Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 31 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (36)II. ÚS 787/2016
PDF · 250.66 KB
No categories available
II. ÚS 787/2016
Legal thesis Official
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. októbra 2016
v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu
Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval návrh
, na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej
republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/11/16/K zo 16. júna 2016 prijatého podľa
ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií
verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. a takto
rozhodol:
Návrh o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 27. septembra
2016 doručený návrh (ďalej aj
„navrhovateľka“), na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky
pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej aj „výbor pre nezlučiteľnosť funkcií“ alebo „výbor“)
sp. zn. VP/11/16/K zo 16. júna 2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) prijatého podľa
ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií
verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. (ďalej len „ústavný
zákon o ochrane verejného záujmu“ alebo „ústavný zákon“).
Navrhovateľka tvrdí, že výbor pre nezlučiteľnosť funkcií začal voči nej konanie pre
podozrenie z porušenia povinnosti vyplývajúcej z čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane
verejného záujmu z dôvodu nepredloženia písomného oznámenia funkcií, zamestnaní,
činností a majetkových pomerov (ďalej len „písomné oznámenie“) počas výkonu funkcie
verejného funkcionára do 31. marca neoprávnene. Navrhovateľka v tejto súvislosti
argumentuje, že písomné oznámenie doručila 31. marca 2016 elektronicky na e-mailovú
adresu predsedu výboru pre nezlučiteľnosť funkcií. Argumentuje ďalej, že s rozhodnutím
výboru pre nezlučiteľnosť funkcií zo 16. júna 2016, ktorým jej bola uložená pokuta v sume
1 961 €, nesúhlasí, keďže „bolo dvakrát potvrdené zo strany predsedu Výboru Národnej
rady SR pre nezlučiteľnosť funkcií , že som si splnila povinnosť
podľa článku 7 ods. 5 písm. e) Ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného
záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení Ústavného zákona č. 545/2005
Z. z., podľa ktorého Oznámenie podľa odseku 1 podáva iný verejný funkcionár určenému
výboru Národnej rady Slovenskej republiky... a z toho jasne vyplýva, že Oznámenie som
zaslala v lehote do 31. 03. 2016 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre
nezlučiteľnosť funkcií. Je nepochybné, že v samotnom obsahu... listu Výboru Národnej rady
SR pre nezlučiteľnosť funkcií: druhý odsek, druhá veta a štvrtý odsek, mi túto skutočnosť
potvrdil aj Výbor... Je to dôkaz o splnení mojej oznamovacej povinnosti podľa článku 7
ods. 5 písm. e)...“.
Navrhovateľka ďalej vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu výboru pre
nezlučiteľnosť funkcií zo 16. júna 2016 formuluje námietku, že neobsahuje v rozpore s čl. 9
ods. 9 ústavného zákona konštatovanie, že bolo prijaté „najmenej trojpätinovou väčšinou
prítomných členov výboru. To znamená, že sa konanie voči mojej osobe zastavuje“.
Navrhovateľka na základe argumentácie uvedenej vo svojom návrhu navrhuje, aby
ústavný súd nálezom rozhodol, že rozhodnutím výboru pre nezlučiteľnosť funkcií
zo 16. júna 2016 došlo k porušeniu čl. 9 ods. 9 ústavného zákona, a konanie vo veci
navrhovateľky zastavil.
2
II.
Skutkový stav
Pri príprave predbežného prerokovania návrhu navrhovateľky ústavný súd zistil tieto
skutočnosti:
1. Uznesením výboru pre nezlučiteľnosť funkcií č. 13 z 18. mája 2016 bolo voči
verejnej funkcionárke , bývalej poslankyni Národnej rady Slovenskej
republiky, začaté konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov
podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona za porušenie povinnosti podať písomné
oznámenie do 31. marca za predchádzajúci kalendárny rok podľa čl. 7 ods. 1 ústavného
zákona z dôvodu, že písomné oznámenie podala až 3. apríla 2016.
2. Listom z 19. mája 2016 navrhovateľka predsedovi výboru pre nezlučiteľnosť
funkcií v reakcii na mediálne zverejnenie informácie o tom, že „nepodala majetkové
priznanie“, oznámila, že „e-mailom v pripojenej prílohe poslala Oznámenie funkcií,
zamestnaní, činností a majetkových pomerov verejných funkcionárov“. Navrhovateľka
zároveň predsedu výboru pre nezlučiteľnosť funkcií požiadala o nápravu chyby
o nepravdivom informovaní a o verejné ospravedlnenie.
3. Listom z 24. mája 2016 navrhovateľka predsedovi výboru pre nezlučiteľnosť
funkcií opätovne oznámila, že 31. marca 2016 „e-mailom v pripojenej prílohe poslala
Oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov verejných funkcionárov“.
4. V reakcii na list navrhovateľky z 19. mája 2016 predseda výboru pre
nezlučiteľnosť funkcií v liste z 1. júna 2016 okrem iného uviedol: «Tak, ako uvádzate
vo svojom liste, oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov verejných
funkcionárov... ste skutočne zaslali dňa 31. marca 2016 mailom, ale na mailovú adresu
poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Podľa čl. 7 ods. 5 písm. e) ústavného
zákona... iný verejný funkcionár, v tomto prípade aj poslanec Národnej rady Slovenskej
republiky, podáva oznámenie určenému výboru Národnej rady Slovenskej republiky, t. z.
Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len „výbor“).
Oznámenie, ktoré ste zaslali mailom na adresu poslanca Národnej rady Slovenskej
republiky a nie výboru, nebolo možné považovať za doručené, keďže oznámenie verejní
funkcionári podávajú v zmysle ústavného zákona cestou buď prostredníctvom pošty, kde je
rozhodujúci dátum na poštovej pečiatke, príp. v zmysle podrobnejších pravidiel výboru
cestou podateľne Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky. V tomto prípade je možné
podať oznámenie aj elektronicky, ale oznámenie musí obsahovať zaručený elektronický
podpis, čo sa vo Vašom prípade nestalo.»
5. Uznesením č. 39 zo 16. júna 2016 výbor pre nezlučiteľnosť funkcií konštatoval, že
navrhovateľka nepodala písomné oznámenie podľa čl. 7 ústavného zákona v lehote
ustanovenej v označenom ustanovení, čím porušila povinnosť ustanovenú v čl. 7 ods. 1
ústavného zákona, a navrhovateľke uložil v súlade s čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona
pokutu v sume zodpovedajúcej mesačnému platu verejného funkcionára. Označeným
uznesením výbor pre nezlučiteľnosť funkcií zároveň poveril jeho predsedu prípravou,
vyhotovením a doručením písomného rozhodnutia v súlade s čl. 9 ods. 6 ústavného zákona.
6. Rozhodnutím výboru pre nezlučiteľnosť funkcií zo 16. júna 2016 bolo
konštatované, že navrhovateľka nepodala písomné oznámenie podľa čl. 7 ústavného zákona
v lehote ustanovenej v označenom ustanovení, čím porušila povinnosť ustanovenú v čl. 7
ods. 1 ústavného zákona, v dôsledku čoho jej bola v súlade s čl. 9 ods. 10 písm. a)
ústavného zákona uložená pokuta v sume zodpovedajúcej mesačnému platu verejnej
funkcionárky, teda v sume 1 961 €. V napadnutom rozhodnutí výboru pre nezlučiteľnosť
funkcií sa najmä uvádza: „Výbor... zistil, že verejná funkcionárka skutočne zaslala mail dňa
31. 3. 2016 na mailovú adresu predsedu výboru ako poslanca Národnej rady Slovenskej
republiky ( ), čo je mailové označenie pre doručovanie
elektronickej pošty pre asistentov poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor
takisto zistil, že jediné písomné podanie zodpovedajúce požiadavkám čl. 7 ods. 1 ústavného
zákona bolo vykonané poštou dňa 3. apríla 2016. Výbor má z doterajšej rozhodovacej praxe
za to, že verejný funkcionár podáva oznámenie v zmysle čl. 7 ods. 5 písm. e) ústavného
zákona určenému výboru Národnej rady Slovenskej repuliky buď do podateľne Kancelárie
Národnej rady Slovenskej republiky alebo poštou, a nie na mailovú adresu poslanca
Národnej rady Slovenskej republiky alebo jeho asistenta. Z uvedeného vyplýva, že výbor
mohol akceptovať za správne doručené oznámenie len to, ktoré bolo výboru doručené
poštou s poštovou pečiatkou zo dňa 3. apríla 2016, čo znamená, že oznámenie bolo podané
oneskorene, keďže bolo podané po termíne 31. marec 2016. Pre záver výboru bola
rozhodujúca skutočnosť, že adresátom oznámenia nebol výbor, ale individuálny poslanec
4
Národnej rady Slovenskej republiky a oznámenie bolo odoslané na mailovú adresu
poslanca Národnej rady Slovenkej republika, a nie výboru ako orgánu určenému na
podávanie oznámení verejnými funkcionármi, ktorí patria do pôsobnosti výboru.“
III.
Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu dotknutý verejný
funkcionár môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavný súd v lehote
30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa odseku 1, ktorým bola vyslovená strata
mandátu alebo funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10,
ktorým bolo rozhodnuté o pokute voči verejnému funkcionárovi. Podanie návrhu
na preskúmanie rozhodnutia výboru má odkladný účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto
návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie o preskúmaní takéhoto rozhodnutia pred
ústavným súdom upravujú ustanovenia zákona. Rozhodnutie ústavného súdu je konečné
okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.
Podľa § 73a ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sa konanie
o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu
záujmov začína na návrh verejného funkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý
vykonáva konanie o návrhu vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu
záujmov podľa ústavného zákona.
Podľa § 73b ods. 2 zákona o ústavnom súde o návrhu koná a rozhoduje senát
ústavného súdu na neverejnom zasadnutí.
V súlade s § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde ak senát ústavného súdu zistí,
že konanie verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného
záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov alebo s osobitným predpisom,
rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie
orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.
Podľa uznesenia sp. zn. PLz. ÚS 1/07 z 2. mája 2007 prijatého podľa § 6 zákona
o ústavnom súde o zjednotení odchylných právnych názorov senátov ústavného súdu sa
aj na konanie vo veciach podľa čl. 9 a nasl. ústavného zákona o ochrane verejného záujmu
vzťahuje § 25 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého sa každý návrh predbežne prerokuje.
Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje
na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa
nemusí odôvodniť.
Z právnej povahy inštitútu predbežného prerokovania návrhu podľa § 25 zákona
o ústavnom súde vyplýva, že obdobné právne dôsledky ako potvrdenie napadnutého
rozhodnutia má aj odmietnutie návrhu pri jeho predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde, ku ktorému môže dôjsť aj vtedy, ak ústavný súd zistí, že dôvody,
pre ktoré navrhovateľ namieta dotknuté rozhodnutie výboru pre nezlučiteľnosť funkcií,
sú zjavne neopodstatnené.
Ako vyplýva z § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde, predmetom konania
o preskúmanie rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu
záujmov, v rámci ktorého ústavný súd plní funkciu orgánu rozhodujúceho o opravnom
prostriedku proti rozhodnutiu niektorého z orgánov uvedených v čl. 9 ods. 1 ústavného
zákona o ochrane verejného záujmu (v prípade navrhovateľky ide o rozhodnutie výboru pre
6
nezlučiteľnosť funkcií, pozn.), je predovšetkým preskúmanie konania (príp. opomenutia)
navrhovateľa ako verejného funkcionára z hľadiska jeho konformnosti s príslušnými
ustanoveniami ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Primárnym predpokladom
začatia tohto typu konania pred ústavným súdom je existencia rozhodnutia niektorého
z orgánov uvedených v čl. 9 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, že
niektorí z verejných funkcionárov, ktorí patria do sféry osobnej pôsobnosti označeného
ústavného zákona, porušili povinnosti alebo obmedzenia, ktoré im ukladajú ustanovenia
ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Ak verejný funkcionár nesúhlasí
s rozhodnutím, môže v zmysle čl. 10 ods. 2 alebo 3 ústavného zákona o ochrane verejného
záujmu podať ústavnému súdu návrh na preskúmanie takéhoto rozhodnutia, v ktorého
výrokovej časti sa (najmä) uvádza, ktorú povinnosť alebo obmedzenie uložené mu týmto
ústavným zákonom svojím konaním, príp. nečinnosťou porušil. Doručením návrhu
dotknutého verejného funkcionára ústavnému súdu začína pred ústavným súdom konanie
o preskúmanie rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu
záujmov upravené v jedenástom oddiele tretej časti zákona o ústavnom súde (§ 73a
a § 73b).
Z povahy veci vyplýva, že v konaní o preskúmanie rozhodnutia vo veci ochrany
verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov leží dôkazné bremeno primárne na
dotknutom verejnom funkcionárovi (navrhovateľovi), ktorý k tomu, aby bol v konaní pred
ústavným súdom úspešný, musí preukázať, že jeho konanie ako verejného funkcionára
nebolo v rozpore s príslušnými ustanoveniami ústavného zákona o ochrane verejného
záujmu, teda že povinnosti verejného funkcionára vyplývajúce z tohto ústavného zákona
neporušil, a preto nebol dôvod na to, aby bol sankcionovaný napadnutým rozhodnutím,
ktorého súčasťou je spravidla aj pokuta.
V súlade s doteraz uvedeným ústavný súd konštatuje, že v tomto konaní pri
preskúmavaní napadnutého rozhodnutia výboru pre nezlučiteľnosť funkcií bolo primárne
úlohou navrhovateľky, aby preukázala, že povinnosti verejnej funkcionárky vyplývajúce
z ústavného zákona o ochrane verejného záujmu neporušila, a preto neexistoval dôvod na
to, aby jej bola uložená pokuta.
Ústavný súd považuje za potrebné ďalej zdôrazniť, že podľa § 20 ods. 4 zákona
o ústavnom súde je viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne
uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania sa
prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou časťou sťažnosti, v ktorej navrhovateľ špecifikuje,
akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí
rozsah predmetu konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie
ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa
navrhovateľ domáha v petite svojho návrhu, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil
ako odporcu, príp. porušovateľa jeho práv. Platí to predovšetkým v situácii, keď je
sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom (m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05,
Uvedený právny záver o viazanosti ústavného súdu návrhom na začatie konania sa
v plnom rozsahu vzťahuje aj na konanie o preskúmanie rozhodnutia vo veci ochrany
verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov, teda na konanie iniciované návrhom
navrhovateľky. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na to, že z navrhovateľkou
formulovaného návrhu na rozhodnutie vo veci (petitu) vyplýva, že sa od ústavného súdu
domáha „zastavenia konania“ z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie výboru pre
nezlučiteľnosť funkcií neobsahuje, či „bolo prijaté najmenej trojpätinovou väčšinou
prítomných členov výrobu“. Takto formulovaný petit by uplatnením prísne formalistického
prístupu pri preskúmavaní ústavnosti napadnutého rozhodnutia výboru pre nezlučiteľnosť
funkcií ústavnému súdu bránil po prípadnom zistení, že napadnuté rozhodnutie výboru pre
nezlučiteľnosť funkcií je v rozpore s ústavným zákonom, toto rozhodnutie nálezom zrušiť
(už citovaný § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde). Aj napriek uvedenému však ústavný
súd, uplatňujúc materiálny prístup k ochrane ústavnosti, podrobil napadnuté rozhodnutie
výboru pre nezlučiteľnosť funkcií aspoň rámcovému meritórnemu prieskumu z hľadiska
dvoch zásadných námietok navrhovateľky, podľa ktorých
- napadnuté rozhodnutie výboru pre nezlučiteľnosť funkcií je v rozpore s čl. 9 ods. 9
ústavného zákona, keďže neobsahuje konštatovanie, že bolo prijaté „najmenej
trojpätinovou väčšinou prítomných členov výboru“ (ďalej len „prvá námietka“), a
8
- si povinnosť podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona splnila, keď písomné oznámenie
doručila elektronicky na e-mailovú adresu predsedu výboru pre nezlučiteľnosť funkcií
31. marca 2016 (ďalej len „druhá námietka“).
V súvislosti s argumentáciou navrhovateľky ústavný súd poukazuje na tie
ustanovenia ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, ktoré sú relevantné pre
rozhodnutie o jej návrhu.
Podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejný funkcionár
je povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu vždy
do 31. marca podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom uvedie,
a) či spĺňa podmienky nezlučiteľnosti výkonu funkcie verejného funkcionára
s výkonom iných funkcií, zamestnaní alebo činností podľa čl. 5 ods. 1 a 2,
b) aké zamestnanie vykonáva v pracovnom pomere, obdobnom pracovnom vzťahu
alebo štátnozamestnaneckom pomere a akú podnikateľskú činnosť vykonáva popri výkone
funkcie verejného funkcionára,
c) aké má funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy, v orgánoch
právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť a v orgánoch iných právnických
osôb; taktiež uvedie, z ktorých uvádzaných funkcií má príjem, funkčné alebo iné požitky,
d) svoje príjmy dosiahnuté v uplynulom kalendárnom roku z výkonu funkcie
verejného funkcionára a z výkonu iných funkcií, zamestnaní alebo činností, v ktorých
vykonávaní verejný funkcionár pokračuje aj po ujatí sa výkonu funkcie verejného
funkcionára,
e) svoje majetkové pomery a majetkové pomery manžela a neplnoletých detí, ktorí
s ním žijú v domácnosti, vrátane osobných údajov v rozsahu titul, meno, priezvisko a adresa
trvalého pobytu.
V súlade s čl. 7 ods. 5 písm. e) ústavného zákona oznámenie podľa odseku 1 podáva
iný verejný funkcionár určenému výboru Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len
„národná rada“).
Podľa čl. 9 ods. 1 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu konanie
o návrhu vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov vykonáva
výbor, ak ide o verejných funkcionárov uvedených v čl. 2 ods. 1 písm. a) až n) a t) až zk).
Podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu začne
výbor konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov (ďalej len
„konanie“) z vlastnej iniciatívy, ak jeho zistenia nasvedčujú tomu, že verejný funkcionár
v oznámení podľa čl. 7 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje alebo že verejný funkcionár
nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom
alebo zákonom.
Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu ak sa v konaní
preukázalo, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie
ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7 uviedol
neúplné alebo nepravdivé údaje, rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom sa uvedie, v čom je
konanie alebo opomenutie verejného funkcionára v rozpore s týmto ústavným zákonom
alebo zákonom, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Rozhodnutie obsahuje aj
povinnosť zaplatiť pokutu podľa odseku 10.
V súlade s čl. 9 ods. 9 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu rozhodnutie
podľa odseku 6 musí byť prijaté najmenej trojpätinovou väčšinou prítomných členov
výboru alebo nadpolovičnou väčšinou členov orgánu podľa odseku 1 písm. b) až d); inak to
znamená, že sa konanie zastavuje. Výbor je schopný uznášať sa, ak je prítomná najmenej
polovica jeho členov.
Podľa čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pokuta sa
ukladá v sume zodpovedajúcej mesačnému platu verejného funkcionára, ak ide o porušenie
povinnosti podať oznámenie podľa čl. 7 v lehote ustanovenej v čl. 7.
Pri posudzovaní ústavnej akceptovateľnosti napadnutého rozhodnutia výboru pre
nezlučiteľnosť funkcií z hľadiska druhej námietky je úlohou ústavného súdu posúdiť, či si
10
navrhovateľka splnila povinnosť vyplývajúcu jej z čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane
verejného záujmu riadne a včas. Rozhodujúce je pritom zistenie, či písomné oznámenie bolo
v ustanovenej procesnej lehote (do 31. marca 2016) podané výboru pre nezlučiteľnosť
funkcií.
Navrhovateľka tvrdí, že lehotu na podanie písomného oznámenia v súlade s čl. 7
ods. 1 ústavného zákona dodržala, keďže toto písomné oznámenie doručila 31. marca 2016
predsedovi výboru pre nezlučiteľnosť funkcií poslancovi
prostredníctvom jeho e-mailovej adresy ( ). Úlohou ústavného súdu
bolo preto v prvom rade posúdiť, či doručenie písomného oznámenia poslancovi národnej
rady, predsedovi výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, je spôsobilé vyvolať účinky podania
písomného oznámenia výboru pre nezlučiteľnosť funkcií v súlade s čl. 7 ods. 5 písm. e)
ústavného zákona.
Ústavný súd konštatuje, že doručenie písomného podania poslancovi národnej rady,
aj keď tento zastáva funkciu predsedu výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, nie je spôsobilé
vyvolať účinky právne perfektného podania v súlade s čl. 7 ods. 5 písm. e) ústavného
zákona. Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií je, obdobne ako iné výbory národnej rady,
iniciatívnym a kontrolným orgánom národnej rady pozostávajúcim z poslancov národnej
rady [§ 45 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z.
o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov
(ďalej len „rokovací poriadok“)]. Rozhodujúcou pre posúdenie argumentácie navrhovateľky
je skutočnosť, že výbor pre nezlučiteľnosť funkcií (obdobne ako iné výbory národnej rady)
je kolektívnym orgánom, ktorý prijíma rozhodnutie podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona
so súhlasom trojpätinovej väčšiny prítomných členov v súlade s čl. 9 ods. 9 ústavného
zákona.
Z príslušných ustanovení rokovacieho poriadku (§ 49 ods. 1 rokovacieho poriadku)
ďalej vyplýva, že predsedovia výborov národnej rady plnia riadiace a reprezentatívne
funkcie (zvolávajú a riadia schôdze výboru a zároveň podávajú výboru návrh programu
schôdze výboru a spôsob rokovania), ich funkcia však nie je nenahraditeľná (v čase ich
neprítomnosti ich zastupuje v súlade s § 49 ods. 4 rokovacieho poriadku poverený
podpredseda výboru). S prihliadnutím na spôsob rozhodovania výboru pre nezlučiteľnosť
funkcií, ako aj na samotnú funkciu predsedu výboru pre nezlučiteľnosť funkcií
a predovšetkým úlohy, ktoré v súlade s príslušnými právnymi predpismi plní, možno podľa
názoru ústavného súdu za právne perfektné považovať len také podanie písomného
oznámenia, ktoré je doručené výboru pre nezlučiteľnosť funkcií ako kolektívnemu orgánu,
a nie jednotlivým poslancom národnej rady ako jeho členom.
Vzhľadom na tento predbežný záver bolo bez právneho dôvodu, aby sa ústavný súd
zaoberal prípustnosťou elektronického podania písomného oznámenia a jeho právnymi
účinkami z hľadiska včasnosti podaného písomného oznámenia pre účely posúdenia, či
navrhovateľka splnila svoju povinnosť vyplývajúcu z čl. 7 ods. 1 ústavného zákona v lehote
vyplývajúcej z citovaného ustanovenia.
Keďže jediným právne perfektným podaním písomného oznámenia v súlade
s požiadavkami ustanovenými v ústavnom zákone je písomné podanie, ktoré navrhovateľka
odovzdala na poštovú prepravu 3. apríla 2016, teda po lehote ustanovenej v ústavnom
zákone, je záver výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, že navrhovateľka svoju povinnosť
vyplývajúcu z čl. 7 ods. 1 ústavného zákona nesplnila, správny.
V súvislosti s prvou námietkou navrhovateľka argumentuje, že napadnuté
rozhodnutie je v rozpore s čl. 9 ods. 9 ústavného zákona, keďže neobsahuje konštatovanie,
že bolo prijaté „najmenej trojpätinovou väčšinou prítomných členov výboru“.
Ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre zdôrazňuje, že zákonom ustanovená
povinnosť orgánov verejnej moci dbať na splnenie zákonom ustanovených náležitostí,
nielen výroku ich rozhodnutia (čl. 9 ods. 6 ústavného zákona), ale aj jeho odôvodnenia
(vrátane zistenia skutkového stavu a jeho vyhodnotenia v dostatočnom rozsahu) predstavuje
nielen jednu zo základných podmienok vydania ústavne konformného rozhodnutia, ale je
tiež jedným zo základných znakov ústavou garantovaného postupu, ktorý je v súlade
so základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
12
(ďalej len „ústava“). Tieto požiadavky sa v celom rozsahu vzťahujú aj na rozhodnutia
vydané v konaní podľa čl. 9 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu (m. m.
Z čl. 9 ods. 6 ani z čl. 9 ods. 9 ústavného zákona nevyplýva povinnosť, aby
napadnuté rozhodnutie výboru pre nezlučiteľnosť obsahovalo konštatovanie, že bolo prijaté
trojpätinovou väčšinou jeho prítomných členov. Z uvedeného dôvodu formálna absencia
tejto skutočnosti na napadnutom rozhodnutí nespôsobuje eo ipso jeho ústavnú
neudržateľnosť. Táto by bola odôvodnená v prípade nedodržania procesnej podmienky
vyplývajúcej z čl. 9 ods. 9 ústavného zákona, podľa ktorého napadnuté rozhodnutie výboru
pre nezlučiteľnosť funkcií musí byť prijaté potrebnou väčšinou prítomných členov tohto
výboru. Splnenie tejto procesnej podmienky preukazuje v prípade navrhovateľky zápisnica
z 3. schôdze Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií
zo 16. júna 2016. V súlade s označenou zápisnicou bol výbor uznášianiaschopný, pričom
uznesenie č. 39 bolo v konaní vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu
záujmov č. VP/11/16/K voči navrhovateľke prijaté potrebnou trojpätinovou väčšinou.
Za týchto okolností záver výboru pre nezlučiteľnosť funkcií vyjadrený v napadnutom
rozhodnutí, podľa ktorého navrhovateľka tým, že nepodala písomné oznámenie
v ustanovenej lehote, porušila povinnosť vyplývajúcu z čl. 7 ods. 1 ústavného zákona
o ochrane verejného záujmu, nie je podľa názoru ústavného súdu svojvoľný, príp. zjavne
neodôvodnený.
Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že argumentácia navrhovateľky
voči napadnutému rozhodnutiu je nedôvodná, teda nezakladá také dôvody
na spochybňovanie napadnutého rozhodnutia výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, ktoré by
bolo potrebné posúdiť po prípadnom prijatí návrhu na ďalšie konanie. Ústavný súd preto
návrh navrhovateľky ako celok odmietol už pri predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnený.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. októbra 2016
14