Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 171/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. februára 2016

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta

a Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpenej advokátkou JUDr. Mariannou Lechmanovou,

Štúrova 20, Košice, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1

a 2 a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením z 22. apríla 2015 v spojení s opravným

uznesením z 3. júna 2015, a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júla 2015

doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľka“),

zastúpenej advokátkou JUDr. Mariannou Lechmanovou, Štúrova 20, Košice, ktorou

namieta porušenie svojich základných práv podľa a 2 Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice-okolie (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“) a jeho uznesením z 22. apríla 2015 v spojení s opravným uznesením

z 3. júna 2015 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

Zo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou

napadnutého konania vedeného okresným súdom v postavení povinnej v 5. rade vo veci

exekúcie vedenej oprávnenou (obchodná spoločnosť ) na podklade

exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn.

z 10. februára 2015; označeným rozsudkom bola sťažovateľka spoločne s povinnými

v 1. až 4. rade zaviazaná zaplatiť oprávnenej 3 902,94 € s 25 % úrokom z omeškania ročne

zo sumy 3 902,94 € od 16. februára 1999 do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa

právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného z povinných zaniká v rozsahu plnenia

povinnosť ostatných povinných. Povinní v 1. až 5. rade boli zároveň zaviazaní aj na náhradu

trov konania v sume 451,25 €. Sťažovateľka podala proti upovedomeniu o začatí exekúcie

sp. zn. EX 4/2015 z 18. februára 2015 námietky, ktoré zároveň odôvodnila. Okresný súd

uznesením sp. zn. z 22. apríla 2015 rozhodol o námietkach tak, že exekúciu

v sume 1 015 € na vymoženie istiny zastavil, v súvislosti s tým upravil vymáhaný úrok

bližšie špecifikovaný vo výroku označeného uznesenia a námietky povinných zamietol.

Sťažovateľka namieta, že okresný súd sa v uznesení sp. zn.

z 22. apríla 2015 žiadnym spôsobom nevyjadril k jej argumentácii obsiahnutej v jej

námietkach proti exekúcii, k čomu konkrétne uvádza:

„Okresný súd Košice-okolie, Uznesením zo dňa 22. 04. 2015, č. k.: ,

nesprávne určil dátum podania námietok sťažovateľky voči prebiehajúcej exekúcii.

Sťažovateľka podala námietky proti exekúcii vedenej na exekútorskom úrade

Ing. JUDr. Bohumila Husťáka... pod č. k. 04/2015. Námietky voči predmetnej exekúcii

podala na poštovú prepravu prostredníctvom svojej právnej zástupkyne... 27. 02. 2015.

Dňa 13. 03. 2015 sťažovateľke bolo doručené Opravné upovedomenie o začatí

exekúcie a spôsobe vykonania exekúcie, ku ktorému sťažovateľka súdnemu exekútorovi

zaslala Doplnenie námietok zo dňa 27. 03. 2015.

Námietkami sťažovateľky zo dňa 26. 02. 2015... sa konajúci súd nezaoberal, čím

sťažovateľke svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom, a najmä porušil jej

základné práva na súdnu ochranu zaručené SR. V rozhodnutí Okresného súdu

Košice-okolie, a ani v opravnom rozhodnutí Okresného súdu Košice-okolie totiž nie je

žiadna zmienka o tom, ako sa súd s námietkami sťažovateľky vysporiadal, pričom je zrejmé,

že súd dospel k záveru, že námietky sťažovateľky voči exekúcii boli podané včas.“

Podľa sťažovateľky napadnuté uznesenie okresného súdu „trpí vadami, je

arbitrárne, nepreskúmateľné, nesprávne, nezákonné a nakoniec aj nespravodlivé“.

Porušenie svojich práv garantovaných a dohovorom napadnutým uznesením

okresného súdu z 22. apríla 2015 v spojení s opravným uznesením z 3. júna 2015

a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, odôvodňuje sťažovateľka takto:

„Sťažovateľka vzniesla voči doručenému Upovedomeniu o začatí exekúcie zo dňa

18. 02. 2015, EX 4/2015 ako aj voči celej prebiehajúcej exekúcii námietky a to z dôvodu,

že z Osvedčenia o dedičstve č. k.: zo dňa 08. 12. 2004 vyplýva, že poručiteľ

, nar. (pôvodne ako žalovaný v 5. rade) zomrel

dňa a na základe Osvedčenia o dedičstve sa stala dedičkou po poručiteľovi

, nar. , bytom .

V zmysle Osvedčenia o dedičstve, č. k.: zo dňa 08. 12. 2004,

všeobecná cena majetku poručiteľa bola vo výške 473 800,00 Sk, výška dlhov poručiteľa

bola vo výške 307 671,00 Sk a čistá hodnota dedičstva bola vo výške 166 129,00 Sk

t. j. 5.514,47 Eur.

V zmysle §-u 470 ods. 1 dedič zodpovedá do výšky ceny

nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa

a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.

Dedenie nemá byť pre dediča majetkovým rizikom. Preto dedič zodpovedá za pasíva

dedičstva iba do výšky nadobudnutého dedičstva. Ak je viac dedičov zodpovedajú podľa

pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k cene celého dedičstva. V zmysle Osvedčenia

o dedičstve zo dňa 08. 12. 2004 podľa ust. a ods. 1 písm. a) a

, dedičstvo po poručiteľovi nadobudla jediná dedička zo zákona

v II. skupine zákonných dedičov, matka poručiteľa a teda sťažovateľka.

Z citovaného zákonného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že sťažovateľka môže

za pasíva dedičstva zodpovedať maximálne do výšky 5.514,47 Eur a preto jej v exekučnom

konaní Ex 4/2015 vedenom na Exekútorskom úrade Ing. JUDr. Bohumila Husťáka,

so sídlom Žriedlová č. 3, 040 01 Košice nemôže byť uložená povinnosť na úhradu dlžnej

čiastky vo výške 20.420,72 Eur, tak ako to vyplýva z Upovedomenia o začatí exekúcie

a o spôsobe vykonania exekúcie zo dňa 18. 02. 2015.

Ochrana dediča podľa vyššie cit. ustanovenia spočíva v tom, že jeho zodpovednosť

voči veriteľom je obmedzená cenou nadobudnutého dedičstva.

Zmyslom tejto úpravy je, aby sa dedič dedením nedostal do horšej majetkovej

situácie, než akú mal pred dedením, a aby bol chránený pred negatívnym dopadom dedenia.

Zodpovednosť má iba ten dedič, ktorý skutočne dedičstvo nadobudol. Kto dedil a v akej

hodnote, je známe a aj potvrdené rozhodnutím súdu o dedičstve alebo osvedčením

o dedičstve, ktoré vydá notár. Z týchto rozhodnutí je zrejmé, v akej (čistej) hodnote

dedič dedičstvo nadobudol (uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 29. 9. 2010,

sp. zn. ) ...

Porušovateľ sa voči sťažovateľke dopustil odmietnutia spravodlivosti (denegatio

iustitie). Tým, že Okresný súd Košice - okolie neodôvodnil svoje rozhodnutie vo vzťahu

k sťažovateľke a nezaoberal sťažovateľkou podanými námietkami, a to ani v Uznesení

Okresného súdu Košice-okolie, č. k.: zo dňa 22. 04. 2015 a ani v Opravnom

Uznesení Okresného súdu Košice-okolie, č. k.: zo dňa 03. 06. 2015 porušil

základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa SR.“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo ... podľa ,

Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho Uznesením pod sp. zn.: zo dňa 22. 04. 2015 ako aj Opravným

Uznesením pod sp. zn.: zo dňa 03. 06. 2015 porušené bolo.

2. Ústavný súd SR týmto zrušuje Uznesenie Okresného súdu Košice-okolie

pod sp. zn.: zo 22. 04. 2015 ako aj Opravné Uznesenie pod sp. zn.

č.: zo dňa 03. 06. 2015 vo vzťahu k ... a vec mu vracia

na ďalšie konanie.

3. ... sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške

2.000,00 Eur...

4. Okresný súd Košice-okolie je povinný nahradiť sťažovateľke trovy konania

vo výške 296,44 Eur...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2

, ako aj práva podľa dohovoru uznesením okresného súdu

z 22. apríla 2015 v spojení s opravným uznesením z 3. júna 2015.

Ústavný súd v súvislosti so skúmaním podmienok konania o podanej sťažnosti

v rámci jej predbežného prerokovania zistil, že okresný súd uznesením

sp. zn. z 22. apríla 2015 rozhodol tak, že exekúciu v sume 1 015 €

na vymoženie istiny zastavil, v súvislosti s tým upravil vymáhaný úrok bližšie

špecifikovaný vo výroku označeného uznesenia a námietky povinných proti exekúcii

zamietol. Dňa 26. mája 2015 sťažovateľka okresnému súdu doručila návrh na zmenu

uznesenia tohto súdu sp. zn. z 22. apríla 2015 (ďalej len „návrh na zmenu

uznesenia z 22. apríla 2015“) a zároveň proti označenému rozhodnutiu okresného súdu

podala v ten istý deň aj dovolanie. Okresný súd vydal 3. júna 2015 v súlade s § 167 ods. 2

v spojení s opravné uznesenie, ktorým vykonal

opravu textu odôvodnenia uznesenia okresného súdu z 22. apríla 2015, keďže

„pri písomnom vyhotovení uznesenia o zastavení exekúcie došlo k prehliadnutiu podania

povinnej označeného ako námietky zo dňa 26. 2. 2015, ktoré nebolo zapísané textu

odôvodnenia, aj keď v odseku treťom riadku prvom je vyznačené, že bolo súdom

zohľadnené, preto bolo potrebné vykonať opravu“ (citované z uznesenia okresného súdu

č. k. -88 z 3. júna 2015, pozn.). Proti uzneseniu okresného súdu

z 3. júna 2015 mala sťažovateľka právo podať odvolanie, ktoré však nepodala.

Pri posudzovaní sťažnosti ústavný súd vychádzal z princípu subsidiarity, na ktorom

je založená jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa . Zmysel

a účel subsidiárneho postavenia ústavného súdu pri ochrane základných práv a slobôd

spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne

úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených

kompetencií. Právomoc ústavného súdu predstavuje v uvedenom kontexte ultima ratio

inštitucionálny mechanizmus, ktorej uplatnenie nasleduje až v prípade nefunkčnosti

všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú.

Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu

podľa zásad uvedených v ().

Ústavný súd odkazuje aj na svoju doterajšiu judikatúru (m. m. ),

podľa ktorej vyčerpaním opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré

zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje

a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov, nemožno

rozumieť už samotné podanie posledného z nich oprávnenou osobou, ale až rozhodnutie

o ňom príslušným orgánom.

V konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci sťažovateľka podaním dovolania

proti uzneseniu okresného súdu z 22. apríla 2015, ako aj podaním sťažnosti podľa čl. 127

ods. 1 vedome vytvorila stav, keď by o jej veci mali súbežne rozhodovať dva orgány

súdneho typu (Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd a ústavný súd), čo nie je

v podmienkach právneho štátu rešpektujúceho princíp právnej istoty prijateľné. Vzhľadom

na skutočnosť, že uplatnenie právomoci dovolacieho súdu vo veci sťažovateľky predchádza

uplatneniu právomoci ústavného súdu, možno považovať podanie sťažnosti ústavnému súdu

ešte pred rozhodnutím dovolacieho súdu ako predčasné (m. m. ,

).

Ústavný súd v ostatnom období aj pod vplyvom judikatúry Európskeho súdu

pre ľudské práva vo svojej rozhodovacej činnosti zastáva názor (napr. ,

), podľa ktorého v prípade podania mimoriadneho opravného prostriedku

(dovolania) a súbežne podanej sťažnosti podľa je takáto sťažnosť

považovaná za prípustnú až po rozhodnutí o dovolaní. Zároveň ústavný súd v tejto súvislosti

vo svojej judikatúre uvádza (napr. m. m. , , ,

, ), že lehota na prípadné podanie sťažnosti po rozhodnutí

o dovolaní sa považuje v zásade za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu

právoplatnému rozhodnutiu, s výnimkou prípadov, keď to konkrétne okolnosti veci zjavne

vylučujú. Nie je preto dôvodné, aby sťažovateľ v prípade podania dovolania podal zároveň

aj sťažnosť podľa , pretože aj za predpokladu, že by dovolací súd

dospel k záveru, že dovolanie nie je prípustné, nemožno sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1

smerujúcu proti rozhodnutiu, ktoré predchádzalo rozhodnutiu dovolacieho súdu,

odmietnuť pre jej oneskorenosť (porovnaj k tomu aj rozsudok Európskeho súdu pre ľudské

práva z 8. 11. 2007 vo veci Soffer proti Českej republike, sťažnosť č. 31419/04, alebo

rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská

verzus Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, a jeho body 51, 53, 54). Na základe

uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľky uplatnením

zásady ratio temporis vo vzťahu k uzneseniu okresného súdu z 22. apríla 2015 odmietol

ako neprípustnú podľa v spojení s .

Sťažovateľka namieta porušenie svojich práv aj opravným uznesením okresného

súdu z 3. júna 2015.

S prihliadnutím na už spomínaný princíp subsidiarity, na ktorom je založená

právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa , ústavný

súd konštatuje, že sťažovateľka mala možnosť domáhať sa preskúmania opravného

uznesenia okresného súdu z 3. júna 2015 využitím riadneho opravného prostriedku 

odvolania. Sťažovateľka tento riadny opravný prostriedok proti opravnému uzneseniu

okresného súdu nepodala, a preto je jej sťažnosť aj v tejto časti neprípustná.

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol

sťažnosť sťažovateľky ako celok podľa

ako neprípustnú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími

návrhmi uplatnenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. februára 2016