Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 207/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. mája 2011

predbežne prerokoval návrh M. G. – K., B., na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej

rady Slovenskej pre nezlučiteľnosti funkcií č. VP/04/11-K z 29. marca 2001 a takto

rozhodol:

Návrh M. G. – K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 29. apríla 2011

doručený návrh M. G. – K., B. (ďalej len „navrhovateľka“), na preskúmanie rozhodnutia

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len „výbor“)

č. VP/04/11-K z 29. marca 2011.

Z návrhu navrhovateľky a napadnutého rozhodnutia č. VP/04/11-K z 29. marca 2011

vyžiadaného ústavným súdom vyplýva, že výbor uložil navrhovateľke ako členke dozornej

rady N., š. p., T., v súlade s ústavného

o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného

(ďalej len „“) pokutu v sume zodpovedajúcej

mesačnému platu verejného funkcionára, teda 744,50 €, a to z dôvodu porušenia povinnosti

uvedenej v , pretože nepodala oznámenie v súvislosti s ujatím

sa verejnej funkcie podľa tohto článku v lehote v ňom ustanovenej. Oznámenie mala podať

do 14. januára 2011, podala ho však 7. marca 2011.

Navrhovateľka žiadala, aby ústavný súd preskúmal napadnuté rozhodnutie výboru,

a túto žiadosť odôvodnila takto:

„Som si vedomá porušenia povinnosti podať oznámenie funkcií, zamestnaní, činností

a majetkových pomerov podľa .. v lehote

ustanovenej v tohto . Preto udelenie pokuty akceptujem, ale

nesúhlasím s výškou udelenej pokuty v sume 744,50. ... Do funkcie som bola menovaná

15. 12. 2010, no až doteraz som nevykonávala žiadne pracovné povinnosti vyplývajúce

z tejto funkcie, nepoberala som doteraz za ňu ani mzdu - plat člena dozornej rady N. T. je

400 eur štvrťročne (t. j. 133 eur mesačne). Od 1. 6. 2010 som nezamestnaná, nemám žiaden

príjem. Žijem v spoločnej domácnosti s manželom a dvoma deťmi a jediný náš momentálny

finančný príjem je manželov plat. Preto výška pokuty je pre mňa v súčasnej dobe veľmi

vysoká, až likvidačná. Preto žiadam zohľadniť tieto skutočnosti a primerane znížiť výšku

pokuty.“

II.

Podľa dotknutý verejný funkcionár môže podať

návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavný súd v lehote 30 dní odo dňa doručenia

rozhodnutia podľa odseku 1, ktorým bola vyslovená strata mandátu alebo funkcie, alebo do

30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10, ktorým bolo rozhodnuté o pokute

voči verejnému funkcionárovi. Podanie návrhu na preskúmanie rozhodnutia výboru má

odkladný účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia.

Konanie o preskúmaní takéhoto rozhodnutia pred ústavným súdom upravujú ustanovenia

zákona. Rozhodnutie ústavného súdu je konečné okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2.

Podľa (ďalej len „“) štátne orgány

môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví

zákon.

Podľa uznesenia ústavného súdu sp. zn. PLz. z 2. mája 2007 prijatého podľa

o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) o zjednotení odchylných právnych názorov

senátov ústavného súdu sa na konanie vo veciach vzťahuje zákona

o ústavnom súde, podľa ktorého sa každý návrh predbežne prerokuje.

Podľa ústavný súd návrh predbežne prerokuje na

neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie

nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa

nemusí odôvodniť.

Predmetom posudzovaného návrhu je žiadosť navrhovateľky o preskúmanie

napadnutého rozhodnutia výboru v konaní podľa jedenásteho oddielu druhej hlavy zákona

o ústavnom súde označenom ako „Konanie o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany

verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov“ ( a ).

Podľa názoru ústavného súdu je návrh navrhovateľky zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh

preto možno považovať ten návrh, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by

mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie.

Podľa konanie sa začína na návrh verejného

funkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva konanie o návrhu vo veci

ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa

o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (ďalej len „orgán“).

Podľa o podaní návrhu platí . K návrhu sa

pripojí napadnuté rozhodnutie orgánu podľa odseku 1.

Podľa účastníkom konania je navrhovateľ a

orgán, ktorý vydal rozhodnutie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu

záujmov podľa o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných

funkcionárov.

Podľa o návrhu koná a rozhoduje senát

ústavného súdu na neverejnom zasadnutí.

Podľa ak senát ústavného súdu zistí, že konanie

verejného funkcionára je v rozpore s o ochrane verejného záujmu pri

výkone funkcií verejných funkcionárov, rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí.

V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.

Podľa rozhodnutie ústavného súdu je konečné.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že v konaní

o preskúmanie rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu

záujmov musí navrhovateľka preukázať, že jej konanie ako verejnej funkcionárky nebolo

v rozpore s týmito ustanoveniami , teda že povinnosti verejnej

funkcionárky vyplývajúce z citovaného neporušila, a teda nebol dôvod,

aby jej bola uložená pokuta.

Z ustanovení vyplýva, že verejní funkcionári sú

povinní do 30 dní odo dňa, keď sa ujali výkonu verejnej funkcie a počas jej výkonu vždy do

31. marca podať písomné oznámenie orgánu určenému v .

Navrhovateľka oznámenie o ujatí sa funkcie podala 7. marca 2011, verejnej funkcie

sa ujala 15. decembra 2010, oznámenie mala teda podať do 14. januára 2011.

Ústavný súd vychádzajúc z obsahu návrhu považuje za podstatné, že navrhovateľka

nenamieta, že ako verejná funkcionárka bola v zmysle citovaných ustanovení ústavného

zákona povinná predložiť výboru oznámenie podľa v lehote

30 dní od ujatia sa funkcie, a nenamieta, resp. nepopiera ani to, že porušila povinnosť, ktorú

jej ako verejnej funkcionárke ukladalo ustanovenie , práve

naopak, navrhovateľka uznala, že označené ustanovenia porušila, čo možno nepochybne

vyvodiť z jej slov „udelenie pokuty akceptujem“.

Argumenty navrhovateľky vo svojej podstate smerujú iba k jej nesúhlasu s výškou

uloženej pokuty, a to s poukazom na jej životnú situáciu, v ktorej sa nachádza.

Navrhovateľka dokonca nenamieta ani správnosť postupu pri určovaní pokuty výborom.

Netvrdí, že by pokuta, tak ako bola uvedená v rozhodnutí výboru, nebola uložená v súlade

s pravidlami, ktoré stanovujú jej výpočet. Navrhovateľka s poukazom na svoje osobné,

pracovné a rodinné pomery žiadala zohľadniť tieto pomery pri určení pokuty a jej výšku

primerane znížiť.

Z citovaných ustanovení a 73b však jednoznačne

vyplýva, že ústavnému súdu neprislúcha vo vzťahu k pokutám uloženým verejným

funkcionárom podľa žiadne moderačné oprávnenie. Ústavný súd

pripomína, že je štátny orgán (nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti), a jeden zo

základných princípov právneho štátu, ktorý je pozitívne zakotvený v ,

vyjadruje, že štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu

a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ústavný súd sa preto musí dôsledne riadiť vymedzením

svojich právomocí vyplývajúcich z a nasl. a ďalej konkretizovaných v zákone

o ústavnom súde a nemôže sa zaoberať podaniami, ktorými sa fyzické osoby domáhajú

niečoho, čo podľa a nemôže posudzovať (napr. I. ÚS

447/2010). Ústavný súd teda v tomto prípade nemôže prehodnocovať alebo určovať výšku

pokuty, ktorá už bola v súlade s ustanoveniami správne určená na to

príslušným orgánom – výborom.

Prijatým rozhodnutím č. VP/04/11-K z 29. marca 2011 bola navrhovateľke uložená

pokuta za porušenie povinnosti uloženej v vo výške

mesačného platu verejného funkcionára podľa

v sume 744,50 € (v súlade s listom ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej

republiky č. 7154/10-II/I z 19. marca 2010).

Výška mesačného platu navrhovateľky ako verejnej funkcionárky bola stanovená

v súlade s vo výške priemernej nominálnej mesačnej mzdy

v hospodárstve Slovenskej republiky za rok 2009, keďže navrhovateľka ako verejná

funkcionárka v tomto období ešte nevykonávala uvedenú funkciu a nepoberala za ňu ani

mzdu.

Podľa predmet tohto konania, v rámci ktorého

ústavný súd plní funkciu orgánu rozhodujúceho o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu

výboru, je jednoznačne obmedzený na posúdenie konania navrhovateľky ako verejnej

funkcionárky z hľadiska jeho konformnosti s príslušnými ustanoveniami

o ochrane verejného záujmu.

Preskúmaním návrhu navrhovateľky ústavný súd dospel k záveru, že jej návrh je

zjavne neopodstatnený.

Zjavná neopodstatnenosť predmetného návrhu vyplýva z toho, že jej odôvodneniu

chýba akákoľvek argumentácia týkajúca sa toho, že by konanie navrhovateľky nebolo

v rozpore s právami a povinnosťami uloženými jej , a teda neuvádza

žiadne skutočnosti, ktoré by ústavný súd mohol kvalifikovať ako relevantné v rámci

konania podľa . Z toho dôvodu ústavný súd návrh už po jeho

predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnený (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. mája 2011