Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 541/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. októbra 2015

predbežne prerokoval sťažnosti spoločnosti MAGURA, s. r. o., Vyšné Ružbachy 307,

zastúpenej advokátom Mgr. Daliborom Tverďákom, Krmanova 1, Košice, ktorými namieta

porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa a 2

Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 9. júna 2015, sp. zn. z 9. júna 2015, sp. zn.

z 9. júna 2015 a sp. zn. z 1. júla 2015, a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti MAGURA, s. r. o., vedené Ústavným súdom

Slovenskej republiky pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

Rvp13382/2015 a sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej

vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti MAGURA, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 24. septembra

2015, resp. 25. septembra 2015 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti MAGURA,

s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojho základného práva

na súdnu a inú právnu ochranu podľa a 2 (ďalej

len „ústava“) a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 9. júna 2015, sp. zn.

z 9. júna 2015, sp. zn. z 9. júna 2015 a sp. zn.

z 1. júla 2015.

Zo sťažnosti a z pripojených rozhodnutí vyplýva, že najvyšší súd označenými

uzneseniami zrušil rozsudky Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) č. k.

-100 zo 16. októbra 2014, č. k. -64 zo 17. decembra 2013, č. k.

-90 z 19. marca 2014 a č. k. -92 z 10. januára 2014. Predmetom

prieskumu zákonnosti v jednotlivých súdnych konaniach boli rozhodnutia Finančného

riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1100305/1/161573/2013 z 5. apríla 2013,

č. 1100305/1/307040/2013 z 27. júna 2013, č. 1100305/1/161550/2013 z 5. apríla 2013

a č. z 5. apríla 2013 o potvrdení dodatočných platobných

výmerov, ktorými boli sťažovateľke vyrubené rozdiely dane z pridanej hodnoty za daňové

obdobia august a október 2010, február 2011, máj 2010 a november 2010.

Sťažovateľka namietala, že najvyšší súd sa pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení

(ďalej aj „OSP“) a o správe daní (daňový poriadok) a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“),

a zásadne poprel ich účel a význam, čím mal sťažovateľku ukrátiť na označených

základných právach. Rozhodnutia najvyššieho súdu sťažovateľka označila za zjavne

neopodstatnené, arbitrárne a príliš formalistické pri posudzovaní úkonov účastníkov

občianskeho súdneho konania. Označila za nepochopiteľné, že najvyšší súd napriek tomu,

že zrušil rozhodnutie krajského súdu, nezaujal k nepreskúmateľnosti napádaných

a preskúmavaných rozhodnutí žiadne stanovisko.

Z uvedených dôvodov sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd prijal jej sťažnosť

na ďalšie konanie a prijal takýto nález:

„Základné právo sťažovateľa, a to právo na súdnu ochranu v zmysle Čl. 46 ods. 1

a ods. 2 SR, ako aj právo na spravodlivý proces Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, bolo porušené postupom a rozhodnutím Najvyššieho

súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn. zo dňa 09.06.2015, sp. zn.

z 09.06.2015, sp. zn. z 09.06.2015 a sp. zn. z 01.07.2015.

Rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 09.06.2015, sp. zn.

z 09.06.2015, sp. zn. z 09.06.2015 a sp. zn.

z 01.07.2015 sa zrušujú a vec sa vracia na ďalšie konanie.

Podľa o organizácii Ústavného súdu priznáva sa

sťažovateľovi náhrada trov právneho zastúpenia splatná do jedného mesiaca od

právoplatnosti tohto nálezu na účet právneho zástupcu sťažovateľa Mgr. Dalibora

Tverďáka, advokáta so sídlom Krmanova 1, 040 01 Košice.“

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ústavný

súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh vrátane sťažnosti predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu

bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých

nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania (m. m. ).

2.1 K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa ustanovenia môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenia o spojení vecí, v súlade

s citovaným ustanovením je však možné v konaní pred

ústavným súdom použiť na prípadné spojenie vecí primerane ustanovenia .

Zo spisov ústavného súdu sp. zn. , ,

Rvp 13382/2015 a sp. zn. vyplýva, že sťažnosti spolu skutkovo súvisia,

týkajú sa tých istých účastníkov, sťažovateľka je zastúpená rovnakým právnym zástupcom

a v každej sťažnosti sa na obdobnom skutkovom základe s totožnou právnou argumentáciou

namieta porušenie označených práv. Sťažnosti sú po formálnej a obsahovej stránke

s výnimkou označenia napadnutých rozhodnutí najvyššieho súdu identické.

Prihliadajúc na uvedené ústavný súd v súlade so zásadou procesnej ekonómie

a v súlade s ustanovením v spojení s

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

2.2 K dôvodom odmietnutia sťažností

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený

verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu

v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej

spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života

účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by,

vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom

spoločnosti.

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Jedným zo základných pojmových znakov sťažnosti podľa ,

resp. podľa ako prostriedku ochrany (alebo

kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou) zaručených základných práv alebo slobôd je

zásada subsidiarity. Zmyslom a účelom tejto zásady je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani

podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých

orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto

súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade

nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti

podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného

súdu podľa zásad uvedených v ().

ani taktiež nepripúšťajú, aby si sťažovateľ ako účastník konania

zvolil medzi orgánmi ochrany porušených základných práv a slobôd, naopak čl. 127 ods. 1

jednoznačne požaduje vyčerpanie všetkých sťažovateľovi dostupných a účinných

prostriedkov nápravy. Ústavný súd môže založiť svoju právomoc na konanie až vtedy, ak

fyzická alebo právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany

svojich práv (, ).

Vychádzajúc z tohto princípu k preskúmaniu rozhodnutia všeobecného súdu, ktorými

sa konanie nekončí, ústavným súdom môže dôjsť len v prípade extrémneho vybočenia

z pravidiel upravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo dôjsť najmä na základe takej

interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení zákona, ktorá by v sebe zahŕňala črty

svojvôle.

Ustálená judikatúra ústavného súdu zodpovedá jeho všeobecnejšie formulovanému

ustálenému prístupu, podľa ktorého nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať

právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli

k rozhodnutiu. Skutkové a právne závery všeobecného súdu by mohli byť predmetom

kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery všeobecného súdu boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(obdobne napr. , , ).

Podľa ak odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie

správneho orgánu v medziach žaloby nie je v súlade so zákonom a súd prvého stupňa

žalobu zamietol, môže rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že zruší rozhodnutie

správneho orgánu a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Inak

o odvolaní rozhodne spôsobom podľa § 219 až § 221 tohto zákona.

Podľa v spojení s ak odvolací súd zruší

rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie,

prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec

patrí.

Ústavný súd zastáva názor, že predpokladom záveru o porušení niektorého z

garantovaných práv je také jeho porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné

činnosťou všeobecného súdu pred začatím konania alebo v konaní vo veci samej, resp. ktoré

nemožno napraviť procesnými prostriedkami, ktoré sú obsiahnuté v Občianskom súdnom

poriadku (m. m. , , ). Uvedený názor zvlášť platí

podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu o základnom práve na súdnu ochranu, resp.

práve na spravodlivé súdne konanie, ktoré „je výsledkové“, to znamená, musí mu

zodpovedať proces ako celok, a skutočnosť, či napadnuté konanie ako celok

bude spravodlivé, závisí od pokračujúceho konania a rozhodnutia všeobecných súdov

(m. m. , , , ). Aj z ďalšej judikatúry

ústavného súdu (napr. , ), obdobne ako z judikatúry Európskeho

súdu pre ľudské práva (napr. Komanický c. Slovenská republika, rozsudok zo 4. 6. 2002)

vyplýva, že ústavný súd a Európsky súd pre ľudské práva overujú, či konanie posudzované

ako celok bolo spravodlivé v zmysle až , resp. dohovoru.

Sťažovateľkou označené uznesenia najvyššieho súdu ako uznesenia, ktorými boli

zrušené rozsudky krajského súdu, nie sú rozhodnutiami, ktorými by sa dané súdne konania

právoplatne končili. Naopak, nastolili stav, kedy sa konanie pred súdom vracia do štádia

prvostupňového konania. Preto námietky obsiahnuté v sťažnosti môžu byť sťažovateľom

uplatnené a preskúmané v konaní pred všeobecným súdom (v správnom súdnictve), a to

v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom.

Podľa názoru ústavného súdu interpretácia a následná aplikácia ustanovení § 74

ods. 2 o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ani a

(v spojení s druhou vetou ) na prípad sťažovateľky nemá charakter

extrémneho vybočenia z pravidiel rozhodovania o zrušení rozhodnutia a vrátenia veci

prvostupňovému súdu na ďalšie konania. Najvyšší súd dostatočným spôsobom odôvodnil

svoje rozhodnutie včítane vyslovenia svojho právneho názoru, pričom uložil súdu prvého

stupňa aj povinnosť zaoberať sa meritórnymi dôvodmi žalôb sťažovateľky.

Keďže zrušujúce uznesenia najvyššieho súdu nemožno považovať za zjavne

neodôvodnené ani arbitrárne a rozhodovanie vo veciach sťažovateľky bude v právomoci

všeobecných súdov, ústavný súd v podľa sťažnosti

odmietol z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. októbra 2015