. zn. II. ÚS 188/2014 týkajúcej sa konania vo veci ochrany
verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov zdôraznil, že povinnosť orgánov verejnej
moci majúcich právomoc rozhodovať v konaní upravenom všeobecne záväznými právnymi
predpismi o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb
a právnických osôb zistiť správne a v dostatočnom rozsahu skutkový stav v nimi
rozhodovanej veci (bez ohľadu na jej prípadnú náročnosť) a s tým spojená povinnosť riadne
odôvodniť svoje rozhodnutie (a teda zároveň konkretizovať v odôvodnení rozhodnutia
dôkazy, ktoré vykonal, zdroj toho-ktorého dôkazu, akými úvahami bol vedený pri hodnotení
dôkazov a ako sa vyrovnal s ťažiskovými návrhmi a námietkami účastníkov),
obe vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy (v prerokúvanom prípade spojené s právom na inú
právnu ochranu), sú jedny zo základných znakov ústavne aprobovaného postupu
konajúceho orgánu verejnej moci a ochranou účastníkov konania pred svojvôľou
konajúceho orgánu verejnej moci.
25. Vychádzajúc z uvedeného, poukázaním na konkrétne znenie výroku napadnutého
rozhodnutia je možné konštatovať, že návrh v tejto časti je možné odmietnuť z dôvodu jeho
zjavnej neopodstatnenosti podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.
III.2 K námietke nedostatočného zistenia skutkového stavu
26. Navrhovateľ napadnutému rozhodnutiu vytýkal, že obecné zastupiteľstvo
nedostatočne zistilo skutkový stav, pokiaľ sumu udelenej pokuty vyrátalo z príjmu
navrhovateľa, ktorý bol samotným obecným zastupiteľstvom spochybnený.
V tejto súvislosti sa v relevantnej časti napadnutého rozhodnutia uvádza: „Bývalý
starosta týmto porušil vo vzťahu k oznámeniu za rok 2018 povinnosť uviesť úplné údaje...
a povinnosť podať oznámenie...
... za porušenie povinnosti podať oznámenie... v sume zodpovedajúcej mesačnému
platu verejného funkcionára...
... ak uvedie v oznámení podľa čl. 7 neúplné alebo nepravdivé údaje týkajúce sa jeho
majetkových pomerov, sa ukladá pokuta v sume zodpovedajúcej trojnásobku mesačného
platu... Základom pre stanovenie výšky sankcie je aj v danom prípade kalendárny rok, ktorý
predchádzal roku, v ktorom došlo k porušeniu povinnosti... V danom prípade je preto
relevantný ročný príjem podľa oznámenia za rok 2018...
Z hľadiska počtu porušení ústavného zákona ide o kumuláciu konaní v rámci toho
istého funkčného obdobia účastníka konania ako verejného funkcionára v rôznych časových
obdobiach...
... kumulatívne uloženie pokuty za všetky porušenia ústavného zákona, ku ktorým
došlo počas funkčného obdobia, ex post po skončení funkčného obdobia účastníka konania
neplní preto preventívny účel sankcie a nenapĺňa ciele sledované ústavnou úpravou
ochrany verejného záujmu. Obecné zastupiteľstvo... preto ustálilo, že ústavne konformným
je iba sankcionovanie účastníka konania za porušenie povinností podľa čl. 7 za rok 2018.“
27. Podľa názoru ústavného súdu odporca určil sumu sankcie za porušenie povinností
správne, vo výroku napadnutého rozhodnutia ju celkom jasne uviedol a v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia zrozumiteľne, dostatočne a ústavne udržateľne odôvodnil.
V súvislosti s argumentáciou navrhovateľa smerujúcou proti sume pokuty ústavný súd
poukazuje na tú skutočnosť, že navrhovateľ bol vyzvaný, aby sa k predmetu konania
vyjadril (na jeho žiadosť mu bola lehota na vyjadrenie predĺžená), avšak toto právo
nevyužil. Obecné zastupiteľstvo teda nemalo inú možnosť ako pre potreby určenia sumy
pokuty využiť ako podklad oznámenie za rok 2018 podané samotným navrhovateľom.
28. Ústavný súd tiež judikoval, že v konaní o preskúmanie rozhodnutia vo veci
ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov leží dôkazné bremeno primárne
na dotknutom verejnom funkcionárovi (navrhovateľovi), ktorý k tomu, aby bol v konaní
pred ústavným súdom úspešný, musí preukázať, že jeho konanie ako verejného funkcionára
nebolo v rozpore s príslušnými ustanoveniami ústavného zákona o ochrane verejného
záujmu, teda že povinnosti verejného funkcionára vyplývajúce z tohto ústavného zákona
neporušil, a preto nebol dôvod na to, aby bol sankcionovaný napadnutým rozhodnutím,
ktorého súčasťou je spravidla aj pokuta (II. ÚS 125/2016, II. ÚS 787/2016,
29. Na tomto mieste ústavný súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že navrhovateľ
ani v konaní pred ústavným súdom neuviedol žiadne relevantné informácie, ktoré by boli
schopné sumu uloženej pokuty spochybniť.
Ústavný súd preto aj túto časť návrhu považuje za zjavne neopodstatnenú.
III.3 K námietke nezohľadnenia zdravotného stavu
30. Ústavný súd považuje návrh vo vzťahu k uvedenej námietke tiež za zjavne
neopodstatnený.
Pokiaľ navrhovateľ poukázal na svoju dlhodobú práceneschopnosť s tým, že odporcu
na túto skutočnosť upozornil aj v žiadosti o predĺženie lehoty na vyjadrenie, ústavný súd
uvádza, že z jeho hľadiska je kľúčové, že zlý zdravotný stav ako prekážka nesplnenia
oznamovacej povinnosti podľa ústavného zákona nie je relevantným argumentom
a ospravedlnením nesplnenia tejto povinnosti. Ľudsky je pochopiteľné, že navrhovateľ
zažíval v čase rozhodnom pre splnenie oznamovacej povinnosti podľa čl. 7 ústavného
zákona zdravotné ťažkosti, avšak ústavnoprávne ide o argument irelevantný a dôvod, ktorý
nezbavoval navrhovateľa povinnosti podať včasne oznámenie, prípadne potvrdenie
v zmysle čl. 7 ods. 1 a 2 ústavného zákona.
III.4 K námietke o porušení zákona o slobodnom prístupe k informáciám
31. Pokiaľ navrhovateľ v návrhu argumentuje porušením povinností vyplývajúcich
zo zákona o slobodnom prístupe k informáciám spočívajúcim v nezverejnení obsahu
zápisnice z rokovania obecného zastupiteľstva, na ktorom bolo uznesením prijaté napadnuté
rozhodnutie (v čase rozhodovania ústavného súdu je zápisnica na webovej stránke obce
zverejnená, pozn.), ústavný súd uvádza, že vo vzťahu ku konaniu podľa § 234 zákona
o ústavnom súde je táto argumentácia irelevantná. Navrhovateľ má možnosť využiť
argumentáciu o porušení zákona o slobodnom prístupe k informáciám v rámci správneho
súdnictva a poskytnúť ochranu právam navrhovateľa je povinný príslušný krajský súd. Túto
časť návrhu je teda potrebné odmietnuť na predbežnom prerokovaní návrhu z dôvodu
nedostatku právomoci ústavného súdu podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde.
32. Ústavný súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že argumentácia navrhovateľa
smerujúca proti napadnutému rozhodnutiu nie je dôvodná, teda nezakladá také dôvody
na spochybňovanie napadnutého rozhodnutia obecného zastupiteľstva, ktoré by bolo
potrebné posúdiť po prípadnom prijatí návrhu na ďalšie konanie. Ústavný súd preto návrh
navrhovateľa ako celok odmietol už pri predbežnom prerokovaní podľa § 56 ods. 2 písm. a)
a g) zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. januára 2020
Ľuboš Szigeti predseda senátu