Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 229/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-39

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. mája 2017 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa Tkáčika

vo veci návrhu , , zastúpeného

advokátom doc. JUDr. Jozefom Tekelim, PhD., Nemessányiho 30/A, Košice-Šaca,

na preskúmanie rozhodnutia Obecného zastupiteľstva obce schváleného uznesením

č. 418/2017 z 1. marca 2017 vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu

záujmov podľa ústavného o ochrane verejného záujmu pri výkone

funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného takto

rozhodol:

1. Rozhodnutie Obecného zastupiteľstva obce schválené uznesením

č. 418/2017 z 1. marca 2017 vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu

záujmov podľa ústavného o ochrane verejného záujmu pri výkone

funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného z r u š u j e .

2. Obec j e p o v i n n á zaplatiť náhradu trov

konania v sume 468,51 € (slovom štyristošesťdesiatosem eur a päťdesiatjeden centov)

na účet jeho právneho zástupcu doc. JUDr. Jozefa Tekeliho, PhD., Nemessányiho 30/A,

Košice-Šaca, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

1

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 22. marca

2017 doručený návrh , (ďalej len

„navrhovateľ“), ktorým sa domáha preskúmania rozhodnutia Obecného zastupiteľstva obce

(ďalej len „obecné zastupiteľstvo“) schváleného uznesením č. 418/2017 z 1. marca

2017 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia

rozporu záujmov schváleného podľa ústavného o ochrane

verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona

č. , ktorým sa mení a dopĺňa ústavný o ochrane

verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (ďalej len „ústavný zákon

o ochrane verejného záujmu“ alebo „ústavný zákon“). Napadnuté rozhodnutie obecného

zastupiteľstva bolo navrhovateľovi doručené 6. marca 2017.

2. Ústavný súd uznesením č. k. -13 zo 4. apríla 2017 prijal

podľa o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) návrh navrhovateľa na ďalšie

konanie.

3. Z návrhu a jeho príloh vyplýva, že navrhovateľovi ako verejnému funkcionárovi

vo funkcii starostu obce bola napadnutým rozhodnutím obecného zastupiteľstva

uložená pokuta podľa čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu

vo výške 69,27 € z dôvodu porušenia „ ústavného “.

Pre úplnosť ústavný súd uvádza celé znenie odôvodnenia napadnutého rozhodnutia

obecného zastupiteľstva:

„1. Konanie sa začalo na návrh komisie pre ochranu verejného záujmu pri výkone

funkcií verejných funkcionárov a prešetrovanie sťažností zo dňa 18.11.2015

2. Komisia dňa 18.11.2015 otvorila obálku bez názvu zo dňa 13.01.2015 pod číslom

34/2015 zaevidovanú v doručenej pošte na obecnom úrade. V uvedenej obálke

sa nachádzalo: oznámenie o funkciách, zamestnaniach, činnostiach a majetkových

pomeroch podľa ústavného , ktorý obsahoval 4 listy,

resp. 8 strán podpísaných starostom obce

Jednotlivé strany boli vyplnené nasledovne: prvá strana bola vyplnená, druhá, tretia,

štvrtá a siedma strana nebola vyplnená, piata strana bola vyplnená v časti majetkové

pomery starostu obce, šiesta strana bola vyplnená v časti majetkové pomery manželky,

ôsma strana bola podpísaná starostom obce s dátumom 13. 3. 2014.

Na základe uvedených skutočnosti OcZ na návrh komisie prijalo tieto uznesenia dňa

24.02.2016: hlasovanie v zmysle paragraf 13

odsek 8 Obecné zastupiteľstvo vo začína konanie voči starostovi Obce

vo veci ochrany verejného záujmu v zmysle čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona

č. Obecné zastupiteľstvo vo umožňuje

starostovi Obce v zmysle ústavného , aby

sa v lehote do 10 dní odo dňa prijatia tohto uznesenia písomne vyjadril k podnetu

na porušenie ústavného cestou Komisie pre ochranu verejného

záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov a prešetrovanie sťažností.

Dňa 11.03.2016 poslal starosta všetkým poslancom písomné vyjadrenie že takéto

potvrdenie o podaní daňového priznania nepodal.

Dňa 21.03.2016 komisia na svojom zasadnutí odporúča: Na základe vyjadrení

zainteresovaných osôb komisia odporúča poslancom OcZ schváliť uznesenie v ktorom

starostovi obce ukladá podľa čl. 9 ods. 10 písmeno a pokutu

vo výške zodpovedajúcej mesačnému platu starostu obce . Priložené zápisnice

zo stretnutí komisie zo dňa 18.11.2015 a dňa 21.03.2016 a vyjadrenie starostu obce zo dňa

11.03.2016 sú ako súčasť prílohy tohto písomného návrh uznesenia predloženého

zapisovateľovi OcZ a prednostovi obecného úradu , starostovi obce, hlavnému kontrolórovi

a všetkým poslanom prítomným na OcZ konaného dňa 01.03.2017.

3. Na základe vykonaného dokazovania sa jednoznačne preukázalo, že dotknutý

verejný funkcionár porušil povinnosť ustanovenú v príslušnom ustanovení ústavného

4. Podľa ústavného Z. z .bolo vydané toto rozhodnutie na

základe čl. 9 ods. 6 v spojení s čl. 9 ods. 10 písmeno a) uvedeného ústavného zákona.“

4. Napadnuté rozhodnutie obecného zastupiteľstva považuje navrhovateľ

za absolútne zmätočné a nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov,

a to z viacerých príčin, ktoré možno zhrnúť do nasledujúcich bodov:

„- Výrok napadnutého rozhodnutia vôbec neobsahuje tzv. skutkovú vetu, teda

dostatočne konkrétny a nezameniteľný popis konania (alebo nekonania), ktoré sa mi kladie

za vinu. ... Výrok napádaného Rozhodnutia však uvádza iba článok a odsek ústavného

zákona, ktorého porušenia som sa mal dopustiť, pričom žiadnym spôsobom nevymedzuje

v čom moje protiprávne konanie malo spočívať. Znenie Rozhodnutia ... neobsahuje v čl. 9

ods. 6 ústavného zákona predpísané náležitosti, čo ipso facto zakladá dôvod na jeho

zrušenie. ... Podľa výroku rozhodnutia som mal porušiť čl. 7 ods. 2 ústavného zákona, hoci

nie je zrejmé akým konaním.

- Podľa čl. 9 ods. 5 ústavného zákona má Zastupiteľstvo povinnosť rozhodnúť vo veci

do 60 dní od začatia konania. ... Tým, že Rozhodnutie bolo vydané po vyše 10 mesačnej

nečinnosti Zastupiteľstva (31. mája 2016) a po viac ako jednom roku od začatia konania

(24. februára 2016), Zastupiteľstvo neprimeraným spôsobom zasiahlo do mojej právnej

istoty a uloženie pokuty po takej dlhej dobe popiera a stiera preventívny účinok uloženej

pokuty, čo je dôvodom pre Zrušenie Rozhodnutia.

- Z odôvodnenia Rozhodnutia vôbec nie je zrejmé, prečo Zastupiteľstvo opätovne

po roku prijímalo ďalšie rozhodnutie v konaní, po tom, ako už prijalo rozhodnutie pod

uznesením č. 280/2016 dňa 31. mája 2016, ktoré mi nebolo nikdy doručené. Nie je mi

zrejmé, či Rozhodnutie nahrádza skôr prijaté dňa 31. mája 2016,

alebo ho dopĺňa, alebo pôsobí paralelne popri ňom. S uvedeným sa Zastupiteľstvo žiadným

spôsobom v odôvodnení nevysporiadalo. ... Odôvodnenie Rozhodnutia sa absolútne

nevysporiadalo s výškou uloženej pokuty,... nie je mi preto zrejmé na základe čoho

Zastupiteľstvo stanovilo takúto výšku.

- Zastupiteľstvo porušilo svoju povinnosť zakotvenú v čl. 9 ods. 5 ústavného zákona

riadne mi doručiť Rozhodnutie, ako verejnému funkcionárovi, proti ktorému konanie

smeruje. Rozhodnutie Zastupiteľstva prijaté na zasadnutí 1. marca 2017 mi nikdy nebolo

doručené do vlastných rúk poštovou prepravou, príp. na zasadnutí Zastupiteľstva. V

rozpore so svojimi kompetenciami uložilo povinnosť doručiť Rozhodnutie prednostovi

obecného úradu, aj keď prednostovi obecného úradu nemožno zo strany zastupiteľstva

ukladať povinnosť doručovať písomnosti tretím stranám.“

5. Navrhovateľ vytýka rozhodnutiu obecného zastupiteľstva aj ďalšie nedostatky,

a to najmä absenciu povinných formálnych náležitostí podľa čl. 9 ods. 13 ústavného zákona,

absenciu podpisov poslancov obecného zastupiteľstva na napadnutom rozhodnutí

či neozrejmenie dodržania povinnosti doručenia tohto rozhodnutia zástupcovi starostu,

keďže išlo o konanie smerujúce proti starostovi.

6. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhovateľ žiada zrušenie napadnutého

rozhodnutia a priznanie náhrady trov konania.

7. K návrhu navrhovateľa sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadrilo obecné

zastupiteľstvo podaním doručeným ústavnému súdu 20. apríla 2017, doplneným 4. mája

2017, v ktorom uviedlo: «Starosta obce využil svoje právo v zmysle par.13

odst.6 o obecnom zriadení sistačné právo a nepodpísal

uznesenie č. 418/2017 prijaté OcZ 1.3.2017. Ďalšie OcZ, ktoré zvolal starosta obce

na deň 5.4.2017 o 16 hod. sa nedostavil aj s prednostom úradu a nemal

sa kto vyjadriť k nepodpísanému uzneseniu, čo mu vyplýva z rokovacieho poriadku, ktoré

prijalo OcZ 23.92015, uznesením č.150/2015, paragraf 13 odst. 2 písm. 8 citujem

„O nepodpísaní uznesenia informuje starosta obce poslancov na najbližšom zasadnutí

rokovania OcZ. Nepoveril predsedajúceho OcZ , aby poslancov

informoval o nepodpísaní uznesenia č.418/2017 z 1.3.2017. Na rokovaní OcZ 5. apríla 2017

opäť sa hlasovalo za uznesenie č. 433/2017, ktorým sa neprelomilo veto starostu

nepodpísaného uznesenia č.418/2017 o udelení pokuty, čiže uznesenie je nie vykonateľné.

parag. 13 odst.(8) Ak bol výkon uznesenia obecného zastupiteľstva

podľa odseku 6 pozastavený, môže obecné zastupiteľstvo toto uznesenie trojpätinovou

väčšinou hlasov všetkých poslancov potvrdiť; ak obecné zastupiteľstvo uznesenie nepotvrdí

do dvoch mesiacov od jeho schválenia, uznesenie stráca platnosť. ... Keďže uznesenie je

platné a nie je podpísané starostom obce nie je dôvod, aby ústavný súd uznal zaplatenie

súdnych trov právnemu zástupcovi, keďže toto uznesenie nie je vykonateľné a nebolo

vetované na riadnom nasledovnom zastupiteľstve , ktoré sa konalo 5.4.2017 o 16 hod. a

uznesenie č.433/2017 neprelomilo veto starostom nepodpísané uznesenie č.418/2017. Obec

má paušálne plateného právnika, ktorý bol oslovený v zastúpení OcZ zástupcom

starostu úradu , ktorý informoval, že nedostal žiadne podklady a nevedel , že niečo takéto

starosta rieši. Zo , b, c, d, je obecný úrad

zodpovedný pripraviť odborne vypracované podklady ako aj / uznesenia / na rokovanie

OcZ. V danej veci predsedníčka komisie osobne jednala so starostom obce a chcela uviesť

veci na pravú mieru a pokus o zmier a dohodu ale nebola pochopená. Uznesenie a okolnosti

nie sú zmätočné, nakoľko starosta obce o danom uznesení vedel od č.280/2016 ako prvé

začaté uznesenie v danej veci a jednoznačne maril výkon a dohodu zo strany poslancov a

nechcel pristúpiť na kompromis. O danom uznesení starosta obce vedel, lebo bol v roku

2016 prítomný na rokovaní OcZ a toto je pokračovanie, nie je to nič nové.»

8. Ústavný súd zaslal podanie obecného zastupiteľstva právnemu zástupcovi

navrhovateľa, ktorý sa k nemu vyjadril podaním doručeným ústavnému súdu 12. mája 2017,

v rámci ktorého uviedol:

«... Vyjadrenie „dišputuje“ o zákonných dôvodoch a následkoch uplatnenia

sistačného práva starostu obce voči uzneseniam Zastupiteľstva, ktoré sú predmetom

preskúmavacieho konania. Z vyjadrenia je zrejmé, že poslancom zastupiteľstva vôbec

nie je známa právna regulácia sistačného práva, tak ako je obsiahnutá v zákone o obecnom

zriadení. Jednotlivé konštatovania obsiahnuté vo Vyjadrení vo vzťahu k sistačnému

právu sú tak roztrúsené a nesúrodé, že považujeme za nadbytočné a pre ústavný súd

za zahlcujúce ich vyčerpávajúco vyvracať. Iba obiter dictum uvádzame, že rozhodnutie

prijaté podľa ú. z. je individuálnym právnym aktom, vydaným v konaní

sui generis na základe ústavného zákona (k povahe konania vo veci ochrany verejného

záujmu a zamedzenia rozporu záujmov - viď uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn.

-10 zo dňa 20. decembra 2010), ktorým sa rozhoduje o právach

a povinnostiach konkrétnej osoby a má sankčný charakter. Sistačná právomoc starostu

obce podľa § 13 ods. 6 zákona o obecnom zriadení sa nemôže naň vzťahovať, pretože

rozhodnutie vydané na základe ú. z. č. je sui generis právnym aktom

obecného zastupiteľstva v porovnaní s jeho štandardnými finálnymi formami činnosti

(uzneseniami a všeobecne záväznými nariadeniami podľa zákona o obecnom zriadení).

Spôsob prijímania uznesení je upravený v § 12 ods. 7 zákona o obecnom zriadení.

Rozhodnutie podľa ú. z. síce prijíma podľa ú. z.

č. obecné zastupiteľstvo, avšak postup je samostatne upravený v

ú. z. č. a preto ho nemožno stotožňovať s prijímaním uznesení podľa zákona

o obecnom zriadení. Ústavný zákon je prameňom práva vyššej právnej sily ako zákon

o obecnom zriadení a pomocou výkladových pravidiel Lex superior derogat legi inferíori

dospejeme k záveru, že jeho aplikácia má prednosť. Z tohto dôvodu na rozhodnutie podľa

ú. z. č. nemožno aplikovať ustanovenia o pozastavení výkonu uznesení podľa

zákona o obecnom zriadení. Napokon použitie tzv. sistačného práva aj na rozhodnutie

podľa ú. z. 357/2004 nezodpovedá ani ratio legis ako prvku teleologického výkladu. Zákon

o obecnom zriadení vymedzuje iba dva dôvody, kedy môže starosta pozastaviť výkon

uznesenia zastupiteľstva, a to je pre obec zjavná nevýhodnosť alebo nezákonnosť uznesenia.

Nemo iudex in sua causa (Nikto nemôže byť sudcom vo vlastnom spore) ako princíp

kontinentálneho právneho poriadku nepripúšťa, aby osoba rozhodovala o porušení zákona

sama voči sebe. Rozhodnutie podľa ú. z. nemôže byť pre obec zjavne

nevýhodné, a jeho zákonnosť posudzuje Ústavný súd SR, ako nezávislý orgán ochrany

legality.»

9. V závere navrhovateľ dodal, že zotrváva na svojich návrhoch v plnom rozsahu

a uplatnený nárok na náhradu trov konania rozširuje o náhradu úkonu právnej služby

spočívajúceho vo vypracovaní stanoviska k vyjadreniu obecného zastupiteľstva.

II.

10. Podľa čl. 2 ods. 1 písm. o) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu sa tento

ústavný zákon vzťahuje aj na funkcie starostov obcí.

11. Podľa čl. 3 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejný

funkcionár je na účely tohto ústavného zákona každý, kto vykonáva funkciu uvedenú v čl. 2

ods. 1.

12. Podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejný

funkcionár je povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas

jej výkonu vždy do 31. marca podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok,

v ktorom uvedie,

a) či spĺňa podmienky nezlučiteľnosti výkonu funkcie verejného funkcionára

s výkonom iných funkcií, zamestnaní alebo činností podľa čl. 5 ods. 1 a 2,

b) aké zamestnanie vykonáva v pracovnom pomere, obdobnom pracovnom vzťahu

alebo štátnozamestnaneckom pomere a akú podnikateľskú činnosť vykonáva popri výkone

funkcie verejného funkcionára,

c) aké má funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy, v orgánoch

právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť a v orgánoch iných právnických

osôb; taktiež uvedie, z ktorých uvádzaných funkcií má príjem, funkčné alebo iné požitky,

d) svoje príjmy dosiahnuté v uplynulom kalendárnom roku z výkonu funkcie

verejného funkcionára a z výkonu iných funkcií, zamestnaní alebo činností,

v ktorých vykonávaní verejný funkcionár pokračuje aj po ujatí sa výkonu funkcie verejného

funkcionára,

e) svoje majetkové pomery a majetkové pomery manžela a neplnoletých detí,

ktorí s ním žijú v domácnosti, vrátane osobných údajov v rozsahu titul, meno, priezvisko

a adresa trvalého pobytu.

13. Podľa čl. 7 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu k písomnému

oznámeniu podľa odseku 1 verejný funkcionár priloží najneskôr do 30. apríla potvrdenie

o podanom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických osôb alebo iný doklad vydávaný

na daňové účely potvrdzujúci sumu príjmov, ktoré verejný funkcionár získal

za predchádzajúci kalendárny rok.

14. Podľa čl. 7 ods. 3 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu ak je verejný

funkcionár zvolený alebo vymenovaný do inej verejnej funkcie alebo je opätovne zvolený

alebo vymenovaný do tej istej verejnej funkcie a podal v kalendárnom roku oznámenie

podľa odseku 1, nie je povinný ho podať opätovne.

15. Podľa čl. 7 ods. 5 písm. a) prvej vety ústavného zákona o ochrane verejného

záujmu oznámenie podľa odseku 1 podáva starosta obce komisii obecného zastupiteľstva.

16. Podľa čl. 9 ods. 1 písm. b) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu

konanie o návrhu vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov

vykonáva obecné zastupiteľstvo, ak ide o verejných funkcionárov uvedených v čl. 2 ods. 1

písm. o) a p), t. j. aj vtedy, ak ide o starostu obce.

17. Podľa čl. 9 ods. 5 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu orgán podľa

odseku 1, t. j. obecné zastupiteľstvo rozhodne vo veci do 60 dní odo dňa začatia konania.

Toto rozhodnutie doručí verejnému funkcionárovi, proti ktorému konanie smeruje, a tomu,

na čí podnet sa koná. ... Rozhodnutie orgánu podľa odseku 1 písm. b) sa doručí aj starostovi

obce alebo zástupcovi starostu obce, ak konanie smeruje proti starostovi...

18. Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu ak sa v konaní

preukázalo, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie

ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7

alebo čl. 8 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje, rozhodnutie obsahuje výrok,

v ktorom sa uvedie, v čom je konanie alebo opomenutie verejného funkcionára v rozpore

s týmto ústavným zákonom alebo zákonom, odôvodnenie a poučenie o opravnom

prostriedku. Rozhodnutie obsahuje aj povinnosť zaplatiť pokutu podľa odseku 10.

19. Podľa čl. 10 ods. 3 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu proti

rozhodnutiu orgánu podľa čl. 9 ods. 1 písm. b) až d) môže dotknutý verejný funkcionár

do 15 dní od doručenia rozhodnutia, ktorým bola vyslovená strata mandátu alebo funkcie

alebo ktorým bola uložená pokuta, podať návrh na preskúmanie rozhodnutia na Ústavný súd

Slovenskej republiky. Podanie návrhu má odkladný účinok. Ústavný súd Slovenskej

republiky rozhodne o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie

o preskúmaní takého rozhodnutia pred Ústavným súdom Slovenskej republiky upravujú

ustanovenia zákona. Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky je konečné okrem

rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2.

20. Citované ustanovenie čl. 10 ods. 3 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu

zakladá právomoc ústavného súdu rozhodnúť o návrhu navrhovateľa na preskúmanie

napadnutého rozhodnutia obecného zastupiteľstva. Podrobnosti o konaní v zmysle štvrtej

vety citovaného čl. 10 ods. 3 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu upravuje zákon

o ústavnom súde v ustanoveniach § 73a a § 73b.

21. Podľa o návrhu koná a rozhoduje senát

ústavného súdu na neverejnom zasadnutí.

22. Podľa ak senát ústavného súdu zistí,

že konanie verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom, rozhodnutie orgánu

svojím uznesením potvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát

ústavného súdu nálezom zruší.

23. Podľa rozhodnutie ústavného súdu

je konečné.

24. Predmetom konania pred ústavným súdom je posúdenie námietok navrhovateľa

vznesených proti napadnutému rozhodnutiu obecného zastupiteľstva. Navrhovateľ

mu vyčíta predovšetkým to, že nespĺňa formálne náležitosti podľa čl. 9 ods. 13 ústavného

zákona o ochrane verejného záujmu ani zákonné náležitosti výroku a jeho odôvodnenia.

V tejto súvislosti argumentuje, že skutkové zistenia obecného zastupiteľstva nie sú

v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konkretizované, a preto nie je dostatočne zrejmé,

z akých dôvodov a dôkazov a v akej ich hodnotiacej väzbe bol ustálený skutkový stav veci,

z ktorého obecné zastupiteľstvo pri rozhodovaní v jeho veci vychádzalo. Okrem toho

namieta, že obecné zastupiteľstvo sa v rozhodnutí absolútne nevysporiadalo s výškou

uloženej pokuty, poukazuje na nedodržanie zákonnej lehoty 60 dní od začatia konania na

vydanie rozhodnutia a napokon namieta neúčinné doručenie rozhodnutia.

25. Konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov je

konaním sui generis upraveným ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu (konkrétne

čl. 9 a nasl.), v rámci ktorého príslušný orgán verejnej moci (čl. 9 ods. 1) v konečnom

dôsledku rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach verejných

funkcionárov vyplývajúcich im predovšetkým z čl. 4 až čl. 8 ústavného zákona o ochrane

verejného záujmu. V takomto konaní musí byť bez akýchkoľvek pochybností preukázané,

že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené

ústavným zákonom alebo zákonom (čl. 9 ods. 6 ústavného zákona). Obecné zastupiteľstvo

musí preto vykonať dokazovanie z úradnej povinnosti a na základe vykonaného

dokazovania v potrebnom rozsahu konkretizovať, akú povinnosť alebo obmedzenie

ustanovené ústavným zákonom alebo zákonom verejný funkcionár nesplnil alebo porušil.

26. Predtým, ako ústavný súd pristúpi k posúdeniu, či sa dotknutý verejný funkcionár

dopustil konania, ktoré je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu, musí

prioritne posúdiť, či je preskúmateľné (čo sa týka formy) samotné rozhodnutie príslušného

orgánu verejnej moci (, ).

27. Z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti

[ (ďalej len „“)] taktiež vyplýva, že musí

pri uplatňovaní svojej právomoci brať zreteľ aj na dodržiavanie procesných zásad

zaručujúcich právo na spravodlivý proces garantované a nasledujúcich

().

28. Zhrnúc uvedené možno uzavrieť, že ústavný súd v konaní (o preskúmaní

rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov) nemôže

posúdiť, či sa dotknutý verejný funkcionár dopustil konania, ktoré je v rozpore s ústavným

zákonom o ochrane verejného záujmu, bez toho, aby najskôr posúdil, či je preskúmateľné

(čo sa týka formy) samotné rozhodnutie príslušného orgánu verejnej moci (v danom prípade

obecného zastupiteľstva).

29. Vo veci sp. zn. už ústavný súd uviedol, že skutkové vymedzenie

vytýkaného porušenia musí byť v rozhodnutí uvedené natoľko dostatočne a presne, aby ho

nebolo možné dodatočne zamieňať za dôvod iný, ktorý v čase rozhodovania nebol „v hre“.

Zároveň potom platí, že dodatočné (do)vysvetlenie skutočného dôvodu je právne

bezvýznamné. Výrok rozhodnutia (o čom a ako rozhodol) tvorí jeho jadro, a preto musí byť

zásadne presný, konkrétny a správny ().

30. Aj čl. 9 ods. 6 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu vyžaduje,

aby výrok rozhodnutia obecného zastupiteľstva uviedol, v čom je konanie alebo opomenutie

navrhovateľa v rozpore s týmto ústavným zákonom alebo zákonom.

31. Aplikáciou uvedeného na prípad navrhovateľa ústavný súd konštatuje, že výrok

napadnutého rozhodnutia vôbec neobsahuje tzv. skutkovú vetu, teda dostatočne konkrétny

a nezameniteľný popis konania (alebo nekonania), ktoré sa navrhovateľovi kladie za vinu.

Z výroku napadnutého rozhodnutia sa navrhovateľ a ani ústavný súd nedozvedel,

aké (ne)konanie navrhovateľa považovalo obecné zastupiteľstvo za porušenie „čl. 7 ods. 2

ústavného “. Napadnuté rozhodnutie sa v dôsledku zistených

nedostatkov dostáva do pozície nepreskúmateľnosti už na úrovni samotného výroku, čo je

neprípustné. Vzhľadom na absenciu skutkovej vety bráni takto formulovaný výrok

napadnutého rozhodnutia jednoznačnej identifikácii eventuálneho protiústavného skutku

navrhovateľa. V tejto súvislosti ústavný súd uvádza, že iba výrok rozhodnutia (enunciát)

je právne záväzný. Akékoľvek (do)vysvetlenia obecného zastupiteľstva, či už v odôvodnení

rozhodnutia, alebo v jeho vyjadrení k návrhu navrhovateľa sú z analyzovaného hľadiska

irelevantné.

32. V nadväznosti na tento nedostatok ústavný súd zistil, že s výrokom rozhodnutia

obecného zastupiteľstva nekorešponduje jeho odôvodnenie. Nie je totiž možné z neho

jednoznačne ustáliť, či sa navrhovateľovi vytýka porušenie povinnosti vyplývajúcej z čl. 7

ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu z dôvodu, že k písomnému oznámeniu

nepriložil potvrdenie o podanom daňovom priznaní alebo iný doklad vydávaný na daňové

účely potvrdzujúci sumu príjmov, ktoré získal za predchádzajúci kalendárny rok (ako to

vyplýva z výroku rozhodnutia), alebo či sa mu vytýka skutočnosť, že v oznámení, ktoré

podal podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, uviedol

na konkretizovaných stranách neúplné údaje (ako to vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia).

33. Obecné zastupiteľstvo si tak podľa názoru ústavného súdu neujasnilo,

či navrhovateľ podal neúplné oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane

verejného záujmu, alebo si nesplnil povinnosť v zmysle čl. 7 ods. 2 ústavného zákona

o ochrane verejného záujmu a nepriložil k oznámeniu potvrdenie o podanom daňovom

priznaní. Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia obecného zastupiteľstva,

ústavný súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vnútorne rozporné, nespĺňa

atribúty riadneho odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej moci a z pohľadu záverov

v ňom uvedených je prejavom arbitrárneho prístupu obecného zastupiteľstva

k rozhodovaniu v navrhovateľovej veci.

34. Ústavný súd neuzatvára, či si navrhovateľ riadne splnil povinnosť v zmysle čl. 7

ods. 1 a 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Vysporiadať sa s uvedeným

bolo primárnou úlohou obecného zastupiteľstva s tým, že bolo jeho povinnosťou správne

a v dostatočnom rozsahu zistiť skutkový stav veci, riadne sa zaoberať tvrdeniami

navrhovateľa uvedenými v jeho vyjadrení z 11. marca 2016 a odôvodniť, na základe čoho

dospelo k záveru o porušení ústavného zákona o ochrane verejného záujmu zo strany

navrhovateľa.

35. Tým, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obecného zastupiteľstva nespĺňa

z dôvodov už uvedených atribúty riadneho odôvodnenia, ústavný súd ako orgán verejnej

moci povolaný až sekundárne zisťovať, či konanie verejného funkcionára bolo/nebolo

v rozpore s ústavným zákonom ( ), nemohol suplovať

ústavným zákonom uloženú povinnosť obecného zastupiteľstva zisťovať a preukázať,

že navrhovateľ nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené ústavným

zákonom alebo iným zákonom (čl. 9 ods. 6 ústavného zákona).

36. Ďalšie námietky navrhovateľa prednesené v jeho návrhu ústavný súd

nepovažoval za potrebné meritórne vyhodnotiť, pretože zistené nedostatky formulácie

výroku i odôvodnenia napadnutého rozhodnutia obecného zastupiteľstva samy osebe

postačujú na jeho zrušenie. Závery ústavného súdu o ďalších námietkach by tak nemali

podstatný vplyv na zrušujúci výrok tohto nálezu.

37. garantované základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa

premietnuté pri ochrane práva do ustanoveného postupu vymedzeného podľa povahy

veci príslušným procesným poriadkom (a v okolnostiach daného prípadu upravených v čl. 9

ústavného zákona o ochrane verejného záujmu) je svojou povahou i významom základným

predpokladom spravodlivého procesu, a preto zároveň predstavuje aj základnú podmienku

ústavne konformného rozhodnutia.

38. Na základe uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že v posudzovanom

konaní vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov neboli vo vzťahu

k navrhovateľovi dodržané princípy spravodlivého procesu tým, že obecné zastupiteľstvo

svoje rozhodnutie sformulovalo zmätočným a nepreskúmateľným spôsobom. Vzhľadom

na to je potrebné napadnuté rozhodnutie považovať za rozporné s týmito ústavnými

princípmi a ako také aj za arbitrárne.

39. Pretože ústavný súd je oprávnený iba potvrdiť alebo zrušiť rozhodnutie obecného

zastupiteľstva z 1. marca 2017 ( ), na základe zistených

a uvedených skutočností ústavný súd zrušil toto rozhodnutie (bod 1 výroku tohto nálezu),

pričom zároveň platí, že toto rozhodnutie je konečné (§ 73b ods. 4 zákona o ústavnom

súde).

III.

40. Navrhovateľ žiadal priznať proti obci náhradu trov konania

pred ústavným súdom, ktorú jeho právny zástupca vyčíslil sumou 468,51 €. Trovy právneho

zastúpenia právny zástupca bližšie špecifikoval ako odmenu za tri úkony právnej služby

(prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu a písomné stanovisko k vyjadreniu

obecného zastupiteľstva). K takto vypočítanej sume odmeny prirátal zodpovedajúci režijný

paušál.

41. Podľa trovy konania pred ústavným súdom,

ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania zo svojho.

42. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

43. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania zistil, že uplatnená suma za

tri úkony právnej služby je vyčíslená v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov, preto boli trovy právneho zastúpenia

priznané v požadovanej sume 3 x 147,33 €, k tomu 3 x režijný paušál 8,84 €, t. j. odmena

advokáta za poskytnuté právne služby predstavuje celkovú sumu 468,51 € (bod 2 výroku

nálezu).

44. Náhradu trov konania je obec povinná zaplatiť na účet právneho

zástupcu navrhovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 31a

v spojení s ).

45. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, je pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia potrebné rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. mája 2017