Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 44/2016
PDF · 138.05 KB
No categories available
I. ÚS 44/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí v senáte 3. februára 2016
zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka
(sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť
, zastúpenej advokátkou Mgr. Zlatou Hunčagovou, advokátska kancelária,
Radlinského 1709/28, Dolný Kubín, vo veci namietaného porušenia jej základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 159/2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. júla 2015
doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka), ktorou namieta porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 159/2012 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Predmetom napadnutého konania vedeného okresným súdom je návrh
sťažovateľky z 20. októbra 2011, ktorým sa domáhala vydania platobného rozkazu, ktorým
by súd zaviazal odporcu , so sídlom na zaplatenie
100 000 € s príslušenstvom za dodanie stavebných prác na základe zmluvy o dielo.
Po odporcom podanom odpore proti platobnému rozkazu z 23. júla 2012 je vec vedená
pod sp. zn. 7 C 159/2012. Sťažovateľka namieta, že okresný súd je vo svojom konaní
neefektívny, a napriek skutočnosti, že ku dňu podania sťažnosti nariadil jedenásť
pojednávaní, k rozhodnutiu vo veci samej dosiaľ nedošlo. Sťažovateľka tiež namieta dlhé
časové úseky medzi jednotlivými úkonmi okresného súdu. Vo svojej sťažnosti poukazuje
na to, že napadnuté konanie nie je skutkovo ani právne zložité a ona sama svojím konaním
neprispela nijakým spôsobom k jeho doterajšej dĺžke, keďže sa nariadených
pojednávaní pravidelne so svojou právnou zástupkyňou zúčastňovala, predsedníčke
okresného súdu podala sťažnosť na prieťahy v konaní podľa zákona č. 747/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a využila
tiež právo podľa § 147a Občianskeho súdneho poriadku na zaplatenie sankčnej náhrady.
Postup okresného súdu v napadnutom konaní považuje za porušujúci jej základné právo
zaručené čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.
3. Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd prijal sťažnosť na ďalšie konanie
a vo veci rozhodol nálezom, ktorým vysloví porušenie jej základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu
v napadnutom konaní, prikáže okresnému súdu vo veci konať bez zbytočných prieťahov,
prizná jej finančné zadosťučinenie v sume 15 000 € a náhradu trov konania.
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo
právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná. Ústavný súd si
pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto
v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).
6. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom
predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.
7. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť
preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil
žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by
mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05,
IV. ÚS 221/05). Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného
práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čo platí aj vo vzťahu
k čl. 6 ods. 1 dohovoru, môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa
namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy
netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. II. ÚS 93/03,
8. Predmetom konania pred ústavným súdom je sťažovateľkou namietaný postup
okresného súdu v napadnutom konaní, ktorým boli podľa nej spôsobené zbytočné prieťahy
v konaní, v dôsledku čoho došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
9. Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konaní
má nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (III. ÚS 199/02, I. ÚS 154/03). Pojem „zbytočné prieťahy“
obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať
predovšetkým materiálne. V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu
všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné
kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie
základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne
návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený
(napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, IV. ÚS 221/05).
10. Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou, s jej prílohami a podkladmi
z konania sp. zn. 7 C 159/2012 doručenými okresným súdom dospel k záveru, že sťažnosť
sťažovateľky je zjavne neopodstatnená. Právny názor ústavného súdu o zjavnej
neopodstatnenosti sťažnosti vychádza z vyhodnotenia doterajšieho priebehu konania
pred okresným súdom, ktoré začalo 20. októbra 2011 doručením návrhu sťažovateľky
na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie 100 000 € s príslušenstvom za vykonanie prác
na základe zmluvy o dielo a pôvodne bolo vedené pod sp. zn. 31 Ro 1773/2011.
Proti platobnému rozkazu z 23. júla 2012 podal odporca odpor, na základe ktorého bola vec
20. augusta 2012 prevedená do registra „C“ pod sp. zn. 7 C 159/2012. Okresný súd
po vykonaní potrebných úkonov súvisiacich so zápisom do registra, vyjadreniach
účastníkov konania, priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov odporcovi nariadil prvé
pojednávanie vo veci na 29. október 2012. Uvedené pojednávanie bolo na žiadosť odporcu
(pre kolíziu pojednávaní) odročené na 4. február 2013. Toto pojednávanie žiadala
zo zdravotných dôvodov odročiť právna zástupkyňa odporcu, napriek tomu okresný súd
vo veci konal a na pojednávaní vypočul navrhovateľku. Ďalšie pojednávanie vo veci
nariadené na 27. marec 2013 bolo zrušené pre práceneschopnosť zákonnej sudkyne.
Následne bol nariadený nový termín pojednávania na 29. máj 2013, neúčasť na ktorom
ospravedlnil odporca práceneschopnosťou konateľa odporcu, ktorú doložil potvrdením
podľa § 119 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Okresný súd nariadil ďalší termín
pojednávania na 11. september 2013 s upozornením odporcu, že súd nebude akceptovať
ďalšie ospravedlnenia z pojednávaní. Pojednávanie uskutočnené 11. septembra 2013 bolo
odročené na 6. november 2013, na ktoré bolo úlohou právnej zástupkyne odporcu
zabezpečiť účasť konateľa a navrhnutých svedkov. Odporca doručil 29. októbra 2013
okresnému súdu návrh na prerušenie konania, na nariadené pojednávanie nebola
zabezpečená účasť konateľa odporcu ani svedkov. Okresný súd uznesením z 22. novembra
2013 návrh na prerušenie konania zamietol. Proti rozhodnutiu sa odporca odvolal,
v dôsledku čoho bol spis postúpený na rozhodnutie o odvolaní na Krajský súd v Bratislave
(ďalej len „krajský súd“), kde sa nachádzal od 13. februára 2014 do 28. apríla 2014. Ďalší
termín pojednávania bol stanovený na 29. október 2014 a po vypočutí svedka bol odročený
na 21. január 2015. Na tomto pojednávaní bola vypočutá na žiadosť odporcu opätovne
sťažovateľka a svedok. Okresný súd nariadil ďalšie pojednávanie na 30. marec 2015,
neúčasť na ktorom odporca ospravedlnil predvolaním na Daňový úrad Bratislava.
Na pojednávaní uskutočnenom 20. mája 2015 bolo vykonané dokazovanie. Keďže sa
na ňom nezúčastnil konateľ odporcu, bola mu uznesením súdu z 21. mája 2015 uložená
poriadková pokuta. Odporca pre zahraničnú cestu ospravedlnil svoju neúčasť aj
na pojednávaní nariadenom na 22. jún 2015.
11. Ústavný súd po vyhodnotení doterajšieho priebehu konania dospel k názoru, že
napriek skutočnosti, že konanie ku dňu podania ústavnej sťažnosti trvalo viac ako tri roky,
okresný súd vo veci vedenej pod sp. zn. 7 C 159/2012 nebol nečinný, vo veci konal
a pravidelne nariaďoval pojednávania, o čom svedčí priebeh konania podrobne uvedený
v bode 10 tohto rozhodnutia. Okresný súd vo veci postupoval plynulo, bez zbytočných
prieťahov (s výnimkou ojedinelého niekoľkomesačného obdobia po vrátení spisu
z krajského súdu) vykonával jednotlivé úkony, rozhodol o návrhu odporcu na oslobodenie
od súdnych poplatkov, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, o návrhu
na prerušenie konania, svedočnom, o poriadkovej pokute, sankčnom nároku podľa § 147a
Občianskeho súdneho poriadku, zaoberal sa námietkou zaujatosti a zabezpečoval ďalšie
podklady potrebné pre rozhodnutie.
12. Z pohľadu celkovej dĺžky namietaného konania, ktorú sťažovateľka v sťažnosti
považuje za podstatnú skutočnosť, je potrebné uviesť, že sa na nej výraznou mierou
podieľal ako odporca, tak aj samotná sťažovateľka, keďže obaja využívali procesné
prostriedky priznané Občianskym súdnym poriadkom. K námietke sťažovateľky, že to bol
odporca, ktorý svojím správaním spôsoboval prieťahy v konaní a okresný súd k tomu
neprijal opatrenia, ústavný súd uvádza, že z prehľadu uskutočneného konania vo veci
vyplýva, že okresný súd 3. júna 2013 upozornil odporcu na skutočnosť, že nebude tolerovať
jeho ďalšie ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní a štatutárnemu zástupcovi odporcu
uznesením z 21. mája 2015 uložil poriadkovú pokutu podľa § 53 Občianskeho súdneho
poriadku.
13. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu v dôsledku uplatnenia procesných
práv účastníkom konania neznáša zodpovednosť za predĺženie konania oprávnená osoba,
ale zodpovednosť v takomto prípade nemožno pripísať ani štátnemu orgánu konajúcemu
vo veci (III. ÚS 242/03, IV. ÚS 218/04). V súlade s touto judikatúrou preto ústavný súd
dobu potrebnú na rozhodnutie o sťažovateľkou i odporcom uplatnených procesných právach
nepovažoval za prieťahy v konaní okresného súdu, pretože účastníci konania musia strpieť
predĺženie konania, ktoré je sprievodným znakom využitia ich procesných práv.
14. Ústavný súd tiež poznamenáva, že v rovnakom čase na identickom súde sa právo
na konanie bez zbytočných prieťahov zaručuje mnohým osobám, ktoré sa v početných
konaniach obrátili na súd s požiadavkou o odstránenie svojej právnej neistoty.
S prihliadnutím na túto okolnosť nikto nemôže žiadať, aby sa súd zaoberal výlučne jeho
vecou.
15. Ústavný súd je toho názoru, že okresný súd venuje veci primeranú pozornosť.
Podľa zistení ústavného súdu okresný súd po podaní sťažnosti sťažovateľkou nariadil
pojednávanie vo veci na 14. september 2015, avšak k jeho uskutočneniu nedošlo z dôvodu,
že obe strany požiadali o jeho odročenie z dôvodu mimosúdnych rokovaní. Samotná
sťažovateľka požiadala o odročenie tohto pojednávania na neurčito, a keď okresný súd po
jej oznámení, že k mimosúdnej dohode nedošlo, nariadil ďalší termín pojednávania na 18.
január 2016, aj toto pojednávanie žiadala návrhom z 21. decembra 2015 odročiť na neurčito.
Ústavný súd preto uzatvára, že čas, keď má okresný súd pripravené podklady pre meritórne
rozhodnutie vo veci a na žiadosť samotnej sťažovateľky nie je nariadené pojednávanie
vo veci, nemožno považovať za prieťahy v konaní zapríčinené súdom.
16. Vychádzajúc z obsahu sťažnosti a zistených skutočností ústavný súd uzatvára, že
súčasná dĺžka konania pred okresným súdom, ovplyvnená aj samotnými úkonmi
sťažovateľky a odporcu, nedosahuje ústavne relevantnú intenzitu na prijatie záverov
o porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a čl. 6 ods. l dohovoru, a preto ju ústavný súd odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú už pri predbežnom prerokovaní.
17. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi
sťažovateľky nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. februára 2016