Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 666/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-38

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. februára 2016

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť

, , zastúpeného advokátom

JUDr. Svätoslavom Vaškom, Advokátska kancelária, Baštová 5/A, Bardejov, vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručené v a právo na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Košice I vo veci vedenej pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie

v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý

vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť -

trovy konania v sume 518,76 € (slovom päťstoosemnásť eur a sedemdesiatšesť

centov) na účet advokáta JUDr. Svätoslava Vaška, Advokátska kancelária, Baštová 5/A,

Bardejov, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-13 z 22. októbra 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľ“) v časti, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Ku skutkovému stavu týkajúcemu sa prijatej časti sťažnosti sťažovateľ uviedol

najmä, že:

«(...) Konanie o úpravu styku a výkonu rodičovských práv a povinností vedené

Okresným súdom Košice I pod so. zn.

1.) Uznesením zo dňa 12.12.2012 porušovateľ - Okresný súd Košice I v konaní

o úpravu styku a výkonu rodičovských práv a povinností pod sp. zn. , nariadil

predbežné opatrenie, ktorým dočasne zveril mal. , nar.

, do osobnej starostlivosti matky , ., nar.

, ktorá je oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných

veciach, až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Súčasne nariadil

sťažovateľovi/otcovi - , nar. zdržať sa styku

s mal. - , nar. , až do právoplatného rozhodnutia

vo veci samej.

2.) Podkladom pre nariadenie predbežného opatrenia bola „správa Súkromného

centra pedagogicko -psychologického poradenstva a prevencie oco, mama a ja zo dňa

9.11.2012“, z ktorého mal vyplynúť záver, že maloleté dieťa trpí syndrómom CAN -

týraného a zneužívaného dieťaťa a toto malo nasvedčovať tomu, že maloleté dieťa bolo

vystavené sexuálnemu zneužívaniu. Ďalej podkladom bolo podané „trestné oznámenie“

zo strany matky dňa 7.12.2012 na základe správy spomínaného centra.

3.) Správa Súkromného centra pedagogicko-psychologického poradenstva

a prevencie oco, mama a ja zo dňa 9.11.2012 bola aj podkladom pre začatie trestného

stíhania za zločin sexuálneho zneužívania podľa , vedeného

OR PZ v Košiciach, Rampová 7, 040 81 Košice pod ČVS: ORP-2868/1-OVK-KE-2012.

V tomto trestnom konaní sa sťažovateľ musel zúčastniť rôznych operatívnych úkonov

vykonávaných políciou, výsluchmi, psychologického vyšetrenia za účelom vypracovania

znaleckého posudku pre potreby vyšetrovacieho konania. Sťažovateľ musel strpieť všetky

tieto úkony. Za celý kalendárny rok 2013 nepoznal ani stav ani výsledok vyšetrovacieho

konania, keďže počas vyšetrovacieho konania vystupoval v procesnom postavení svedka.

4.) Po pripojení vyšetrovacieho spisu OR PZ v Košiciach, Rampová 7, 040 81 Košice

pod ČVS: ORP-2868/1-OVK-KE-2012 ku konaniu vedeného pred tým istým súdom, avšak

v inej veci pod sp. zn. (konanie o rozvod manželstva), sa dňa 2.1.2014 pri

štúdiu spisu sťažovateľ prvýkrát oboznámil s výsledkami vyšetrovacieho konania ako aj

so všetkými úkonmi vykonávanými v tomto konaní. Záver vyšetrovacieho konania bol taký,

že vyšetrovacie konanie bolo zastavené, lebo je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý

sa viedlo trestné stíhanie. Až týmto úkonom sa mohol sťažovateľ oboznámiť s výsledkom

vyšetrovacieho konania, pretože počas vyšetrovacieho konania vystupoval v procesnom

postavení svedka.

5.) Na základe záverov vyšetrovacieho konania pred OR PZ v Košiciach a z obsahu

vyšetrovacieho spisu a tam vyhotoveného znaleckého posudku z odboru psychológia,

sťažovateľ bol toho názoru, že v danom prípade -v konaní o úpravu styku a výkonu

rodičovských práv a povinností pod sp. zn. , predbežné opatrenie zo dňa

12.12.2012 nariadené porušovateľom - Okresným súdom Košice 1, vôbec nemalo byť

nariadené. Na základe vyššie uvedených skutočností a s poukazom na to, že sťažovateľ už

vyše jedného roka sa nevidel ani nestretol s vlastnou dcérou, ďalej, aby bol zabezpečený

rodičovský/otcovský/citový vzťah s vlastnou dcérou, ďalej z obavy možného manipulovania

dcéry/maloletej vlastnou matkou proti sťažovateľovi/otcovi, bolo zo strany sťažovateľa/otca

navrhnuté, aby porušovateľ - Okresný súd Košice I, ktorý predbežné opatrenie nariadil,

v súlade s a v lehote stanovenej pre nariadenie predbežného opatrenia, vydal

uznesenie, ktorým zruší predbežné opatrenie nariadené uznesením porušovateľa -

Okresného súdu Košice I zo dňa 12.12.2012, sp. zn. -16.

Návrh na zrušenie predbežného opatrenia bol zo dňa 7.1.2014 a súdu bol doručený

dňa 13.1.2014.

6.) Keďže ani po troch mesiacoch nebolo o Návrhu na zrušenie predbežného

opatrenia rozhodnuté, sťažovateľ podal predsedovi súdu sťažnosť zo dňa 3.4.2014, ktorá

bola doručená súdu 8.4.2014. Dokonca ani na súdnom pojednávaní vo veci samej pod

sp. zn. dňa 21.3.2014, ktoré sa muselo odročiť pre neprítomnosť

navrhovateľky a jej advokátky (nedôvodné ospravedlnenie doručené dva

dni pred pojednávaním), sa sudkyňa ani nezmienila o tom, či sa rozhodlo o tomto návrhu,

ako sa rozhodlo či kedy bude rozhodnuté. Pojednávanie bolo odročené na neurčito

(na neurčito z dôvodu odchodu sudkyne do starobného dôchodku).

7.) Je zrejmé, že až po podaní sťažnosti začal porušovateľ urýchlene konať a dňa

14.4.2014 rozhodol uznesením o Návrhu na zrušenie predbežného opatrenia. Rozhodnutie

bolo doručené sťažovateľovi/jeho právnemu zástupcovi dňa 23.4.2014. O tomto návrhu

porušovateľ rozhodoval vyše tri mesiace.

Samotné rozhodnutie porušovateľa a jeho odôvodnenie považuje sťažovateľ do

dnešného dňa za nezákonné a diskriminačné v rozpore s článkom 6 (právo na spravodlivé

súdne konanie), s článkom 14 (zákaz diskriminácie) Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a s článkom 1 (všeobecný zákaz diskriminácie) Protokolu č. 12

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a to z toho dôvodu, že súd sa

nijako/vôbec nezaoberal tvrdeniami obsiahnutými v podanom návrhu na zrušenie

predbežného opatrenia, aj napriek tomu, že žalovaný poukazoval na konkrétne rozhodnutie

štátneho orgánu OR PZ Košice, ČVS: ORP-2868/1-OVK-KE-2012 a jeho spisový materiál

a tam sa nachádzajúce listinné dôkazy spomínané v texte návrhu na zrušenie predbežného

opatrenia. Súd sa vôbec nezaoberal tvrdeniami sťažovateľa, nepripojil si tieto spisové

materiály ani nezisťoval samotnú existenciu a obsah tvrdení sťažovateľa, pričom všetky

listinné dôkazy sa nachádzajú na tom istom súde, len v inom súdnom spise u iného sudcu

toho istého súdu, teda v pracovnom vzťahu/profesnom vzťahu u kolegu sudcu toho istého

súdu. Rozhodnutie bolo arbitrárne a formalistické.

8.) Po podaní odvolania zo strany sťažovateľa, odvolací súd rozhodol uznesením

zo dňa 30.7.2014, doručeným dňa 23.8.2014 právnemu zástupcovi sťažovateľa tak, že

potvrdil uznesenie porušovateľa, ktorým bol zamietnutý návrh sťažovateľa na zrušenie

predbežného opatrenia.

Z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu je zrejmé a jednoznačné, že ten pri

svojom rozhodovaní vychádzal z iných skutkových okolností, nie z tých, na základe ktorých

dospel k svojmu rozhodnutiu porušovateľ. Porušovateľ o týchto nových skutkových

okolnostiach nemal nijakú vedomosť. Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal z:

i) ďalšej správy zo dňa 6.3.2014 už iného centra - Centrum pedagogicko-

psychologického poradenstva, a

ii) nového začatého trestného stíhania na podklade tejto správy za zločin sexuálneho

zneužívania podľa , vedeného OR PZ v Košiciach,

Rampová 7, 040 81 Košice tentoraz pod ČVS: ORP-684/1-VYS-KE-2014

9.) Prieťahy v konaní pri rozhodovaní o Návrhu na zrušenie predbežného opatrenia

spôsobili, že sťažovateľ aj naďalej nebude môcť čo by len vidieť svoju dcéru, pretože za ten

čas, kedy porušovateľ bol nečinný pri rozhodovaní o predbežnom opatrení (pričom

porušovateľ mal zo strany sťažovateľa všetky listinné dôkazy, aké v tom čase existovali),

vznikli/objavili sa na základe iniciatívy matky ďalšie nové skutkové okolnosti (opäť nová

správa pochybného centra zo dňa 6.3.2014 a nové trestné stíhanie začaté na podklade tejto

správy). Sťažovateľ sa opätovne musel podrobiť výsluchu pred vyšetrovateľom, vyšetreniu

súdnou znalkyňou z odboru psychológie a súdnou znalkyňou z odboru sexuológie

spracovania znaleckého posudku súdnymi znalkyňami. Sťažovateľ nemá obavu

z vykonaných vyšetrení súdnymi znalcami, je presvedčený o svojej nevine, avšak v decembri

2014 budú tomu presne dva roky, odkedy nevidel svoju dcéru.

10.) Z jednotlivých úkonov je zrejmé, že porušovateľ začal urýchlene konať

o predbežnom opatrení až po podaní sťažnosti a jej doručení porušovateľovi. Ďalej je

zrejmé, že porušovateľ ako aj krajský/odvolací súd pri rozhodovaní vychádzali z iného

skutkového stavu/za iných skutkových okolností, ktoré v čase rozhodovania odvolacieho

súdu, porušovateľovi neboli známe. Aj tieto prieťahy pri rozhodovaní Návrhu sťažovateľa

spôsobili a prispeli k tomu, že sa opätovne len oddialil čas, kedy sa sťažovateľ/otec

opätovne stretne so svojou dcérou. Možno predpokladať, že pri plynulom chode vecí,

riadneho a včasného rozhodnutia porušovateľom, by odvolací súd rozhodol ináč, minimálne

by sa nezaoberal pri rozhodovaní novými skutkovými okolnosťami (nová správa

pochybného centra zo dňa 6.3.2014 a nové trestné stíhanie začaté na podklade tejto

správy). V takomto prípade by sa dalo očakávať rozhodnutie v prospech sťažovateľa. Ako aj

vyplýva z odôvodnenia odvolacieho súdu, práve tieto skutočnosti zabránili, aby odvolací

súd rozhodol v prospech sťažovateľa. Sťažovateľ súhlasí, aby sa celá vec objektívne

vyjasnila, však je treba zohľadniť aj práva sťažovateľa. Je potrebné prihliadnuť na to, že

sťažovateľ aktívne komunikuje s orgánmi verejnej správy, orgánmi činnými v trestnom

konaní, súdmi, súdnymi znalcami. Je treba prihliadať ďalej na to, že u sťažovateľa ide už o

druhé začaté trestné stíhanie. Po prvom trestnom stíhaní pod ČVS: ORP-2868/1-OVK-KE-

2012, ktoré sa skončilo jeho právoplatným zastavením, lebo je nepochybné, že sa nestal

skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie, začalo na podnet matky nové/ďalšie trestné

stíhanie pod ČVS: ORP-684/1-VYS-KE-2014. Obidve trestné stíhania majú spoločné to, že

začali na podnet matky a podkladom bola výpoveď matky a správa nejakého poradenského

centra.

11.) V konaní o úpravu styku a výkonu rodičovských práv a povinností pod sp. zn.

doposiaľ nebolo rozhodnuté a stále platí nariadené predbežné opatrenie.

Súdne konanie vo veci samej začalo podaním návrhu 9.1.2013. Čochvíľa uplynú dva roky

a o úprave práv a povinností doposiaľ nebolo rozhodnuté. Pritom môj klient už dva roky

nevidel svoju dcéru, ktorá v čase, kedy musel sťažovateľ/otec nútene byt vypratať, mala štyri

roky a v súčasnosti má šesť rokov. Porušovateľ nie je schopný rozhodnúť,

matka/navrhovateľka ani jej právna zástupkyňa sa pojednávaní

nezúčastňujú (nielen v tejto veci, ale aj v iných konaniach pod sp. zn. o rozvod

manželstva, sp. zn. o vypratanie bytu), podávajú vopred bezúspešné procesné

návrhy. Ostatné pojednávanie vo veci bolo odročené z vyššie uvedeného dôvodu. Ďalšie

pojednávanie vo veci je vytýčené na deň 3.12.2014, kedy uplynú už dva roky, odkedy

sťažovateľ/otec nevidel svoju dcéru. Pritom vo veci sa rozhoduje o úpravu rodičovských

práv a povinností do času rozhodnutia o rozvode manželstva. Sťažovateľ je toho názoru, že

v konaní o úpravu styku a výkonu rodičovských práv a povinností, ide o konanie, v ktorom

sa má promptne vyriešiť otázka úpravy styku a výkonu rodičovských práv a povinností do

toho času, kým sa nerozhodne v inom konaní pod sp. zn. o rozvode

manželstva. V konaní o úpravu styku a výkonu rodičovských práv a povinností pod sp. zn.

ešte neboli vypočutí ani matka ani otec/sťažovateľ.

12.) Sťažovateľ sa cíti byť ukrivdený postupom porušovateľa v konaní pod sp. zn.

spôsobovaním prieťahov, jednak svojimi procesnými rozhodnutiami

a nedodržiavaním lehôt.

(...) Návrh na rozhodnutie vo veci samej

Navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol vo veci samej takto:

1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

2. (...)

3. Okresnému súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov.

4. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3.000,00 € (slovom:

tritisíc eur), ktoré je Okresný súd Košice I povinný vyplatiť sťažovateľovi.

5. Okresný súd Košice I je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia vo výške

340,89 € na účet právneho zástupcu.»

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:

okresný súd, zastúpený jeho predsedom, listom sp. zn. z 13. novembra

2015 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k vyjadreniu okresného súdu

zo 7. decembra 2015.

3.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol chronológiu úkonov

vykonaných súdom v danej veci a dodal tieto relevantné skutočnosti:

„(...) Z vykonaného prehľadu úkonov súdu som dospel k záveru, že v určitých

kratších obdobiach súd nepostupoval plynulo a efektívne. Jedná sa o obdobie od 9.1.2013

do 5.5.2014, kedy bola vec pridelená na rozhodnutie sudkyni JUDr. Novotnej

Mlinárcsikovej.

Vec po právnej ani skutkovej stránke nie je zložitá. Dĺžku konania nepriamo

ovplyvňujú samotní účastníci konania, ktorí žiadali zrušiť nariadené predbežné opatrenie,

dvakrát prerušiť konanie a proti rozhodnutiam súdu podali odvolania, o ktorých musel

rozhodovať Krajský súd v Košiciach.

Sťažnosť hodnotím iba ako čiastočne dôvodnú a na túto skutočnosť odporúčam

prihliadnuť pri rozhodovaní o finančnej náhrade.

Súhlasím, aby ústavný súd rozhodol o sťažnosti bez nariadenia ústneho

pojednávania.“

3.2 Právny zástupca sťažovateľa v reakcii na uvedené vyjadrenie okresného súdu

dodal tieto skutočnosti:

«(...) 1. Sťažovateľ poukazuje na spisový materiál sp. zn. , z ktorého je

zrejmé/jasné, že prieťahy v konaní boli spôsobované navrhovateľkou z dôvodov svojvoľných

neprítomností na pojednávaniach, jej právnou zástupkyňou z dôvodov podávania vopred

neúspešných procesných návrhov a zo strany porušovateľa, ktorý nevedie konanie v zmysle

naplnenia článku 48 ods. 2 a článku 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv, a to prejednať vec bez zbytočných prieťahov a v primeranej

lehote.

2. Porušovateľ uvádza na strane dva, piaty odsek, citujem: „Z vykonaného prehľadu

úkonov súdu som dospel k záveru, že v určitých kratších obdobiach súd nepostupoval

plynulo a efektívne. Jedná sa o obdobie od 9.1.2013 do 5.5.2014, kedy bola vec pridelená

na rozhodnutie sudkyni...“

3. Doplňujem, že ani po dátume 5.5.2014, kedy bola vec pridelená na rozhodnutie

novej sudkyni, súd nepostupoval plynulo a efektívne a naďalej pretrvávali prieťahy

v konaní. Od času tohto pridelenia sa uskutočnilo iba jediné pojednávanie dňa 3.12.2014.

Od toho času nebolo vytýčené pojednávanie. Procesne rozhodnuté o návrhu na prerušenie

konania zo strany navrhovateľky bolo až 17.8.2015, teda až po tom, čo som ako právny

zástupca listom zo dňa 6.7.2015 žiadal o vytýčenie pojednávania. Pojednávanie bolo

vytýčené až dňa 9.11.2015 (doručené právnemu zástupcovi 12.11.2015), teda až po

doručení výzvy Ústavného súdu SR porušovateľovi, ktorým bol vyzvaný na vyjadrenie sa

k sťažnosti sťažovateľa. Je zrejmé, že až Ústavný súd Slovenskej republiky pohol

porušovateľa k tomu, aby nebol nečinný, a aby konal.

4. Sťažovateľ vo svojich podaniach (nachádzajúce sa v spise zo dňa 5.12.2014 alebo

11.11.2015) nielen navrhoval, ale súčasne prosil súd, aby pristupoval k veci s najväčšou

odbornou starostlivosťou a v prospech záujmov mal. dieťaťa ,

nar. Uplynuli presne tri roky, vo veci samej sa ani raz nepojednávalo.

Od podania návrhu navrhovateľky/matky dňa 9.1.2013 (takmer tri roky) neboli vypočutí ani

matka ani otec. Ide o konanie o úpravu styku a výkonu rodičovských práv a povinností,

pričom stále platí nariadené predbežné opatrenie zo dňa 12.12.2012 o zdržaní sa styku

sťažovateľa/otca s dcérou. Uplynuli presne tri roky a o úprave práv a povinností doposiaľ

nebolo rozhodnuté. Uplynuli presne tri roky a sťažovateľ/otec nevidel svoju dcéru, ktorá

v čase, kedy musel nútene rodinu a byt opustiť, mala štyri roky a v súčasnosti má sedem

rokov.

5. Sťažovateľ trvá na tom, aby sa v predmetnej veci konalo ústne pojednávanie, a aby

mal možnosť sa vyjadriť, vzhľadom na to, že sa ho to osobne týka a považuje túto možnosť

jemu danú za určitú formu zadosťučinenia.»

4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav

konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. :

Dňa 7. decembra 2012 podala , . (ďalej len

„navrhovateľka“), na okresnom súde návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by

okresný súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky,

pričom jej otcovi  sťažovateľovi, mala byť uložená povinnosť zdržať sa styku s maloletou.

Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. a na rozhodnutie bola pridelená sudkyni

Mgr. Edite Klapáčovej.

Dňa 12. decembra 2012 okresný súd uznesením č. k. -16 nariadil

predbežné opatrenie, ktorým dočasne zveril mal. do osobnej

starostlivosti navrhovateľky a sťažovateľovi nariadil zdržať sa styku s maloletou až do

právoplatného rozhodnutia vo veci samej. V ten istý deň okresný súd uznesením č. k.

-21 ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice za opatrovníka

maloletej na zastupovanie v konaní o úprave práv a povinností.

Dňa 14. decembra 2012 okresný súd vyzval Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny

Košice na prešetrenie pomerov v rodine maloletej a podanie písomnej správy.

Dňa 9. januára 2013 podala navrhovateľka na okresnom súde návrh na úpravu

výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej.

Dňa 11. februára 2013 okresný súd vyzval sťažovateľa na vyjadrenie k návrhu

navrhovateľky, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice na prešetrenie pomerov

v rodine maloletej a podanie písomnej správy a zamestnávateľov navrhovateľky

a sťažovateľa na oznámenie ich priemerného zárobku. V ten istý deň okresný súd požiadal

Obvodné oddelenie Policajného zboru, Košice-Sever o doručenie súdnej zásielky

sťažovateľovi.

Dňa 14. februára 2013 bola okresnému súdu doručená správa Úradu práce,

sociálnych vecí a rodiny Košice.

Dňa 25. februára 2013 bolo okresnému súdu doručené oznámenie zamestnávateľa

sťažovateľa o jeho priemernom zárobku.

Dňa 1. marca 2013 bolo okresnému súdu doručené oznámenie zamestnávateľa

navrhovateľky o jej priemernom zárobku.

Dňa 2. apríla 2013 okresný súd vyzval sťažovateľa na vyjadrenie k návrhu

navrhovateľky.

Dňa 15. mája 2013 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa

k podanému návrhu.

Dňa 3. júla 2013 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 28. október 2013. V ten istý

deň bol termín nariadeného pojednávania zmenený na 21. október 2013.

Dňa 18. októbra 2013 bol okresnému súdu predložený návrh navrhovateľky na

prerušenie konania z dôvodu podaného návrhu na začatie konania o rozvod manželstva dňa

31. januára 2013 a zároveň o odročenie nariadeného pojednávania.

Dňa 21. októbra 2013 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľa na spojenie

veci s konaním vedeným pod sp. zn. o rozvod manželstva a úpravu práv

a povinností, v návrhu zároveň požiadal o zrušenie nariadeného termínu pojednávania

a ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní. V ten istý deň sa vo veci

uskutočnilo pojednávanie, na ktorom okresný súd uznesením č. k. -103

zamietol návrh navrhovateľky na prerušenie konania v plnom rozsahu a zároveň uznesením

odročil pojednávanie na 24. január 2014 z dôvodu neúčasti navrhovateľky a sťažovateľa.

Dňa 24. októbra 2013 okresný súd predvolal navrhovateľku a sťažovateľa na

nariadené pojednávanie pod hrozbou uloženia pokuty a predvedenia.

Dňa 13. januára 2014 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľa na zrušenie

predbežného opatrenia č. k. -16.

Dňa 17. januára 2014 bolo pojednávanie nariadené na 24. január 2014 odročené na

21. marec 2014 z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne.

Dňa 18. marca 2014 bolo okresnému súdu predložené vyjadrenie navrhovateľky

k návrhu sťažovateľa na zrušenie predbežného opatrenia č. k. -16.

Dňa 20. marca 2014 navrhovateľka požiadala okresný súd o doručenie písomného

vyhotovenia uznesenia o zamietnutí návrhu na prerušenie konania z 21. októbra 2013.

Dňa 21. marca 2014 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo z dôvodu

neprítomnosti navrhovateľky a jej právnej zástupkyne odročené na neurčito.

Dňa 14. apríla 2014 okresný súd uznesením č. k. -110 zamietol návrh

sťažovateľa na zrušenie predbežného opatrenia č. k. -16.

Dňa 22. apríla 2014 bolo okresnému súdu predložené odvolanie navrhovateľky proti

uzneseniu č. k. -103 z 21. októbra 2013.

Dňa 23. apríla 2014 okresný súd vyzval sťažovateľa na vyjadrenie k odvolaniu

podanému navrhovateľkou.

Dňa 24. apríla 2014 podal sťažovateľ odvolanie proti uzneseniu okresného súdu č. k.

-110 zo 14. apríla 2014.

Dňa 29. apríla 2014 navrhovateľka okresnému súdu uviedla skutočnosti, ktorými

dôvodila pretrvávanie naliehavej potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania.

V ten istý deň sa sťažovateľ vyjadril k odvolaniu navrhovateľky.

Dňa 30. apríla 2014 okresný súd vyzval navrhovateľku na vyjadrenie k odvolaniu

podanému sťažovateľom.

Dňa 5. mája 2014 bola vec na základe opatrenia sp. zn. pridelená na

prerokovanie a rozhodnutie sudkyni JUDr. Denise Novotnej Mlinárcsik.

Dňa 7. mája 2014 podala navrhovateľka odvolanie proti uzneseniu okresného súdu

č. k. -113 zo 14. apríla 2014.

Dňa 12. mája 2014 okresný súd vyzval sťažovateľa na vyjadrenie k podanému

odvolaniu navrhovateľky zo 7. mája 2014.

Dňa 15. mája 2014 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie navrhovateľky

k odvolaniu sťažovateľa z 24. apríla 2014.

Dňa 21. mája 2014 bola okresnému súdu doručená odpoveď Materskej školy,

, na jeho výzvu.

Dňa 22. mája 2014 bol spis predložený Krajskému súdu v Košiciach na rozhodnutie

o odvolaniach navrhovateľky a sťažovateľa.

Dňa 2. júna 2014 bolo okresnému súdu predložené oznámenie navrhovateľky,

v ktorom uviedla, že naďalej trvá povinnosť dočasne nevstupovať do bytu uložená

sťažovateľovi uznesením okresného súdu č. k. -72, ktoré bolo potvrdené

uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. -99.

Dňa 9. júla 2014 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa k odvolaniu

navrhovateľky zo 7. mája 2014.

Dňa 30. júla 2014 Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. -160

potvrdil uznesenie okresného súdu č. k. -110 zo 14. apríla 2014 a uznesenie

okresného súdu č. k. -103 z 21. októbra 2013 a zrušil uznesenie okresného

súdu č. k. -113 zo 14. apríla 2014. Písomné vyhotovenie rozhodnutia bolo

okresnému súdu doručené 11. augusta 2014.

Dňa 16. septembra 2014 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 3. december 2014.

Dňa 21. októbra 2014 okresný súd vyzval zamestnávateľa sťažovateľa

a zamestnávateľa navrhovateľky na oznámenie ich priemerného zárobku, Úrad práce,

sociálnych vecí a rodiny Košice vyzval na opätovné prešetrenie pomerov v rodine maloletej

a podanie písomnej správy.

Dňa 3. novembra 2014 bola okresnému súdu doručená odpoveď zamestnávateľa

navrhovateľky na výzvu súdu.

Dňa 7. novembra 2014 bola okresnému súdu predložená písomná správa Úradu

práce, sociálnych vecí a rodiny Košice o opätovnom prešetrení pomerov v rodine maloletej.

Dňa 14. novembra 2014 bola okresnému súdu doručená odpoveď zamestnávateľa

sťažovateľa na výzvu súdu.

Dňa 3. decembra 2014 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na

neurčito z dôvodu rozhodnutia o procesnom návrhu navrhovateľky na prerušenie konania do

právoplatného skončenia trestného konania vedeného pod ČVS: ORP-684/1-VYS-KE-2014

na základe ňou podaného trestného oznámenia.

Dňa 5. marca 2015 okresný súd vyžiadal informácie o stave trestného konania

vedeného pod ČVS: ORP-684/1-VYS-KE-2014 od okresného riaditeľa Policajného zboru

Košice.

Dňa 20. marca 2015 bola okresnému súdu doručená žiadosť Krajskej prokuratúry

v Košiciach o zapožičanie súdneho spisu na vybavenie podnetu na podanie mimoriadneho

dovolania.

Dňa 24. marca 2015 bol spis na základe pokynu zákonnej sudkyne zaslaný Krajskej

prokuratúre v Košiciach.

Dňa 9. júna 2015 Generálna prokuratúra Slovenskej republiky vrátila okresnému

súdu zapožičaný spis.

Dňa 23. júna 2015 okresný súd vyzval Okresné riaditeľstvo Policajného zboru

v Košiciach na oznámenie stavu vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-684/1-VYS-KE-2014.

Dňa 9. júla 2015 bola okresnému súdu doručená žiadosť sťažovateľa o nariadenie

súdneho pojednávania.

Dňa 16. júla 2015 Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach oznámilo

okresnému súdu stav vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-684/1-VYS-KE-2014, z ktorého

vyplynulo, že uznesenie o vznesení obvinenia voči sťažovateľovi bolo uznesením

prokurátora Krajskej prokuratúry v Košiciach zrušené a vyšetrovateľovi Policajného zboru

ním bolo uložené vo veci znovu konať a rozhodnúť.

Dňa 17. augusta 2015 okresný súd uznesením č. k. -205 zamietol

návrh navrhovateľky na prerušenie konania až do právoplatného skončenia trestného

stíhania vedeného pod ČVS: ORP-684/1-VYS-KE-2014.

Dňa 2. októbra 2015 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 8. december 2015.

Dňa 2. novembra 2015 okresný súd vyzval zamestnávateľa sťažovateľa

a zamestnávateľa navrhovateľky na oznámenie ich priemerného zárobku.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní o úpravu práv a povinností k maloletej vedenom pod sp. zn.

došlo k porušovaniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov(...)

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.

).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet

sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.

, , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj

v danom prípade.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého konania je úprava

práv a povinností k maloletej, t. j. vec, ktorej povaha si vyžaduje osobitnú starostlivosť

všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania, čo okrem iného znamená, že

všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a skončená ( ) a aby sa

čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou

o rozhodnutie (mutatis mutandis , a iné).

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že doterajšia dĺžka

posudzovaného konania nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci. Napokon

aj predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení rovnako uviedol, že „vec po právnej ani

skutkovej stránke nie je zložitá“.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania účastníkov konania

v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu závažnú okolnosť, ktorá by mala byť

osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo

v tomto konaní k zbytočným prieťahom, teda dĺžka napadnutého konania v zásade nebola

vyvolaná správaním sťažovateľa. Možno však prisvedčiť predsedovi okresného súdu, že pre

neúčasť navrhovateľky bolo treba opakovane odročiť pojednávania, napriek tomu však

okresný súd nevyužil svoje oprávnenie (napr. v zmysle § 53 Občianskeho súdneho

poriadku) a pre sťaženie postupu v konaní neuložil navrhovateľke poriadkovú pokutu.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci

a predovšetkým konštatuje, že celkové trvanie napadnutého konania už viac ako 3 roky bez

meritórneho rozhodnutia na okresnom súde, v kontexte konania o úpravu práv a povinností

k maloletej je už samo osebe neprimerané.

Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou tiež pripomína, že nielen

nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže

zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov (napr. , ).

Ústavný súd ďalej poukazuje na to, že okresný súd v danej veci minimálne od

9. januára 2013 do 5. mája 2014 (tak, ako to vo svojom vyjadrení uviedol aj predseda

okresného súdu), teda podstatne viac ako počas jedného roka bol vo veci nečinný alebo

nesústredený, teda neefektívne konal. Uvedená nečinnosť alebo neefektívna činnosť

okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas minimálne poldruha roka súd

nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa

sťažovateľ počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného

v citovanom článku (pozri napr. ). K uvedenej nečinnosti, resp.

k neefektívnej činnosti, a teda k zbytočným prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti

veci a primárne ani v dôsledku správania účastníkov, ale v dôsledku postupu súdu.

pritom v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali

príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci  a teda vykonanie spravodlivosti  bez

zbytočných prieťahov.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. V nadväznosti na tento výrok a taktiež v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu

podľa a konať vo veci

bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3 000 €,

pričom poukázal aj na to, že, „Uplynuli presne tri roky, vo veci samej sa ani raz

nepojednávalo. (...) Ide o konanie o úpravu styku a výkonu rodičovských práv a povinností,

pričom stále platí nariadené predbežné opatrenie zo dňa 12.12.2012 o zdržaní sa styku

sťažovateľa/otca s dcérou. (...) Uplynuli presne tri roky a sťažovateľ/otec nevidel svoju

dcéru, ktorá v čase, kedy musel nútene rodinu a byt opustiť, mala štyri roky a v súčasnosti

má sedem rokov.“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal

za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia

, ktoré podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky

okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, ako aj vzhľadom na povahu veci považuje

za primerané vo výške 1 500 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 3.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľovi ( ) náhradu

trov konania vo výške 518,76 € z dôvodu trov jeho právneho zastúpenia.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za

dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 1. októbra 2014, spísanie

ústavnej sťažnosti z 1. októbra 2014 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu

zo 7. decembra 2015). Za dva úkony vykonané v roku 2014 patrí odmena v sume dvakrát po

134 € a režijný paušál dvakrát po 8,04 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2015 patrí

odmena v sume 139,83 € a režijný paušál 8,39 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy

právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú sumu 432,30 €, ku ktorej bolo treba pripočítať

20 % DPH, teda sumu 86,46 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú

celkove sumu 518,76 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. februára 2016