Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 589/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. februára 2016

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa

Mészárosa a Ladislava Orosza prerokoval prijatú sťažnosť

, zastúpenej advokátkou Mgr. Vierou Laczovou, Dolné bašty 2, Trnava, vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené

v a právo zaručené v Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom

tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Trnava p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume

296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov), ktorú j e Okresný súd

Trnava p o v i n n ý vyplatiť na účet advokátky Mgr. Viery Laczovej, Advokátska

kancelária, Dolné bašty 2, Trnava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -20 z 23. septembra 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) na ďalšie konanie sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplynulo, že namietané konanie začalo na návrh sťažovateľky, ktorý

podala na okresnom súde 14. septembra 2006 a ktorým sa domáhala vyporiadania

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, „nakoľko odporca nebol ochotný sa mimosúdne

dohodnúť a ani po podaní žaloby nesúhlasil s finančným vyrovnaním pre navrhovateľku,

napriek skutočnosti, že spoločne nadobudnutý majetok za trvania manželstva užíval na čas

po rozvode výlučne sám... Navrhovateľka sa tak ocitla bez domova a bez finančných

prostriedkov a jediným riešením bolo rozhodnutie súdu na základe predmetnej žaloby.“.

Sťažovateľka v odôvodnení sťažnosti okrem iného uviedla:

„Na základe predložených listinných dôkazov a aj z výpovedí účastníkov konania

v zápisniciach vyplýva, že odporca užíval sám spoločne nadobudnutý majetok a účelovo sa

bránil finančnému vyrovnaniu aj za cenu marenia pojednávaní, keď mu bolo zo strany súdu

pohrozené niekoľkokrát pokutou, avšak žiadna mu nebola za 9 rokov udelená. Preto

odporca maril úspešne konanie, súd jeho konaniu nebránil a preto nie je možné akceptovať

vyjadrenie súdu, že úkony sa vykonávali priebežne a dlhšie časové úseky medzi

pojednávaniami sú spôsobené mimoriadnou zaťaženosťou súdu. My sme ani nenamietali

časové úseky medzi pojednávaniami, ale časté marenie pojednávania zo strany odporcu

a nekonanie súdu v tomto smere, čo jednoznačne zvýhodňovalo odporcu v tomto konaní...

Žiadna z pokút zo strany súdu nebola realizovaná, čím sa umožnilo odporcovi vedome

mariť toto konanie.

Navrhovateľka sa zúčastnila každého pojednávania, čo jej ale spôsobuje problémy

v zamestnaní a vzhľadom na to, že je samoživiteľka, jej aj taká hrozba, akou je strata

zamestnania, spôsobuje obrovskú psychickú záťaž. Zo strany navrhovateľky bolo

ospravedlnené len pojednávanie dňa 4.6.2008 z dôvodu PN PZ navrhovateľky. V danej veci

absentuje právo na spravodlivé, nestranné konanie v primeranej lehote.

Navrhovateľka teda od rozvodu musela sama riešiť zložitú situáciu, do ktorej ju

dostal odporca a túto situáciu nevyriešilo ani podanie žaloby, keď súd ani po takmer 9-tich

rokoch nevyslovil rozhodnutie napriek tomu, že boli vyriešené všetky sporné otázky

v konaní. Záverečné stanoviská podali účastníci konania už v r.2014, avšak súd opätovne

predvolal svedka, ktorý v konaní už vypovedal a po tomto pojednávaní znovu vyzval

účastníkov konania na dohodu. Navrhovateľka dňa 22.12.2014 oznámila súdu, že účastníci

nedospeli k dohode a žiada, aby súd vo veci konal. Súd určil pojednávanie na deň 22.4.2015

a nič nebránilo tomu, aby rozhodol. Na pojednávaní v tento deň sa obidve strany zhodne

vyjadrili, že nemajú ďalšie návrhy na dokazovanie a že sa pridržiavajú svojich záverečných

stanovísk. Napriek tejto skutočnosti súd nerozhodol vo veci, ale nepochopiteľne

a bez uvedenia dôvodu odročil pojednávanie na termín 24.6.2015. Na základe uvedených

skutočností nie je možné ani predpokladať, či súd na tomto pojednávaní rozhodne, nakoľko

neodročil vec za účelom vyhlásenia rozsudku. Teda naďalej trvá stav právnej neistoty.

A pozitívne nie je ani vyjadrenie predsedu OS v Trnave, keď listom zo dňa 5.5.2015

považuje sťažnosť navrhovateľky podanú dňa 24.4.2015 za nedôvodnú a odvoláva sa

na mimoriadnu zaťaženosť súdov a zároveň uvádza, že na pojednávaní vytýčenom na deň

24.6.2015 sa predpokladá rozhodnutie vo veci. To znamená, že pripúšťa možnosť, kedy

nemusí byť vo veci rozhodnuté na tomto pojednávaní. Neexistuje však dôvod, pre ktorý

na pojednávaní dňa 22.4. 2015 súd nerozhodol, alebo nestanovil termín v lehote jedného

mesiaca za účelom vyhlásenia rozsudku.

Týmto svojim konaním, či lepšie povedané nekonaním, dostal Okresný súd Trnava

sťažovateľku do veľmi zlej situácie, vyvoláva u nej dlhodobý stav právnej neistoty, čím jej

spôsobuje aj veľkú psychickú záťaž, ktorou trpí aj maloletý syn a za zlú situáciu

oprávnene viní konanie otca maloletého a konanie súdu. Odporca do dnešného dňa nebol

ani raz potrestaný za to, že zmaril bezdôvodne 9x pojednávanie, čím pri dnešnej frekvencii

pojednávaní maximálne 2x v roku úspešne zmaril štyri roky konania. ...

Odporca nebol ochotný pristúpiť v konaní na žiadnu dohodu a jedinou

ponukou z jeho strany bolo finančné vyrovnanie v sume 4.149,24 eur (125.000,- Sk),

čo pri preukázanej hodnote spoločne nadobudnutého majetku manželmi za trvania

manželstva bolo výsmechom. Až po vykonanom dokazovaní po ôsmich rokoch navrhol

finančné vyrovnanie v sume 15.000,- eur, čo potvrdil v záverečnom stanovisku dňa

22.4.2015... Takáto dohoda je pre navrhovateľku neprijateľná, neodzrkadľuje spravodlivé

rozdelenie spoločne nadobudnutého majetku...

Navrhovateľka pociťuje veľkú bezmocnosť a beznádej, keď ani súd nie je schopný

zabezpečiť jej právo na spravodlivé konanie v primeranej lehote.

Týmto konštatujem, že prvostupňový súd ani po deviatich rokoch vo veci právoplatne

nerozhodol, pričom sťažovateľka ako účastník konania nemá žiadny podiel na vzniknutých

prieťahoch v konaní. Tiež musím skonštatovať, že v žiadnom prípade sa nejedná o tak

zložitý prípad, aby bola uvedená dĺžka konania primeraná.“

Z uvedených dôvodov sťažovateľka žiada ústavný súd o priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia v sume 9 000 €, poukazujúc na to, že „9 rokov je dosť dlhá doba

v živote človeka, najmä skutočnosť, že spoločné dieťa od svojho detstva vyrastalo s matkou

po nájmoch a príbuzných, nakoľko boli bez finančných prostriedkov na zabezpečenie si

bývania, zostali bez základných potrieb nevyhnutných na život, čo sme niekoľkokrát

zdôraznili po podaní žaloby. Ani dieťa si nezaslúžilo detstvo v chudobe, ktorú mu pripravil

jeho otec a toto je nezvratné. Naopak, odporca si užíval blahobyt na úkor svojej bývalej

manželky a ich spoločného syna a ani súd nebol nápomocný pri riešení tak zložitej situácie

pre matku a dieťa.“.

Sťažovateľka na základe uvedeného navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Okresný súd Trnava v konaní č. porušil základné práva

na spravodlivé rozhodnutie vo veci, bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48

ods. 2 , ako aj jej právo na prerokovanie veci spravodlivo

v zmysle zákonných ustanovení a v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje vo veci konať bez zbytočných súdnych

prieťahov na prvostupňovom súde, t. j. na Okresnom súde v Trnave.

3. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 9.000 EUR,

ktoré jej je Okresný súd Trnava povinný zaplatiť v lehote do dvoch mesiacov odo dňa

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Trnava je povinný uhradiť trovy konania z titulu

právneho zastúpenia v sume 296,44 EUR... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu na účet právneho zástupcu.“

Na výzvu ústavného súdu sa k veci písomne vyjadril okresný súd, zastúpený jeho

predsedníčkou, listom sp. zn. doručeným ústavnému súdu 29. novembra

2015.

Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla:

„Vec vedená pod sp. zn. je konaním o vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov po rozvode a vzhľadom na rozsah vyporiadavaného majetku

a potrebu preukazovania investícii do nehnuteľnosti a potreby rozsiahleho dokazovania

na tvrdenia účastníkov konania ide o právne i skutkovo zložitú vec. K predĺženiu súdneho

konania značne prispel svojím správaním i odporca tým, že maril pojednávania.

Pôvodne vec bola pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudkyni

, počas jej stáže na Krajskom súde v Trnave bola vec pridelená sudkyni

, po skončení stáže bola vec vrátená na prejednanie

a po jej odchode z tunajšieho súdu bola vec pridelená náhodným

výberom elektronickými prostriedkami sudkyni dňa 2.1.2014.

v konaní vykonávala úkony priebežne, doplnila potrebné dokazovanie a vo veci

dňa 24.6.2015 rozhodla. Proti rozsudku zo dňa 24.6.2015 podal odporca 14.8.2015

odvolanie a spis bol predložený Krajskému súdu v Trnave na rozhodnutie vo

veci.

Považujem za potrebné uviesť, že zákonná sudkyňa vo veci konala plynulo

a priebežne vzhľadom na neprimerane vysokú zaťaženosť sudcov Okresného súdu Trnava,

ktorí pracujú pod vysokým tlakom počtu nevybavených vecí vzhľadom na skutočnosť, že

Okresný súd Trnava je dlhodobo personálne nedostatočne obsadený, keď v súčasnosti

chýbajú na tunajšom súde 10 sudcovia.“

K vyjadreniu okresného súdu zaujala stanovisko sťažovateľka podaním doručeným

ústavnému súdu 24. novembra 2015, v ktorom najmä uviedla:

„Aj konajúci súd vo veci priznal, že bol to odporca, ktorý často a bezdôvodne maril

pojednávania, čím prispel k predĺženiu súdneho konania. K tejto skutočnosti sme sa tiež

podrobne vyjadrili, keď v sťažnosti uvádzame, ako bezdôvodne sa nedostavoval odporca

na pojednávanie, súd mu iba hrozil pokutou, avšak žiadna nebola realizovaná.

Tiež konajúci súd odôvodňuje nekonanie vo veci nedostatkom sudcov, teda

neprimerane vysokou zaťaženosťou súdu, čo však nemôže byť na úkor sťažovateľky.

Najvážnejším problémom je však fakt, že predsedníčka OS v Trnave sa vôbec

nevyjadrila ku skutočnosti, ktorá okrem iného bola dôvodom podania predmetnej sťažnosti

a to, že sudkyňa na pojednávaní dňa 22.4.2015, kedy sa obidve strany zhodne vyjadrili, že

nemajú ďalšie návrhy na dokazovanie a že sa pridržiavajú svojich záverečných stanovísk,

ktoré boli dlhšiu dobu v spise, nerozhodla, ale nepochopiteľne a bez uvedenia dôvodu

odročila pojednávanie na deň 24.6.2015, čo znamenalo, že sťažovateľka nemala žiadnu

istotu, že v terno deň už sudkyňa rozhodne.

Záverom chcem uviesť, že t. č. už došlo k rozhodnutiu prvostupňového súdu. avšak

odporca, ako sme všetci predpokladali, podal odvolanie a tým oddialil právoplatnosť tohto

rozhodnutia minimálne o ďalší rok. Preto apelujem na tento súd, aby urýchlene vyhovel

sťažnosti sťažovateľky a tak zmiernil jej zložitú a nezávidenia hodnú situáciu, ktorú jej

spôsobil odporca a tiež súd svojim nekonaním, keď iba súd môže v tomto prípade vykonať

nápravu.

Aj vyhovenie tejto sťažnosti v celom rozsahu by bolo len slabou náplasťou za to, čo

musela podstúpiť sťažovateľka za rozvod s odporcom a taktiež ich spoločný syn. Hoci sa už

pri rozvode stále hovorí o najlepšom záujme pre maloletého, tu táto skutočnosť celý čas

absentuje. Odporca sa nikdy nechoval ako otec maloletého, skutočný záujem o maloletého

nemal a postaral sa o to, že maloletý žil s matkou od rozvodu bez akýchkoľvek finančných

prostriedkov a bez strechy nad hlavou, čomu prispel aj súd svojim nekonaním.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich

stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav

konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. :

Dňa 14. septembra 2006 sťažovateľka podala na okresnom súde žalobu

o vyporiadanie BSM.

Dňa 3. októbra 2006 okresný súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho

poplatku za žalobu.

Dňa 11. októbra 2006 sťažovateľka zaplatila súdny poplatok.

Dňa 7. novembra 2006 okresný súd vyzval odporcu, aby sa vyjadril k návrhu

sťažovateľky.

Dňa 7. decembra 2006 sa odporca, zastúpený advokátkou, vyjadril k návrhu

sťažovateľky, ktorý žiadal zamietnuť.

Dňa 11. decembra 2006 okresný súd pripojil rozvodový spis tunajšieho súdu sp. zn.

.

Dňa 26. júna 2007 okresný súd nariadil pojednávanie na 15. august 2007 a zároveň

vyzval účastníkov konania na predloženie listinných dôkazov k veciam patriacim

do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“), ako aj o čerpaných

úveroch.

Dňa 12. júla 2007 právna zástupkyňa odporcu požiadala o odročenie pojednávania

na iný termín z dôvodu čerpania dovolenky v zahraničí.

Dňa 15. augusta 2007 okresný súd odročil pojednávanie na 24. október 2007

z dôvodu neprítomnosti účastníkov a ich právnych zástupcov. Zároveň opätovne vyzval

účastníkov na predloženie listinných dokladov k termínu nariadeného pojednávania.

Dňa 24. októbra 2007 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré okresný súd odročil

na 30. január 2008 na žiadosť účastníkov na účel prípadného mimosúdneho ukončenia

sporu.

Dňa 24. januára 2008 odporca na základe výzvy súdu predložil listinné doklady

týkajúce sa majetku v BSM a súčasne oznámil, že mimosúdnu dohodu nie je možné

uzavrieť z dôvodu, že medzi účastníkmi je sporný aj rozsah BSM.

Dňa 30. januára 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré po vypočutí účastníkov

konania a ich právnych zástupcov okresný súd odročil na 2. apríl 2008.

Dňa 2. apríla 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré po vypočutí účastníkov bolo

odročené na 4. jún 2008 na účel zisťovania rozsahu BSM.

Dňa 27. mája 2008 právna zástupkyňa sťažovateľky doručila ospravedlnenie neúčasti

na nariadenom pojednávaní z dôvodu dlhodobej PN.

Dňa 4. júna 2008 okresný súd odročil pojednávanie z dôvodu neprítomnosti

účastníkov a ich právnych zástupcov na 19. september 2008.

Dňa 1. augusta 2008 právna zástupkyňa sťažovateľky doručila ospravedlnenie

neúčasti na nariadenom pojednávaní z dôvodu liečenia.

Dňa 4. augusta 2008 okresný súd zrušil termín nariadeného pojednávania a nariadil

pojednávanie na 22. október 2008.

Dňa 21. októbra 2008 substitučná právna zástupkyňa navrhovateľa požiadala

o odročenie pojednávania z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti a z dôvodu kolízie

pojednávaní.

Dňa 22. októbra 2008 okresný súd odročil pojednávanie z dôvodu neprítomnosti

účastníkov a ich právnych zástupcov na 21. január 2009.

Dňa 21. januára 2009 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom účastníci žiadali

poskytnúť 2-mesačnú lehotu na mimosúdne rokovanie a na ten účel odročiť pojednávanie.

Dňa 30. marca 2009 okresný súd vyzval účastníkov na oznámenie, či došlo

k mimosúdnej dohode.

Dňa 17. apríla 2009 právna zástupkyňa sťažovateľky oznámila, že k mimosúdnej

dohode nedošlo, a označila ďalšie dôkazy vo veci.

Dňa 30. apríla 2009 právna zástupkyňa odporcu reagovala na výzvu okresného súdu.

Dňa 25. septembra 2009 právna zástupkyňa odporcu požiadala o odročenie

pojednávania z dôvodu ukončenia zastupovania vo veci.

Dňa 30. septembra 2009 okresný súd odročil pojednávanie z dôvodu

neospravedlnenej neúčasti odporcu a predvolaných svedkov na 2. december 2009.

Odporcovi zároveň uložil poriadkovú pokutu 200 €, keďže sa bez riadneho ospravedlnenia

nedostavil na súd.

Dňa 2. decembra 2009 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo po výsluchu

účastníkov a predvolaných svedkov odročené na 3. február 2010 na účely vypočutia ďalších

svedkov.

Dňa 14. decembra 2009 právna zástupkyňa sťažovateľky doručila návrh na doplnenie

dokazovania.

Dňa 21. decembra 2009 okresný súd uložil predvolanému svedkovi, ktorý sa

opätovne nedostavil na pojednávanie, poriadkovú pokutu.

Dňa 3. februára 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré po vypočutí svedka bolo

odročené na 14. apríl 2010 na účely predvolania ďalších svedkov.

Dňa 14. apríla 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré po vypočutí svedkyne bolo

odročené na 9. jún 2010 na účely vypočutia ďalšieho svedka.

Dňa 16. apríla 2010 okresný súd zisťoval prostredníctvom dopravného inšpektorátu

držiteľov motorového vozidla, ktoré je predmetom konania.

Dňa 29. apríla 2010 okresnému súdu boli doručené požadované údaje.

Dňa 9. júna 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo po vypočutí svedka

odročené na 29. september 2010 na zaujatie stanoviska strán k dosiaľ vykonanému

dokazovaniu, prípadne oznámeniu ďalších návrhov na dokazovanie.

Dňa 10. júna 2010 okresný súd v zmysle návrhu právnej zástupkyne odporcu

požiadal o súčinnosť dopravný inšpektorát, aké motorové vozidlá boli vedené v držbe

odporcu za trvania BSM.

Dňa 29. júna 2010 okresnému súdu boli doručené požadované údaje.

Dňa 28. septembra 2010 právna zástupkyňa odporcu požiadala o zmenu termínu

pojednávania z dôvodu ochorenia odporcu.

Dňa 29. septembra 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené

pre neprítomnosť účastníkov a ich právnych zástupcov na 12. november 2010 na účely

doplnenia dokazovania. Okresný súd zároveň žiadal ,

o oznámenie skutočností o predaji motocykla zn. Suzuki.

Dňa 12. novembra 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré po vypočutí svedkyne

bolo odročené na 19. január 2011 na účely zhodnotenia dosiaľ vykonaného dokazovania.

Dňa 21. decembra 2010 sťažovateľka doručila vyjadrenie k skutkovej a právnej

stránke veci a navrhla doplniť dokazovanie.

Dňa 19. januára 2011 sa uskutočnilo pojednávanie (bez prítomnosti odporcu), ktoré

bolo odročené na účel vypočutia odporcu a vyjadrenia sa jeho právneho zástupcu

na 23. marec 2011.

Dňa 27. januára 2011 právna zástupkyňa odporcu doručila ďalšie návrhy

na doplnenie dokazovania.

Dňa 10. marca 2011 právna zástupkyňa odporcu požiadala o zmenu termínu

pojednávania, ktorého sa odporca nemôže zúčastniť z dôvodu plánovaného lekárskeho

zákroku, pričom nesúhlasí s tým, aby súd konal v jeho neprítomnosti.

Dňa 23. marca 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené z dôvodu

neprítomnosti účastníkov a ich právnych zástupcov na 6. máj 2011. Okresný súd zároveň

požiadal príslušné Okresné oddelenie Policajného zboru Trstín o doručenie súdnej zásielky

predvolanému svedkovi.

Dňa 5. apríla 2011 Okresné oddelenie Policajného zboru Trstín oznámilo, že

menovaný sa na adrese trvalého bydliska dlhodobo nezdržiava a jeho aktuálny pobyt nie je

známy.

Dňa 6. mája 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo po výsluchu svedkov

odročené na 15. jún 2011 na účel vyjadrenia sa strán k vykonanému dokazovaniu.

Dňa 15. júna 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré po vyjadrení právnych

zástupcov účastníkov bolo odročené na 16. september 2011 na účel doplnenia dokazovania.

Okresný súd zároveň vyžiadal kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol motocykel zn. Suzuki.

Dňa 1. augusta 2011 bol spis pridelený sudkyni .

Dňa 18. augusta 2011 okresný súd zrušil pojednávanie určené na 16. september 2011.

Dňa 12. septembra 2011 okresný súd vyzval právnych zástupcov účastníkov, aby sa

vyjadrili k ďalším návrhom na dokazovanie. Zároveň urgoval predloženie kúpnej zmluvy

na motocykel.

Dňa 12. októbra 2011 právni zástupcovia účastníkov sa vyjadrili k vykonanému

dokazovaniu a zaslali špecifikáciu BSM.

Dňa 2. novembra 2011 zákonná sudkyňa namietla svoju zaujatosť

vo veci.

Dňa 4. novembra 2011 predsedníčka okresného súdu opatrením rozhodla o vylúčení

z prerokúvania veci sťažovateľky. Spis bol pridelený sudkyni

.

Dňa 17. februára 2012 okresný súd nariadil pojednávanie na 3. máj 2012 a zároveň

vyžiadal z príslušného dopravného inšpektorátu históriu držiteľov motocykla zn. Suzuki.

Dňa 1. marca 2012 okresný súd dostal požadovanú informáciu.

Dňa 3. mája 2012 sa uskutočnilo pojednávanie (odporca ospravedlnil svoju

neprítomnosť z dôvodu PN), ktoré bolo odročené na 14. august 2012 na účel vypočutia

účastníkov konania a vyžiadania správy z banky o vkladnej knižke vedenej na maloletého

syna účastníkov konania – .

Dňa 24. mája 2012 okresný súd požiadal Prima banku o oznámenie skutočností

týkajúcich sa vkladnej knižky vedenej na meno .

Dňa 12. júna 2012 okresný súd dostal správu z banky.

Dňa 4. júla 2012 okresný súd oznámil banke, že jej neuhradí faktúru

za podanie správy, a vyzval ju, aby špecifikovala vecné náklady, ktoré jej vznikli

v súvislosti s poskytnutím požadovanej informácie a ktoré žiada uhradiť.

Dňa 1. augusta 2012 bol spis pridelený sudkyni .

Dňa 13. augusta 2012 právna zástupkyňa odporcu oznámila, že ukončila

zastupovanie odporcu vo veci. Okresnému súdu bolo zároveň doručené oznámenie

o prevzatí zastupovania odporcu , spolu so žiadosťou

o odročenie pojednávania.

Dňa 14. augusta 2012 sa uskutočnilo pojednávanie (odporca svoju neprítomnosť

neospravedlnil), ktoré bolo odročené na 3. október 2012 z dôvodu neprítomnosti odporcu.

Dňa 15. augusta 2012 okresný súd oznámil odporcovi, že jeho účasť na nariadenom

pojednávaní je potrebná, preto ak sa neustanoví, bude mu uložená poriadková pokuta.

Dňa 3. októbra 2012 sa uskutočnilo pojednávanie (odporca nebol prítomný, svoju

neprítomnosť ospravedlnil dôležitou služobnou cestou), ktoré bolo odročené z dôvodu

neprítomnosti odporcu na 16. november 2012. Súd zároveň vyzval odporcu, aby

pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty zdokladoval dôvod svojej neprítomnosti

na pojednávaní.

Dňa 16. októbra 2012 právna zástupkyňa sťažovateľky požiadala o odročenie

nariadeného termínu pojednávania z dôvodu prideleného rehabilitačného pobytu.

Dňa 17. októbra 2012 okresný súd zrušil termín pojednávania určený

na 16. november 2012 a určil nový termín na 5. december 2012.

Dňa 22. októbra 2012 okresný súd zmenil termín pojednávania určeného

na 5. december 2012 na skorší termín – 21. november 2012.

Dňa 21. novembra 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené

na 6. február 2013 na vykonanie znaleckého dokazovania vo vzťahu k hnuteľným veciam

a návrhu účastníkov na vyporiadanie pohľadávok a spoločných záväzkov.

Dňa 6. februára 2013 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené

pre neprítomnosť odporcu na 13. február 2013. Odporca neúčasť na pojednávaní

ospravedlnil pohrebom rodinného príslušníka a ošetrovaním maloletého syna počas

choroby.

Dňa 13. februára 2013 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo po vypočutí

účastníkov a ich právneho zástupcu odročené na 18. marec 2013 na účel ďalšieho

dokazovania.

Dňa 5. marca 2013 sťažovateľka predložila špecifikáciu investícií do nehnuteľnosti

v zmysle záverov z ostatného pojednávania.

Dňa 18. marca 2013 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré po vypočutí strán bolo

odročené na 25. marec 2013 na účel zaujatia stanoviska procesných strán k spôsobu

vyporiadania investícií účastníkov.

Dňa 22. marca 2013 odporca predložil konečný návrh zostatkovej hodnoty

hnuteľných vecí patriacich do BSM a vyjadril sa k špecifikácii vložených investícií.

Dňa 25. marca 2013 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 6. máj

2013 na účel ďalšieho dokazovania.

Dňa 3. apríla 2013 odporca oznámil skutočnosti v zmysle záverov z ostatného

pojednávania.

Dňa 4. apríla 2013 okresný súd požiadal o súčinnosť

(ďalej len „ “).

Dňa 12. apríla 2013 oznámila, že požadované informácie môže poskytnúť len

so súhlasom majiteľa účtu.

Dňa 17. apríla 2013 okresný súd vyzval právneho zástupcu odporcu na predloženie

súhlasu s poskytnutím požadovaných informácií bankou.

Dňa 24. apríla 2013 odporca predložil súhlas s poskytnutím informácií, ktoré tvoria

predmet bankového tajomstva.

Dňa 29. apríla 2013 okresný súd opätovne požiadal o oznámenie skutočností

tvoriacich predmet bankového tajomstva.

Dňa 6. mája 2013 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito

na účel vykonania znaleckého dokazovania. Okresný súd zároveň uzneseniami ustanovil

súdnych znalcov z odboru bytového zariadenia a elektrotechniky na ocenenie hnuteľných

vecí tvoriacich BSM.

Dňa 7. mája 2013 okresný súd zaslal ustanoveným znalcom podklady

na vypracovanie znaleckého posudku.

Dňa 9. mája 2013 SLSP oznámila požadované informácie týkajúce sa vkladnej

knižky.

Dňa 15. mája 2013 ustanovená znalkyňa požiadala o poskytnutie preddavku

na vypracovanie znaleckého posudku.

Dňa 24. mája 2013 okresný súd uznesením poskytol ustanovenej znalkyni preddavok

na vykonanie znaleckého úkonu.

Dňa 18. júna 2013 ustanovený znalec predložil znalecký posudok na stanovenie

hodnoty elektrotechnických zariadení.

Dňa 21. júna 2013 okresný súd vyzval súdneho znalca na dopracovanie znaleckého

posudku, teda na určenie hodnoty hnuteľných vecí ku dňu zániku BSM, 27. októbra 2005.

Dňa 4. júla 2013 znalec oznámil, že v predloženom znaleckom posudku je hodnota

vecí stanovená ku dňu zániku BSM.

Dňa 15. júla 2013 súdna znalkyňa predložila vypracovaný znalecký posudok

na určenie hodnoty bytového zariadenia.

Dňa 24. júla 2013 okresný súd vyzval a banku na preukázanie vecných

nákladov v súvislosti s podaním správy. Zároveň uznesením priznal súdnej znalkyni

znalečné.

Dňa 25. júla 2013 okresný súd zaslal vypracované znalecké posudky účastníkom

konania, zároveň vyzval súdneho znalca na dopracovanie znaleckého posudku v lehote

14 dní, a to určiť aj všeobecnú súčasnú hodnotu hnuteľných vecí.

Dňa 5. augusta 2013 sa vyjadrila k výzve súdu z 24. júla 2013.

Dňa 6. augusta 2013 súdny znalec predložil dodatok č. 1 k znaleckému posudku

č. 1/2013.

Dňa 15. augusta 2013 okresný súd zaslal dodatok k znaleckému posudku účastníkom

na prípadné zaujatie námietok k nemu.

Dňa 16. augusta 2013 Prima banka odpovedala na výzvu z 24. júla 2013.

Dňa 20. augusta 2013 okresný súd uznesením nepriznal a banke náhradu

vecných nákladov za oznámenie skutočností v občianskom súdnom konaní.

Dňa 21. augusta 2013 okresný súd vyzval súdneho znalca na špecifikovanie

a zdôvodnenie rozsahu znaleckej činnosti zahrnutej v uplatnenej hodinovej odmene.

Dňa 13. septembra 2013 súdny znalec sa vyjadril k výzve okresného súdu.

Dňa 1. októbra 2013 odporca doručil vyjadrenie k predmetu konania.

Dňa 7. októbra 2013 okresný súd nariadil pojednávanie na 27. november 2013,

zároveň zaslal sťažovateľke vyjadrenie odporcu z 1. októbra 2013 na zaujatie stanoviska.

Dňa 11. októbra 2013 okresný súd uznesením priznal súdnemu znalcovi znalečné.

Dňa 11. novembra 2013 okresný súd požiadal o súčinnosť Štátny fond rozvoja

bývania (ďalej len „fond rozvoja bývania“) vo veci splácania úveru čerpaného účastníkmi

konania.

Dňa 21. novembra 2013 okresný súd vyzval súdneho znalca na preukázanie

skutočnosti, že je platcom DPH.

Dňa 22. novembra 2013 fond rozvoja bývania oznámil požadované skutočnosti

týkajúce sa čerpaného úveru.

Dňa 25. novembra 2013 sťažovateľka doručila stanovisko k vyjadreniu odporcu.

Dňa 26. novembra 2013 okresný súd zrušil nariadené pojednávanie z dôvodu

práceneschopnosti zákonnej sudkyne.

Dňa 4. decembra 2013 súdny znalec doručil osvedčenie o registrácii pre DPH.

Dňa 2. januára 2014 bol spis pridelený sudkyni .

Dňa 24. januára 2014 okresný súd vyzval účastníkov, aby v lehote 1 mesiaca doručili

záverečné vyjadrenie vo veci s návrhom na vyporiadanie BSM, resp. oznámili návrhy

na vykonanie dokazovania.

Dňa 18. februára 2014 odporca doručil záverečné vyjadrenie k veci.

Dňa 3. marca 2014 sťažovateľka doručila záverečné stanovisko k veci.

Dňa 7. mája 2014 okresný súd nariadil pojednávanie na 7. júl 2014.

Dňa 7. júla 2014 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené pre neprítomnosť

predvolaného svedka na 22. október 2014.

Dňa 22. októbra 2014 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré po vypočutí predvolaného

svedka bolo na návrh právneho zástupcu účastníkov odročené na neurčito na doriešenie

sporu mimosúdnou cestou s tým, že právna zástupkyňa sťažovateľky do 3. januára 2015

oznámi, či na podanom návrhu trvá.

Dňa 22. decembra 2014 právna zástupkyňa sťažovateľky oznámila, že k uzatvoreniu

mimosúdnej dohody nedošlo, preto trvá na podanom návrhu a žiada o pokračovanie

v konaní.

Dňa 22. januára 2015 sťažovateľka doplnila svoje záverečné stanovisko k veci.

Dňa 3. februára 2015 okresný súd nariadil pojednávanie na 22. apríl 2015.

Dňa 12. februára 2015 okresný súd požiadal o zaslanie výpisov z účtu

vypočutého svedka.

Dňa 24. februára 2015 oznámila, že požadované informácie môže poskytnúť

len so súhlasom majiteľa účtu, keďže tento nie je účastníkom konania.

Dňa 2. marca 2015 okresný súd vyzval svedka na predloženie súhlasu s poskytnutím

požadovaných informácií bankou.

Dňa 9. marca 2015 okresný súd vyzval na preukázanie odôvodnených vecných

nákladov v súvislosti so splnením povinnosti uloženej súdom.

Dňa 13. marca 2015 svedok predložil súhlas s poskytnutím informácií, ktoré tvoria

predmet bankového tajomstva.

Dňa 18. marca 2015 okresný súd opätovne požiadal o zaslanie výpisov z účtu

svedka .

Dňa 25. marca 2015 doručila špecifikáciu nákladov za podanie správy.

Dňa 30. marca 2015 doručila požadované výpisy z účtu.

Dňa 2. apríla 2015 odporca oznámil zmenu svojho právneho zastúpenia v konaní.

Okresný súd zároveň uznesením priznal úhradu nákladov za poskytnutie bankovej

informácie.

Dňa 22. apríla 2015 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 24. jún

2015.

Dňa 24. júna 2015 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom súd vyhlásil dokazovanie

za skončené a vyhlásil rozsudok.

Dňa 6. októbra 2015 bol spis po podaní odvolania proti rozsudku okresného súdu

odporcom doručený Krajskému súdu v Trnave. Vec je vedná pod sp. zn. .

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. dochádza k porušovaniu základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

Pokiaľ ide o právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom podľa

(a rovnako aj podľa dohovoru), je pod konaním, v ktorom sa

takáto vec prerokováva, potrebné rozumieť nielen konanie prvostupňového súdu, ale aj

konanie odvolacieho a dovolacieho súdu, ďalej konanie v správnom súdnictve, ako aj

konanie o výkon rozhodnutia. Tento právny názor ústavného súdu vychádza z toho, že ani

a ani procesné predpisy upravujúce činnosť súdov v občianskych a trestných veciach

nevynímajú z ich povinnosti konať bez zbytočných prieťahov žiadnu vec, ktorej môže byť

poskytnutá súdna ochrana ().

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet

sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný

súd aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že vec nie je právne

zložitá, avšak vzhľadom na predmet konania – vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov a rozsah, je možné ju považovať za fakticky zložitú.

Pre objasnenie tvrdení účastníkov bolo potrebné pristúpiť k znaleckému dokazovaniu

znalcami z odborov bytového zariadenia a elektroniky. Táto skutočnosť mala nesporne

vplyv na priebeh namietaného konania a jeho doterajšiu dĺžku.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky

v preskúmavanej veci, ústavný súd zistil, že z 32 nariadených pojednávaní sa sťažovateľka

osobne zúčastnila 13. Aj z dôvodu jej neúčasti a márneho pokusu o mimosúdnu dohodu

museli byť viaceré pojednávania odročované.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu. Namietané konanie

dosiaľ trvá desať rokov. Ústavný súd konštatuje, že hoci postup okresného súdu bol

pomerne plynulý, pojednávania (spolu 32) boli nariaďované v krátkom časovom slede

(hoci z dôvodu neúčasti účastníkov konania, ale aj práceneschopnosti konajúcej sudkyne

museli byť viaceré z nich odročené), z hľadiska dodržania imperatívu ustanoveného v čl. 48

ods. 2 a v dohovoru nie je možné jeho dĺžku akceptovať, pretože

signalizuje, že v napadnutom konaní z dôvodu nedostatočne efektívneho postupu okresného

súdu dosiaľ nedošlo k naplneniu účelu základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, ktorým je odstránenie právnej neistoty účastníkov konania

(m. m. , , ).

Vzhľadom na celkovú dĺžku konania okresného súdu ústavný súd konštatuje,

že v konaní došlo k prieťahom, ktoré boli čiastočne spôsobené zložitosťou veci, čiastočne aj

správaním účastníkov konania, ale najmä v dôsledku postupu okresného súdu, preto

vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 1.

Podľa druhej vety ak porušenie práv alebo slobôd podľa

ods. 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva

alebo slobody porušil, vo veci konal. V zmysle

ak ústavný súd sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu

porušil svojou nečinnosťou, vo veci konal podľa osobitných predpisov.

Keďže okresný súd 24. júna 2015 rozhodol o návrhu sťažovateľky a od 6. októbra

2016 sa vec nachádza na krajskom súde, ústavný súd neprikázal okresnému súdu konať,

tak ako to požadovala sťažovateľka v petite svojej sťažnosti.

Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka požadovala priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške

9 000 €, poukazujúc na to, že „9 rokov je dosť dlhá doba v živote človeka, najmä

skutočnosť, že spoločné dieťa od svojho detstva vyrastalo s matkou po nájmoch

a príbuzných, nakoľko boli bez finančných prostriedkov na zabezpečenie si bývania, zostali

bez základných potrieb nevyhnutných na život, čo sme niekoľkokrát zdôraznili po podaní

žaloby. Ani dieťa si nezaslúžilo detstvo v chudobe, ktorú mu pripravil jeho otec a toto je

nezvratné. Naopak, odporca si užíval blahobyt na úkor svojej bývalej manželky a ich

spoločného syna a ani súd nebol nápomocný pri riešení tak zložitej situácie pre matku

a dieťa.“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva podľa a práva podľa dohovoru

nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal aj v kontexte

toho, že finančné zadosťučinenie nemá byť náhradou škody, ktorú sťažovateľka prípadne

v namietanom konaní utrpela, za odôvodnené priznať jej finančné zadosťučinenie podľa

citovaného ustanovenia , ktoré podľa zásad spravodlivosti, ako aj

vzhľadom na všetky okolnosti zisteného porušenia jej práv považuje za primerané v sume

1 000 €.

Z uvedených dôvodov ústavný súd o žiadosti sťažovateľky o priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia

v bode 3.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za dva

úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie ústavnej sťažnosti).

Za dva úkony vykonané v roku 2015 patrí odmena v sume dvakrát po 139,83 € a režijný

paušál dvakrát po 8,39 € v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, preto trovy právneho

zastúpenia sťažovateľky predstavujú sumu 296,44 €.

Úhradu za tretí úkon  vyjadrenie sťažovateľky z 19. novembra 2015, nepriznal,

pretože tento úkon nijako neprispel k objasneniu veci.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. februára 2016