Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 69/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. februára 2016

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti MAGURA, s. r. o. Vyšné Ružbachy,

Vyšné Ružbachy 307, zastúpenej advokátom Mgr. Daliborom Tverďákom,

Krmanova 852/1, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu

ochranu podľa a 2 a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením zo 4. novembra 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti MAGURA, s. r. o. Vyšné Ružbachy, o d m i e t a

ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

29. decembra 2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti MAGURA, s. r. o. Vyšné

Ružbachy (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva

na súdnu ochranu podľa a 2 (ďalej len „“)

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením zo 4. novembra 2015 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že najvyšší súd napadnutým uznesením

zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) č. k. -101

z 10. januára 2014 v spojení s opravným uznesením č. k. -124 z 5. júna 2015

a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Predmetom prieskumu zákonnosti bolo rozhodnutie Finančného riaditeľstva

Slovenskej republiky č. 1100305/1/307059/2013 z 27. júna 2013 o potvrdení dodatočného

platobného výmeru Daňového úradu Prešov č. 9712401/5/1137877/2012 z 21. júna 2012,

ktorým bol sťažovateľke vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie

júl 2011 v sume 5 783,48 eur.

3. Podľa názoru sťažovateľky najvyšší súd sa pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení

(ďalej aj „OSP“) a o správe daní (daňový poriadok) a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, že zásadne poprel ich účel

a význam, čím mal sťažovateľku ukrátiť na jej právach (bod 1). Napadnuté uznesenie

s ohľadom na uvedený postup najvyššieho súdu sťažovateľka označuje za zjavne

neodôvodnené, neopodstatnené, arbitrárne a príliš formalistické.

Sťažovateľka považuje rovnako za nepochopiteľné, že najvyšší súd napriek tomu, že

zrušil rozhodnutie krajského súdu, nezaujal k nepreskúmateľnosti napádaného

a preskúmavaného rozhodnutia žiadne stanovisko.

4. Z uvedených dôvodov sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po predbežnom

prerokovaní prijal sťažnosť na ďalšie konanie a následne nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa, a to právo na súdnu ochranu v zmysle Čl. 46 ods. 1

a ods. 2 SR, ako aj právo na spravodlivý proces Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, bolo porušené postupom a rozhodnutím Najvyššieho

súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn. zo dňa 04.11.2015.

Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 04.11.2015 sa zrušuje

a vec sa vracia na ďalšie konanie.

Podľa o organizácii Ústavného súdu priznáva sa

sťažovateľovi náhrada trov právneho zastúpenia splatná do jedného mesiaca od

právoplatnosti tohto nálezu na účet právneho zástupcu sťažovateľa Mgr. Dalibora

Tverďáka, advokáta so sídlom Krmanova 1, 040 01 Košice.“

II.

5. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré

nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým

zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. V zmysle a 2 sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy,

môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon

neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí

týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom,

ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti

akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

8. Podľa ústavný súd je viazaný návrhom na

začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

9. Jedným zo základných pojmových znakov sťažnosti podľa ,

resp. podľa , ako prostriedku ochrany (alebo

kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou) zaručených základných práv alebo slobôd, je

zásada subsidiarity. Zmyslom a účelom tejto zásady je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani

podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých

orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií.

Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus,

ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré

sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu

subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde (). ani taktiež nepripúšťajú,

aby si sťažovateľ ako účastník konania zvolil medzi orgánmi ochrany porušených

základných práv a slobôd, naopak, jednoznačne požaduje vyčerpanie

všetkých sťažovateľovi dostupných a účinných prostriedkov nápravy. Ústavný súd môže

založiť svoju právomoc na konanie až vtedy, ak fyzická alebo právnická osoba nemala inú

ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany svojich práv (, ).

10. Vychádzajúc z tohto princípu, k preskúmaniu rozhodnutia všeobecného súdu,

ktorými sa konanie nekončí, ústavným súdom môže dôjsť len v prípade extrémneho

vybočenia z pravidiel upravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo dôjsť najmä na základe

takej interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení zákona, ktorá by v sebe zahŕňala črty

svojvôle.

11. Ustálená judikatúra ústavného súdu zodpovedá jeho všeobecnejšie

formulovanému ustálenému prístupu, podľa ktorého nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu. Skutkové a právne závery všeobecného súdu by mohli byť predmetom

kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery všeobecného súdu boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(obdobne napr. , , ).

12. Podľa ak odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté

rozhodnutie správneho orgánu v medziach žaloby nie je v súlade so zákonom a súd prvého

stupňa žalobu zamietol, môže rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že zruší rozhodnutie

správneho orgánu a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Inak

o odvolaní rozhodne spôsobom podľa § 219 až § 221 tohto zákona.

13. Podľa v spojení s ak odvolací súd zruší

rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie,

prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec

patrí.

14. Ústavný súd zastáva názor, že predpokladom záveru o porušení niektorého

z garantovaných práv je také jeho porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo

odstrániteľné činnosťou všeobecného súdu pred začatím konania alebo v konaní vo veci

samej, resp. ktoré nemožno napraviť procesnými prostriedkami, ktoré sú obsiahnuté

v (m. m. , , ).

Uvedený názor zvlášť platí podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu o základnom

práve na súdnu ochranu, resp. práve na spravodlivé súdne konanie, ktoré „je výsledkové“, to

znamená, musí mu zodpovedať proces ako celok, a skutočnosť, či napadnuté konanie ako

celok bude spravodlivé, závisí od pokračujúceho konania a rozhodnutia všeobecných súdov

(m. m. , , , ). Aj z ďalšej judikatúry

ústavného súdu (napr. , ), obdobne ako z judikatúry Európskeho

súdu pre ľudské práva (napr. Komanický c. Slovenská republika, rozsudok zo 4. 6. 2002)

vyplýva, že ústavný súd a Európsky súd pre ľudské práva overujú, či konanie posudzované

ako celok bolo spravodlivé v zmysle až , resp. dohovoru.

15. Sťažovateľkou napadnuté uznesenie najvyššieho súdu (ktorým bol zrušený

rozsudok krajského súdu č. k. -101 zo 10. januára 2014 v spojení s opravným

uznesením č. k. -124 z 5. júna 2015 a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na

ďalšie konanie) nie je rozhodnutím, ktorým by sa dané súdne konanie právoplatne skončilo.

Naopak, napadnuté uznesenie nastolilo stav, kedy sa konanie pred súdom vracia do štádia

prvostupňového konania. Námietky obsiahnuté v sťažnosti môžu byť preto sťažovateľkou

uplatnené a preskúmané v konaní pred všeobecným súdom (v správnom súdnictve), a to

v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom.

16. Podľa názoru ústavného súdu interpretácia a následná aplikácia ustanovenia § 74

ods. 2 daňového poriadku ani a (v spojení s

druhou vetou ) na prípad sťažovateľky nemá charakter extrémneho vybočenia

z pravidiel rozhodovania o zrušení rozhodnutia a vrátenia veci prvostupňovému súdu na

ďalšie konanie. Najvyšší súd dostatočným spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie vrátane

vyslovenia svojho právneho názoru, pričom uložil súdu prvého stupňa aj povinnosť

zaoberať sa meritórnymi dôvodmi žaloby sťažovateľky. Podobne už ústavný súd rozhodol

vo veci sp. zn. , v rámci tohto konania boli predmetom ústavného

prieskumu 4 sťažnosti sťažovateľky podobného charakteru.

17. Keďže zrušujúce uznesenie najvyššieho súdu nemožno považovať za zjavne

neodôvodnené ani arbitrárne a rozhodovanie vo veci sťažovateľky bude v právomoci

všeobecného súdu, ústavný súd v zmysle dikcie ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde sťažnosť sťažovateľky odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

18. Vzhľadom na to, že sťažovateľkina sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný

súd sa jej ďalšími návrhmi nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. februára 2016