Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 207/2011
PDF · 147.83 KB
No categories available
II. ÚS 207/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. mája 2011
predbežne prerokoval návrh M. G. – K., B., na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej
rady Slovenskej pre nezlučiteľnosti funkcií č. VP/04/11-K z 29. marca 2001 a takto
rozhodol:
Návrh M. G. – K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 29. apríla 2011
doručený návrh M. G. – K., B. (ďalej len „navrhovateľka“), na preskúmanie rozhodnutia
Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len „výbor“)
č. VP/04/11-K z 29. marca 2011.
Z návrhu navrhovateľky a napadnutého rozhodnutia č. VP/04/11-K z 29. marca 2011
vyžiadaného ústavným súdom vyplýva, že výbor uložil navrhovateľke ako členke dozornej
rady N., š. p., T., v súlade s čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z.
o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného
zákona č. 545/2005 Z. z. (ďalej len „ústavný zákon“) pokutu v sume zodpovedajúcej
mesačnému platu verejného funkcionára, teda 744,50 €, a to z dôvodu porušenia povinnosti
uvedenej v čl. 7 ods. 1 ústavného zákona, pretože nepodala oznámenie v súvislosti s ujatím
sa verejnej funkcie podľa tohto článku v lehote v ňom ustanovenej. Oznámenie mala podať
do 14. januára 2011, podala ho však 7. marca 2011.
Navrhovateľka žiadala, aby ústavný súd preskúmal napadnuté rozhodnutie výboru,
a túto žiadosť odôvodnila takto:
„Som si vedomá porušenia povinnosti podať oznámenie funkcií, zamestnaní, činností
a majetkových pomerov podľa čl. 7 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z... v lehote
ustanovenej v čl. 7 ods. 1 tohto ústavného zákona. Preto udelenie pokuty akceptujem, ale
nesúhlasím s výškou udelenej pokuty v sume 744,50. ... Do funkcie som bola menovaná
15. 12. 2010, no až doteraz som nevykonávala žiadne pracovné povinnosti vyplývajúce
z tejto funkcie, nepoberala som doteraz za ňu ani mzdu - plat člena dozornej rady N. T. je
400 eur štvrťročne (t. j. 133 eur mesačne). Od 1. 6. 2010 som nezamestnaná, nemám žiaden
príjem. Žijem v spoločnej domácnosti s manželom a dvoma deťmi a jediný náš momentálny
finančný príjem je manželov plat. Preto výška pokuty je pre mňa v súčasnej dobe veľmi
vysoká, až likvidačná. Preto žiadam zohľadniť tieto skutočnosti a primerane znížiť výšku
pokuty.“
II.
Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona dotknutý verejný funkcionár môže podať
návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavný súd v lehote 30 dní odo dňa doručenia
rozhodnutia podľa odseku 1, ktorým bola vyslovená strata mandátu alebo funkcie, alebo do
30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10, ktorým bolo rozhodnuté o pokute
voči verejnému funkcionárovi. Podanie návrhu na preskúmanie rozhodnutia výboru má
odkladný účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia.
Konanie o preskúmaní takéhoto rozhodnutia pred ústavným súdom upravujú ustanovenia
zákona. Rozhodnutie ústavného súdu je konečné okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2.
Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) štátne orgány
môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví
zákon.
Podľa uznesenia ústavného súdu sp. zn. PLz. ÚS 1/07 z 2. mája 2007 prijatého podľa
§ 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného
súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) o zjednotení odchylných právnych názorov
senátov ústavného súdu sa na konanie vo veciach ústavného zákona vzťahuje § 25 zákona
o ústavnom súde, podľa ktorého sa každý návrh predbežne prerokuje.
Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na
neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie
nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa
nemusí odôvodniť.
Predmetom posudzovaného návrhu je žiadosť navrhovateľky o preskúmanie
napadnutého rozhodnutia výboru v konaní podľa jedenásteho oddielu druhej hlavy zákona
o ústavnom súde označenom ako „Konanie o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany
verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov“ (§ 73a a § 73b zákona o ústavnom súde).
Podľa názoru ústavného súdu je návrh navrhovateľky zjavne neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh
preto možno považovať ten návrh, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil
žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by
mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie.
Podľa § 73a ods. 1 zákona o ústavnom súde konanie sa začína na návrh verejného
funkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva konanie o návrhu vo veci
ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákona
o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (ďalej len „orgán“).
Podľa § 73a ods. 2 zákona o ústavnom súde o podaní návrhu platí § 20. K návrhu sa
pripojí napadnuté rozhodnutie orgánu podľa odseku 1.
Podľa § 73b ods. 1 zákona o ústavnom súde účastníkom konania je navrhovateľ a
orgán, ktorý vydal rozhodnutie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu
záujmov podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných
funkcionárov.
Podľa § 73b ods. 2 zákona o ústavnom súde o návrhu koná a rozhoduje senát
ústavného súdu na neverejnom zasadnutí.
Podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde ak senát ústavného súdu zistí, že konanie
verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu pri
výkone funkcií verejných funkcionárov, rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí.
V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.
Podľa § 73b ods. 4 zákona o ústavnom súde rozhodnutie ústavného súdu je konečné.
Z citovaných ustanovení zákona o ústavnom súde vyplýva, že v konaní
o preskúmanie rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu
záujmov musí navrhovateľka preukázať, že jej konanie ako verejnej funkcionárky nebolo
v rozpore s týmito ustanoveniami ústavného zákona, teda že povinnosti verejnej
funkcionárky vyplývajúce z citovaného ústavného zákona neporušila, a teda nebol dôvod,
aby jej bola uložená pokuta.
Z ustanovení čl. 7 ods. 1 ústavného zákona vyplýva, že verejní funkcionári sú
povinní do 30 dní odo dňa, keď sa ujali výkonu verejnej funkcie a počas jej výkonu vždy do
31. marca podať písomné oznámenie orgánu určenému v čl. 7 ods. 5 ústavného zákona.
Navrhovateľka oznámenie o ujatí sa funkcie podala 7. marca 2011, verejnej funkcie
sa ujala 15. decembra 2010, oznámenie mala teda podať do 14. januára 2011.
Ústavný súd vychádzajúc z obsahu návrhu považuje za podstatné, že navrhovateľka
nenamieta, že ako verejná funkcionárka bola v zmysle citovaných ustanovení ústavného
zákona povinná predložiť výboru oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona v lehote
30 dní od ujatia sa funkcie, a nenamieta, resp. nepopiera ani to, že porušila povinnosť, ktorú
jej ako verejnej funkcionárke ukladalo ustanovenie čl. 7 ods. 1 ústavného zákona, práve
naopak, navrhovateľka uznala, že označené ustanovenia porušila, čo možno nepochybne
vyvodiť z jej slov „udelenie pokuty akceptujem“.
Argumenty navrhovateľky vo svojej podstate smerujú iba k jej nesúhlasu s výškou
uloženej pokuty, a to s poukazom na jej životnú situáciu, v ktorej sa nachádza.
Navrhovateľka dokonca nenamieta ani správnosť postupu pri určovaní pokuty výborom.
Netvrdí, že by pokuta, tak ako bola uvedená v rozhodnutí výboru, nebola uložená v súlade
s pravidlami, ktoré stanovujú jej výpočet. Navrhovateľka s poukazom na svoje osobné,
pracovné a rodinné pomery žiadala zohľadniť tieto pomery pri určení pokuty a jej výšku
primerane znížiť.
Z citovaných ustanovení § 73a a 73b zákona o ústavnom súde však jednoznačne
vyplýva, že ústavnému súdu neprislúcha vo vzťahu k pokutám uloženým verejným
funkcionárom podľa ústavného zákona žiadne moderačné oprávnenie. Ústavný súd
pripomína, že je štátny orgán (nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti), a jeden zo
základných princípov právneho štátu, ktorý je pozitívne zakotvený v čl. 2 ods. 2 ústavy,
vyjadruje, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu
a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ústavný súd sa preto musí dôsledne riadiť vymedzením
svojich právomocí vyplývajúcich z čl. 125 a nasl. ústavy a ďalej konkretizovaných v zákone
o ústavnom súde a nemôže sa zaoberať podaniami, ktorými sa fyzické osoby domáhajú
niečoho, čo podľa ústavy a zákona o ústavnom súde nemôže posudzovať (napr. I. ÚS
447/2010). Ústavný súd teda v tomto prípade nemôže prehodnocovať alebo určovať výšku
pokuty, ktorá už bola v súlade s ustanoveniami ústavného zákona správne určená na to
príslušným orgánom – výborom.
Prijatým rozhodnutím č. VP/04/11-K z 29. marca 2011 bola navrhovateľke uložená
pokuta za porušenie povinnosti uloženej v čl. 7 ods. 1 ústavného zákona vo výške
mesačného platu verejného funkcionára podľa čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona
v sume 744,50 € (v súlade s listom ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej
republiky č. 7154/10-II/I z 19. marca 2010).
Výška mesačného platu navrhovateľky ako verejnej funkcionárky bola stanovená
v súlade s čl. 9 ods. 16 ústavného zákona vo výške priemernej nominálnej mesačnej mzdy
v hospodárstve Slovenskej republiky za rok 2009, keďže navrhovateľka ako verejná
funkcionárka v tomto období ešte nevykonávala uvedenú funkciu a nepoberala za ňu ani
mzdu.
Podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde predmet tohto konania, v rámci ktorého
ústavný súd plní funkciu orgánu rozhodujúceho o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu
výboru, je jednoznačne obmedzený na posúdenie konania navrhovateľky ako verejnej
funkcionárky z hľadiska jeho konformnosti s príslušnými ustanoveniami ústavného zákona
o ochrane verejného záujmu.
Preskúmaním návrhu navrhovateľky ústavný súd dospel k záveru, že jej návrh je
zjavne neopodstatnený.
Zjavná neopodstatnenosť predmetného návrhu vyplýva z toho, že jej odôvodneniu
chýba akákoľvek argumentácia týkajúca sa toho, že by konanie navrhovateľky nebolo
v rozpore s právami a povinnosťami uloženými jej ústavným zákonom, a teda neuvádza
žiadne skutočnosti, ktoré by ústavný súd mohol kvalifikovať ako relevantné v rámci
konania podľa § 73a zákona o ústavnom súde. Z toho dôvodu ústavný súd návrh už po jeho
predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnený (§ 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. mája 2011