Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 633/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. októbra 2013

predbežne prerokoval návrh JUDr. V. H., D., zastúpeného advokátom JUDr. M. M., B., vo

veci preskúmania rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre

nezlučiteľnosť funkcií č. VP/56/12-K z 18. septembra 2012 a takto

rozhodol:

Návrh JUDr. V. H. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 26. októbra

2012 doručený návrh JUDr. V. H., D. (ďalej len „navrhovateľ“, v citáciách aj „odporca“),

vo veci preskúmania rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre

nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len „výbor“) č. VP/56/12-K z 18. septembra 2012 (ďalej len

„napadnuté rozhodnutie“).

Navrhovateľ v návrhu uvádza:

„Dňa 01. 10. 2012 Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pod spis. zn.:

VP/56/12-K doručil navrhovateľovi JUDr. V. H., bytom: D. rozhodnutie vo veci ochrany

verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov, v ktorom ukladá navrhovateľovi ako

verejnému funkcionárovi a bývalému členovi predstavenstva V., a. s. K. pokutu vo výške

4716,- EUR, čo zodpovedá šesťnásobku mesačného platu verejného funkcionára. ...

Rozhodnutie Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií v celom rozsahu považujeme

za neopodstatnené, a to z dôvodov uvedených v nasledovných článkoch tohto návrhu. ...

Odporca vo svojom rozhodnutí konštatuje, že navrhovateľ, ako bývalý člen

predstavenstva V., a. s. K., vykonával funkcie nezlučiteľné s verejnou funkciou po uplynutí

30 dní odo dňa ustanovenia do verejnej funkcie, čím porušil čl. 5 ods. 1 a 2 ústavného

o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných

funkcionárov v platnom znení.

Odporca vo svojom rozhodnutí uvádza, že navrhovateľova funkcia člena

predstavenstva v spoločnosti Š., a. s. bola ukončená dňa 5. 3. 2012, funkcia člena

predstavenstva v spoločnosti H., a. s, bola ukončená dňa 3. 5. 2012 a funkcia člena

Dozornej rady bola ukončená dňa 18. 5. 2012

Zároveň odporca vo svojom rozhodnutí uvádza, že navrhovateľovi zaslal písomnú

výzvu zo dňa 6.5.2012 a že na navrhovateľ na túto výzvu nereagoval.

Odporca uvádza, že navrhovateľovi údajne zaslal aj list, aby sa písomne vyjadril

k uzneseniu o začatí konania a navrhovateľ si list prevzal dňa 2. 8. 2012. Táto skutočnosť sa

však nezakladá na pravde.“

Vo vzťahu k uvedeným tvrdeniam sa navrhovateľ „pokúša“ preukázať listinami

priloženými k návrhu, že sa vzdal svojich funkcií v obchodných spoločnostiach, a to člena

Predstavenstva obchodnej spoločnosti Š., a. s., člena Dozornej rady obchodnej spoločnosti

B., a. s., ako aj člena Predstavenstva v obchodnej spoločnosti H., a. s., bezprostredne po

ujatí sa funkcie člena Predstavenstva V., a. s., K., 5. marca 2012.

Ďalej navrhovateľ vo svojom návrhu poukazuje na skutočnosť, že „požiadať

o zvolanie VZ spoločnosti v zmysle z. č.: , môže každý spoločník,

ktorého vklad dosahuje 10% základného imania alebo v zmysle § 128 ods. 1 z. č. 513/1991

Zb., konatelia spoločnosti.

hovorí, že Valné zhromaždenie je uznášania

schopné, ak sú prítomní spoločníci, ktorý majú aspoň polovicu hlasov.

V tejto súvislosti však zdôrazňujem, že v spoločnostiach, v ktorých bol navrhovateľ

činný, je spoločníkom aj zahraničný subjekt a nebolo možné zvolať Valné zhromaždenie

týchto spoločností na skorší termín.

Čo sa týka tvrdení odporcu, že navrhovateľovi zaslal písomnú výzvu zo dňa 6. 5.

2012 a že ten na výzvu nereagoval a súčasne, že Odporca údajne zaslal navrhovateľovi aj

list, aby sa písomne vyjadril k uzneseniu o začatí konania a navrhovateľ si list prevzal dňa

2. 8. 2012 uvádzame, že navrhovateľ nikdy neprevzal predmetnú výzvu zo dňa 6. 5. 2012

a ani list zo dňa 2. 8. 2012, tak ako to uvádza odporca. Podpis na doručenke, ktorým

disponuje pošta nie je navrhovateľov, navrhovateľ nesplnomocnil ani tretiu osobu, ktorá by

bola oprávnená prevziať predmetné dokumenty. Osoba, ktorá poštu doručuje, musela

predmetné písomnosti doručiť inej osobe, ako osobe navrhovateľa.

Odporca svojím tvrdením v rozhodnutí č. k.: nepredložil ani žiaden

písomný dôkaz o tom, že písomnosti boli navrhovateľovi v skutočnosti doručené.“.

Na základe uvedeného navrhovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Rozhodnutie NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií vedené pod spis. zn.: VP /56/12-K sa

ruší.“

Navrhovateľ svoj návrh doplnil podaním doručeným ústavnému súdu 20. februára

2013 o vysvetlenie, v ktorom uvádza:

«Ako je písané v predmetnom návrhu, dňa 1. 10. 2012 Výbor Národnej rady

Slovenskej republiky pod spis. zn.: VP/56/12-K mi doručil rozhodnutie vo veci ochrany

verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov, v ktorom mi ukladá ako bývalému členovi

predstavenstva V., a. s. K. pokutu vo výške 4716,- EUR, čo zodpovedá šesťnásobku

mesačného platu verejného funkcionára.

V čl. II daného návrhu rozhodnutie Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií v celom

rozsahu považujem za úplne neopodstatnený.

Ja ako bývalý člen predstavenstva V., a. s. K. som si splnil všetky svoje povinnosti

riadne a načas tak, ako mi zákon ukladal („ako člen predstavenstva a Dozornej rady

dotknutých spoločností v súlade s čl. 5 ods. 1, 2 a 7 ústavného zákona som vykonal zákonom

ustanovený právny úkon, vzdal sa svojej funkcie v súlade so ,

, smerujúci k ukončeniu spomínaných funkcií a činností a tým som splnil

esenciálnu podmienku, ktorú mi ukladá ústavný zákon.“).

Dôvod, prečo vznikla celá situácia, je, ako píšem aj v návrhu, že som od Výboru NR

SR pre nezlučiteľnosť funkcií nikdy neprevzal predmetnú výzvu zo dňa 6. 5. 2012 a ani list,

zo dňa 2. 8. 2012 tak ako to uvádzajú. Podpis na doručenke, ktorým disponuje pošta nie je

môj, nesplnomocnil som ani tretiu osobu, ktorá by bola oprávnená prevziať predmetné

dokumenty. Osoba, ktorá poštu doručuje, musela predmetné písomnosti doručiť inej osobe,

ako osobe navrhovateľa. V dedine je viacero H., mimo iného aj aj mojich menovcov.

Výbor svojím tvrdením v rozhodnutí č. k.: nepredložil ani žiaden

písomný dôkaz o tom, že písomnosti mi boli v skutočnosti doručené.

Ak by mi boli písomnosti doručené, tak Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií

vysvetlím a dodám všetky potrebné dokumenty, ktoré som musel nakoniec predložiť aj

v návrhu.

V tejto súvislosti by som Vás Vážená pani sudkyňa chcel požiadať pri Vašom

rozhodovaní, aby ste brali na zreteľ dôvody, ktoré som uviedol v návrhu a v liste, že Výbor

NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií nemá dôvod mi uložiť pokutu vo výške 4716,- EUR, svoje

povinnosti som si plnil riadne a načas, funkciu bývalého člena predstavenstva V., a. s. K.

som vykonával len 1 mesiac a dôvodom na tak vysokú pokutu nemôže byť pochybenie

Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií, že mi nedoručil písomnosti alebo sa poštová

služba pomýlila pri doručovacej adrese.»

II.

Pôsobnosť ústavného o ochrane verejného záujmu pri

výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného (ďalej

len „ústavný “ alebo „ústavný zákon o ochrane verejného záujmu“)

vymedzuje jeho čl. 2 tak, že tento zákon sa vzťahuje podľa čl. 2 ods. 1 písm. zb) na

štatutárny orgán alebo členov štatutárneho orgánu obchodných spoločností so stopercentnou

majetkovou účasťou štátu.

Podľa ústavného verejný funkcionár je na účely

tohto ústavného zákona každý, kto vykonáva funkciu uvedenú v čl. 2 ods. l. Na účely čl. 7

a 8 a na účely konania, ak sa porušili povinnosti podľa čl. 7 a 8, sa osoba, ktorá vykonávala

verejnú funkciu, považuje za verejného funkcionára aj v období jedného roka odo dňa

skončenia výkonu verejnej funkcie.

Podľa ústavného verejný záujem na účely tohto

zákona je taký záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým

občanom alebo mnohým občanom.

Podľa ústavného osobný záujem na účely tohto

zákona je taký záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech verejnému

funkcionárovi alebo jemu blízkym osobám.

Podľa ústavného rozpor záujmov na účely tohto

zákona je skutočnosť, keď verejný funkcionár pri výkone svojej funkcie uprednostní osobný

záujem pred verejným záujmom.

Podľa ústavného verejný funkcionár nesmie

vykonávať funkcie, zamestnania a činnosti, ktoré sú nezlučiteľné s funkciou verejného

funkcionára podľa (ďalej len „“) a zákonov.

Podľa ústavného verejný funkcionár nesmie byť

štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, členom riadiaceho, kontrolného

alebo dozorného orgánu právnickej osoby, ktorá bola zriadená na výkon podnikateľskej

činnosti, okrem valného zhromaždenia a členskej schôdze. Verejný funkcionár nesmie

podnikať; to sa nevzťahuje na výkon povolania, ktoré môže vykonávať len fyzická osoba za

zákonom ustanovených podmienok.

Podľa ústavného ak verejný funkcionár

vykonáva funkciu, zamestnanie alebo činnosť podľa odsekov 1 a 2 v čase ustanovenia do

verejnej funkcie, je povinný do 30 dní odo dňa ustanovenia do verejnej funkcie takú

funkciu, zamestnanie alebo činnosť skončiť alebo vykonať zákonom ustanovený právny

úkon smerujúci k jej skončeniu.

Podľa ústavného verejný funkcionár je povinný

do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu vždy do

31. marca podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom uvedie,

a) či spĺňa podmienky nezlučiteľnosti výkonu funkcie verejného funkcionára

s výkonom iných funkcií, zamestnaní alebo činností podľa čl. 5 ods. l a 2,

b) aké zamestnanie vykonáva v pracovnom pomere, obdobnom pracovnom vzťahu

alebo štátnozamestnaneckom pomere a akú podnikateľskú činnosť vykonáva popri výkone

funkcie verejného funkcionára,

c) aké má funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy, v orgánoch

právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť a v orgánoch iných právnických

osôb; taktiež uvedie, z ktorých uvádzaných funkcií má príjem, funkčné alebo iné požitky,

d) svoje príjmy dosiahnuté v uplynulom kalendárnom roku z výkonu funkcie

verejného funkcionára a z výkonu iných funkcií, zamestnaní alebo činností, v ktorých

vykonávaní verejný funkcionár pokračuje aj po ujatí sa výkonu funkcie verejného

funkcionára,

e) svoje majetkové pomery a majetkové pomery manžela a neplnoletých detí, ktorí

s ním žijú v domácnosti, vrátane osobných údajov v rozsahu titul, meno, priezvisko a adresa

trvalého pobytu.

Podľa ústavného začne výbor konanie

vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov (ďalej len „konanie“)

z vlastnej iniciatívy, ak jeho zistenia nasvedčujú tomu, že verejný funkcionár v oznámení

podľa čl. 7 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje alebo že verejný funkcionár nesplnil

alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo

zákonom.

Podľa ústavného ak sa v konaní preukázalo, že

verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto

ústavným zákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7 uviedol neúplné alebo

nepravdivé údaje, rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom sa uvedie, v čom je konanie alebo

opomenutie verejného funkcionára v rozpore s týmto ústavným zákonom alebo zákonom,

odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Rozhodnutie obsahuje aj povinnosť

zaplatiť pokutu podľa odseku 10.

Podľa ústavného pokuta sa ukladá

v sume zodpovedajúcej šesťnásobku mesačnému platu verejného funkcionára, ak ide

o porušenie povinnosti podľa čl. 5.

Právomoc ústavného súdu rozhodovať o návrhoch vo veciach ochrany verejného

záujmu a zamedzenia rozporu záujmov v súvislosti s výkonom funkcií verejných

funkcionárov vyplýva z a 3 ústavného

Podľa ústavného dotknutý verejný funkcionár

môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavný súd v lehote 30 dní odo

dňa doručenia rozhodnutia podľa odseku 1, ktorým bola vyslovená strata mandátu alebo

funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10, ktorým bolo

rozhodnuté o pokute voči verejnému funkcionárovi. Podanie návrhu na preskúmanie

rozhodnutia výboru má odkladný účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto návrhu do 60 dní

odo dňa jeho doručenia. Konanie o preskúmaní takéhoto rozhodnutia pred ústavným súdom

upravujú ustanovenia zákona. Rozhodnutie ústavného súdu je konečné okrem rozhodnutia

podľa čl. 12 ods. 2.

Zákonom, na ktorý odkazuje štvrtá veta citovaného čl. 10 ods. 2 ústavného zákona

č. , je

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

Podľa konanie sa začína na návrh verejného

funkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva konanie o návrhu vo veci

ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákona

o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (ďalej len „orgán“).

Podľa o podaní návrhu platí . K návrhu sa

pripojí napadnuté rozhodnutie orgánu podľa odseku 1.

Podľa účastníkom konania je navrhovateľ

a orgán, ktorý vydal rozhodnutie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu

záujmov podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných

funkcionárov.

Podľa o návrhu koná a rozhoduje senát

ústavného súdu na neverejnom zasadnutí.

Podľa ak senát ústavného súdu zistí, že konanie

verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu pri

výkone funkcií verejných funkcionárov, rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí.

V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.

Podľa rozhodnutie ústavného súdu je konečné.

Z v spojení s ústavného zákona

o ochrane verejného záujmu vyplýva, že predmetom konania o preskúmanie rozhodnutia

vo veciach ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov, v rámci ktorého

ústavný súd plní funkciu orgánu rozhodujúceho o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu

výboru, je iba posúdenie konania verejného funkcionára z hľadiska jeho konformnosti

s príslušnými ustanoveniami ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Tomu

zodpovedá aj zákonná úprava rozhodovania ústavného súdu v tomto konaní; ak senát

ústavného súdu po preskúmaní napadnutého rozhodnutia výboru zistí, že konanie verejného

funkcionára nebolo v rozpore s ústavným zákonom, tak ho zruší, a naopak, ak po jeho

preskúmaní dospeje k záveru, že konanie verejného funkcionára bolo v rozpore s ústavným

zákonom, tak ho potvrdí.

Aj na konanie o návrhoch vo veciach ochrany verejného záujmu a zamedzenia

rozporu záujmov podľa ústavného sa vzťahuje

, podľa ktorého ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na

neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na

odmietnutie návrhu podľa (PLz. ).

Z právnej povahy inštitútu predbežného prerokovania návrhu podľa § 25 zákona

o ústavnom súde vyplýva, že obdobné právne dôsledky ako potvrdenie napadnutého

rozhodnutia má aj odmietnutie návrhu pri jeho predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2

, ku ktorému môže dôjsť aj vtedy, ak ústavný súd zistí, že dôvody,

pre ktoré navrhovateľ namieta dotknuté rozhodnutie výboru, sú zjavne neopodstatnené.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z už citovaného vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní každého návrhu na začatie konania pred ústavným súdom

je tiež posúdiť, či tento nie je zjavne neopodstatnený. V konaniach o sťažnostiach fyzických

osôb alebo právnických osôb podľa v súlade s ustálenou judikatúrou

ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom

alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného

orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo,

prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať

takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, tiež napr. , , ,

). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti

sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita

namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu

verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (,

m. m. ).

Citované právne názory ústavného súdu týkajúce sa zjavnej neopodstatnenosti

sťažnosti podľa možno nepochybne primerane aplikovať aj na

predbežné prerokovanie návrhov na začatie konania vo veciach ochrany verejného záujmu

a zamedzenia rozporu záujmov. Za zjavne neopodstatnený možno považovať najmä taký

návrh v týchto veciach, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistí takú

príčinnú súvislosť medzi navrhovateľom namietaným postupom alebo rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci a ustanoveniami ústavného ,

ktorých porušenie namieta, ktorá by zakladala reálnu možnosť vyhovieť návrhu

navrhovateľa po jeho prijatí na ďalšie konanie.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní návrhu navrhovateľa dospel k záveru, že

navrhovateľ bol v relevantnom čase verejným funkcionárom v zmysle čl. 2 ods. 1 ústavného

, a teda je osobou oprávnenou podať návrh na začatie konania

o preskúmanie napadnutého rozhodnutia výboru. Návrh bol podaný v lehote ustanovenej

v tretej vete ústavného a spĺňa náležitosti predpísané

.

Vychádzajúc z uvedeného, sa ústavný súd pri predbežnom prerokovaní návrhu

navrhovateľa sústredil na posúdenie jeho opodstatnenosti z hľadiska námietok, resp.

argumentácie v ňom uplatnených.

Výbor svoje rozhodnutie o uložení pokuty navrhovateľovi v sume 4 716 € odôvodnil

takto:

„Pri kontrole oznámenia funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov

verejného funkcionára, ktoré menovaný podal pri ujatí sa verejnej funkcie (za rok 2011)

sekretariát výboru zistil, že JUDr. V. H. bývalý člen predstavenstva V., a. s. K. vykonával

funkcie, ktoré sú nezlučiteľné s verejnou funkciou. ...

Listom zo dňa 6. mája 2012 bol menovaný verejný funkcionár na túto skutočnosť

upozornený ešte pred začatím konania. Verejný funkcionár na výzvu nereagoval,

doporučená zásielka bola prevzatá 13. 6. 2012.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sa s

predmetnou skutočnosťou oboznámil dňa 31. júla 2012 pri rokovaní o Prehľade Výboru

Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcii o došlých oznámeniach

funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov verejných funkcionárov za jún - júl

2012 a uznesením č. 95 z 31. júla 2012 začal voči menovanému konanie podľa čl. 9 ods. 2

písm. a) ústavného zákona. Súčasne podľa čl. 9 ods. 4 tohto ústavného zákona požiadal

menovaného verejného funkcionára o stanovisko pre účely konania vo veci ochrany

verejného záujmu.

Dotknutý verejný funkcionár sa k uzneseniu o začatí konania nevyjadril, doporučená

zásielka bola prevzatá 2. 8. 2012...

Výbor dospel po vykonanom dokazovaní k záveru, že v konaní bolo preukázané

porušenie ústavného zákona. Z tohto dôvodu prijal uznesenie, ktorým sa menovanému

JUDr. V. H., bývalému členovi predstavenstva V., a. s. K. ukladá pokuta za porušenie čl. 5

ods. 1 a 2 ústavného zákona vo výške šesťnásobku mesačného platu verejného funkcionára

podľa čl. 9 ods. 10 písm. d) ústavného zákona. Uvedené rozhodnutie bolo dňa 18.

septembra 2012 schválené uznesením č. 120. ...

Výška mesačného platu verejného funkcionára bola stanovená v súlade s čl. 9 ods.

16 ústavného zákona vo výške priemernej nominálnej mesačnej mzdy v hospodárstve

Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok (2011), keďže verejný funkcionár

v tomto období ešte nevykonával uvedenú funkciu, a nepoberal za ňu samozrejme ani mzdu.

Uvedená výška platu pre účely určenia výšky pokuty podľa čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného

zákona bola ustálená i v súvislosti s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaní

č. -31 zo dňa 4. októbra 2007, podľa ktorého ak nemal verejný funkcionár

v predchádzajúcom roku (žiadny) príjem z výkonu verejnej funkcie, nie je možné aplikovať

ustanovenie čl. 9 ods. 15 ústavného zákona, ale len ustanovenie čl. 9 ods. 16 ústavného

zákona.

Podľa listu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

č. 3029/2012-II/I zo 6. marca 2012 priemerná nominálna mesačná mzda v hospodárstve

Slovenskej republiky zverejnená Štatistickým úradom Slovenskej republiky podľa

štvrťročného štatistického výkazníctva v roku 2011 je 786 EUR. Z tohto dôvodu bola výška

pokuty uvedená vo výrokovej časti rozhodnutia určená v uvedenej sume.“

Navrhovateľ tvrdí, že ako bývalý člen Predstavenstva V., a. s., K., ako člen

predstavenstva a dozornej rady dotknutých obchodných spoločností v súlade s čl. 5 ods. 1, 2

a 7 ústavného vykonal zákonom ustanovený právny úkon

smerujúci ku skončeniu výkonu svojich funkcií v dotknutých obchodných spoločnostiach,

čím splnil esenciálnu podmienku, ktorú mu ukladá ústavný Túto

svoju skutočnosť ústavnému súdu preukazuje potvrdeniami podpísanými štatutárnymi

orgánmi relevantných obchodných spoločností.

Navrhovateľ pritom argumentuje tým, že:

1. od výboru výzvu zo 6. mája 2012 a ani doporučené zásielky vykázané mu ako

doručené 13. júna 2012 a 2. augusta 2012 údajne do vlastných rúk neprevzal, tvrdiac, že

podpis na doručenkách o ich prevzatí mu nepatrí. Namieta, že výbor v namietanom

rozhodnutí nijakým spôsobom „nepredložil žiaden písomný dôkaz, že písomnosti“ mu „boli

v skutočnosti doručené“;

2. funkciu člen Predstavenstva V., a. s. K., vykonával len jeden mesiac, „pochybenie

výboru“ (nedoručenie mu „písomností“) nemôže byť dôvodom na uloženie mu takej

vysokej pokuty (4 716 €).

K argumentácii navrhovateľa uvedenej v bode 1

Ústavný zakladá osobitnú ústavnoprávnu zodpovednosť

verejných funkcionárov zahrnutých pod osobnú pôsobnosť tohto ústavného zákona za

nesplnenie alebo porušenie povinností a obmedzení ustanovených týmto zákonom, ktorej

osobitný účel je explicitne vymedzený jednak v označení tohto ústavného zákona (ochrana

verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov), ako aj v jeho úvodných

ustanoveniach (pozri ústavného ).

Zo spisu výboru vyplýva, že navrhovateľ v oznámení podľa čl. 7 ods. 1 ústavného

doručenom výboru 4. júna 2012 uviedol svoje členstvo v piatich

obchodných spoločnostiach; skončenie členstva v dvoch z nich preukázal výpisom

z obchodného registra Slovenskej republiky a v ďalších zápisnicou z valného zhromaždenia

(H., a. s.), rozhodnutím akcionára ako jediného spoločníka (Š., a. s.) notárskou zápisnicou

(B., a. s.), pričom konkrétny dátum, keď urobil právny úkon smerujúci ku skončeniu

výkonu svojich funkcií v dotknutých obchodných spoločnostiach, výboru nepreukázal.

Z ústavného Z. z vyplýva, že verejný funkcionár je

povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, preukázať, že urobil

zákonom ustanovený právny úkon smerujúci ku skončeniu funkcie, zamestnaní alebo

činností, ktoré sú nezlučiteľné s verejnou funkciou (čl. 5 ods. 7 ústavného zákona

č. ), t. j. splniť si ústavným ustanovenú povinnosť.

Z návrhu a aj z rozhodnutia výboru vyplýva, že navrhovateľ splnenie tejto svojej povinnosti

v ustanovenej lehote od ujatia sa výkonu verejnej funkcie výboru právne relevantným

spôsobom nepreukázal. Zo žiadneho ustanovenia ústavného pritom

nevyplýva, že by príslušný orgán (v prípade navrhovateľa výbor) mal verejného

funkcionára na splnenie tejto jeho povinnosti vyzývať. V tejto súvislosti ústavný súd

uvádza, že písomnosti doručované výborom (ktoré navrhovateľ osobne, napriek podpísanej

doručenke neprevzal, tvrdiac, že podpisy na doručenkách nie sú jeho) sú procesnými

úkonmi orgánu vykonávajúceho konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia

rozporu záujmov a sú relevantné pre určenie okamihu začatia tohto konania a pre vedenie

konania, a nie sú výzvou pre verejného funkcionára na splnenie si jeho povinnosti podľa

ústavného

Z uznesenia výboru č. 120 z 18. septembra vyplýva, že navrhovateľ (v súvislosti

s ujatím sa funkcie člena Predstavenstva V., a. s., K., 5. marca 2012) sa vzdal

- funkcie člena Predstavenstva v obchodnej spoločnosti Š., a. s.; toto potvrdenie zo 7.

marca 2012 bolo podpísané predsedom predstavenstva Ing. T. H. a členom predstavenstva

Mgr. V. H. (podľa rozhodnutia výboru sa tejto funkcie vzdal 19. apríla 2012),

- funkcie člena Predstavenstva obchodnej spoločnosti hotel Š., a. s.; toto potvrdenie

zo 7. marca 2012 bolo podpísané predsedom predstavenstva Ing. T. H. a podpredsedom

predstavenstva Mgr. V. H. (podľa rozhodnutia výboru sa tejto funkcie vzdal 3. mája 2012),

ako aj

- funkcie člena Dozornej rady v obchodnej spoločnosti B., a. s., potvrdenie je

podpísané predsedníčkou predstavenstva G. I. (podľa rozhodnutia výboru sa tejto funkcie

vzdal 18. mája 2012).

K dátumom uvedeným v uznesení výboru o vzdaní sa funkcií v orgánoch

označených obchodných spoločností ústavný súd uvádza, že akceptuje právny názor

navrhovateľa, že zvolanie zasadnutí orgánov obchodných spoločností a rozhodnutie o jeho

vzdaní sa svojich funkcií v týchto orgánoch nemohol ovplyvniť, a preto za relevantné

považuje urobenie procesných úkonov navrhovateľa smerujúcich k ukončeniu členstva

v orgánoch v návrhu uvedených obchodných spoločností.

Ústavným súdom už vyslovený právny názor v rozhodovacej činnosti (,

) založený na tom, že dôkazné bremeno na preukázaní skutočnosti, že

oznámenie podľa príslušných ustanovení ústavného zákona o ochrane verejného záujmu

bolo podané riadne a včas, spočíva na dotknutom verejnom funkcionárovi, je primerane

aplikovateľný aj na vec navrhovateľa.

Navrhovateľ bol teda zaťažený dôkazným bremenom preukázania urobenia právneho

úkonu smerujúceho ku skončeniu výkonu funkcií v dotknutých obchodných spoločnostiach,

t. j. bol povinný túto skutočnosť preukázať výboru (zo spisu výboru vyplýva, že

navrhovateľ výboru iné písomnosti pri podávaní oznámenia podľa čl. 7 ods. 1 ústavného

nepredložil). Tým, že nepredložil dôkaz o urobení tohto právneho

úkonu a výboru predložil len listiny dotknutých obchodných spoločností o skončení výkonu

funkcie v ich orgánoch datovaných po uplynutí 30-dňovej lehoty podľa čl. 5 ods. 7

ústavného , sa dostal do dôkaznej núdze.

Navrhovateľ písomnosti (potvrdenia), ktoré majú preukázať, že sa v 30-dňovej lehote

odo dňa ujatia sa výkonu verejnej funkcie vzdal členstva v orgánoch obchodných

spoločností, resp. že v 30- dňovej lehote urobil právny úkon smerujúci ku vzdaniu sa

členstva v nich, doložil až k svojmu návrhu doručenému ústavnému súdu.

Ústavný súd vyhodnotil predložené potvrdenia a dospel k záveru, že ani jedno

z potvrdení predložených ústavnému súdu nepovažuje za právne významné pre posúdenie

splnenia podmienok podľa , 2 a 7 ústavného , pretože

„pravdivosť“ dátumov na nich uvedených nemožno „overiť“, a preto z tohto hľadiska

nemajú relevantnú dôkaznú hodnotu. Pritom navrhovateľ, sám právnik a dokonca advokát,

zastúpený v konaní pred ústavným súdom kvalifikovaným právnym zástupcom, si musí byť

vedomý, že podľa je jeho povinnosťou navrhnúť

dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V predloženej podobe sú písomnosti predložené

navrhovateľom vzhľadom na absenciu ich dôkaznej sily bez akejkoľvek právnej relevancie

na účely konania ústavného súdu.

Potvrdenia predložené navrhovateľom ako príloha jeho návrhu doručeného

ústavnému súdu, ktorým sa domáha preskúmania napadnutého rozhodnutia, nemôžu podľa

názoru ústavného súdu postačovať na preukázanie skutočnosti, že si splnil povinnosť

ustanovenú v čl. 5 ods. 7 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, a nemožno nimi

vyvrátiť ani spochybniť zistenia výboru uvedené v napadnutom rozhodnutí (navyše ktorými

výbor v čase rozhodovania nedisponoval). Ústavný súd považuje v nadväznosti na uvedené

predmetnú argumentáciu navrhovateľa za zjavne účelovú.

K argumentácii navrhovateľa uvedenej v bode 2

Navrhovateľ argumentuje tým, že verejnú funkciu vykonával len jeden mesiac,

a poukazuje na „pochybenie výboru“ (nedoručenie mu „písomností“), ktoré nemôže byť

dôvodom na uloženie mu takej vysokej pokuty (4 716 €).

K dĺžke výkonu verejnej funkcie ústavný súd uvádza, že ústavný

Z. z. nerozlišuje pri ukladaní povinností, či verejnú funkciu vykonával verejný funkcionár

jeden deň alebo v inom časovom rozpätí, t. j. dĺžka trvania výkonu funkcie je irelevantná

pre posúdenie splnenia si povinnosti verejného funkcionára podľa uvedeného ústavného

zákona.

Čo sa týka výšky (sumy) uloženej pokuty navrhovateľovi podľa čl. 9 ods. 10 a 16

ústavného , táto je ustanovená v závislosti od druhu porušenia

povinnosti. Výbor dospel k záveru, že navrhovateľ porušil čl. 5 ods. 1 a 2 ústavného zákona

č. , a ústavný súd nemá dôvod tento záver výboru meniť.

Na základe uvedeného ústavný súd uzavrel, že námietky navrhovateľa proti

napadnutému rozhodnutiu výboru sú zjavne neodôvodnené a nezakladajú také dôvody na

spochybňovanie rozhodnutia výboru, ktoré by bolo potrebné posúdiť po prijatí návrhu na

ďalšie konanie, a preto návrh navrhovateľa ako celok odmietol už pri predbežnom

prerokovaní podľa ako zjavne neopodstatnený.

Po odmietnutí návrhu bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi

navrhovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. októbra 2013