Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 154/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. apríla 2019 v senáte

zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Miroslava Duriša (sudca spravodajca)

a Mojmíra Mamojku predbežne prerokoval návrh , ,

, zastúpeného advokátskou kanceláriou Winton s. r. o., Mostová 2,

Bratislava, v mene ktorej koná advokátka JUDr. Katarína Bruncková, PhD.,

vo veci preskúmania rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky

pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. K z 28. januára 2019 a takto

rozhodol:

Návrh o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 22. marca

2019 doručený návrh , , (ďalej

len „navrhovateľ“), zastúpeného advokátskou kanceláriou Winton s. r. o., Mostová 2,

Bratislava, v mene ktorej koná advokátka JUDr. Katarína Bruncková, PhD., ktorým sa

podľa ústavného o ochrane verejného záujmu

pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného

(ďalej aj „ústavný zákon o ochrane verejného záujmu“ alebo „ústavný zákon“) domáha

vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov preskúmania rozhodnutia

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len „výbor

pre nezlučiteľnosť funkcií“) sp. zn. K z 28. januára 2019 (ďalej len „napadnuté

rozhodnutie“).

2. Z návrhu a priloženej dokumentácie vyplýva, že napadnutým rozhodnutím výbor

pre nezlučiteľnosť funkcií podľa čl. 9 ods. 10 písm. c) ústavného zákona o ochrane

verejného záujmu uložil navrhovateľovi, ktorý v relevantnom období vykonával funkciu

predsedu predstavenstva obchodnej spoločnosti MH Manažment, a. s., Bratislava, pokutu

v sume 2 862 € z dôvodu porušenia povinnosti podať písomné oznámenie po skončení

výkonu verejnej funkcie v ustanovenej lehote podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona.

3. Navrhovateľ zdôrazňuje, že napadnuté rozhodnutie je zmätočné a nezákonné

a v tomto kontexte uvádza, že povinnosť podať písomné oznámenie podľa čl. 8 ods. 5

ústavného zákona je daná len za predpokladu kumulatívneho splnenia zákonných

podmienok stanovených v čl. 8 ods. 1 ústavného zákona.

4. Navrhovateľ zdôrazňuje, že splnil prvú podmienku pre vznik povinnosti podať

písomné oznámenie podľa čl. 8 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, že bol

v relevantnom čase verejným funkcionárom podľa čl. 2 ods. 1 písm. zj) ústavného zákona.

5. Ďalej zdôrazňuje, že nesplnil druhú podmienku, ktorú je nevyhnutné považovať

za conditio sine qua non, a to podmienku rozhodovacej činnosti verejného funkcionára

(čl. 8 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu), podľa ktorej sa povinnosť

podať písomné oznámenie podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona vzťahuje len na verejného

funkcionára, „ktorý v období dvoch rokov pred skončením výkonu verejnej funkcie rozhodol

o poskytnutí štátnej pomoci alebo o poskytnutí alebo povolení inej podpory, výhod alebo

odpustenia povinností vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov alebo

z individuálnych právnych aktov fyzickým osobám alebo právnickým osobám.“.

6. Navrhovateľ počas celej doby výkonu verejnej funkcie na pozícii predsedu

predstavenstva obchodnej spoločnosti MH Manažment, a. s., nerozhodoval o žiadnej v čl. 8

ods. 1 ústavného zákona uvedenej skutočnosti.

7. Na uvedenú okolnosť upozornil navrhovateľ aj výbor pre nezlučiteľnosť funkcií,

ktorý však na námietku v napadnutom rozhodnutí nereagoval. Okrem uvedeného

navrhovateľ uvádza, že v zmysle negatívnej dôkaznej teórie nemožno dokazovať

skutočnosť, ktorá sa nestala. Z uvedeného dôvodu nemôže preukázať, že rozhodnutie podľa

čl. 8 ods. 1 ústavného zákona neprijal. Pokiaľ výbor pre nezlučiteľnosť funkcií ustálil záver,

že takéto rozhodnutie navrhovateľ prijal, bolo jeho povinnosťou v napadnutom rozhodnutí

uviesť, o „aké rozhodnutie verejného funkcionára ide a tiež ako resp. čím toto jeho

rozhodnutie napĺňa kritériá stanovené v čl. 8 ods. 1 ústavného zákona.“.

8. Navrhovateľ tvrdí, že prijatím napadnutého rozhodnutia zo strany výboru

pre nezlučiteľnosť funkcií a uložením mu pokuty aj napriek skutočnosti, že pre prijatie

takéhoto rozhodnutia neboli splnené podmienky stanovené v čl. 8 ods. 1 ústavného zákona,

došlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“).

9. Navrhovateľ ďalej zdôrazňuje, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia výboru

pre nezlučiteľnosť funkcií vyplýva, že z verejnej funkcie bol odvolaný 10. októbra 2018.

Pokiaľ by však uvedené tvrdenie bolo pravdivé, potom lehota na podanie písomného

oznámenia po skončení výkonu verejnej funkcie podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona

v súčasnosti ešte neuplynula.

10. Z uvedených dôvodov je napadnuté rozhodnutie výboru pre nezlučiteľnosť

funkcií podľa názoru navrhovateľa nedostatočne odôvodnené, arbitrárne a zmätočné.

11. Na podklade uvedených skutočností navrhovateľ podľa § 239 ods. 2 písm. a)

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len „“) navrhuje, aby ústavný súd

po prijatí návrhu na ďalšie konanie o ňom nálezom rozhodol tak, že zruší napadnuté

rozhodnutie výboru pre nezlučiteľnosť funkcií a vec mu vráti na ďalšie konanie.

Navrhovateľ zároveň požaduje priznanie náhrady trov konania v sume 415,52 €.

II.

12. Z návrhu a dokumentácie predloženej navrhovateľom v predmetnej veci ústavný

súd zistil tento skutkový stav:

13. o zrušení Fondu národného majetku Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“) došlo s účinnosťou od 15. decembra 2015 k zrušeniu Fondu

národného majetku Slovenskej republiky (ďalej aj „fond“) a na podklade rozhodnutia

Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 49/2015 z 22. decembra 2015 v súlade

s a bola s účinnosťou od 1. januára 2016 určená

ako právna nástupkyňa fondu obchodná spoločnosť MH Manažment, a. s.

14. Navrhovateľ vykonával od januára 2016 funkciu predsedu predstavenstva

obchodnej spoločnosti MH Manažment, a. s., a v zmysle čl. 2 ods. 1 písm. zj) ústavného

zákona o ochrane verejného záujmu bol verejným funkcionárom, na ktorého výkon funkcie

sa citovaný ústavný zákon vzťahuje. Navrhovateľ bol 12. októbra 2017 z tejto funkcie

odvolaný.

15. Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií listom doručeným navrhovateľovi 14. januára

2019 oznámil, že svojím uznesením č. 313 z 5. decembra 2018 začal konanie podľa čl. 9

ods. 2 písm. a) ústavného zákona pre porušenie povinnosti podať písomné oznámenie do 30

dní po uplynutí jedného roka odo dňa skončenia výkonu verejnej funkcie v súlade s čl. 8

ods. 5 ústavného zákona.

16. Navrhovateľ zaslal výboru pre nezlučiteľnosť funkcií 15. januára 2019

vyjadrenie, v ktorom poukázal na skutočnosť, že neboli splnené zákonné podmienky

pre vznik povinnosti podať písomné oznámenie podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona

a na podklade uvedeného navrhol výboru pre nezlučiteľnosť funkcií konanie v jeho veci

zastaviť.

17. Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií doručil navrhovateľovi 25. februára 2019

napadnuté rozhodnutie, ktorým rozhodol, že navrhovateľ tým, že nepodal písomné

oznámenie podľa čl. 8 ústavného zákona v stanovenej lehote po skončení výkonu verejnej

funkcie, porušil povinnosť vyplývajúcu z čl. 8 ods. 5 ústavného zákona. Napadnutým

rozhodnutím výbor pre nezlučiteľnosť funkcií navrhovateľovi uložil v súlade s čl. 9 ods. 10

písm. c) ústavného zákona pokutu v sume 2 862 €. Z výroku rozhodnutia napadnutého

rozhodnutia výboru pre nezlučiteľnosť funkcií vyplýva, že navrhovateľ bol z verejnej

funkcie odvolaný 12. októbra 2017 a písomné oznámenie podľa čl. 8 ods. 5 ústavného

zákona, ktoré mal podať do 12. novembra 2018, podal až 21. novembra 2018.

III.

18. Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu dotknutý

verejný funkcionár môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavný súd

v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa odseku 1, ktorým bola vyslovená

strata mandátu alebo funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9

ods. 10, ktorým bolo rozhodnuté o pokute voči verejnému funkcionárovi. Podanie návrhu

na preskúmanie rozhodnutia výboru má odkladný účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto

návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie o preskúmaní takéhoto rozhodnutia

pred ústavným súdom upravujú ustanovenia . Rozhodnutie

ústavného súdu je konečné okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2 ústavného zákona.

19. Podľa a ústavný súd preskúma,

či rozhodnutie orgánu verejnej moci príslušného na konanie a rozhodovanie vo veci ochrany

verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov je v súlade s a príslušnými

právnymi prepismi vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov

(odsek 1). Ústavný súd prihliadne iba na tie pochybenia príslušného orgánu verejnej moci,

ktoré znamenali porušenie navrhovateľových základných práv a slobôd (odsek 2).

20. V súlade s návrh na preskúmanie rozhodnutia

podľa § 234 môže podať verejný funkcionár, ktorého sa týka rozhodnutie príslušného

orgánu verejnej moci.

21. Podľa návrhom na začatie konania

je návrh na preskúmanie rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia

rozporu záujmov podľa osobitného zákona.

22. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

23. V súlade s ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

IV.

24. Navrhovateľ sa domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia výboru

pre nezlučiteľnosť funkcií z dôvodu jeho zmätočnosti a arbitrárnosti a vo svojom návrhu

formuluje proti nemu tieto námietky:

1. povinnosť podať písomné oznámenie podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona sa na

navrhovateľa nevzťahovala, keďže nebola naplnená podmienka rozhodovacej činnosti

verejného funkcionára (čl. 8 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu).

Povinnosť podať písomné oznámenie podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona sa totiž vzťahuje

len na verejného funkcionára, „ktorý v období dvoch rokov pred skončením výkonu verejnej

funkcie rozhodol o poskytnutí štátnej pomoci alebo o poskytnutí alebo povolení inej

podpory, výhod alebo odpustenia povinností vyplývajúcich zo všeobecne záväzných

právnych predpisov alebo z individuálnych právnych aktov fyzickým osobám alebo

právnickým osobám.“ (ďalej len „prvá námietka“);

2. o tom, že navrhovateľ o žiadnej v čl. 8 ods. 1 ústavného zákona uvedenej

skutočnosti nerozhodoval, bol upozornený aj výbor pre nezlučiteľnosť funkcií, ktorý však

na námietku v napadnutom rozhodnutí nereagoval (ďalej len „druhá námietka“);

3. v zmysle negatívnej dôkaznej teórie navrhovateľ ani nemôže preukázať, že

rozhodnutie podľa čl. 8 ods. 1 ústavného zákona neprijal. Z uvedeného dôvodu bolo

povinnosťou výboru pre nezlučiteľnosť funkcií preukázať, že takéto rozhodnutie

navrhovateľ prijal (ďalej len „tretia námietka“);

4. keďže z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia výboru pre nezlučiteľnosť funkcií

vyplýva, že navrhovateľ bol z verejnej funkcie odvolaný 10. októbra 2018, potom mu lehota

na podanie písomného oznámenia podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona v súčasnosti ešte

neuplynula (ďalej len „štvrtá námietka“).

25. Podľa čl. 2 ods. 1 písm. zj) ústavného zákona sa tento ústavný zákon vzťahuje

na členov výkonného výboru Fondu národného majetku Slovenskej republiky.

26. Podľa čl. 8 ods. 1 ústavného zákona verejnému funkcionárovi podľa čl. 2 ods. 1

písm. a), c), d), f), h), j) až m), o), q), t) až zk), ktorý v období dvoch rokov pred skončením

výkonu verejnej funkcie rozhodol o poskytnutí štátnej pomoci alebo o poskytnutí alebo

povolení inej podpory, výhod alebo odpustenia povinností vyplývajúcich zo všeobecne

záväzných právnych predpisov alebo z individuálnych právnych aktov fyzickým osobám

alebo právnickým osobám, sa počas jedného roka od skončenia výkonu verejnej funkcie

zakazuje

a) byť zamestnaný v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnoprávnom vzťahu

u tých osôb, ak je jeho mesačná odmena v tomto zamestnaní vyššia ako 10-násobok

minimálnej mzdy,

b) byť členom riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu tých osôb,

c) byť spoločníkom, členom alebo akcionárom tých osôb,

d) mať uzatvorenú zmluvu o prokúre, mandátnu zmluvu, komisionársku zmluvu,

zmluvu o sprostredkovaní, zmluvu o obchodnom zastúpení, zmluvu o tichom spoločenstve

alebo darovaciu zmluvu s týmito osobami,

e) mať uzatvorenú zmluvu, ktorej obsahom je oprávnenie konať v mene tých osôb.

27. V súlade s čl. 8 ods. 2 ústavného zákona zákaz podľa odseku 1 sa vzťahuje

aj na verejného funkcionára, ktorého rozhodnutie alebo súhlas bol nevyhnutnou

podmienkou na vydanie rozhodnutia podľa odseku 1. Ak bolo rozhodnutie alebo súhlas

vydaný kolektívnym orgánom, vzťahuje sa zákaz na každého verejného funkcionára, ktorý

bol členom tohto kolektívneho orgánu a ktorý hlasoval za toto rozhodnutie alebo súhlas.

28. Podľa čl. 8 ods. 3 ústavného zákona zákaz podľa odseku 1 sa vzťahuje

aj na verejného funkcionára, ktorý

a) v období dvoch rokov pred skončením výkonu verejnej funkcie uzatvoril v mene

obstarávateľa zmluvu s uchádzačom vo verejnom obstarávaní vykonanom nadlimitnou

metódou alebo podlimitnou metódou alebo

b) v období dvoch rokov pred skončením výkonu verejnej funkcie vykonával

zriaďovateľskú pôsobnosť voči právnickým osobám.

29. V súlade s čl. 8 ods. 4 ústavného zákona orgán, ktorému sa odovzdávajú

oznámenia podľa čl. 7 ods. 5, môže rozhodnúť o udelení výnimky zo zákazov podľa

odsekov 1 až 3. Výnimku možno udeliť, ak je zrejmé, že taký zákaz je neprimeraný

vzhľadom na povahu konania podľa odsekov 1 až 3. Udelenie výnimky je tento orgán

povinný odôvodniť a spolu s odôvodnením zverejniť spôsobom podľa čl. 7 ods. 7.

30. Podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona verejný funkcionár podľa odseku 1 je

povinný do 30 dní po uplynutí jedného roka odo dňa skončenia výkonu verejnej funkcie

podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom uvedie,

a) u ktorých osôb bol zamestnaný v pracovnom pomere alebo v obdobnom

pracovnom vzťahu,

b) v ktorej právnickej osobe bol členom riadiaceho, kontrolného alebo dozorného

orgánu,

c) ktorých právnických osôb sa stal členom, akcionárom alebo spoločníkom,

d) s ktorými osobami uzatvoril zmluvy podľa odseku 1 písm. d) alebo písm. e).

31. Ústavný súd už v súvislosti s konaniami vo veci ochrany verejného záujmu

a zamedzenia rozporu záujmov judikoval, že zmyslom a účelom ústavného zákona je

zabezpečiť právny mechanizmus ochrany verejného záujmu pri výkone verejných funkcií

spočívajúci v zamedzení vzniku rozporu osobných záujmov verejných funkcionárov

s uvedeným verejným záujmom v súvislosti s výkonom svojej funkcie a predchádzať

zneužívaniu verejnej funkcie, prípadne zneužívaniu postavenia s ňou spojeného na osobný

prospech. Zmyslom konania vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu

záujmov je preveriť plnenie ústavného zákona (, ,

).

32. Konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov

je konaním sui generis upraveným ústavným zákonom, v rámci ktorého oprávnený orgán

v konečnom dôsledku rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach

verejných funkcionárov vyplývajúcich verejným funkcionárom predovšetkým z čl. 4 až čl. 8

ústavného zákona (, ). V takomto konaní musí byť

bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil

povinnosť alebo obmedzenie ustanovené ústavným zákonom alebo zákonom (čl. 9 ods. 6

ústavného zákona).

32.1 V súlade s už citovaným a predmet tohto

konania, v rámci ktorého ústavný súd plní funkciu orgánu rozhodujúceho o opravnom

prostriedku proti rozhodnutiu výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, je jednoznačne obmedzený

výlučne na posúdenie toho, či v konkrétnych okolnostiach veci je napadnuté rozhodnutie

výboru pre nezlučiteľnosť funkcií v súlade s a ústavným zákonom o ochrane

verejného záujmu, pričom ústavný súd prihliada len na tie pochybenia príslušného orgánu

verejnej moci, ktoré znamenali porušenie navrhovateľových základných práv a slobôd.

33. V kontexte navrhovateľovej argumentácie, ktorou odôvodňuje porušenie svojho

základného práva podľa a práva podľa dohovoru z dôvodu

zmätočnosti a arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia výboru pre nezlučiteľnosť funkcií

ústavný súd predovšetkým zdôrazňuje, že zákonom ustanovená povinnosť orgánov verejnej

moci dbať na splnenie zákonných náležitostí samotného výroku rozhodnutia, ako aj jeho

odôvodnenia (vrátane zistenia skutkového stavu a jeho vyhodnotenia v dostatočnom

rozsahu) predstavuje nielen jednu zo základných podmienok vydania ústavne konformného

rozhodnutia, ale je tiež jedným zo základných znakov garantovaného postupu

v súlade s . To platí v celom rozsahu aj pre rozhodnutia vydané v konaní

podľa čl. 9 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu (m. m. sp. zn. ).

34. Ústavný súd pripomína aj ďalšie právne názory vyplývajúce zo svojej doterajšej

judikatúry (), v ktorej sa poukazuje na organickú vnútornú väzbu medzi čl. 46

ods. 1 , podľa ktorého sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky, a , podľa ktorého kto tvrdí, že bol

na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd,

aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak, pričom

z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa

základných práv a slobôd.

35. Ústavný súd považuje taktiež za potrebné upriamiť pozornosť aj na čl. 152 ods. 4

, podľa ktorého výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných

všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto . Citované

ustanovenie má v štruktúre ústavných noriem charakter generálneho princípu

výkladu a uplatňovania práva a z jeho textu vyplýva, že sa vzťahuje aj na výklad

a uplatňovanie ústavných zákonov, a preto aj príslušné ustanovenia ústavného zákona

o ochrane verejného záujmu treba vykladať a uplatňovať tak, aby ich výklad a aplikácia boli

v súlade s , t. j. aj v súlade s obsahom a kvalitou základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu garantovanú (obdobne dohovoru).

36. S prihliadnutím na citované právne názory sa ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní návrhu zameral na preskúmanie, či možno námietky navrhovateľa považovať

za opodstatnené.

37. Navrhovateľ prvou námietkou tvrdí, že nemal povinnosť podať písomné

oznámenie podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, keďže

v relevantnom čase (počas výkonu verejnej funkcie) nerozhodoval o veciach uvedených

v čl. 8 ods. 1 ústavného zákona.

38. V napadnutom rozhodnutí výbor pre nezlučiteľnosť funkcií zdôraznil, že účelom

čl. 8 ústavného zákona je preveriť plnenie všetkých povinností verejných funkcionárov,

ktoré im z ústavného zákona vyplývajú, pričom splnenie týchto povinností je preverené

a účel čl. 8 ústavného zákona naplnený až podaním oznámenia verejného funkcionára podľa

čl. 8 ods. 5 ústavného zákona v tam stanovenej lehote.

39. V ďalšej časti napadnutého rozhodnutia výbor pre nezlučiteľnosť funkcií uviedol,

že v prípade nerozhodovania v zmysle čl. 8 ods. 1 ústavného zákona (ako to tvrdí samotný

verejný funkcionár) mal navrhovateľ povinnosť deklarovať, že uvedené kritériá nespĺňa,

a túto skutočnosť oznámiť v lehote stanovenej ústavným zákonom výboru pre

nezlučiteľnosť funkcií.

40. Vo vzťahu k prvej (zásadnej) námietke, ktorou navrhovateľ spochybňuje svoju

povinnosť podať písomné oznámenie podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona, sa ústavný súd

už vyjadril vo veci vedenej pod sp. zn. , v ktorej okrem iného zdôraznil, že

«... verejný funkcionár podľa osobitného ustanovenia čl. 8 ods. 1 ústavného zákona je

vymedzený nielen funkciou, ale aj ďalšou skutočnosťou, a síce tou (o čom svedčí aj veta

začínajúca vzťažným zámenom „ktorý“), že v období dvoch rokov pred skončením výkonu

verejnej funkcie rozhodol o poskytnutí alebo povolení inej podpory, výhod alebo odpustenia

povinností vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov alebo

z individuálnych právnych aktov fyzickým osobám, t. j. aj podielom na taxatívne uvedenej

rozhodovacej činnosti. So zreteľom na túto skutočnosť sú koncipované aj zákazy

formulované v čl. 8 ods. 1 písm. a) až e) ústavného zákona.

Účelom povinnosti uloženej v čl. 8 ods. 5 ústavného zákona je umožniť výboru

výkon kontroly (nad dodržiavaním zákazov) vo vzťahu k takto vymedzeným verejným

funkcionárom s ohľadom na uplatnenie nevyvrátiteľnej domnienky o znalosti vyhláseného

ústavného zákona o ochrane verejného záujmu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky

(uverejnený 18. júna 2004 a účinný od 1. októbra 2004) zo strany verejných funkcionárov,

ktorých sa tento ústavný zákon týka (teda aj vo vzťahu k navrhovateľovi; v zmysle § 2

o Zbierke zákonov Slovenskej

republiky v znení neskorších predpisov).

Výbor vydal uznesenie podľa označeného ústavného zákona a jeho príslušných

ustanovení voči osobe, ktorú je potrebné považovať za verejného funkcionára na účely čl. 8

ústavného zákona, a teda za osobu, ktorá bola povinná podať oznámenie podľa čl. 8 ods. 5

ústavného zákona, v ktorom by buď deklarovala absenciu podmienky uvedenej v čl. 8 ods. 1

až 3 ústavného zákona (t. j. že v období dvoch rokov nerozhodovala o skutočnostiach

taxatívne vymedzených v tomto odseku), alebo by podľa čl. 8 ods. 5 písm. a) až d)

deklarovala úroveň dodržiavania zákazov uložených čl. 8 ods. 1 písm. a) až e) spolu

s prípadnou žiadosťou o udelenie výnimky z týchto zákazov vzhľadom na neprimeranosť

zákazu so zreteľom na povahu konania podľa čl. 8 ods. 1 až 3 ústavného zákona»

(m. m. sp. zn. ).

41. Ústavný súd nemá dôvod ani vo veci navrhovateľa postupovať inak ako vo svojej

doterajšej judikatúre. V posudzovanom prípade mal navrhovateľ nepochybne povinnosť

podať písomné oznámenie podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu,

keďže v predchádzajúcom období vykonával verejnú funkciu podľa čl. 2 ods. 1 písm. zj)

tohto ústavného zákona (funkciu predsedu predstavenstva obchodnej spoločnosti MH

Manažment, a. s., pozn.) a jeho povinnosťou bolo v písomnom oznámení deklarovať

skutočnosti vyplývajúce z dikcie čl. 8 ods. 1 až 3 tohto ústavného zákona, resp.

s prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci, ako to sám navrhovateľ tvrdí, deklarovať

absenciu podmienky uvedenej v čl. 8 ods. 1 až 3 ústavného zákona, t. j., že v období dvoch

rokov nerozhodoval o skutočnostiach taxatívne vymedzených v tomto odseku. Z uvedeného

dôvodu v prípade, ak výbor pre nezlučiteľnosť funkcií vo veci navrhovateľa vychádzal

pri interpretácii jeho povinnosti podať písomné oznámenie podľa čl. 8 ods. 5 ústavného

zákona o ochrane verejného záujmu z doterajšej judikatúry ústavného súdu, nemožno

považovať prvú námietku navrhovateľa za opodstatnenú (m. m. ).

42. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a jednoznačne formulovanú povinnosť podať

písomné oznámenie po skončení výkonu verejnej funkcie v súlade s čl. 8 ods. 5 ústavného

zákona sú neopodstatnené aj druhá a tretia námietka. Pre splnenie povinnosti vyplývajúcej

z čl. 8 ods. 5 ústavného zákona nie je v súlade s už uvedeným rozhodujúce, že verejný

funkcionár (ne)vykonával rozhodovaciu činnosť uvedenú v čl. 8 ods. 1 ústavného zákona.

Jeho povinnosťou bolo v konkrétnych okolnostiach veci deklarovať absenciu podmienky

uvedenej v čl. 8 ods. 1 až 3 ústavného zákona (t. j., že v období dvoch rokov nerozhodoval

o skutočnostiach taxatívne vymedzených v tomto odseku). Námietky o tom, že výbor

pre nezlučiteľnosť funkcií sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s argumentáciou

navrhovateľa o tom, že o žiadnej zo skutočností uvádzaných v čl. 8 ods. 1 ústavného zákona

nerozhodoval, a o tom, že v zmysle negatívnej dôkaznej teórie bolo povinnosťou výboru

pre nezlučiteľnosť funkcií preukázať, že takéto rozhodnutie navrhovateľ prijal, sú preto

neopodstatnené.

43. Štvrtou námietkou navrhovateľ vo svojej podstate poukazuje na zrejmú

nesprávnosť v dátume skončenia výkonu jeho verejnej funkcie, ktorý bol uvedený

v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Vychádzajúc zo svojich zistení (pozri časť II tohto

uznesenia) a berúc do úvahy skutočnosť, že navrhovateľ v návrhu nerozporuje, že z výkonu

verejnej funkcie bol skutočne odvolaný 12. októbra 2017 tak, ako to je uvedené

vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, ústavný súd

konštatuje, že zrejmú nesprávnosť v dátume skončenia výkonu verejnej funkcie obsiahnutú

v odôvodnení napadnutého rozhodnutia výboru pre nezlučiteľnosť funkcií (nesprávne

uvedený dátum 12. októbra 2018) možno v okolnostiach posudzovanej veci považovať len

za zjavnú pisársku chybu, ktorá nezakladá pochybenie takej intenzity, na základe ktorého by

bolo možné vyhovieť návrhu navrhovateľa a zrušiť napadnuté rozhodnutie. Po zrušení

napadnutého rozhodnutia by totiž výbor pre nezlučiteľnosť funkcií nemohol postupovať

inak, ako opraviť túto zjavnú pisársku chybu a rozhodnúť opätovne tak, ako už rozhodol

(k tomu pozri aj sp. zn. ).

44. Ústavný súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že argumentácia navrhovateľa

smerujúca proti napadnutému rozhodnutiu nie je dôvodná, teda nezakladá také dôvody

na spochybňovanie napadnutého rozhodnutia výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, ktoré by

bolo potrebné posúdiť po prípadnom prijatí návrhu na ďalšie konanie. Ústavný súd preto

návrh navrhovateľa ako celok odmietol už pri predbežnom prerokovaní podľa § 56 ods. 2

písm. g) ako zjavne neopodstatnený.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. apríla 2019