Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 278/08

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-51

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. marca 2009

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Jána Lubyho

a Ladislava Orosza vo veci návrhu Ing. M. K., J., zastúpeného advokátom JUDr. O. Š., B.,

na preskúmanie rozhodnutia Obecného zastupiteľstva obce J. č. 1/2008-KOVZ z 20. júna

2008 a rozhodnutia č. 2/2008-KOVZ z 20. júna 2008 prijatých podľa ústavného zákona

č. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov

v znení ústavného takto

rozhodol:

1. Rozhodnutie Obecného zastupiteľstva obce J. č. 1/2008-KOVZ z 20. júna 2008

vydané v konaní podľa ústavného o ochrane verejného záujmu

pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného

z r u š u j e .

2. Rozhodnutie Obecného zastupiteľstva obce J. č. 2/2008-KOVZ z 20. júna 2008

vydané v konaní podľa ústavného o ochrane verejného záujmu

pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného

z r u š u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 3. júla 2008

doručený návrh Ing. M. K. (ďalej len „navrhovateľ“) na preskúmanie rozhodnutia Obecného

zastupiteľstva obce J. (ďalej len „obecné zastupiteľstvo“) č. 1/2008-KOVZ z 20. júna 2008

a rozhodnutia č. 2/2008-KOVZ z 20. júna 2008 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia“) prijatých

podľa ústavného o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií

verejných funkcionárov v znení ústavného (ďalej len „ústavný

zákon o ochrane verejného záujmu“).

Podľa bodu 1 výroku napadnutého rozhodnutia č. 1/2008-KOVZ z 20. júna 2008

navrhovateľ ako starosta obce J. „porušil článok 7, odsek 1, 2 a odsek 5, písmeno a) zákona

o konflikte záujmov tým, že nepodal Oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových

pomerov za rok 2006 spôsobom a v termíne stanovenom v tomto zákone“. Podľa bodu 2

výroku označeného rozhodnutia sa navrhovateľovi „ukladá pokuta podľa čl. 9, odsek 10,

písmeno a) a odsek 15 zákona o konflikte záujmov vo výške zodpovedajúcej 1/12 jeho

ročného príjmu za rok 2007, ktorú je povinný uhradiť do 30 dní od právoplatnosti

rozhodnutia na účet obce J.“.

V bode 1 výroku napadnutého rozhodnutia č. 2/2008-KOVZ z 20. júna 2008 sa

rovnako ako v predchádzajúcom citovanom rozhodnutí konštatuje, že navrhovateľ porušil

čl. 7 ods. 1, 2 a 5 písm. a) ústavného „zákona o konflikte záujmov“ tým, že nepodal

Oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov (ďalej len „oznámenie“)

za rok 2007, a druhý bod výroku tohto rozhodnutia je identický s bodom 2 výroku

napadnutého rozhodnutia č. 1/2008-KOVZ z 20. júna 2008.

Z návrhu okrem iného vyplýva, že proti navrhovateľovi, ktorý vykonáva funkciu

starostu obce J., vedú od posledných volieb do orgánov samosprávy obcí niektorí členovia

obecného zastupiteľstva kampaň a hľadajú „akékoľvek zámienky na to, aby našli dôvod

odvolať ma z funkcie. Je faktom, že svojou činnosťou im narúšam zabehnutý stereotyp

činnosti, resp. nečinnosti, ale mojím cieľom je slúžiť občanom obce a urobiť pre zlepšenie

podmienok ich života všetko čo je možné a to aj s ohľadom na obmedzené rozpočtové

možnosti.“. Tento ich postoj pramení podľa navrhovateľa z toho, že nimi presadzovaný

kandidát na funkciu starostu u občanov vo voľbách neuspel, pričom postoje, zámery

a koncepcia činnosti navrhovateľa im nevyhovuje.

Navrhovateľ označuje napadnuté rozhodnutia za protizákonné z dôvodu, že sú podľa

neho svojvoľné a bezprávne. V spojitosti s tým tvrdí, že oznámenie za rok 2006

„po nástupe do funkcie starostu som v stanovenej lehote odovzdal na Obecnom úrade v J.

dlhoročnej pracovníčke E. S., ktorá s týmto naložila tak, ako to bolo na obecnom úrade

obvyklé a ako to robila v predchádzajúcich rokoch – založila ho medzi ostatnú

dokumentáciu. Podľa vyjadrenia tejto pracovníčky sa ani v predchádzajúcich obdobiach

tieto podania nikdy neregistrovali a nezapisovali.

Oznámenie za rok 2007 v zákonom stanovenom termíne prevzala odo mňa

pracovníčka obecného úradu A. K., čo vyznačila priamo v oznámení a do knihy došlej pošty

toto oznámenie zapísala druhá pracovníčka V. M. ...“.

Podľa navrhovateľa menované zamestnankyne boli kompetentné na prijatie ním

podávaného oznámenia, pretože obecný úrad je podateľňou ako pre starostu, tak aj pre

obecné zastupiteľstvo a jeho komisie. Poukázal aj na to, že v minulom období komisia

obecného zastupiteľstva na kontrolu ochrany verejného záujmu pri výkone funkcií

verejných funkcionárov (ďalej len „komisia“) nebola zriadená a ani sa jej zriadenia nikto

nedožadoval až do 18. apríla 2008, keď bola zriadená účelovo iba na prešetrenie jeho

oznámenia. Navrhovateľ taktiež uviedol, že ešte v čase pred zriadením komisie informoval

obecné zastupiteľstvo, že ním podané oznámenia sa nachádzajú na obecnom úrade a sú

k dispozícii na nahliadnutie každému členovi obecného zastupiteľstva.

Dňa 4. augusta 2008 predložil navrhovateľ ústavnému súdu na jeho výzvu

splnomocnenie na zastupovanie v konaní udelené advokátovi, ktorý zároveň návrh

navrhovateľa doplnil (následne aj opraveným podaním doručeným ústavnému súdu

7. augusta 2008), nespochybňujúc povinnosť navrhovateľa podať oznámenie v lehote

ustanovenej v čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu a súčasne

poukazujúc na to, že v obci J. v čase podania oznámenia nebola zriadená komisia, ktorá by

bola kompetentná predmetné oznámenie navrhovateľa prijať. V nadväznosti na uvedené

právny zástupca navrhovateľa pripomenul, že ústavný zákon o ochrane verejného záujmu

nerieši situáciu, ak „komisia nie je obecným zastupiteľstvom zriadená a neustanovuje

náhradný spôsob doručenia, svoju povinnosť podať predmetné oznámenie si starosta obce

J., Ing. M. K., splnil v zákonom stanovenej lehote spôsobom v minulosti obvyklým

a akceptovaným, a to odovzdaním oznámenia zamestnankyni obecného úradu obce J., ktorá

na tomto oznámení písomne potvrdila jeho prijatie. Prijatie oznámenia Ing. M. K., starostu

obce J., bolo zároveň zapísané i do Knihy došlej pošty pod číslom 576/2008 vedenej

na Obecnom úrade v J. Čestné prehlásenia zamestnankýň obecného úradu obce J. spolu

s overenou fotokópiou Knihy došlej pošty so záznamom č. 576/2008 boli ako dôkazy

na ÚS SR priložené k návrhu zo dňa 28. 06. 2008 na preskúmanie Rozhodnutia Obecného

zastupiteľstva obce J. č. 1/2008-KOVZ zo dňa 20. 06. 2008 a Rozhodnutia Obecného

zastupiteľstva obce J. č. 2/2008-KOVZ zo dňa 20. 06. 2008.“.

Odvolávajúc sa na čl. 15 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu

právny zástupca navrhovateľa ďalej upriamil pozornosť na to, že nie je dôvodné vytýkať

navrhovateľovi, že nevykonal potrebné opatrenia na to, aby bola v obci J. zriadená komisia,

pretože vychádzajúc z dikcie uvedeného ustanovenia jej zriadenie nie je zákonnou

povinnosťou starostu obce, „a preto namietanie nezvolenia príslušnej komisie zo strany

Obecného zastupiteľstva obce J., ktorá by predmetné oznámenia prijímala, je absolútne

neopodstatnené“. Zároveň vyjadruje názor, že zloženie komisie vytvorenej uznesením

obecného zastupiteľstva č. 96/2008 z 18. apríla 2008 odporuje ústavnému zákonu o ochrane

verejného záujmu, pretože v rozpore s čl. 7 ods. 5 nie je jej členom žiaden nezávislý

poslanec. To bol aj dôvod, pre ktorý navrhovateľ označené uznesenie obecného

zastupiteľstva odmietol podpísať. V súvislosti s tým sa navrhovateľ zmieňuje aj o tom, že

„po zasadnutí Obecného zastupiteľstva obce J. konaného dňa 18. 04. 2008 sa nekonalo

žiadne rokovanie Obecného zastupiteľstva obce J., na ktorom by bolo dvojtretinovou

väčšinou hlasov prijaté , schválené dňa 18. 04. 2008, ktoré znenie

však starosta obce dňa 18. 04. 2008 nepodpísal a preto bol jeho výkon v súlade s § 13

ods. 6 zákona o obecnom zriadení pozastavený.

Podľa ustanovenia § 13 ods. 6 zákona o obecnom zriadení stratilo toto uznesenie

platnosť, lebo nebolo opätovne prijaté v lehote dvoch mesiacov od jeho schválenia

dvojtretinovou väčšinou poslancov Obecného zastupiteľstva obce J.“.

V súvislosti s tým navrhovateľ tvrdí, že „uznesenie Obecného zastupiteľstva obce J.

č. 96/2008 zo dňa 18. 04. 2008, ktorým mala byť zriadená komisia na konanie vo veci

ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov nie je platné, predmetná komisia

nebola zriadená v súlade so zákonom“.

K návrhu sa podaním z 28. júla 2008 vyjadrili poslanci obecného zastupiteľstva, ktorí

označili jeho obsah za nepravdivý, pripúšťajúc však, že tvrdenie navrhovateľa o podaní

oznámenia za rok 2007 sa čiastočne zakladá na pravde, pretože je registrované v denníku

prijatej pošty. Navrhovateľovi však vytýkajú, že žiadneho z poslancov obecného

zastupiteľstva neinformoval, že toto oznámenie podal. Podľa poslancov obecného

zastupiteľstva bolo povinnosťou navrhovateľa, aby do programu rokovania obecného

zastupiteľstva včas zaradil aj návrh na zriadenie komisie. Tvrdenie navrhovateľa, podľa

ktorého mal na zasadnutí obecného zastupiteľstva ešte pred zriadením komisie, t. j. pred

18. aprílom 2008, informovať o tom, že oznámenie doručil obecnému úradu, sa v uvedenom

podaní poslancov obecného zastupiteľstva označuje za „nehorázne klamstvo“. Podanie

oznámenia za rok 2006 navrhovateľom spochybňujú poslanci obecného zastupiteľstva

s poukazom na to, že na ňom „chýba prezenčná pečiatka obecného úradu a podpis osoby,

ktorá by oznámenie prijala“.

Navrhovateľ je presvedčený, že napadnuté rozhodnutia „nie sú v súlade so zákonom,

pretože boli vydané na základe nesprávne a neúplne zisteného skutočného stavu veci,

nedostatočne vykonaného dokazovania a účelovo smerujú proti osobe Ing. M. K., starostu

obce J.“.

Vzhľadom na to požaduje navrhovateľ, aby ústavný súd vo veci samej rozhodol

týmto nálezom:

„Rozhodnutie Obecného zastupiteľstva obce J. č. 1/2008-KOVZ zo dňa 20. 06. 2008

sa zrušuje.

Rozhodnutie Obecného zastupiteľstva obce J. č. 2/2008-KOVZ zo dňa 20. 06. 2008

sa zrušuje.“

Ústavný súd návrh navrhovateľa predbežne prerokoval a uznesením č. k.

-30 z 11. septembra 2008 ho prijal na ďalšie konanie.

Po prijatí návrhu na ďalšie konanie si ústavný súd vyžiadal vyjadrenie obecného

zastupiteľstva k návrhu, ktoré mu bolo doručené 23. októbra 2008. Vo vyjadrení sa okrem

iného uvádza, že poslanci obecného zastupiteľstva sa stotožňujú s obsahom pôvodného

stanoviska k návrhu doručeného ústavnému súdu 4. augusta 2008. V predmetnom vyjadrení

je ďalej vyslovený názor, že bolo povinnosťou navrhovateľa, aby oznámil poslancom

obecného zastupiteľstva, že mieni splniť svoju zákonnú povinnosť a podať oznámenie,

a ak by tak bol urobil, bola by komisia zvolená. «Následne mal navrhovateľ do programu

rokovania OcZ zaradiť návrh na zriadenie takejto komisie „ad hoc“ (zákon na OVZ mu to

výslovne nezakazuje) a odovzdať jej predmetné oznámenia za roky 2006 a 2007.»

Napokon vo vyjadrení obecného zastupiteľstva sú uvedené skutočnosti, ktorými sa

má spochybniť existencia

týkajúceho sa zloženia komisie zo strany navrhovateľa, čo je označené za účelovú

obštrukciu.

Ústavný súd vyjadrenie obecného zastupiteľstva zaslal právnemu zástupcovi

navrhovateľa na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska, ktorý tak urobil v podaní

z 19. decembra 2008 (doručenom ústavnému súdu 23. decembra 2008), zotrvávajúc v celom

rozsahu na podanom návrhu.

II.

Podľa čl. 2 ods. 1 písm. o) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu sa tento

ústavný zákon vzťahuje aj na funkcie starostov obcí.

Podľa čl. 3 ods. 1, 3 a 4 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejný

funkcionár je na účely tohto ústavného zákona každý, kto vykonáva funkciu uvedenú v čl. 2

ods. 1... Osobný záujem na účely tohto zákona je taký záujem, ktorý prináša majetkový

prospech alebo iný prospech verejnému funkcionárovi alebo jemu blízkym osobám. Rozpor

záujmov na účely tohto zákona je skutočnosť, keď verejný funkcionár pri výkone svojej

funkcie uprednostní osobný záujem pred verejným záujmom.

Podľa čl. 4 ods. 1 a 2 písm. c) bodu 2 a 5 ústavného zákona o ochrane verejného

záujmu verejný funkcionár je povinný pri výkone svojej funkcie presadzovať a chrániť

verejný záujem. Pri výkone svojej funkcie verejný funkcionár nesmie uprednostniť osobný

záujem pred verejným záujmom. Verejný funkcionár sa musí pri výkone svojej funkcie

zdržať všetkého, čo môže byť v rozpore s týmto ústavným zákonom. Na tento účel verejný

funkcionár nesmie... sprostredkúvať pre seba, blízku osobu, pre inú fyzickú osobu alebo

právnickú osobu okrem prípadu, ak to pre verejného funkcionára vyplýva z výkonu jeho

verejnej funkcie, obchodný styk s... obcou... rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou

organizáciou zriadenou obcou...

Podľa čl. 5 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejný funkcionár

nesmie vykonávať funkcie, zamestnania a činnosti, ktoré sú nezlučiteľné s funkciou

verejného funkcionára podľa a zákonov.

Podľa čl. 7 ods. 1, 2 a 5 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu

verejný funkcionár je povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie,

a počas jej výkonu vždy do 31. marca podať písomné oznámenie za predchádzajúci

kalendárny rok... K písomnému oznámeniu podľa odseku 1 verejný funkcionár priloží

najneskôr do 30. apríla potvrdenie o podanom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických

osôb alebo iný doklad vydávaný na daňové účely potvrdzujúci sumu príjmov, ktoré verejný

funkcionár získal za predchádzajúci kalendárny rok... Oznámenie podľa odseku 1 podáva

starosta obce komisii obecného zastupiteľstva. Členom tejto komisie môže byť iba poslanec

obecného zastupiteľstva. Ak sú v obecnom zastupiteľstve zástupcovia politických strán

a politických hnutí alebo nezávislí poslanci, komisia je zložená z jedného zástupcu každej

politickej strany alebo politického hnutia a jedného zástupcu nezávislých poslancov.

Komisia musí mať aspoň troch členov; ak sa tento počet nedosiahne týmto spôsobom,

doplní sa počet členov komisie o zástupcu politickej strany alebo politického hnutia

s najvyšším počtom poslancov...

Podľa čl. 9 ods. 1 písm. b) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu konanie

o návrhu vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov vykonáva

obecné zastupiteľstvo, ak ide o verejných funkcionárov uvedených v čl. 2 ods. 1 písm. o)

a p), t. j. aj vtedy, ak ide o starostu obce.

Podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu orgán,

ktorý uskutočňuje konanie podľa odseku 1, začne konanie z vlastnej iniciatívy, ak jeho

zistenia nasvedčujú tomu, že verejný funkcionár v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 uviedol

neúplné alebo nepravdivé údaje, alebo že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil

povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom, alebo...

Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu ak sa v konaní

preukázalo, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie

ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7 alebo

čl. 8 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje, rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom sa

uvedie, v čom je konanie alebo opomenutie verejného funkcionára v rozpore s týmto

ústavným zákonom alebo zákonom, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku.

Rozhodnutie obsahuje aj povinnosť zaplatiť pokutu podľa odseku 10.

Podľa čl. 9 ods. 7 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu ak sa rozhodnutím

podľa odseku 6 vysloví, že verejný funkcionár vykonáva funkciu, zamestnanie alebo

činnosť, ktorá je nezlučiteľná s výkonom verejnej funkcie podľa , tohto ústavného

zákona alebo zákonov, súčasťou rozhodnutia je aj povinnosť bezodkladne zanechať takú

funkciu, zamestnanie alebo činnosť.

Podľa čl. 9 ods. 10 písm. a) a e) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu

pokuta sa ukladá v sume zodpovedajúcej mesačnému platu verejného funkcionára, ak ide

o porušenie povinnosti podať oznámenie podľa čl. 7 v lehote ustanovenej v čl. 7..., v sume

zodpovedajúcej dvanásťnásobku mesačného platu verejného funkcionára, ak verejný

funkcionár poruší povinnosti podľa čl. 4.

Podľa čl. 9 ods. 13 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu rozhodnutie

obsahuje osobné údaje verejného funkcionára v rozsahu titul, meno, priezvisko, adresa

trvalého bydliska a funkcia.

Podľa čl. 10 ods. 3 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu proti rozhodnutiu

orgánu podľa čl. 9 ods. 1 písm. b) až písm. d) môže dotknutý verejný funkcionár do 15 dní

od doručenia rozhodnutia, ktorým bola vyslovená strata mandátu alebo funkcie alebo

ktorým bola uložená pokuta, podať návrh na preskúmanie rozhodnutia na Ústavný súd

Slovenskej republiky. Podanie návrhu má odkladný účinok. Ústavný súd Slovenskej

republiky rozhodne o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie

o preskúmaní takého rozhodnutia pred Ústavným súdom Slovenskej republiky upravujú

ustanovenia zákona. Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky je konečné okrem

rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2.

Citované ustanovenia čl. 10 ods. 3 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu

zakladajú právomoc ústavného súdu rozhodnúť o návrhu navrhovateľa na preskúmanie

napadnutých rozhodnutí obecného zastupiteľstva.

Podrobnosti o konaní v zmysle štvrtej vety citovaného čl. 10 ods. 3 ústavného

zákona o ochrane verejného záujmu upravuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) v § 73a a § 73b.

Podľa a konanie sa začína na návrh verejného

funkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva konanie o návrhu vo veci

ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákona

o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (ďalej len „orgán“).

O podaní návrhu platí § 20. K návrhu sa pripojí napadnuté rozhodnutie orgánu podľa

odseku 1.

Podľa účastníkom konania je navrhovateľ a orgán,

ktorý vydal rozhodnutie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov

podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných

funkcionárov (ods. 1).

O návrhu koná a rozhoduje senát ústavného súdu na neverejnom zasadnutí (ods. 2).

Ak senát ústavného súdu zistí, že konanie verejného funkcionára je v rozpore

s ústavným zákonom, rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí. V opačnom prípade

napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší (ods. 3).

Rozhodnutie ústavného súdu je konečné (ods. 4).

III.

Navrhovateľ vo svojom návrhu na preskúmanie napadnutých rozhodnutí obecného

zastupiteľstva spochybňuje celý postup obecného zastupiteľstva, jeho konanie a prijaté

závery, ako aj samotné rozhodnutia, ktoré považuje za nesúladné so zákonom, pretože boli

vydané na základe nesprávne a neúplne zisteného skutkového stavu (nedostatočne

vykonaného dokazovania), charakterizujúc ich ako tendenčné, smerujúce proti jeho osobe.

V spojitosti s tým tvrdí, že si povinnosť, ktorá mu vyplýva z čl. 7 ods. 1 ústavného

zákona o ochrane verejného záujmu, t. j. podať písomné oznámenia za roky 2006 a 2007,

splnil spôsobom a v lehote ustanovenej v uvedenom článku tohto ústavného zákona. Pokiaľ

ide o oznámenie za rok 2006, navrhovateľ predložil na podporu svojich tvrdení okrem iného

čestné vyhlásenie zamestnankyne Obecného úradu v J. M. V. z 30. júna 2008, v ktorom

menovaná uvádza, „že pri preberaní agendy po nástupe do zamestnania v mesiaci august

2007 som na Obecnom úrade našla Oznámenie o majetkových pomeroch (oznámenie

funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov podľa ústavného

Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov) starostu obce

Ing. M. K. ... Oznámenie bolo po mojom nástupe na Obecný úrad založené do osobného

spisu a uložené spolu s ostatnými osobnými dokladmi k dispozícii členom Obecného

zastupiteľstva, pracovníkom obecného úradu, ako aj kontrolným orgánom.“.

Podľa dátumu uvedeného na kópii oznámenia za rok 2006 predloženej

navrhovateľom ústavnému súdu bolo toto oznámenie ním vyhotovené a podpísané

26. januára 2007. Navrhovateľ zároveň poukazuje aj na to, že toto oznámenie nemohol

predložiť komisii obecného zastupiteľstva, ako mu to ukladá čl. 7 ods. 5 písm. a) ústavného

zákona o ochrane verejného záujmu, a to z dôvodu, že takáto komisia nebola obecným

zastupiteľstvom v relevantnom čase zriadená. V neposlednom rade navrhovateľ

argumentuje tým, že oznámenie odovzdal zamestnankyni obecného úradu, ktorý je

podateľňou tak pre starostu, ako aj pre obecné zastupiteľstvo a jeho komisie.

Na preukázanie podania oznámenia za rok 2007 v ustanovenej lehote predložil

navrhovateľ ako dôkaz úradne overenú fotokópiu príslušnej strany Knihy došlej pošty,

vedenej Obecným úradom v J., v ktorej pod č. 576 je zaevidované jeho doručenie

s dátumom 28. marec 2008. Zdôvodnenie navrhovateľa, prečo nebolo oznámenie podané

komisii, je identické, ako v prípade oznámenia za rok 2006.

Z v spojení s štvrtou vetou

ústavného zákona o ochrane verejného záujmu vyplýva, že predmetom konania

o preskúmaní rozhodnutia vo veciach ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu

záujmov, v rámci ktorého ústavný súd plní funkciu orgánu rozhodujúceho o opravnom

prostriedku proti rozhodnutiu obecného zastupiteľstva, je iba posúdenie konania verejného

funkcionára z hľadiska jeho konformnosti s príslušnými ustanoveniami ústavného zákona

o ochrane verejného záujmu. Tomu zodpovedá aj zákonná úprava rozhodovania ústavného

súdu v tomto konaní; ak senát ústavného súdu po preskúmaní namietaného rozhodnutia

výboru zistí, že konanie verejného funkcionára nebolo v rozpore s ústavným zákonom

o ochrane verejného záujmu, tak ho zruší, a naopak, ak po jeho preskúmaní dospeje

k záveru, že konanie verejného funkcionára bolo v rozpore s ústavným zákonom o ochrane

verejného záujmu, tak ho potvrdí.

Ústavný súd musí mať na zreteli, že pri svojej rozhodovacej činnosti uprednostňuje

materiálne poňatie právneho štátu, koncepciu a interpretáciu právnych predpisov z hľadiska

ich účelu a zmyslu a pri riešení konkrétnych prípadov nesmie opomínať, že prijaté riešenie

musí byť akceptovateľné aj z hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti. V konaní

vedenom pod sp. zn. už ústavný súd zdôraznil, že z jeho postavenia ako

nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti [ (ďalej

len „ústava“)] musí pri uplatňovaní svojej právomoci brať zreteľ aj na dodržiavanie

procesných zásad zaručujúcich právo na spravodlivý proces garantované čl. 46

a nasl. , a preto aj v okolnostiach prípadu navrhovateľa s prihliadnutím na zistené

skutočnosti a svoju funkciu vyplývajúcu mu z dospel k názoru, že je daný

dôvod na to, aby sa zaoberal a zahrnul do predmetu svojho skúmania aj procesný postup

obecného zastupiteľstva v konaní v danej veci.

Ústavný súd v súvislosti s tým pripomína aj svoju doterajšiu judikatúru

(), v ktorej sa poukazuje na organickú vnútornú väzbu medzi čl. 46 ods. 1

, podľa ktorého sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom

orgáne Slovenskej republiky, a , podľa ktorého kto tvrdí, že bol

na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd,

aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak, pričom

z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa

základných práv a slobôd.

Ústavný súd považoval taktiež za potrebné upriamiť pozornosť aj na čl. 152 ods. 4

, podľa ktorého výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných

všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto . Citované

ustanovenie má v štruktúre ústavných noriem charakter generálneho princípu

výkladu a uplatňovania práva, pričom z jeho textu vyplýva, že sa vzťahuje aj na výklad

a uplatňovanie ústavných zákonov. Preto aj príslušné ustanovenia ústavného zákona

o ochrane verejného záujmu treba vykladať a uplatňovať tak, aby ich výklad a aplikácia boli

v súlade s , t. j. aj v súlade s obsahom a kvalitou základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu garantovanú .

a) K namietanému rozhodnutiu obecného zastupiteľstva č. 1/2008-KOVZ z 20. júna

2008

Navrhovateľ ako verejný funkcionár vo vzťahu k označenému rozhodnutiu obecného

zastupiteľstva vydanému v konaní podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu

v okolnostiach daného prípadu namieta, ako už bolo uvedené, predovšetkým procesné

pochybenia v postupe obecného zastupiteľstva, a to nesprávne a nedostatočne zistený

skutkový stav.

Podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia č. 1/2008-KOVZ z 20. júna 2008:

„Komisia po preskúmaní dokumentov a vyhodnotení dôkazov konštatovala, že

povinnosť podať oznámenie nebola Ing. M. K. splnená spôsobom a v termíne stanovenom

v zákone o konflikte záujmov, pretože starosta obce, ako osoba povinná:

1) nevykonal potrebné opatrenia k tomu, aby bola zvolená príslušná komisia

na prijatie oznámenia za rok 2006 v dobe umožňujúcej dodržanie zákonného termínu

na podanie oznámenia;

2) oznámenie za rok 2006 doručil údajne obecnému úradu v termíne stanovenom

v zákone o konflikte záujmov, čo však nevie preukázať prezenčnou pečiatkou úradu ani

inými relevantnými dôkazmi resp. svedectvom bývalých zamestnancov úradu;,

3) poslancov obecného zastupiteľstva vyzval na prevzatie oznámenia za rok 2006

až dňa 07. 05. 2008, teda až po obdržaní oznámenia o začatí konania o návrhu;

Na základe vyššie uvedených skutočností rozhodlo obecné zastupiteľstvo v J. tak, ako

je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.“

Z návrhu a z obsahu súvisiaceho spisu vyplýva, že obecné zastupiteľstvo pri

rozhodovaní o uložení pokuty navrhovateľovi za vytýkané porušenie čl. 7 ods. 1, 2 a 5

písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu spočívajúce v tom, že nepodal

oznámenie za rok 2006 spôsobom a v lehote ustanovenej v tomto ústavnom zákone, nevzalo

do úvahy navrhovateľom predložené čestné vyhlásenie zamestnankyne obecného úradu

M. V. (citované na inom mieste odôvodnenia tohto nálezu), z ktorého vyplývajú iné závery,

než tie, o ktoré sa opieralo pri rozhodovaní v danej veci obecné zastupiteľstvo. Svoj postup

odôvodnilo obecné zastupiteľstvo tým, že „oznámenie za rok 2006 nie je označené žiadnou

prezenčnou pečiatkou, ktorá by potvrdzovala doručenie oznámenia obecnému úradu“.

Takéto odôvodnenie nezohľadnenia predmetného dôkazu produkovaného

navrhovateľom (ktorý je súčasťou jeho osobného spisu) zo strany obecného zastupiteľstva

považuje ústavný súd za nedostatočné a nepresvedčivé. Z rozhodnutia nemožno taktiež

zistiť, či obecné zastupiteľstvo v čase jeho vydania malo už k dispozícii stanovisko bývalej

zamestnankyne obecného úradu E. S. (jej čestné vyhlásenie, podľa ktorého nemá vedomosť

o tom, že by jej navrhovateľ v období do skončenia jej pracovného pomeru s obcou J., t. j.

do 31. augusta 2007, odovzdal na založenie, resp. registráciu jeho oznámenia za rok 2006),

ktoré pripojilo k svojmu vyjadreniu k návrhu, keďže bolo vyhotovené 27. júla 2008, t. j.

až po vydaní namietaného rozhodnutia. V namietanom rozhodnutí kladie navrhovateľovi za

vinu aj to, že nepodal oznámenie komisii, avšak rozhodnutie sa nezaoberá a nevysporiadava

so skutočnosťou, že navrhovateľ nemohol podať oznámenie komisii obecného

zastupiteľstva, pretože takáto komisia nebola v relevantnom čase zriadená.

Pokiaľ ide o ďalšie dôvody, z ktorých obecné zastupiteľstvo odvodzuje nesplnenie

povinnosti podať oznámenie za rok 2006 spôsobom a v lehote ustanovenej v ústavnom

zákone o konflikte záujmov, ústavný súd prisvedčuje argumentácii navrhovateľa, podľa

ktorého zriadenie komisie nie je povinnosťou starostu obce, ktorá by mu výslovne

vyplývala z ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, prípadne z iného právneho

predpisu.

Podľa o obecnom

zriadení v znení neskorších predpisov obecné zastupiteľstvo môže zriaďovať komisie ako

svoje stále alebo dočasné poradné, iniciatívne a kontrolné orgány. Podľa druhého odseku

tohto zákonného ustanovenia sú komisie zložené z poslancov obecného zastupiteľstva

a z ďalších osôb zvolených obecným zastupiteľstvom. Napokon podľa jeho tretieho odseku

zloženie a úlohy komisií vymedzuje obecné zastupiteľstvo.

Podľa čl. 7 ods. 5 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu oznámenie

podľa odseku 1 podáva starosta obce komisii obecného zastupiteľstva. Členom tejto komisie

môže byť iba poslanec obecného zastupiteľstva. Ak sú v obecnom zastupiteľstve

zástupcovia politických strán a politických hnutí alebo nezávislí poslanci, komisia je

zložená z jedného zástupcu každej politickej strany alebo politického hnutia a jedného

zástupcu nezávislých poslancov. Komisia musí mať aspoň troch členov; ak sa tento počet

nedosiahne týmto spôsobom, doplní sa počet členov komisie o zástupcu politickej strany

alebo politického hnutia s najvyšším počtom poslancov.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je napokon taktiež zrejmé, na základe

čoho dospelo obecné zastupiteľstvo k záveru, že navrhovateľ mal „povinnosť“ vyzvať

poslancov obecného zastupiteľstva na prevzatie oznámenia za rok 2006, pričom tak urobil

„až dňa 07. 05. 2008, teda až po obdržaní oznámenia o začatí konania o návrhu“.

Ústavný súd zdôrazňuje, že procesnému právu účastníka konania vo veci ochrany

verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov navrhnúť dôkazy, ktorých vykonanie

na preukázanie svojich tvrdení pokladá za potrebné, zodpovedá povinnosť orgánu

uskutočňujúceho konanie [v danom prípade obecného zastupiteľstva - čl. 9 ods. 1 písm. b)

ústavného zákona o ochrane verejného záujmu] nielen o navrhnutých dôkazoch rozhodnúť,

ale tiež, pokiaľ im vo svojom rozhodnutí nevyhovie, presvedčivým spôsobom vyložiť

(spravidla vo vzťahu k hmotnoprávnym predpisom, ktoré aplikoval, a právnym záverom,

ku ktorým na skutkovom základe veci dospel) dôvody, pre ktoré ich za základ svojich

skutkových záverov neprevzal.

Pretože tak obecné zastupiteľstvo v danej veci podľa názoru ústavného súdu ústavne

konformným spôsobom neurobilo, zaťažilo svoje rozhodnutie vadou spočívajúcou

v porušení všeobecných procesných princípov, a zároveň postupovalo v rozpore

so zásadami spravodlivého procesu podľa a nasl. .

Vzhľadom na nedostatky, na ktoré poukázal ústavný súd v tomto bode nálezu, bolo

už bez právneho významu zoberať sa tým, či komisia zriadená 18. apríla 2008 mohla vôbec

posudzovať a rozhodovať o splnení povinnosti navrhovateľa podať oznámenie za rok 2006.

b) K namietanému rozhodnutiu obecného zastupiteľstva č. 2/2008-KOVZ z 20. júna 2008

Podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia č. 2/2008-KOVZ z 20. júna 2008:

„Komisia po preskúmaní dokumentov a vyhodnotení dôkazov konštatovala, že

povinnosť podať oznámenie nebola Ing. M. K. splnená spôsobom a v termíne stanovenom

v zákone o konflikte záujmov, pretože starosta obce, ako osoba povinná:

1) nevykonal potrebné opatrenia k tomu, aby bola zvolená príslušná komisia

na prijatie oznámenia za rok 2007 v dobe umožňujúcej dodržanie zákonného termínu

na podanie oznámenia;

2) oznámenie za rok 2007 doručil údajne dňa 31. 03. 2008 zamestnankyni obecného

úradu p. K., ktorá nie je podľa zákona o konflikte záujmov kompetentná oznámenie prevziať

(ide o osobu príbuznú);

3) poslancov obecného zastupiteľstva vyzval na prevzatie oznámenia za rok 2007

až dňa 07. 05. 2008, teda až po obdržaní oznámenia o začatí konania o návrhu;

Na základe vyššie uvedených skutočností rozhodlo obecné zastupiteľstvo v J. tak, ako

je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.“

V odôvodnení tohto rozhodnutia sa okrem iného uvádza, že „zvoleniu komisie

a začatiu konania predchádzala skutočnosť, že Ing. M. K., starosta obce J., neinformoval

obecné zastupiteľstvo o tom, že ako osoba povinná v zmysle čl. 2, odsek 1, písmeno o),

hodlá splniť svoju povinnosť a podať oznámenie podľa čl. 7, odsek 1, 2 a odseku 5,

písmeno a) zákona o konflikte záujmov a ako zostavovateľ programu nezaradil na

rokovania obecného zastupiteľstva zvolenie komisie príslušnej na prijatie oznámenia

v zmysle čl. 7 odsek 5, písmeno a) tohto zákona.“.

V tomto prípade je na základe predložených dôkazov (najmä overenou fotokópiou

Knihy došlej pošty) podľa názoru ústavného súdu nesporné, že navrhovateľ podal

oznámenie za rok 2007 v lehote ustanovenej v ústavnom zákone o ochrane verejného

záujmu, a to prostredníctvom obecného úradu. Čo sa týka ďalších záverov, ku ktorým

dospela komisia považujúc ich za porušenie povinností navrhovateľa v súvislosti s

oznámením za rok 2007, ústavný súd odkazuje v celom rozsahu na odôvodnenie pod

písm. a) tohto bodu nálezu.

Vo vzťahu k obom napadnutým rozhodnutiam je ďalej potrebné uviesť:

Zákonom ustanovená povinnosť orgánov verejnej moci dbať na splnenie zákonných

náležitostí tak samotného výroku rozhodnutia, ako aj jeho odôvodnenia (vrátane zistenia

skutkového stavu a jeho hodnotenia v dostatočnom rozsahu) predstavuje nielen jednu

zo základných podmienok na zákonu zodpovedajúce rozhodnutie, ale je tiež jedným

zo základných znakov garantovaného postupu ( ) a ochrany práv.

To platí v celom rozsahu, aj pokiaľ ide o preskúmavanie rozhodnutí vydaných podľa

ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.

Napriek dikcii čl. 9 ods. 10 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu „pokuta

sa ukladá v sume...“ v samotných rozhodnutiach pokuta uložená navrhovateľovi nebola

určená v konkrétnej sume, ale iba tak, že sa ukladá „vo výške zodpovedajúcej 1/12 jeho

ročného príjmu za rok 2007...“.

Výrok rozhodnutia (o čom a ako rozhodol) tvorí jeho jadro, a preto musí byť zásadne

presný a konkrétny. Musí teda presne určovať práva a povinnosti účastníkov konania

(v danom prípade stanovenú povinnosť pre navrhovateľa). Ústavný súd k uvedenému už iba

dodáva, že v minulosti posudzoval celý rad konaní podľa ústavného zákona o ochrane

verejného záujmu, kde príslušný orgán verejnej moci v samotnom výroku rozhodnutia

nesprávne (na rozdiel od tohto prípadu) iba „prepočítal“ konkrétnu sumu (výšku) pokuty

určenú násobkom mesačného platu verejného funkcionára, a to v súvislosti s nedôsledným

interpretovaním čl. 9 ods. 15 a 16 citovaného ústavného zákona, a v dôsledku toho došlo

zo strany ústavného súdu k zrušeniu takýchto rozhodnutí.

Ak preto namietané rozhodnutia obecného zastupiteľstva neobsahovali konkrétnu

výšku pokuty, ktorá bola uložená navrhovateľovi, boli tieto rozhodnutia nepreskúmateľné

a ústavný súd ich musel zrušiť už len na základe tohto dôvodu (rovnako napr. ).

Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že obecné zastupiteľstvo pri ukladaní

pokuty navrhovateľovi interpretovalo a aplikovalo príslušné ustanovenia ústavného zákona

o ochrane verejného záujmu ústavne nesúladným spôsobom.

Vychádzajúc z výroku i z odôvodnenia namietaných rozhodnutí ústavný súd uzavrel,

že hodnotenia skutkových zistení v týchto rozhodnutiach (č. 1/2008-KOVZ a č. 2/2008-

KOVZ z 20. júna 2008) nemožno považovať za konzistentné, a rovnako tak nemožno

považovať za správny a spravodlivý ani právny záver, ku ktorému obecné zastupiteľstvo

v týchto rozhodnutiach dospelo.

garantované základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa

premietnuté pri ochrane práva do ustanoveného postupu vymedzeného podľa povahy

veci príslušným procesným poriadkom (a v okolnostiach daného prípadu upravených v čl. 9

ústavného zákona o ochrane verejného záujmu) je svojou povahou i významom základným

predpokladom spravodlivého procesu. Preto zároveň predstavuje aj základnú podmienku

zákonného a ústavne konformného rozhodnutia.

Vzhľadom na tieto skutočnosti ústavný súd konštatuje, že v danom konaní vo veci

ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov neboli vo vzťahu

k navrhovateľovi dodržané princípy spravodlivého procesu tým, že obecné zastupiteľstvo

oprelo svoje závery o nedostatočne zistený skutkový stav, nedostatočne a nepresvedčivým

spôsobom vyložilo dôvody, pre ktoré za základ svojich skutkových záverov neprevzalo

dôkazy predložené navrhovateľom, a navyše neuviedlo konkrétnu výšku uloženej pokuty.

Preto bolo potrebné napadnuté rozhodnutia považovať za rozporné s týmito ústavnými

princípmi a ako také aj za arbitrárne.

Ústavný súd je oprávnený iba potvrdiť alebo zrušiť rozhodnutie obecného

zastupiteľstva ( ), a preto na základe už uvedeného

rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu, pričom zároveň platí, že

toto rozhodnutie je konečné ( ).

O trovách konania ústavný súd nerozhodoval, pretože si ich úhradu účastníci tohto

konania neuplatnili.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, je pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia potrebné rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. marca 2009