Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 787/2016

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. októbra 2016

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval návrh

, na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej

republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. /K zo 16. júna 2016 prijatého podľa

ústavného o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií

verejných funkcionárov v znení ústavného a takto

rozhodol:

Návrh o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 27. septembra

2016 doručený návrh (ďalej aj

„navrhovateľka“), na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky

pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej aj „výbor pre nezlučiteľnosť funkcií“ alebo „výbor“)

sp. zn. /K zo 16. júna 2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) prijatého podľa

ústavného o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií

verejných funkcionárov v znení ústavného (ďalej len „ústavný

zákon o ochrane verejného záujmu“ alebo „ústavný zákon“).

Navrhovateľka tvrdí, že výbor pre nezlučiteľnosť funkcií začal voči nej konanie pre

podozrenie z porušenia povinnosti vyplývajúcej z čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane

verejného záujmu z dôvodu nepredloženia písomného oznámenia funkcií, zamestnaní,

činností a majetkových pomerov (ďalej len „písomné oznámenie“) počas výkonu funkcie

verejného funkcionára do 31. marca neoprávnene. Navrhovateľka v tejto súvislosti

argumentuje, že písomné oznámenie doručila 31. marca 2016 elektronicky na e-mailovú

adresu predsedu výboru pre nezlučiteľnosť funkcií. Argumentuje ďalej, že s rozhodnutím

výboru pre nezlučiteľnosť funkcií zo 16. júna 2016, ktorým jej bola uložená pokuta v sume

1 961 €, nesúhlasí, keďže „bolo dvakrát potvrdené zo strany predsedu Výboru Národnej

rady SR pre nezlučiteľnosť funkcií , že som si splnila povinnosť

podľa článku 7 ods. 5 písm. e) Ústavného o ochrane verejného

záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení Ústavného

Z. z., podľa ktorého Oznámenie podľa odseku 1 podáva iný verejný funkcionár určenému

výboru Národnej rady Slovenskej republiky... a z toho jasne vyplýva, že Oznámenie som

zaslala v lehote do 31. 03. 2016 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre

nezlučiteľnosť funkcií. Je nepochybné, že v samotnom obsahu... listu Výboru Národnej rady

SR pre nezlučiteľnosť funkcií: druhý odsek, druhá veta a štvrtý odsek, mi túto skutočnosť

potvrdil aj Výbor... Je to dôkaz o splnení mojej oznamovacej povinnosti podľa článku 7

ods. 5 písm. e)...“.

Navrhovateľka ďalej vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu výboru pre

nezlučiteľnosť funkcií zo 16. júna 2016 formuluje námietku, že neobsahuje v rozpore s čl. 9

ods. 9 ústavného zákona konštatovanie, že bolo prijaté „najmenej trojpätinovou väčšinou

prítomných členov výboru. To znamená, že sa konanie voči mojej osobe zastavuje“.

Navrhovateľka na základe argumentácie uvedenej vo svojom návrhu navrhuje, aby

ústavný súd nálezom rozhodol, že rozhodnutím výboru pre nezlučiteľnosť funkcií

zo 16. júna 2016 došlo k porušeniu čl. 9 ods. 9 ústavného zákona, a konanie vo veci

navrhovateľky zastavil.

2

II.

Skutkový stav

Pri príprave predbežného prerokovania návrhu navrhovateľky ústavný súd zistil tieto

skutočnosti:

1. Uznesením výboru pre nezlučiteľnosť funkcií č. 13 z 18. mája 2016 bolo voči

verejnej funkcionárke , bývalej poslankyni Národnej rady Slovenskej

republiky, začaté konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov

podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona za porušenie povinnosti podať písomné

oznámenie do 31. marca za predchádzajúci kalendárny rok podľa čl. 7 ods. 1 ústavného

zákona z dôvodu, že písomné oznámenie podala až 3. apríla 2016.

2. Listom z 19. mája 2016 navrhovateľka predsedovi výboru pre nezlučiteľnosť

funkcií v reakcii na mediálne zverejnenie informácie o tom, že „nepodala majetkové

priznanie“, oznámila, že „e-mailom v pripojenej prílohe poslala Oznámenie funkcií,

zamestnaní, činností a majetkových pomerov verejných funkcionárov“. Navrhovateľka

zároveň predsedu výboru pre nezlučiteľnosť funkcií požiadala o nápravu chyby

o nepravdivom informovaní a o verejné ospravedlnenie.

3. Listom z 24. mája 2016 navrhovateľka predsedovi výboru pre nezlučiteľnosť

funkcií opätovne oznámila, že 31. marca 2016 „e-mailom v pripojenej prílohe poslala

Oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov verejných funkcionárov“.

4. V reakcii na list navrhovateľky z 19. mája 2016 predseda výboru pre

nezlučiteľnosť funkcií v liste z 1. júna 2016 okrem iného uviedol: «Tak, ako uvádzate

vo svojom liste, oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov verejných

funkcionárov... ste skutočne zaslali dňa 31. marca 2016 mailom, ale na mailovú adresu

poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Podľa čl. 7 ods. 5 písm. e) ústavného

zákona... iný verejný funkcionár, v tomto prípade aj poslanec Národnej rady Slovenskej

republiky, podáva oznámenie určenému výboru Národnej rady Slovenskej republiky, t. z.

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len „výbor“).

Oznámenie, ktoré ste zaslali mailom na adresu poslanca Národnej rady Slovenskej

republiky a nie výboru, nebolo možné považovať za doručené, keďže oznámenie verejní

funkcionári podávajú v zmysle ústavného zákona cestou buď prostredníctvom pošty, kde je

rozhodujúci dátum na poštovej pečiatke, príp. v zmysle podrobnejších pravidiel výboru

cestou podateľne Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky. V tomto prípade je možné

podať oznámenie aj elektronicky, ale oznámenie musí obsahovať zaručený elektronický

podpis, čo sa vo Vašom prípade nestalo.»

5. Uznesením č. 39 zo 16. júna 2016 výbor pre nezlučiteľnosť funkcií konštatoval, že

navrhovateľka nepodala písomné oznámenie podľa čl. 7 ústavného zákona v lehote

ustanovenej v označenom ustanovení, čím porušila povinnosť ustanovenú v čl. 7 ods. 1

ústavného zákona, a navrhovateľke uložil v súlade s čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona

pokutu v sume zodpovedajúcej mesačnému platu verejného funkcionára. Označeným

uznesením výbor pre nezlučiteľnosť funkcií zároveň poveril jeho predsedu prípravou,

vyhotovením a doručením písomného rozhodnutia v súlade s čl. 9 ods. 6 ústavného zákona.

6. Rozhodnutím výboru pre nezlučiteľnosť funkcií zo 16. júna 2016 bolo

konštatované, že navrhovateľka nepodala písomné oznámenie podľa čl. 7 ústavného zákona

v lehote ustanovenej v označenom ustanovení, čím porušila povinnosť ustanovenú v čl. 7

ods. 1 ústavného zákona, v dôsledku čoho jej bola v súlade s čl. 9 ods. 10 písm. a)

ústavného zákona uložená pokuta v sume zodpovedajúcej mesačnému platu verejnej

funkcionárky, teda v sume 1 961 €. V napadnutom rozhodnutí výboru pre nezlučiteľnosť

funkcií sa najmä uvádza: „Výbor... zistil, že verejná funkcionárka skutočne zaslala mail dňa

31. 3. 2016 na mailovú adresu predsedu výboru ako poslanca Národnej rady Slovenskej

republiky ( ), čo je mailové označenie pre doručovanie

elektronickej pošty pre asistentov poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor

takisto zistil, že jediné písomné podanie zodpovedajúce požiadavkám čl. 7 ods. 1 ústavného

zákona bolo vykonané poštou dňa 3. apríla 2016. Výbor má z doterajšej rozhodovacej praxe

za to, že verejný funkcionár podáva oznámenie v zmysle čl. 7 ods. 5 písm. e) ústavného

zákona určenému výboru Národnej rady Slovenskej repuliky buď do podateľne Kancelárie

Národnej rady Slovenskej republiky alebo poštou, a nie na mailovú adresu poslanca

Národnej rady Slovenskej republiky alebo jeho asistenta. Z uvedeného vyplýva, že výbor

mohol akceptovať za správne doručené oznámenie len to, ktoré bolo výboru doručené

poštou s poštovou pečiatkou zo dňa 3. apríla 2016, čo znamená, že oznámenie bolo podané

oneskorene, keďže bolo podané po termíne 31. marec 2016. Pre záver výboru bola

rozhodujúca skutočnosť, že adresátom oznámenia nebol výbor, ale individuálny poslanec

4

Národnej rady Slovenskej republiky a oznámenie bolo odoslané na mailovú adresu

poslanca Národnej rady Slovenkej republika, a nie výboru ako orgánu určenému na

podávanie oznámení verejnými funkcionármi, ktorí patria do pôsobnosti výboru.“

III.

Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu dotknutý verejný

funkcionár môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavný súd v lehote

30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa odseku 1, ktorým bola vyslovená strata

mandátu alebo funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10,

ktorým bolo rozhodnuté o pokute voči verejnému funkcionárovi. Podanie návrhu

na preskúmanie rozhodnutia výboru má odkladný účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto

návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie o preskúmaní takéhoto rozhodnutia pred

ústavným súdom upravujú ustanovenia zákona. Rozhodnutie ústavného súdu je konečné

okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) sa konanie

o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu

záujmov začína na návrh verejného funkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý

vykonáva konanie o návrhu vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu

záujmov podľa ústavného zákona.

Podľa o návrhu koná a rozhoduje senát

ústavného súdu na neverejnom zasadnutí.

V súlade s ak senát ústavného súdu zistí,

že konanie verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného

záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov alebo s osobitným predpisom,

rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie

orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.

Podľa uznesenia sp. zn. PLz. z 2. mája 2007 prijatého podľa § 6 zákona

o ústavnom súde o zjednotení odchylných právnych názorov senátov ústavného súdu sa

aj na konanie vo veciach podľa čl. 9 a nasl. ústavného zákona o ochrane verejného záujmu

vzťahuje , podľa ktorého sa každý návrh predbežne prerokuje.

Podľa ústavný súd návrh predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa

nemusí odôvodniť.

Z právnej povahy inštitútu predbežného prerokovania návrhu podľa § 25 zákona

o ústavnom súde vyplýva, že obdobné právne dôsledky ako potvrdenie napadnutého

rozhodnutia má aj odmietnutie návrhu pri jeho predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2

, ku ktorému môže dôjsť aj vtedy, ak ústavný súd zistí, že dôvody,

pre ktoré navrhovateľ namieta dotknuté rozhodnutie výboru pre nezlučiteľnosť funkcií,

sú zjavne neopodstatnené.

Ako vyplýva z , predmetom konania

o preskúmanie rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu

záujmov, v rámci ktorého ústavný súd plní funkciu orgánu rozhodujúceho o opravnom

prostriedku proti rozhodnutiu niektorého z orgánov uvedených v čl. 9 ods. 1 ústavného

zákona o ochrane verejného záujmu (v prípade navrhovateľky ide o rozhodnutie výboru pre

6

nezlučiteľnosť funkcií, pozn.), je predovšetkým preskúmanie konania (príp. opomenutia)

navrhovateľa ako verejného funkcionára z hľadiska jeho konformnosti s príslušnými

ustanoveniami ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Primárnym predpokladom

začatia tohto typu konania pred ústavným súdom je existencia rozhodnutia niektorého

z orgánov uvedených v čl. 9 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, že

niektorí z verejných funkcionárov, ktorí patria do sféry osobnej pôsobnosti označeného

ústavného zákona, porušili povinnosti alebo obmedzenia, ktoré im ukladajú ustanovenia

ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Ak verejný funkcionár nesúhlasí

s rozhodnutím, môže v zmysle čl. 10 ods. 2 alebo 3 ústavného zákona o ochrane verejného

záujmu podať ústavnému súdu návrh na preskúmanie takéhoto rozhodnutia, v ktorého

výrokovej časti sa (najmä) uvádza, ktorú povinnosť alebo obmedzenie uložené mu týmto

ústavným zákonom svojím konaním, príp. nečinnosťou porušil. Doručením návrhu

dotknutého verejného funkcionára ústavnému súdu začína pred ústavným súdom konanie

o preskúmanie rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu

záujmov upravené v jedenástom oddiele tretej časti (

a § 73b).

Z povahy veci vyplýva, že v konaní o preskúmanie rozhodnutia vo veci ochrany

verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov leží dôkazné bremeno primárne na

dotknutom verejnom funkcionárovi (navrhovateľovi), ktorý k tomu, aby bol v konaní pred

ústavným súdom úspešný, musí preukázať, že jeho konanie ako verejného funkcionára

nebolo v rozpore s príslušnými ustanoveniami ústavného zákona o ochrane verejného

záujmu, teda že povinnosti verejného funkcionára vyplývajúce z tohto ústavného zákona

neporušil, a preto nebol dôvod na to, aby bol sankcionovaný napadnutým rozhodnutím,

ktorého súčasťou je spravidla aj pokuta.

V súlade s doteraz uvedeným ústavný súd konštatuje, že v tomto konaní pri

preskúmavaní napadnutého rozhodnutia výboru pre nezlučiteľnosť funkcií bolo primárne

úlohou navrhovateľky, aby preukázala, že povinnosti verejnej funkcionárky vyplývajúce

z ústavného zákona o ochrane verejného záujmu neporušila, a preto neexistoval dôvod na

to, aby jej bola uložená pokuta.

Ústavný súd považuje za potrebné ďalej zdôrazniť, že podľa § 20 ods. 4 zákona

o ústavnom súde je viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne

uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania sa

prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou časťou sťažnosti, v ktorej navrhovateľ špecifikuje,

akého rozhodnutia sa domáha ( ), čím zároveň vymedzí

rozsah predmetu konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie

ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa

navrhovateľ domáha v petite svojho návrhu, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil

ako odporcu, príp. porušovateľa jeho práv. Platí to predovšetkým v situácii, keď je

sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom (m. m. , ,

).

Uvedený právny záver o viazanosti ústavného súdu návrhom na začatie konania sa

v plnom rozsahu vzťahuje aj na konanie o preskúmanie rozhodnutia vo veci ochrany

verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov, teda na konanie iniciované návrhom

navrhovateľky. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na to, že z navrhovateľkou

formulovaného návrhu na rozhodnutie vo veci (petitu) vyplýva, že sa od ústavného súdu

domáha „zastavenia konania“ z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie výboru pre

nezlučiteľnosť funkcií neobsahuje, či „bolo prijaté najmenej trojpätinovou väčšinou

prítomných členov výrobu“. Takto formulovaný petit by uplatnením prísne formalistického

prístupu pri preskúmavaní ústavnosti napadnutého rozhodnutia výboru pre nezlučiteľnosť

funkcií ústavnému súdu bránil po prípadnom zistení, že napadnuté rozhodnutie výboru pre

nezlučiteľnosť funkcií je v rozpore s ústavným zákonom, toto rozhodnutie nálezom zrušiť

(už citovaný ). Aj napriek uvedenému však ústavný

súd, uplatňujúc materiálny prístup k ochrane ústavnosti, podrobil napadnuté rozhodnutie

výboru pre nezlučiteľnosť funkcií aspoň rámcovému meritórnemu prieskumu z hľadiska

dvoch zásadných námietok navrhovateľky, podľa ktorých

- napadnuté rozhodnutie výboru pre nezlučiteľnosť funkcií je v rozpore s čl. 9 ods. 9

ústavného zákona, keďže neobsahuje konštatovanie, že bolo prijaté „najmenej

trojpätinovou väčšinou prítomných členov výboru“ (ďalej len „prvá námietka“), a

8

- si povinnosť podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona splnila, keď písomné oznámenie

doručila elektronicky na e-mailovú adresu predsedu výboru pre nezlučiteľnosť funkcií

31. marca 2016 (ďalej len „druhá námietka“).

V súvislosti s argumentáciou navrhovateľky ústavný súd poukazuje na tie

ustanovenia ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, ktoré sú relevantné pre

rozhodnutie o jej návrhu.

Podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejný funkcionár

je povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu vždy

do 31. marca podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom uvedie,

a) či spĺňa podmienky nezlučiteľnosti výkonu funkcie verejného funkcionára

s výkonom iných funkcií, zamestnaní alebo činností podľa čl. 5 ods. 1 a 2,

b) aké zamestnanie vykonáva v pracovnom pomere, obdobnom pracovnom vzťahu

alebo štátnozamestnaneckom pomere a akú podnikateľskú činnosť vykonáva popri výkone

funkcie verejného funkcionára,

c) aké má funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy, v orgánoch

právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť a v orgánoch iných právnických

osôb; taktiež uvedie, z ktorých uvádzaných funkcií má príjem, funkčné alebo iné požitky,

d) svoje príjmy dosiahnuté v uplynulom kalendárnom roku z výkonu funkcie

verejného funkcionára a z výkonu iných funkcií, zamestnaní alebo činností, v ktorých

vykonávaní verejný funkcionár pokračuje aj po ujatí sa výkonu funkcie verejného

funkcionára,

e) svoje majetkové pomery a majetkové pomery manžela a neplnoletých detí, ktorí

s ním žijú v domácnosti, vrátane osobných údajov v rozsahu titul, meno, priezvisko a adresa

trvalého pobytu.

V súlade s čl. 7 ods. 5 písm. e) ústavného zákona oznámenie podľa odseku 1 podáva

iný verejný funkcionár určenému výboru Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len

„národná rada“).

Podľa čl. 9 ods. 1 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu konanie

o návrhu vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov vykonáva

výbor, ak ide o verejných funkcionárov uvedených v čl. 2 ods. 1 písm. a) až n) a t) až zk).

Podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu začne

výbor konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov (ďalej len

„konanie“) z vlastnej iniciatívy, ak jeho zistenia nasvedčujú tomu, že verejný funkcionár

v oznámení podľa čl. 7 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje alebo že verejný funkcionár

nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom

alebo zákonom.

Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu ak sa v konaní

preukázalo, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie

ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7 uviedol

neúplné alebo nepravdivé údaje, rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom sa uvedie, v čom je

konanie alebo opomenutie verejného funkcionára v rozpore s týmto ústavným zákonom

alebo zákonom, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Rozhodnutie obsahuje aj

povinnosť zaplatiť pokutu podľa odseku 10.

V súlade s čl. 9 ods. 9 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu rozhodnutie

podľa odseku 6 musí byť prijaté najmenej trojpätinovou väčšinou prítomných členov

výboru alebo nadpolovičnou väčšinou členov orgánu podľa odseku 1 písm. b) až d); inak to

znamená, že sa konanie zastavuje. Výbor je schopný uznášať sa, ak je prítomná najmenej

polovica jeho členov.

Podľa čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pokuta sa

ukladá v sume zodpovedajúcej mesačnému platu verejného funkcionára, ak ide o porušenie

povinnosti podať oznámenie podľa čl. 7 v lehote ustanovenej v čl. 7.

Pri posudzovaní ústavnej akceptovateľnosti napadnutého rozhodnutia výboru pre

nezlučiteľnosť funkcií z hľadiska druhej námietky je úlohou ústavného súdu posúdiť, či si

10

navrhovateľka splnila povinnosť vyplývajúcu jej z čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane

verejného záujmu riadne a včas. Rozhodujúce je pritom zistenie, či písomné oznámenie bolo

v ustanovenej procesnej lehote (do 31. marca 2016) podané výboru pre nezlučiteľnosť

funkcií.

Navrhovateľka tvrdí, že lehotu na podanie písomného oznámenia v súlade s čl. 7

ods. 1 ústavného zákona dodržala, keďže toto písomné oznámenie doručila 31. marca 2016

predsedovi výboru pre nezlučiteľnosť funkcií poslancovi

prostredníctvom jeho e-mailovej adresy ( ). Úlohou ústavného súdu

bolo preto v prvom rade posúdiť, či doručenie písomného oznámenia poslancovi národnej

rady, predsedovi výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, je spôsobilé vyvolať účinky podania

písomného oznámenia výboru pre nezlučiteľnosť funkcií v súlade s čl. 7 ods. 5 písm. e)

ústavného zákona.

Ústavný súd konštatuje, že doručenie písomného podania poslancovi národnej rady,

aj keď tento zastáva funkciu predsedu výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, nie je spôsobilé

vyvolať účinky právne perfektného podania v súlade s čl. 7 ods. 5 písm. e) ústavného

zákona. Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií je, obdobne ako iné výbory národnej rady,

iniciatívnym a kontrolným orgánom národnej rady pozostávajúcim z poslancov národnej

rady [

o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov

(ďalej len „rokovací poriadok“)]. Rozhodujúcou pre posúdenie argumentácie navrhovateľky

je skutočnosť, že výbor pre nezlučiteľnosť funkcií (obdobne ako iné výbory národnej rady)

je kolektívnym orgánom, ktorý prijíma rozhodnutie podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona

so súhlasom trojpätinovej väčšiny prítomných členov v súlade s čl. 9 ods. 9 ústavného

zákona.

Z príslušných ustanovení rokovacieho poriadku (§ 49 ods. 1 rokovacieho poriadku)

ďalej vyplýva, že predsedovia výborov národnej rady plnia riadiace a reprezentatívne

funkcie (zvolávajú a riadia schôdze výboru a zároveň podávajú výboru návrh programu

schôdze výboru a spôsob rokovania), ich funkcia však nie je nenahraditeľná (v čase ich

neprítomnosti ich zastupuje v súlade s § 49 ods. 4 rokovacieho poriadku poverený

podpredseda výboru). S prihliadnutím na spôsob rozhodovania výboru pre nezlučiteľnosť

funkcií, ako aj na samotnú funkciu predsedu výboru pre nezlučiteľnosť funkcií

a predovšetkým úlohy, ktoré v súlade s príslušnými právnymi predpismi plní, možno podľa

názoru ústavného súdu za právne perfektné považovať len také podanie písomného

oznámenia, ktoré je doručené výboru pre nezlučiteľnosť funkcií ako kolektívnemu orgánu,

a nie jednotlivým poslancom národnej rady ako jeho členom.

Vzhľadom na tento predbežný záver bolo bez právneho dôvodu, aby sa ústavný súd

zaoberal prípustnosťou elektronického podania písomného oznámenia a jeho právnymi

účinkami z hľadiska včasnosti podaného písomného oznámenia pre účely posúdenia, či

navrhovateľka splnila svoju povinnosť vyplývajúcu z čl. 7 ods. 1 ústavného zákona v lehote

vyplývajúcej z citovaného ustanovenia.

Keďže jediným právne perfektným podaním písomného oznámenia v súlade

s požiadavkami ustanovenými v ústavnom zákone je písomné podanie, ktoré navrhovateľka

odovzdala na poštovú prepravu 3. apríla 2016, teda po lehote ustanovenej v ústavnom

zákone, je záver výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, že navrhovateľka svoju povinnosť

vyplývajúcu z čl. 7 ods. 1 ústavného zákona nesplnila, správny.

V súvislosti s prvou námietkou navrhovateľka argumentuje, že napadnuté

rozhodnutie je v rozpore s čl. 9 ods. 9 ústavného zákona, keďže neobsahuje konštatovanie,

že bolo prijaté „najmenej trojpätinovou väčšinou prítomných členov výboru“.

Ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre zdôrazňuje, že zákonom ustanovená

povinnosť orgánov verejnej moci dbať na splnenie zákonom ustanovených náležitostí,

nielen výroku ich rozhodnutia (čl. 9 ods. 6 ústavného zákona), ale aj jeho odôvodnenia

(vrátane zistenia skutkového stavu a jeho vyhodnotenia v dostatočnom rozsahu) predstavuje

nielen jednu zo základných podmienok vydania ústavne konformného rozhodnutia, ale je

tiež jedným zo základných znakov garantovaného postupu, ktorý je v súlade

so základným právom na súdnu ochranu podľa

12

(ďalej len „ústava“). Tieto požiadavky sa v celom rozsahu vzťahujú aj na rozhodnutia

vydané v konaní podľa čl. 9 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu (m. m.

).

Z čl. 9 ods. 6 ani z čl. 9 ods. 9 ústavného zákona nevyplýva povinnosť, aby

napadnuté rozhodnutie výboru pre nezlučiteľnosť obsahovalo konštatovanie, že bolo prijaté

trojpätinovou väčšinou jeho prítomných členov. Z uvedeného dôvodu formálna absencia

tejto skutočnosti na napadnutom rozhodnutí nespôsobuje eo ipso jeho ústavnú

neudržateľnosť. Táto by bola odôvodnená v prípade nedodržania procesnej podmienky

vyplývajúcej z čl. 9 ods. 9 ústavného zákona, podľa ktorého napadnuté rozhodnutie výboru

pre nezlučiteľnosť funkcií musí byť prijaté potrebnou väčšinou prítomných členov tohto

výboru. Splnenie tejto procesnej podmienky preukazuje v prípade navrhovateľky zápisnica

z 3. schôdze Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií

zo 16. júna 2016. V súlade s označenou zápisnicou bol výbor uznášianiaschopný, pričom

uznesenie č. 39 bolo v konaní vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu

záujmov č. /K voči navrhovateľke prijaté potrebnou trojpätinovou väčšinou.

Za týchto okolností záver výboru pre nezlučiteľnosť funkcií vyjadrený v napadnutom

rozhodnutí, podľa ktorého navrhovateľka tým, že nepodala písomné oznámenie

v ustanovenej lehote, porušila povinnosť vyplývajúcu z čl. 7 ods. 1 ústavného zákona

o ochrane verejného záujmu, nie je podľa názoru ústavného súdu svojvoľný, príp. zjavne

neodôvodnený.

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že argumentácia navrhovateľky

voči napadnutému rozhodnutiu je nedôvodná, teda nezakladá také dôvody

na spochybňovanie napadnutého rozhodnutia výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, ktoré by

bolo potrebné posúdiť po prípadnom prijatí návrhu na ďalšie konanie. Ústavný súd preto

návrh navrhovateľky ako celok odmietol už pri predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2

ako zjavne neopodstatnený.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. októbra 2016

14