Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 4 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (9)I. ÚS 154/2019
PDF · 240.39 KB
No categories available
I. ÚS 154/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. apríla 2019 v senáte
zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Miroslava Duriša (sudca spravodajca)
a Mojmíra Mamojku predbežne prerokoval návrh , ,
, zastúpeného advokátskou kanceláriou Winton s. r. o., Mostová 2,
Bratislava, v mene ktorej koná advokátka JUDr. Katarína Bruncková, PhD.,
vo veci preskúmania rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky
pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/58/18/K z 28. januára 2019 a takto
rozhodol:
Návrh o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 22. marca
2019 doručený návrh , , (ďalej
len „navrhovateľ“), zastúpeného advokátskou kanceláriou Winton s. r. o., Mostová 2,
Bratislava, v mene ktorej koná advokátka JUDr. Katarína Bruncková, PhD., ktorým sa
podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu
pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z.
(ďalej aj „ústavný zákon o ochrane verejného záujmu“ alebo „ústavný zákon“) domáha
vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov preskúmania rozhodnutia
Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len „výbor
pre nezlučiteľnosť funkcií“) sp. zn. VP/58/18/K z 28. januára 2019 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“).
2. Z návrhu a priloženej dokumentácie vyplýva, že napadnutým rozhodnutím výbor
pre nezlučiteľnosť funkcií podľa čl. 9 ods. 10 písm. c) ústavného zákona o ochrane
verejného záujmu uložil navrhovateľovi, ktorý v relevantnom období vykonával funkciu
predsedu predstavenstva obchodnej spoločnosti MH Manažment, a. s., Bratislava, pokutu
v sume 2 862 € z dôvodu porušenia povinnosti podať písomné oznámenie po skončení
výkonu verejnej funkcie v ustanovenej lehote podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona.
3. Navrhovateľ zdôrazňuje, že napadnuté rozhodnutie je zmätočné a nezákonné
a v tomto kontexte uvádza, že povinnosť podať písomné oznámenie podľa čl. 8 ods. 5
ústavného zákona je daná len za predpokladu kumulatívneho splnenia zákonných
podmienok stanovených v čl. 8 ods. 1 ústavného zákona.
4. Navrhovateľ zdôrazňuje, že splnil prvú podmienku pre vznik povinnosti podať
písomné oznámenie podľa čl. 8 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, že bol
v relevantnom čase verejným funkcionárom podľa čl. 2 ods. 1 písm. zj) ústavného zákona.
5. Ďalej zdôrazňuje, že nesplnil druhú podmienku, ktorú je nevyhnutné považovať
za conditio sine qua non, a to podmienku rozhodovacej činnosti verejného funkcionára
(čl. 8 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu), podľa ktorej sa povinnosť
podať písomné oznámenie podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona vzťahuje len na verejného
funkcionára, „ktorý v období dvoch rokov pred skončením výkonu verejnej funkcie rozhodol
o poskytnutí štátnej pomoci alebo o poskytnutí alebo povolení inej podpory, výhod alebo
odpustenia povinností vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov alebo
z individuálnych právnych aktov fyzickým osobám alebo právnickým osobám.“.
6. Navrhovateľ počas celej doby výkonu verejnej funkcie na pozícii predsedu
predstavenstva obchodnej spoločnosti MH Manažment, a. s., nerozhodoval o žiadnej v čl. 8
ods. 1 ústavného zákona uvedenej skutočnosti.
7. Na uvedenú okolnosť upozornil navrhovateľ aj výbor pre nezlučiteľnosť funkcií,
ktorý však na námietku v napadnutom rozhodnutí nereagoval. Okrem uvedeného
navrhovateľ uvádza, že v zmysle negatívnej dôkaznej teórie nemožno dokazovať
skutočnosť, ktorá sa nestala. Z uvedeného dôvodu nemôže preukázať, že rozhodnutie podľa
čl. 8 ods. 1 ústavného zákona neprijal. Pokiaľ výbor pre nezlučiteľnosť funkcií ustálil záver,
že takéto rozhodnutie navrhovateľ prijal, bolo jeho povinnosťou v napadnutom rozhodnutí
uviesť, o „aké rozhodnutie verejného funkcionára ide a tiež ako resp. čím toto jeho
rozhodnutie napĺňa kritériá stanovené v čl. 8 ods. 1 ústavného zákona.“.
8. Navrhovateľ tvrdí, že prijatím napadnutého rozhodnutia zo strany výboru
pre nezlučiteľnosť funkcií a uložením mu pokuty aj napriek skutočnosti, že pre prijatie
takéhoto rozhodnutia neboli splnené podmienky stanovené v čl. 8 ods. 1 ústavného zákona,
došlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“).
9. Navrhovateľ ďalej zdôrazňuje, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia výboru
pre nezlučiteľnosť funkcií vyplýva, že z verejnej funkcie bol odvolaný 10. októbra 2018.
Pokiaľ by však uvedené tvrdenie bolo pravdivé, potom lehota na podanie písomného
oznámenia po skončení výkonu verejnej funkcie podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona
v súčasnosti ešte neuplynula.
10. Z uvedených dôvodov je napadnuté rozhodnutie výboru pre nezlučiteľnosť
funkcií podľa názoru navrhovateľa nedostatočne odôvodnené, arbitrárne a zmätočné.
11. Na podklade uvedených skutočností navrhovateľ podľa § 239 ods. 2 písm. a)
zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) navrhuje, aby ústavný súd
po prijatí návrhu na ďalšie konanie o ňom nálezom rozhodol tak, že zruší napadnuté
rozhodnutie výboru pre nezlučiteľnosť funkcií a vec mu vráti na ďalšie konanie.
Navrhovateľ zároveň požaduje priznanie náhrady trov konania v sume 415,52 €.
II.
12. Z návrhu a dokumentácie predloženej navrhovateľom v predmetnej veci ústavný
súd zistil tento skutkový stav:
13. Zákonom č. 375/2015 Z. z. o zrušení Fondu národného majetku Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon č. 375/2015 Z. z.“) došlo s účinnosťou od 15. decembra 2015 k zrušeniu Fondu
národného majetku Slovenskej republiky (ďalej aj „fond“) a na podklade rozhodnutia
Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 49/2015 z 22. decembra 2015 v súlade
s § 2 ods. 2 a 3 zákona č. 375/2015 Z. z. bola s účinnosťou od 1. januára 2016 určená
ako právna nástupkyňa fondu obchodná spoločnosť MH Manažment, a. s.
14. Navrhovateľ vykonával od januára 2016 funkciu predsedu predstavenstva
obchodnej spoločnosti MH Manažment, a. s., a v zmysle čl. 2 ods. 1 písm. zj) ústavného
zákona o ochrane verejného záujmu bol verejným funkcionárom, na ktorého výkon funkcie
sa citovaný ústavný zákon vzťahuje. Navrhovateľ bol 12. októbra 2017 z tejto funkcie
odvolaný.
15. Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií listom doručeným navrhovateľovi 14. januára
2019 oznámil, že svojím uznesením č. 313 z 5. decembra 2018 začal konanie podľa čl. 9
ods. 2 písm. a) ústavného zákona pre porušenie povinnosti podať písomné oznámenie do 30
dní po uplynutí jedného roka odo dňa skončenia výkonu verejnej funkcie v súlade s čl. 8
ods. 5 ústavného zákona.
16. Navrhovateľ zaslal výboru pre nezlučiteľnosť funkcií 15. januára 2019
vyjadrenie, v ktorom poukázal na skutočnosť, že neboli splnené zákonné podmienky
pre vznik povinnosti podať písomné oznámenie podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona
a na podklade uvedeného navrhol výboru pre nezlučiteľnosť funkcií konanie v jeho veci
zastaviť.
17. Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií doručil navrhovateľovi 25. februára 2019
napadnuté rozhodnutie, ktorým rozhodol, že navrhovateľ tým, že nepodal písomné
oznámenie podľa čl. 8 ústavného zákona v stanovenej lehote po skončení výkonu verejnej
funkcie, porušil povinnosť vyplývajúcu z čl. 8 ods. 5 ústavného zákona. Napadnutým
rozhodnutím výbor pre nezlučiteľnosť funkcií navrhovateľovi uložil v súlade s čl. 9 ods. 10
písm. c) ústavného zákona pokutu v sume 2 862 €. Z výroku rozhodnutia napadnutého
rozhodnutia výboru pre nezlučiteľnosť funkcií vyplýva, že navrhovateľ bol z verejnej
funkcie odvolaný 12. októbra 2017 a písomné oznámenie podľa čl. 8 ods. 5 ústavného
zákona, ktoré mal podať do 12. novembra 2018, podal až 21. novembra 2018.
III.
18. Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu dotknutý
verejný funkcionár môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavný súd
v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa odseku 1, ktorým bola vyslovená
strata mandátu alebo funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9
ods. 10, ktorým bolo rozhodnuté o pokute voči verejnému funkcionárovi. Podanie návrhu
na preskúmanie rozhodnutia výboru má odkladný účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto
návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie o preskúmaní takéhoto rozhodnutia
pred ústavným súdom upravujú ustanovenia zákona o ústavnom súde. Rozhodnutie
ústavného súdu je konečné okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2 ústavného zákona.
19. Podľa § 234 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd preskúma,
či rozhodnutie orgánu verejnej moci príslušného na konanie a rozhodovanie vo veci ochrany
verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov je v súlade s ústavou a príslušnými
právnymi prepismi vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov
(odsek 1). Ústavný súd prihliadne iba na tie pochybenia príslušného orgánu verejnej moci,
ktoré znamenali porušenie navrhovateľových základných práv a slobôd (odsek 2).
20. V súlade s § 235 zákona o ústavnom súde návrh na preskúmanie rozhodnutia
podľa § 234 môže podať verejný funkcionár, ktorého sa týka rozhodnutie príslušného
orgánu verejnej moci.
21. Podľa § 42 ods. 2 písm. w) zákona o ústavnom súde návrhom na začatie konania
je návrh na preskúmanie rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia
rozporu záujmov podľa osobitného zákona.
22. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
v § 9 neustanovuje inak.
23. V súlade s § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
IV.
24. Navrhovateľ sa domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia výboru
pre nezlučiteľnosť funkcií z dôvodu jeho zmätočnosti a arbitrárnosti a vo svojom návrhu
formuluje proti nemu tieto námietky:
1. povinnosť podať písomné oznámenie podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona sa na
navrhovateľa nevzťahovala, keďže nebola naplnená podmienka rozhodovacej činnosti
verejného funkcionára (čl. 8 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu).
Povinnosť podať písomné oznámenie podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona sa totiž vzťahuje
len na verejného funkcionára, „ktorý v období dvoch rokov pred skončením výkonu verejnej
funkcie rozhodol o poskytnutí štátnej pomoci alebo o poskytnutí alebo povolení inej
podpory, výhod alebo odpustenia povinností vyplývajúcich zo všeobecne záväzných
právnych predpisov alebo z individuálnych právnych aktov fyzickým osobám alebo
právnickým osobám.“ (ďalej len „prvá námietka“);
2. o tom, že navrhovateľ o žiadnej v čl. 8 ods. 1 ústavného zákona uvedenej
skutočnosti nerozhodoval, bol upozornený aj výbor pre nezlučiteľnosť funkcií, ktorý však
na námietku v napadnutom rozhodnutí nereagoval (ďalej len „druhá námietka“);
3. v zmysle negatívnej dôkaznej teórie navrhovateľ ani nemôže preukázať, že
rozhodnutie podľa čl. 8 ods. 1 ústavného zákona neprijal. Z uvedeného dôvodu bolo
povinnosťou výboru pre nezlučiteľnosť funkcií preukázať, že takéto rozhodnutie
navrhovateľ prijal (ďalej len „tretia námietka“);
4. keďže z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia výboru pre nezlučiteľnosť funkcií
vyplýva, že navrhovateľ bol z verejnej funkcie odvolaný 10. októbra 2018, potom mu lehota
na podanie písomného oznámenia podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona v súčasnosti ešte
neuplynula (ďalej len „štvrtá námietka“).
25. Podľa čl. 2 ods. 1 písm. zj) ústavného zákona sa tento ústavný zákon vzťahuje
na členov výkonného výboru Fondu národného majetku Slovenskej republiky.
26. Podľa čl. 8 ods. 1 ústavného zákona verejnému funkcionárovi podľa čl. 2 ods. 1
písm. a), c), d), f), h), j) až m), o), q), t) až zk), ktorý v období dvoch rokov pred skončením
výkonu verejnej funkcie rozhodol o poskytnutí štátnej pomoci alebo o poskytnutí alebo
povolení inej podpory, výhod alebo odpustenia povinností vyplývajúcich zo všeobecne
záväzných právnych predpisov alebo z individuálnych právnych aktov fyzickým osobám
alebo právnickým osobám, sa počas jedného roka od skončenia výkonu verejnej funkcie
zakazuje
a) byť zamestnaný v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnoprávnom vzťahu
u tých osôb, ak je jeho mesačná odmena v tomto zamestnaní vyššia ako 10-násobok
minimálnej mzdy,
b) byť členom riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu tých osôb,
c) byť spoločníkom, členom alebo akcionárom tých osôb,
d) mať uzatvorenú zmluvu o prokúre, mandátnu zmluvu, komisionársku zmluvu,
zmluvu o sprostredkovaní, zmluvu o obchodnom zastúpení, zmluvu o tichom spoločenstve
alebo darovaciu zmluvu s týmito osobami,
e) mať uzatvorenú zmluvu, ktorej obsahom je oprávnenie konať v mene tých osôb.
27. V súlade s čl. 8 ods. 2 ústavného zákona zákaz podľa odseku 1 sa vzťahuje
aj na verejného funkcionára, ktorého rozhodnutie alebo súhlas bol nevyhnutnou
podmienkou na vydanie rozhodnutia podľa odseku 1. Ak bolo rozhodnutie alebo súhlas
vydaný kolektívnym orgánom, vzťahuje sa zákaz na každého verejného funkcionára, ktorý
bol členom tohto kolektívneho orgánu a ktorý hlasoval za toto rozhodnutie alebo súhlas.
28. Podľa čl. 8 ods. 3 ústavného zákona zákaz podľa odseku 1 sa vzťahuje
aj na verejného funkcionára, ktorý
a) v období dvoch rokov pred skončením výkonu verejnej funkcie uzatvoril v mene
obstarávateľa zmluvu s uchádzačom vo verejnom obstarávaní vykonanom nadlimitnou
metódou alebo podlimitnou metódou alebo
b) v období dvoch rokov pred skončením výkonu verejnej funkcie vykonával
zriaďovateľskú pôsobnosť voči právnickým osobám.
29. V súlade s čl. 8 ods. 4 ústavného zákona orgán, ktorému sa odovzdávajú
oznámenia podľa čl. 7 ods. 5, môže rozhodnúť o udelení výnimky zo zákazov podľa
odsekov 1 až 3. Výnimku možno udeliť, ak je zrejmé, že taký zákaz je neprimeraný
vzhľadom na povahu konania podľa odsekov 1 až 3. Udelenie výnimky je tento orgán
povinný odôvodniť a spolu s odôvodnením zverejniť spôsobom podľa čl. 7 ods. 7.
30. Podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona verejný funkcionár podľa odseku 1 je
povinný do 30 dní po uplynutí jedného roka odo dňa skončenia výkonu verejnej funkcie
podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom uvedie,
a) u ktorých osôb bol zamestnaný v pracovnom pomere alebo v obdobnom
pracovnom vzťahu,
b) v ktorej právnickej osobe bol členom riadiaceho, kontrolného alebo dozorného
orgánu,
c) ktorých právnických osôb sa stal členom, akcionárom alebo spoločníkom,
d) s ktorými osobami uzatvoril zmluvy podľa odseku 1 písm. d) alebo písm. e).
31. Ústavný súd už v súvislosti s konaniami vo veci ochrany verejného záujmu
a zamedzenia rozporu záujmov judikoval, že zmyslom a účelom ústavného zákona je
zabezpečiť právny mechanizmus ochrany verejného záujmu pri výkone verejných funkcií
spočívajúci v zamedzení vzniku rozporu osobných záujmov verejných funkcionárov
s uvedeným verejným záujmom v súvislosti s výkonom svojej funkcie a predchádzať
zneužívaniu verejnej funkcie, prípadne zneužívaniu postavenia s ňou spojeného na osobný
prospech. Zmyslom konania vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu
záujmov je preveriť plnenie ústavného zákona (IV. ÚS 177/07, III. ÚS 141/2010,
32. Konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov
je konaním sui generis upraveným ústavným zákonom, v rámci ktorého oprávnený orgán
v konečnom dôsledku rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach
verejných funkcionárov vyplývajúcich verejným funkcionárom predovšetkým z čl. 4 až čl. 8
ústavného zákona (III. ÚS 229/2017, II. ÚS 315/2018). V takomto konaní musí byť
bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil
povinnosť alebo obmedzenie ustanovené ústavným zákonom alebo zákonom (čl. 9 ods. 6
ústavného zákona).
32.1 V súlade s už citovaným § 234 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde predmet tohto
konania, v rámci ktorého ústavný súd plní funkciu orgánu rozhodujúceho o opravnom
prostriedku proti rozhodnutiu výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, je jednoznačne obmedzený
výlučne na posúdenie toho, či v konkrétnych okolnostiach veci je napadnuté rozhodnutie
výboru pre nezlučiteľnosť funkcií v súlade s ústavou a ústavným zákonom o ochrane
verejného záujmu, pričom ústavný súd prihliada len na tie pochybenia príslušného orgánu
verejnej moci, ktoré znamenali porušenie navrhovateľových základných práv a slobôd.
33. V kontexte navrhovateľovej argumentácie, ktorou odôvodňuje porušenie svojho
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru z dôvodu
zmätočnosti a arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia výboru pre nezlučiteľnosť funkcií
ústavný súd predovšetkým zdôrazňuje, že zákonom ustanovená povinnosť orgánov verejnej
moci dbať na splnenie zákonných náležitostí samotného výroku rozhodnutia, ako aj jeho
odôvodnenia (vrátane zistenia skutkového stavu a jeho vyhodnotenia v dostatočnom
rozsahu) predstavuje nielen jednu zo základných podmienok vydania ústavne konformného
rozhodnutia, ale je tiež jedným zo základných znakov ústavou garantovaného postupu
v súlade s čl. 46 ods. 1 ústavy. To platí v celom rozsahu aj pre rozhodnutia vydané v konaní
podľa čl. 9 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu (m. m. sp. zn. IV. ÚS 278/08).
34. Ústavný súd pripomína aj ďalšie právne názory vyplývajúce zo svojej doterajšej
judikatúry (I. ÚS 356/08), v ktorej sa poukazuje na organickú vnútornú väzbu medzi čl. 46
ods. 1 ústavy, podľa ktorého sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom
na inom orgáne Slovenskej republiky, a čl. 46 ods. 2 ústavy, podľa ktorého kto tvrdí, že bol
na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd,
aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak, pričom
z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa
základných práv a slobôd.
35. Ústavný súd považuje taktiež za potrebné upriamiť pozornosť aj na čl. 152 ods. 4
ústavy, podľa ktorého výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných
všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. Citované
ustanovenie ústavy má v štruktúre ústavných noriem charakter generálneho princípu
výkladu a uplatňovania práva a z jeho textu vyplýva, že sa vzťahuje aj na výklad
a uplatňovanie ústavných zákonov, a preto aj príslušné ustanovenia ústavného zákona
o ochrane verejného záujmu treba vykladať a uplatňovať tak, aby ich výklad a aplikácia boli
v súlade s ústavou, t. j. aj v súlade s obsahom a kvalitou základného práva na súdnu a inú
právnu ochranu garantovanú čl. 46 ods. 1 ústavy (obdobne čl. 6 ods. 1 dohovoru).
36. S prihliadnutím na citované právne názory sa ústavný súd pri predbežnom
prerokovaní návrhu zameral na preskúmanie, či možno námietky navrhovateľa považovať
za opodstatnené.
37. Navrhovateľ prvou námietkou tvrdí, že nemal povinnosť podať písomné
oznámenie podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, keďže
v relevantnom čase (počas výkonu verejnej funkcie) nerozhodoval o veciach uvedených
v čl. 8 ods. 1 ústavného zákona.
38. V napadnutom rozhodnutí výbor pre nezlučiteľnosť funkcií zdôraznil, že účelom
čl. 8 ústavného zákona je preveriť plnenie všetkých povinností verejných funkcionárov,
ktoré im z ústavného zákona vyplývajú, pričom splnenie týchto povinností je preverené
a účel čl. 8 ústavného zákona naplnený až podaním oznámenia verejného funkcionára podľa
čl. 8 ods. 5 ústavného zákona v tam stanovenej lehote.
39. V ďalšej časti napadnutého rozhodnutia výbor pre nezlučiteľnosť funkcií uviedol,
že v prípade nerozhodovania v zmysle čl. 8 ods. 1 ústavného zákona (ako to tvrdí samotný
verejný funkcionár) mal navrhovateľ povinnosť deklarovať, že uvedené kritériá nespĺňa,
a túto skutočnosť oznámiť v lehote stanovenej ústavným zákonom výboru pre
nezlučiteľnosť funkcií.
40. Vo vzťahu k prvej (zásadnej) námietke, ktorou navrhovateľ spochybňuje svoju
povinnosť podať písomné oznámenie podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona, sa ústavný súd
už vyjadril vo veci vedenej pod sp. zn. II. ÚS 100/07, v ktorej okrem iného zdôraznil, že
«... verejný funkcionár podľa osobitného ustanovenia čl. 8 ods. 1 ústavného zákona je
vymedzený nielen funkciou, ale aj ďalšou skutočnosťou, a síce tou (o čom svedčí aj veta
začínajúca vzťažným zámenom „ktorý“), že v období dvoch rokov pred skončením výkonu
verejnej funkcie rozhodol o poskytnutí alebo povolení inej podpory, výhod alebo odpustenia
povinností vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov alebo
z individuálnych právnych aktov fyzickým osobám, t. j. aj podielom na taxatívne uvedenej
rozhodovacej činnosti. So zreteľom na túto skutočnosť sú koncipované aj zákazy
formulované v čl. 8 ods. 1 písm. a) až e) ústavného zákona.
Účelom povinnosti uloženej v čl. 8 ods. 5 ústavného zákona je umožniť výboru
výkon kontroly (nad dodržiavaním zákazov) vo vzťahu k takto vymedzeným verejným
funkcionárom s ohľadom na uplatnenie nevyvrátiteľnej domnienky o znalosti vyhláseného
ústavného zákona o ochrane verejného záujmu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky
(uverejnený 18. júna 2004 a účinný od 1. októbra 2004) zo strany verejných funkcionárov,
ktorých sa tento ústavný zákon týka (teda aj vo vzťahu k navrhovateľovi; v zmysle § 2
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej
republiky v znení neskorších predpisov).
Výbor vydal uznesenie podľa označeného ústavného zákona a jeho príslušných
ustanovení voči osobe, ktorú je potrebné považovať za verejného funkcionára na účely čl. 8
ústavného zákona, a teda za osobu, ktorá bola povinná podať oznámenie podľa čl. 8 ods. 5
ústavného zákona, v ktorom by buď deklarovala absenciu podmienky uvedenej v čl. 8 ods. 1
až 3 ústavného zákona (t. j. že v období dvoch rokov nerozhodovala o skutočnostiach
taxatívne vymedzených v tomto odseku), alebo by podľa čl. 8 ods. 5 písm. a) až d)
deklarovala úroveň dodržiavania zákazov uložených čl. 8 ods. 1 písm. a) až e) spolu
s prípadnou žiadosťou o udelenie výnimky z týchto zákazov vzhľadom na neprimeranosť
zákazu so zreteľom na povahu konania podľa čl. 8 ods. 1 až 3 ústavného zákona»
(m. m. sp. zn. II. ÚS 205/2012).
41. Ústavný súd nemá dôvod ani vo veci navrhovateľa postupovať inak ako vo svojej
doterajšej judikatúre. V posudzovanom prípade mal navrhovateľ nepochybne povinnosť
podať písomné oznámenie podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu,
keďže v predchádzajúcom období vykonával verejnú funkciu podľa čl. 2 ods. 1 písm. zj)
tohto ústavného zákona (funkciu predsedu predstavenstva obchodnej spoločnosti MH
Manažment, a. s., pozn.) a jeho povinnosťou bolo v písomnom oznámení deklarovať
skutočnosti vyplývajúce z dikcie čl. 8 ods. 1 až 3 tohto ústavného zákona, resp.
s prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci, ako to sám navrhovateľ tvrdí, deklarovať
absenciu podmienky uvedenej v čl. 8 ods. 1 až 3 ústavného zákona, t. j., že v období dvoch
rokov nerozhodoval o skutočnostiach taxatívne vymedzených v tomto odseku. Z uvedeného
dôvodu v prípade, ak výbor pre nezlučiteľnosť funkcií vo veci navrhovateľa vychádzal
pri interpretácii jeho povinnosti podať písomné oznámenie podľa čl. 8 ods. 5 ústavného
zákona o ochrane verejného záujmu z doterajšej judikatúry ústavného súdu, nemožno
považovať prvú námietku navrhovateľa za opodstatnenú (m. m. IV. ÚS 635/2012).
42. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a jednoznačne formulovanú povinnosť podať
písomné oznámenie po skončení výkonu verejnej funkcie v súlade s čl. 8 ods. 5 ústavného
zákona sú neopodstatnené aj druhá a tretia námietka. Pre splnenie povinnosti vyplývajúcej
z čl. 8 ods. 5 ústavného zákona nie je v súlade s už uvedeným rozhodujúce, že verejný
funkcionár (ne)vykonával rozhodovaciu činnosť uvedenú v čl. 8 ods. 1 ústavného zákona.
Jeho povinnosťou bolo v konkrétnych okolnostiach veci deklarovať absenciu podmienky
uvedenej v čl. 8 ods. 1 až 3 ústavného zákona (t. j., že v období dvoch rokov nerozhodoval
o skutočnostiach taxatívne vymedzených v tomto odseku). Námietky o tom, že výbor
pre nezlučiteľnosť funkcií sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s argumentáciou
navrhovateľa o tom, že o žiadnej zo skutočností uvádzaných v čl. 8 ods. 1 ústavného zákona
nerozhodoval, a o tom, že v zmysle negatívnej dôkaznej teórie bolo povinnosťou výboru
pre nezlučiteľnosť funkcií preukázať, že takéto rozhodnutie navrhovateľ prijal, sú preto
neopodstatnené.
43. Štvrtou námietkou navrhovateľ vo svojej podstate poukazuje na zrejmú
nesprávnosť v dátume skončenia výkonu jeho verejnej funkcie, ktorý bol uvedený
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Vychádzajúc zo svojich zistení (pozri časť II tohto
uznesenia) a berúc do úvahy skutočnosť, že navrhovateľ v návrhu nerozporuje, že z výkonu
verejnej funkcie bol skutočne odvolaný 12. októbra 2017 tak, ako to je uvedené
vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, ústavný súd
konštatuje, že zrejmú nesprávnosť v dátume skončenia výkonu verejnej funkcie obsiahnutú
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia výboru pre nezlučiteľnosť funkcií (nesprávne
uvedený dátum 12. októbra 2018) možno v okolnostiach posudzovanej veci považovať len
za zjavnú pisársku chybu, ktorá nezakladá pochybenie takej intenzity, na základe ktorého by
bolo možné vyhovieť návrhu navrhovateľa a zrušiť napadnuté rozhodnutie. Po zrušení
napadnutého rozhodnutia by totiž výbor pre nezlučiteľnosť funkcií nemohol postupovať
inak, ako opraviť túto zjavnú pisársku chybu a rozhodnúť opätovne tak, ako už rozhodol
(k tomu pozri aj sp. zn. IV. ÚS 635/2012).
44. Ústavný súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že argumentácia navrhovateľa
smerujúca proti napadnutému rozhodnutiu nie je dôvodná, teda nezakladá také dôvody
na spochybňovanie napadnutého rozhodnutia výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, ktoré by
bolo potrebné posúdiť po prípadnom prijatí návrhu na ďalšie konanie. Ústavný súd preto
návrh navrhovateľa ako celok odmietol už pri predbežnom prerokovaní podľa § 56 ods. 2
písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnený.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. apríla 2019