Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 44/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí v senáte 3. februára 2016

zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka

(sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpenej advokátkou Mgr. Zlatou Hunčagovou, advokátska kancelária,

Radlinského 1709/28, Dolný Kubín, vo veci namietaného porušenia jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. júla 2015

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka), ktorou namieta porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Predmetom napadnutého konania vedeného okresným súdom je návrh

sťažovateľky z 20. októbra 2011, ktorým sa domáhala vydania platobného rozkazu, ktorým

by súd zaviazal odporcu , so sídlom na zaplatenie

100 000 € s príslušenstvom za dodanie stavebných prác na základe zmluvy o dielo.

Po odporcom podanom odpore proti platobnému rozkazu z 23. júla 2012 je vec vedená

pod sp. zn. . Sťažovateľka namieta, že okresný súd je vo svojom konaní

neefektívny, a napriek skutočnosti, že ku dňu podania sťažnosti nariadil jedenásť

pojednávaní, k rozhodnutiu vo veci samej dosiaľ nedošlo. Sťažovateľka tiež namieta dlhé

časové úseky medzi jednotlivými úkonmi okresného súdu. Vo svojej sťažnosti poukazuje

na to, že napadnuté konanie nie je skutkovo ani právne zložité a ona sama svojím konaním

neprispela nijakým spôsobom k jeho doterajšej dĺžke, keďže sa nariadených

pojednávaní pravidelne so svojou právnou zástupkyňou zúčastňovala, predsedníčke

okresného súdu podala sťažnosť na prieťahy v konaní podľa

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a využila

tiež právo podľa na zaplatenie sankčnej náhrady.

Postup okresného súdu v napadnutom konaní považuje za porušujúci jej základné právo

zaručené a dohovoru.

3. Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd prijal sťažnosť na ďalšie konanie

a vo veci rozhodol nálezom, ktorým vysloví porušenie jej základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu

v napadnutom konaní, prikáže okresnému súdu vo veci konať bez zbytočných prieťahov,

prizná jej finančné zadosťučinenie v sume 15 000 € a náhradu trov konania.

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná. Ústavný súd si

pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ).

6. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

7. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ,

). Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného

práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa , čo platí aj vo vzťahu

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa

namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy

netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. ,

).

8. Predmetom konania pred ústavným súdom je sťažovateľkou namietaný postup

okresného súdu v napadnutom konaní, ktorým boli podľa nej spôsobené zbytočné prieťahy

v konaní, v dôsledku čoho došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

9. Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (, ). Pojem „zbytočné prieťahy“

obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať

predovšetkým materiálne. V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu

všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle , nevyslovil porušenie

základného práva zaručeného v tomto článku (napr. , ), prípadne

návrhu buď nevyhovel (napr. ), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený

(napr. , , , ).

10. Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou, s jej prílohami a podkladmi

z konania sp. zn. doručenými okresným súdom dospel k záveru, že sťažnosť

sťažovateľky je zjavne neopodstatnená. Právny názor ústavného súdu o zjavnej

neopodstatnenosti sťažnosti vychádza z vyhodnotenia doterajšieho priebehu konania

pred okresným súdom, ktoré začalo 20. októbra 2011 doručením návrhu sťažovateľky

na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie 100 000 € s príslušenstvom za vykonanie prác

na základe zmluvy o dielo a pôvodne bolo vedené pod sp. zn. 31 Ro 1773/2011.

Proti platobnému rozkazu z 23. júla 2012 podal odporca odpor, na základe ktorého bola vec

20. augusta 2012 prevedená do registra „C“ pod sp. zn. . Okresný súd

po vykonaní potrebných úkonov súvisiacich so zápisom do registra, vyjadreniach

účastníkov konania, priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov odporcovi nariadil prvé

pojednávanie vo veci na 29. október 2012. Uvedené pojednávanie bolo na žiadosť odporcu

(pre kolíziu pojednávaní) odročené na 4. február 2013. Toto pojednávanie žiadala

zo zdravotných dôvodov odročiť právna zástupkyňa odporcu, napriek tomu okresný súd

vo veci konal a na pojednávaní vypočul navrhovateľku. Ďalšie pojednávanie vo veci

nariadené na 27. marec 2013 bolo zrušené pre práceneschopnosť zákonnej sudkyne.

Následne bol nariadený nový termín pojednávania na 29. máj 2013, neúčasť na ktorom

ospravedlnil odporca práceneschopnosťou konateľa odporcu, ktorú doložil potvrdením

podľa . Okresný súd nariadil ďalší termín

pojednávania na 11. september 2013 s upozornením odporcu, že súd nebude akceptovať

ďalšie ospravedlnenia z pojednávaní. Pojednávanie uskutočnené 11. septembra 2013 bolo

odročené na 6. november 2013, na ktoré bolo úlohou právnej zástupkyne odporcu

zabezpečiť účasť konateľa a navrhnutých svedkov. Odporca doručil 29. októbra 2013

okresnému súdu návrh na prerušenie konania, na nariadené pojednávanie nebola

zabezpečená účasť konateľa odporcu ani svedkov. Okresný súd uznesením z 22. novembra

2013 návrh na prerušenie konania zamietol. Proti rozhodnutiu sa odporca odvolal,

v dôsledku čoho bol spis postúpený na rozhodnutie o odvolaní na Krajský súd v Bratislave

(ďalej len „krajský súd“), kde sa nachádzal od 13. februára 2014 do 28. apríla 2014. Ďalší

termín pojednávania bol stanovený na 29. október 2014 a po vypočutí svedka bol odročený

na 21. január 2015. Na tomto pojednávaní bola vypočutá na žiadosť odporcu opätovne

sťažovateľka a svedok. Okresný súd nariadil ďalšie pojednávanie na 30. marec 2015,

neúčasť na ktorom odporca ospravedlnil predvolaním na Daňový úrad Bratislava.

Na pojednávaní uskutočnenom 20. mája 2015 bolo vykonané dokazovanie. Keďže sa

na ňom nezúčastnil konateľ odporcu, bola mu uznesením súdu z 21. mája 2015 uložená

poriadková pokuta. Odporca pre zahraničnú cestu ospravedlnil svoju neúčasť aj

na pojednávaní nariadenom na 22. jún 2015.

11. Ústavný súd po vyhodnotení doterajšieho priebehu konania dospel k názoru, že

napriek skutočnosti, že konanie ku dňu podania ústavnej sťažnosti trvalo viac ako tri roky,

okresný súd vo veci vedenej pod sp. zn. nebol nečinný, vo veci konal

a pravidelne nariaďoval pojednávania, o čom svedčí priebeh konania podrobne uvedený

v bode 10 tohto rozhodnutia. Okresný súd vo veci postupoval plynulo, bez zbytočných

prieťahov (s výnimkou ojedinelého niekoľkomesačného obdobia po vrátení spisu

z krajského súdu) vykonával jednotlivé úkony, rozhodol o návrhu odporcu na oslobodenie

od súdnych poplatkov, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, o návrhu

na prerušenie konania, svedočnom, o poriadkovej pokute, sankčnom nároku podľa § 147a

, zaoberal sa námietkou zaujatosti a zabezpečoval ďalšie

podklady potrebné pre rozhodnutie.

12. Z pohľadu celkovej dĺžky namietaného konania, ktorú sťažovateľka v sťažnosti

považuje za podstatnú skutočnosť, je potrebné uviesť, že sa na nej výraznou mierou

podieľal ako odporca, tak aj samotná sťažovateľka, keďže obaja využívali procesné

prostriedky priznané . K námietke sťažovateľky, že to bol

odporca, ktorý svojím správaním spôsoboval prieťahy v konaní a okresný súd k tomu

neprijal opatrenia, ústavný súd uvádza, že z prehľadu uskutočneného konania vo veci

vyplýva, že okresný súd 3. júna 2013 upozornil odporcu na skutočnosť, že nebude tolerovať

jeho ďalšie ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní a štatutárnemu zástupcovi odporcu

uznesením z 21. mája 2015 uložil poriadkovú pokutu podľa § 53 Občianskeho súdneho

poriadku.

13. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu v dôsledku uplatnenia procesných

práv účastníkom konania neznáša zodpovednosť za predĺženie konania oprávnená osoba,

ale zodpovednosť v takomto prípade nemožno pripísať ani štátnemu orgánu konajúcemu

vo veci (, ). V súlade s touto judikatúrou preto ústavný súd

dobu potrebnú na rozhodnutie o sťažovateľkou i odporcom uplatnených procesných právach

nepovažoval za prieťahy v konaní okresného súdu, pretože účastníci konania musia strpieť

predĺženie konania, ktoré je sprievodným znakom využitia ich procesných práv.

14. Ústavný súd tiež poznamenáva, že v rovnakom čase na identickom súde sa právo

na konanie bez zbytočných prieťahov zaručuje mnohým osobám, ktoré sa v početných

konaniach obrátili na súd s požiadavkou o odstránenie svojej právnej neistoty.

S prihliadnutím na túto okolnosť nikto nemôže žiadať, aby sa súd zaoberal výlučne jeho

vecou.

15. Ústavný súd je toho názoru, že okresný súd venuje veci primeranú pozornosť.

Podľa zistení ústavného súdu okresný súd po podaní sťažnosti sťažovateľkou nariadil

pojednávanie vo veci na 14. september 2015, avšak k jeho uskutočneniu nedošlo z dôvodu,

že obe strany požiadali o jeho odročenie z dôvodu mimosúdnych rokovaní. Samotná

sťažovateľka požiadala o odročenie tohto pojednávania na neurčito, a keď okresný súd po

jej oznámení, že k mimosúdnej dohode nedošlo, nariadil ďalší termín pojednávania na 18.

január 2016, aj toto pojednávanie žiadala návrhom z 21. decembra 2015 odročiť na neurčito.

Ústavný súd preto uzatvára, že čas, keď má okresný súd pripravené podklady pre meritórne

rozhodnutie vo veci a na žiadosť samotnej sťažovateľky nie je nariadené pojednávanie

vo veci, nemožno považovať za prieťahy v konaní zapríčinené súdom.

16. Vychádzajúc z obsahu sťažnosti a zistených skutočností ústavný súd uzatvára, že

súčasná dĺžka konania pred okresným súdom, ovplyvnená aj samotnými úkonmi

sťažovateľky a odporcu, nedosahuje ústavne relevantnú intenzitu na prijatie záverov

o porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a čl. 6 ods. l dohovoru, a preto ju ústavný súd odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú už pri predbežnom prerokovaní.

17. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi

sťažovateľky nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. februára 2016