Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 125/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. februára 2016

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta

a Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval návrh

, zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Halajom, Námestie

slobody 2/2, Revúca, na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej

republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. zo 4. novembra 2015 prijatého

podľa ústavného o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií

verejných funkcionárov v znení ústavného a takto

rozhodol:

Návrh o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol

17. decembra 2015 doručený návrh (ďalej

len „navrhovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Halajom, Námestie slobody 2/2,

Revúca, na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky

pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len „výbor pre nezlučiteľnosť funkcií“) sp. zn.

zo 4. novembra 2015 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) prijatého podľa ústavného zákona

č. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov

v znení ústavného (ďalej len „ústavný zákon o ochrane verejného

záujmu“ alebo „ústavný zákon“).

Navrhovateľ v prvom rade tvrdí, že výbor pre nezlučiteľnosť funkcií začal voči nemu

konanie pre podozrenie z porušenia povinnosti vyplývajúcej z čl. 7 ods. 1 ústavného zákona

o ochrane verejného záujmu z dôvodu nepredloženia písomného oznámenia funkcií,

zamestnaní, činností a majetkových pomerov (ďalej len „písomné oznámenie“) do 30 dní

odo dňa, keď sa ujal funkcie generálneho riaditeľa štátneho podniku

(ďalej len „štátny podnik“), neoprávnene.

Navrhovateľ argumentuje, že v období od 24. apríla 2015 do 21. júla 2015 bol

dočasne poverený výkonom funkcie generálneho riaditeľa štátneho podniku bez výberového

konania, pričom až 22. júla 2015 bol na základe výberového konania vymenovaný

za generálneho riaditeľa tohto štátneho podniku. Písomné oznámenie podal 31. júla 2015,

t. j. po uplynutí lehoty 30 dní od poverenia výkonom funkcie generálneho riaditeľa, ale

v lehote 30 dní odo dňa vymenovania do funkcie generálneho riaditeľa.

Podľa navrhovateľa výbor pre nezlučiteľnosť funkcií „citoval väčšinu skutočností

a úvah, ktoré navrhovateľ uviedol na svoju obranu, no hlbšie sa nimi nezaoberal, nesnažil

sa ich vyvrátiť a ani vysvetliť ich nesprávnosť. Výbor v napadnutom Rozhodnutí

skonštatoval, že rovnaká vec bola posúdená uznesením Ústavného súdu SR

č. -6, podľa ktorého nie je na mieste diferencovať v závislosti od toho, či

osoba vykonávajúca pôsobnosť riaditeľa štátneho podniku túto vykonáva na základe

dočasného poverenia výkonom funkcie, alebo menovaním do funkcie. V oboch prípadoch

ide o výkon pôsobnosti štatutára štátneho podniku. Pred podaním tohto návrhu sa

navrhovateľ oboznámil s citovaným rozhodnutím Ústavného súdu riešiacim podobný

prípad, pričom zistil, že Ústavný súd viedla k potvrdeniu obdobného rozhodnutia úvaha, že

rozhodujúcim kritériom pre určenie, či určitá osoba spadá pod pôsobnosť Ústavného

zákona sú kompetencie tejto osoby, nie formálny postup, akým táto osoba svoje kompetencie

získala. Navrhovateľ si nie je vedomý, že by porušil Ústavný zákon.“.

2

V súvislosti s právnym názorom výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, že aj v čase

poverenia výkonom funkcie generálneho riaditeľa štátneho podniku sa na neho vzťahovali

ustanovenia ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, navrhovateľ poukazuje na

osobitosti inštitútu „poverenia“ ustanoveného v § 19 ods. 2 tretej vete zákona

č. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o štátnom podniku“) a porovnáva ich s charakteristickými znakmi, ktoré sú typické pre

verejných funkcionárov. Podľa jeho názoru sa ústavný zákon o ochrane verejného záujmu

vzťahuje na „osobu vymenovanú do funkcie riaditeľa štátneho podniku, nie však na iné

osoby, ktoré disponujú obdobnými kompetenciami, t. j. najmä zamestnancami štátneho

podniku, ktorí:

- boli (po ukončení funkcie riaditeľa) zriaďovateľom bez výberového konania

dočasne poverení výkonom funkcie riaditeľa do času uskutočnenia výberového konania

(najviac na tri mesiace),

- riaditeľa zastupujú v plnom rozsahu jeho práv a povinností v čase jeho

neprítomnosti. Uvedené rozlišovanie vyplýva zo samotného zákona o štátnom podniku.

Tento právny predpis upravuje podmienky, ktoré musí spĺňať riaditeľ štátneho podniku ako

aj podmienky, ktoré musí spĺňať osoba poverená výkonom funkcie riaditeľa.“.

Podľa navrhovateľa «... poverený riaditeľ nevykonáva funkciu, ktorá spadá

do pôsobnosti ústavného zákona, pretože vykonáva funkciu povereného riaditeľa a nebol

do verejnej funkcie ustanovený voľbou alebo vymenovaním.

Opačný výklad by nezodpovedal doslovnému zneniu a gramatickému výkladu článku

7 ods. 3 Ústavného zákona.

Pojem „poverenie“ nie je synonymum pojmu „vymenovanie“. Poverenie nie je

identické s pojmom vymenovanie a nemožno ho zamieňať s týmto pojmom ani spájať s ním

právne účinky a dôsledky ktoré vznikajú pri vymenovaní.

Je zrejmé, že riaditeľ ako verejný funkcionár sa vymenúva a poverením sa odstraňuje

hrozba „bezvládia“ v období, kým sa verejná funkcia neobsadí osobou, ktorá spĺňa

imanentný znak verejnej funkcie, ktorou je ustanovenie voľbou alebo vymenovaním.

Väčšina funkcií uvedených v čl. 2 ústavného zákona je obsadzovaná voľbou, pretože

mandát k výkonu funkcie vychádza z voľby ako inštitútu, ktorým v moderných demokraciách

ľud vykonáva moc a ustanovuje verejných funkcionárov. Podľa názoru navrhovateľa ani

zo samotného znenia ústavného zákona, konkrétne z článku 3 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 1

písm. zc) nevyplýva, že osoba poverená výkonom funkcie riaditeľa štátneho podniku je

povinná podať oznámenie...

Pokiaľ by jediným kritériom pre posúdenie, či tá-ktorá osoba je, alebo nie je

verejným funkcionárom spadajúcim do pôsobnosti Ústavného zákona bol rozsah jej

právomocí, pričom by nebolo potrebné zaoberať sa spôsobom ujatia sa funkcie riaditeľa,

bolo by možné dospieť k záveru, že osoba ktorá disponuje právomocami riaditeľa štátneho

podniku, je povinná podať oznámenie.

Ak sa týmto výkladom riadi Výbor, potom sa vynára otázka, prečo zástupcovia

riaditeľa štátneho podniku oznámenia nemusia nepodávať?

Osobou respektíve osobami, ktoré disponujú rovnakými právomocami ako má

riaditeľ štátneho podniku v čase jeho neprítomnosti sú v zmysle zákona o štátnom podniku

aj jeho zástupcovia.».

Navrhovateľ ďalej poukazuje na § 19 ods. 14 zákona o štátnom podniku, na základe

ktorého riaditeľ štátneho podniku vymenúva a odvoláva svojho zástupcu, ktorý ho v čase

jeho neprítomnosti zastupuje v plnom rozsahu jeho práv a povinností, a uzatvára,

že zástupca riaditeľa a poverený riaditeľ majú rovnaké práva a povinnosti ako riaditeľ,

sú zamestnancami štátneho podniku a majú vymedzené časové obdobie, počas ktorého

disponujú v plnom rozsahu právami a povinnosťami riaditeľa štátneho podniku. No aj

napriek tomu „žiaden zo zástupcov riaditeľov žiadneho zo štátnych podnikov nikdy

v minulosti Oznámenie nepodal. ... Navrhovateľ – v zhode s praxou Výboru – zastáva názor,

že zástupca riaditeľa štátneho podniku nie je verejným funkcionárom spadajúcim

do pôsobnosti Ústavného zákona, a to ani v prípade, že tento vykonáva všetky práva

a povinnosti riaditeľa, pretože nejde o osobu vymenovanú alebo zvolenú do tejto funkcie

a výkon právomocí riaditeľa štátneho podniku jeho zástupcom je len dočasný.

Rovnako má navrhovateľ za to, že osoba poverená výkonom funkcie riaditeľa

štátneho podniku nie je – vzhľadom k dočasnosti jeho oprávnení a povinností (do vykonania

výberového konania na riaditeľa štátneho podniku, najviac však na tri mesiace

od poverenia) a vzhľadom k forme jeho ustanovenia – bez výberového konania, bez voľby

4

alebo vymenovania – verejným funkcionárom a nevzťahujú sa na ňu povinnosti verejných

funkcionárov uvedené v ústavnom zákone.“.

Navrhovateľ na základe uvedenej argumentácie navrhuje, aby ústavný súd o jeho

návrhu nálezom takto rozhodol:

„1. Rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť

funkcií vydaného dňa 4. novembra 2015 pod číslom VP/14/15-K zrušuje.

2. Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky je povinná uhradiť

trovy právneho zastúpenia v sume 353,73 € na účet jeho právneho zástupca do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu dotknutý verejný

funkcionár môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavný súd v lehote

30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa odseku 1, ktorým bola vyslovená strata

mandátu alebo funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10,

ktorým bolo rozhodnuté o pokute voči verejnému funkcionárovi. Podanie návrhu

na preskúmanie rozhodnutia výboru má odkladný účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto

návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie o preskúmaní takéhoto rozhodnutia pred

ústavným súdom upravujú ustanovenia zákona. Rozhodnutie ústavného súdu je konečné

okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) sa konanie

o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu

záujmov začína na návrh verejného funkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý

vykonáva konanie o návrhu vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu

záujmov podľa ústavného zákona.

Podľa o návrhu koná a rozhoduje senát

ústavného súdu na neverejnom zasadnutí.

V súlade s ak senát ústavného súdu zistí,

že konanie verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného

záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov alebo s osobitným predpisom,

rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie

orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.

Podľa uznesenia sp. zn. PLz. z 2. mája 2007 prijatého podľa § 6 zákona

o ústavnom súde o zjednotení odchylných právnych názorov senátov ústavného súdu sa

aj na konanie vo veciach podľa čl. 9 a nasl. ústavného zákona o ochrane verejného záujmu

vzťahuje , podľa ktorého sa každý návrh predbežne prerokuje.

Podľa ústavný súd návrh predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa

nemusí odôvodniť.

Z právnej povahy inštitútu predbežného prerokovania návrhu podľa § 25 zákona

o ústavnom súde vyplýva, že obdobné právne dôsledky ako potvrdenie napadnutého

rozhodnutia má aj odmietnutie návrhu pri jeho predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2

, ku ktorému môže dôjsť aj vtedy, ak ústavný súd zistí, že dôvody,

pre ktoré navrhovateľ namieta dotknuté rozhodnutie výboru pre nezlučiteľnosť funkcií,

sú zjavne neopodstatnené.

6

Ako vyplýva z , predmetom konania

o preskúmanie rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu

záujmov, v rámci ktorého ústavný súd plní funkciu orgánu rozhodujúceho o opravnom

prostriedku proti rozhodnutiu niektorého z orgánov uvedených v v čl. 9 ods. 1 ústavného

zákona o ochrane verejného záujmu (v prípade navrhovateľa ide o rozhodnutie výboru pre

nezlučiteľnosť funkcií, pozn.), je predovšetkým preskúmanie konania (príp. opomenutia)

navrhovateľa ako verejného funkcionára z hľadiska jeho konformnosti s príslušnými

ustanoveniami ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Primárnym predpokladom

začatia tohto typu konania pred ústavným súdom je existencia rozhodnutia niektorého

z orgánov uvedených v čl. 9 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, že

niektorí z verejných funkcionárov, ktorí patria do sféry osobnej pôsobnosti označeného

ústavného zákona, porušili povinnosti alebo obmedzenia, ktoré im ukladajú ustanovenia

ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Ak verejný funkcionár nesúhlasí

s rozhodnutím, môže v zmysle čl. 10 ods. 2 alebo 3 ústavného zákona o ochrane verejného

záujmu podať ústavnému súdu návrh na preskúmanie takéhoto rozhodnutia, v ktorého

výrokovej časti sa (najmä) uvádza, ktorú povinnosť alebo obmedzenie uložené mu týmto

ústavným zákonom svojím konaním, príp. nečinnosťou porušil. Doručením návrhu

dotknutého verejného funkcionára ústavnému súdu začína pred ústavným súdom konanie

o preskúmanie rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu

záujmov upravené v jedenástom oddiele tretej časti (

a § 73b).

Z povahy veci vyplýva, že v konaní o preskúmanie rozhodnutia vo veci ochrany

verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov leží dôkazné bremeno primárne na

dotknutom verejnom funkcionárovi (navrhovateľovi), ktorý k tomu, aby bol v konaní pred

ústavným súdom úspešný, musí preukázať, že jeho konanie ako verejného funkcionára

nebolo v rozpore s príslušnými ustanoveniami ústavného zákona o ochrane verejného

záujmu, teda že povinnosti verejného funkcionára vyplývajúce z tohto ústavného zákona

neporušil, a preto nebol dôvod na to, aby bol sankcionovaný napadnutým rozhodnutím,

ktorého súčasťou je spravidla aj pokuta.

Navrhovateľ sa domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia výboru pre nezlučiteľnosť

funkcií z dôvodu, že obsahuje podľa jeho tvrdenia hmotnoprávne, ako aj procesnoprávne

nedostatky, keďže záver výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, že za verejného funkcionára je

z titulu výkonu funkcie riaditeľa štátneho podniku potrebné považovať nielen osobu, ktorá

bola do tejto funkcie vymenovaná, ale aj osobu, ktorá funkciu vykonáva na základe

dočasného poverenia, je podľa jeho názoru neudržateľný, pričom výbor pre nezlučiteľnosť

funkcií sa s jeho argumentmi spochybňujúcimi tento záver v napadnutom rozhodnutí vôbec

nezaoberal.

Napadnutým rozhodnutím výbor pre nezlučiteľnosť funkcií navrhovateľovi

za nesplnenie povinnosti vyplývajúcej z čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného

záujmu (nepodanie písomného oznámenia v lehote ustanovenej v označenon ustanovení

ústavného zákona) uložil pokutu v sume priemernej mesačnej mzdy zamestnanca

v hospodárstve Slovenskej republiky za rok 2014 v súlade s čl. 9 ods. 10 písm. a) v spojení

s čl. 9 ods. 16 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Z odôvodnenia napadnutého

uznesenia výboru pre nezlučiteľnosť funkcií vyplýva, že navrhovateľ sa 1. apríla 2015, keď

bol poverený výkonom funkcie generálneho riaditeľa štátneho podniku, stal štatutárnym

orgánom tohto podniku, takže týmto dňom mu zároveň vznikla povinnosť podať písomné

oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu v lehote 30 dní

odo dňa, kedy sa výkonu verejnej funkcie ujal, t. j. do 2. mája 2015, písomné oznámenie

však podal až 31. júla 2015.

Ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre zdôrazňuje, že zákonom ustanovená

povinnosť orgánov verejnej moci dbať na splnenie zákonom ustanovených náležitostí nielen

výroku ich rozhodnutia, ale aj jeho odôvodnenia (vrátane zistenia skutkového stavu a jeho

vyhodnotenia v dostatočnom rozsahu) predstavuje nielen jednu zo základných podmienok

vydania ústavne konformného rozhodnutia, ale je tiež jedným zo základných znakov

garantovaného postupu, ktorý je v súlade so základným právom na súdnu ochranu

podľa (ďalej len „“). Tieto požiadavky sa

8

v celom rozsahu vzťahujú aj na rozhodnutia vydané v konaní podľa čl. 9 ústavného zákona

o ochrane verejného záujmu (m. m. ).

Ústavný súd pripomína aj ďalšie právne názory vyplývajúce z jeho doterajšej

judikatúry (), v ktorej sa poukazuje na organickú vnútornú väzbu medzi čl. 46

ods. 1 , podľa ktorého sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky, a , podľa ktorého kto tvrdí, že bol

na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd,

aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak, pričom

z právomoci súdu ale nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa

základných práv a slobôd.

Ústavný súd považuje taktiež za potrebné upriamiť pozornosť aj na čl. 152 ods. 4

, podľa ktorého výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných

všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto . Citované

ustanovenie má v štruktúre ústavných noriem charakter generálneho princípu

výkladu a uplatňovania práva, pričom z jeho textu vyplýva, že sa vzťahuje aj na výklad

a uplatňovanie ústavných zákonov. Preto aj príslušné ustanovenia ústavného zákona

o ochrane verejného záujmu treba vykladať a uplatňovať tak, aby ich výklad a aplikácia boli

v súlade s , t. j. aj v súlade s obsahom a kvalitou základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu garantovanú .

V súlade s doteraz uvedeným ústavný súd konštatuje, že v tomto konaní pri

preskúmavaní napadnutého rozhodnutia výboru pre nezlučiteľnosť funkcií bolo primárne

úlohou navrhovateľa, aby preukázal, že povinnosti verejného funkcionára vyplývajúce

z ústavného zákona o ochrane verejného záujmu neporušil, a preto nebol a ani neexistoval

dôvod na to, aby mu bola uložená pokuta.

V súvislosti s argumentáciou navrhovateľa ústavný súd poukazuje na tie ustanovenia

ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, ktoré sú relvantné pre rozhodnutie o jeho

návrhu.

Osobná pôsobnosť ústavného zákona o ochrane verejného záujmu je upravená v čl. 2

ods. 1, podľa ktorého sa tento zákon vzťahuje okrem iných aj na riaditeľa štátneho podniku

a členov dozornej rady štátneho podniku, ktorých do funkcie ustanovuje štát [čl. 2 ods. 1

písm. zc)].

Podľa čl. 3 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejný funkcionár

je na účely tohto ústavného zákona každý, kto vykonáva funkciu uvedenú v čl. 2 ods. l.

Podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejný funkcionár

je povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu vždy

do 31. marca podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom uvedie,

a) či spĺňa podmienky nezlučiteľnosti výkonu funkcie verejného funkcionára

s výkonom iných funkcií, zamestnaní alebo činností podľa čl. 5 ods. l a 2,

b) aké zamestnanie vykonáva v pracovnom pomere, obdobnom pracovnom vzťahu

alebo štátnozamestnaneckom pomere a akú podnikateľskú činnosť vykonáva popri výkone

funkcie verejného funkcionára,

c) aké má funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy, v orgánoch

právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť a v orgánoch iných právnických

osôb; taktiež uvedie, z ktorých uvádzaných funkcií má príjem, funkčné alebo iné požitky,

d) svoje príjmy dosiahnuté v uplynulom kalendárnom roku z výkonu funkcie

verejného funkcionára a z výkonu iných funkcií, zamestnaní alebo činností, v ktorých

vykonávaní verejný funkcionár pokračuje aj po ujatí sa výkonu funkcie verejného

funkcionára,

e) svoje majetkové pomery a majetkové pomery manžela a neplnoletých detí, ktorí

s ním žijú v domácnosti, vrátane osobných údajov v rozsahu titul, meno, priezvisko a adresa

trvalého pobytu.

10

Podľa čl. 9 ods. 1 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu konanie

o návrhu vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov vykonáva

výbor, ak ide o verejných funkcionárov uvedených v čl. 2 ods. 1 písm. a) až n) a t) až zk);

teda aj riaditeľa štátneho podniku.

Podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu začne

výbor konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov (ďalej len

„konanie“) z vlastnej iniciatívy, ak jeho zistenia nasvedčujú tomu, že verejný funkcionár

v oznámení podľa čl. 7 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje alebo že verejný funkcionár

nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom

alebo zákonom.

Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu ak sa v konaní

preukázalo, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie

ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7 uviedol

neúplné alebo nepravdivé údaje, rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom sa uvedie, v čom je

konanie alebo opomenutie verejného funkcionára v rozpore s týmto ústavným zákonom

alebo zákonom, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Rozhodnutie obsahuje aj

povinnosť zaplatiť pokutu podľa odseku 10.

Podľa čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pokuta sa

ukladá v sume zodpovedajúcej mesačnému platu verejného funkcionára, ak ide o porušenie

povinnosti podať oznámenie podľa čl. 7 v lehote ustanovenej v čl. 7.

V súvislosti s preskúmavaním napadnutého rozhodnutia je žiaduce vychádzať aj

viacerých ustanovení zákona o štátnom podniku.

Podľa § 19 ods. 2 tretej vety zákona o štátnom podniku po ukončení funkcie

riaditeľa môže zakladateľ poveriť výkonom funkcie riaditeľa bez výberového konania

niektorého z vedúcich zamestnancov podniku do vykonania výberového konania na funkciu

riaditeľa podľa tohto zákona, a to najviac na tri mesiace.

Podľa § 19 ods. 1 zákona o štátnom podniku riaditeľa vymenuje zakladateľ

na základe výberového konania.

Podľa § 19 ods. 14 zákona o štátnom podniku riaditeľ vymenúva a odvoláva svojho

zástupcu z radov zamestnancov podniku, ktorý ho v čase jeho neprítomnosti zastupuje

v plnom rozsahu jeho práv a povinností.

V súlade s § 4 ods. 1 zákona o štátnom podniku zakladateľom podniku je ústredný

orgán štátnej správy.

Argumentácia spochybňujúca, že pôsobnosť ústavného zákona o ochrane verejného

záujmu sa vzťahuje na tie oosby, ktoré boli funkciou riaditeľa štátneho podniku poverení

zakladateľom v zmysle § 19 ods. 2 tretej vety zákona o štátnom podniku, a tým aj vznik

povinnosti podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu u takýchto osôb

už bola predmetom preskúmania zo strany ústavného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

(právne závery ústavného súdu prezentované v citovanom konaní tvoria

súčasť napadnutého rozhodnutia výboru pre nezlučiteľnosť funkcií), pričom ústavný súd

dospel k záveru, že ide o argumentáciu, ktorá nie je spôsobilá spochybniť ústavnú

konformnosť rozhodnutia výboru pre nezlučiteľnosť funkcií o uložení pokuty.

Ústavný súd v označenom konaní zdôraznil, že pokiaľ podľa čl. 3 v spojení s čl. 2

ods. 1 písm. zc) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu je výslovne vymedzené, že

verejným funkcionárom je riaditeľ štátneho podniku, potom s ohľadom na samotný predmet

úpravy a účel tohto ústavného zákona vymedzený v jeho čl. 1 nie je namieste diferencovať

v závislosti od toho, či osoba vykonávajúca pôsobnosť riaditeľa štátneho podniku ju

vykonáva na základe dočasného poverenia výkonom funkcie alebo vymenovaním do

funkcie. V oboch prípadoch ide o výkon pôsobnosti štatutára štátneho podniku

().

Z dôvodovej správy k čl. 4 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu vo vzťahu

k všeobecným povinnostiam a obmedzeniam vyplývajúcim pre verejného funkcionára

12

vyplýva, že účelom ich dodržiavania pri výkone verejnej funkcie je zaručiť požadovanú

ochranu verejného záujmu a zároveň vysoký morálny kredit verejných funkcionárov.

Rovnako z nej vyplýva aj to, že ochrana verejného záujmu je tu spojená predovšetkým

so skutočnosťou, že verejní činitelia rozhodujú v rámci svojich právomocí o významných

otázkach verejného záujmu, pričom pri svojom rozhodovaní sú vystavení rôznym tlakom,

ktoré sledujú presadenie skupinových alebo individuálnych záujmov na úkor verejného

záujmu (parl. tlač č. 262). Z citovaného vyplýva, že je to práve právomoc verejného

funkcionára, ktorá determinuje prostredníctvom jeho povinností a obmedzení účel

ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, ktorý spočíva predovšetkým v ochrane

verejného záujmu. S prihliadnutím na uvedené preto argument navrhovateľa o dočasnosti

poverenia výkonom funkcie riaditeľa štátneho podniku (3 mesiace) nemôže mať vo vzťahu

k osobnej pôsobnosti ústavného zákona o ochrane verejného záujmu relevantný význam.

Ústavný súd však akceptuje argumentáciu navrhovateľa, že právomoc verejného

funkcionára nemôže byť „jediným kritériom pre posúdenie, či tá-ktorá osoba je, alebo nie

je verejným funkcionárom spadajúcim do pôsobnosti Ústavného zákona“.

Ústavný súd v rámci svojej doterajšej judikatúry mnohokrát uviedol, že pri aplikácii

(a obdobne tiež ústavných zákonov) sa žiadne z jej ustanovení nemôže vyčleňovať

z kontextu a interpretovať izolovane. Pri interpretácii a aplikácii ústavného predpisu

nemožno porušovať či ignorovať vzájomnú súvislosť medzi tými ustanoveniami, ktoré

na seba významovo nadväzujú (m. m. ). Pri výklade určitého ustanovenia

právneho predpisu teda nemožno vychádzať len z jeho gramatického znenia, ako to

predostiera navrhovateľ, a vyčleňovať ho z kontextu ústavného zákona o ochrane verejného

záujmu, interpretovať ho samo osebe a porušiť alebo ignorovať príčinnú súvislosť s inými

ustanoveniami, ktoré na seba významovo nadväzujú. Ustanoveniami, na ktoré je

v preskúmavanom prípade v súvislosti s interpretáciou a aplikáciou čl. 7 ods. 1 ústavného

zákona potrebné prihliadať, sú čl. 3 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu,

ktorý obsahuje legálnu defináciu verejného funkcionára a v spojení s čl. 2 ods. 1 tohto

ústavného zákona vymedzuje jeho osobnú pôsobnosť na všetky osoby, ktoré sú v tomto

ustanovení vymenované, teda v zmysle čl. 2 ods. 1 písm. zc) ústavného zákona aj na

riaditeľov štátnych podnikov, ktorých do funkcie ustanovuje štát. V tejto súvislosti je

potrebné zároveň prihliadať na príslušné ustanovenia zákona o štátnom podniku, ktoré

bližšie upravujú proces ustanovenia do funkcie riaditeľa štátneho podniku a riešia zároveň

problematiku dočasného poverenia výkonom tejto funkcie.

Z povahy veci vyplýva, že slovné spojenie „... ktorých do funkcie ustanovuje štát“

použité v čl. 2 ods. 1 písm.) zc ústavného zákona o ochrane verejného záujmu treba

vykladať v súlade s textom dotknutých ustanovení zákona o štátnom podniku ako osoby,

ktorých do funkcie ustanovuje ústredný orgán štátnej správy, v ktorého právomoci je nielen

vymenovanie riaditeľa štátneho podniku (§ 19 ods. 1), ale rovnako aj poverenie výkonom

funkcie riaditeľa štátneho podniku (§ 19 ods. 2). Zároveň treba ale podčiarknuť, že

do právomoci príslušného ústredného orgánu štátnej správy už nepatrí vymenovanie

a odvolávanie zástupcu riaditeľa štátneho podniku, keďže táto právomoc patrí riaditeľovi

štátneho podniku (§ 19 ods. 14).

Berúc do úvahy širšie vzájomné súvislosti označených ustanovení zákonnej úpravy

(§ 19 zákona o štátnom podniku) a s prihliadnutím na čl. 2 ods. 1 písm. zc) v spojení s čl. 3

ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, ako aj účel ústavného zákona

o ochrane verejného záujmu, je podľa názoru ústavného súdu ústavne udržateľný

a akceptovateľný záver výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, že za verejného funkcionára

v zmysle označených ustanovení právnych predpisov je potrebné považovať riaditeľa

štátneho podniku ustanoveného do tejto funkcie štátom tak vymenovaním, ako aj dočasným

poverením.

Z výpisu obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica vyplýva,

že navrhovateľ bol poverený výkonom funkcie generálneho riaditeľa štátneho podniku

1. apríla 2015, týmto dňom sa zároveň ujal výkonu verejnej funkcie. Vzhľadom na uvedené

svoju povinnosť podať podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu

písomné oznámenie v lehote 30 dní odo dňa, keď sa výkonu verejnej funkcie ujal, nesplnil,

keďže toto písomné oznámenie podal až 31. júla 2015.

14

Za týchto okolností záver výboru pre nezlučiteľnosť funkcií vyjadrený v napadnutom

rozhodnutí, podľa ktorého navrhovateľ tým, že nepodal písomné oznámenie

v ustanovenej lehote, porušil povinnosť vyplývajúcu z čl. 7 ods. 1 ústavného zákona

o ochrane verejného záujmu, nie je podľa názoru ústavného súdu svojvoľný, príp. zjavne

neodôvodnený.

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že argumentácia navrhovateľa

voči napadnutému rozhodnutiu je nedôvodná, teda nezakladá také dôvody

na spochybňovanie napadnutého rozhodnutia výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, ktoré by

bolo potrebné posúdiť po prijatí návrhu na ďalšie konanie. Ústavný súd preto návrh

navrhovateľa ako celok odmietol už pri predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnený.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. februára 2016