Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 181/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. februára 2016

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa)

a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť

, , zastúpeného advokátom Mgr. Zdenkom Nováčekom,

Brančská 7, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46

ods. 1 a , Listiny základných práv

a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. -126 z 31. októbra 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. marca 2014

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojich základných práv podľa a

(ďalej len „ústava“), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)

č. k. -126 z 31. októbra 2013 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že Okresný súd Košice II (ďalej len

„okresný súd“) rozsudkom č. k. -93 z 10. októbra 2012 (ďalej len „rozsudok

okresného súdu“) vo veci žalobcu (ďalej len „žalobca“) proti sťažovateľovi

v konaní o zaplatenie sumy 15 500 € s príslušenstvom rozhodol tak, že nepripustil zmenu

návrhu na začatie konania o zaplatenie sumy 15 500 € s príslušenstvom v podaní žalobcu

doručenom okresnému súdu 7. marca 2012, žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť

nahradiť sťažovateľovi trovy konania v sume 1 114,90 € v prospech zástupcu sťažovateľa

v lehote 20 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

Vzhľadom na to, že rozsudok okresného súdu podľa sťažovateľa „extrémne

vybočoval z účelu , kde jeho aplikácia v predmetnej veci opomínala i logický

zmysel, nakoľko oslobodenie účastníkov od súdnych poplatkov skutkovú podstatu § 150

zjavne nenaplňuje“, podal proti nemu sťažovateľ odvolanie, v ktorom namietal najmä

«a) navrhovateľove nadštandardné majetkové pomery, ktoré napriek jeho procesnému

oslobodeniu od súdnych poplatkov, nespĺňajú predpoklady pre aplikáciu ..., b)

v konaní bolo preukázané, že žaloba bola účelovo vykonštruovaná... c) prvostupňový súd

pri aplikácii nezohľadnil, že aj sťažovateľ bol v rozsahu 100 % oslobodený

od platenia súdnych poplatkov... d) naviazanie aplikácie na procesné

oslobodenie od súdnych poplatkov „extrémne vybočuje z jeho účelu a zcela postráda

i smysl logický...“».

Sťažovateľ zastáva názor, že okresný súd pri aplikácii § 150 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „OSP“) «nielen že neprihliadol na pomery všetkých účastníkov

(prihliadol len na „pomery“ neúspešného žalobcu), čím porušil princíp rovnosti účastníkov

podľa SR, ale podľa ustálenej súdnej praxe nebol súd ani oprávnený

aplikovať na túto konkrétnu vec». Ako doplnenie sťažovateľ uvádza, že okrem

nepriznania náhrady za niektoré úkony právnej služby mu okresný súd nepriznal ani plnú

náhradu výdavkov za ubytovanie advokáta v sume 67 €, ani poštovné náklady.

2

Krajský súd napadnutým rozhodnutím odvolacie konanie vo veci samej zastavil

(žalobca zobral späť svoje odvolanie, pozn.), rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách

konania potvrdil a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Sťažovateľ namieta, že krajský súd potvrdil rozsudok okresného súdu v časti

o trovách konania bez toho, aby sa akokoľvek vyjadril čo i len k jednej námietke zo strany

sťažovateľa, príp. aby sa vysporiadal so sťažovateľom predloženou judikatúrou. Uvedené

je podľa sťažovateľa porušením jeho práva na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces.

Napadnuté rozhodnutie krajského súdu je preto arbitrárne. Okresný súd a krajský súd podľa

sťažovateľa „v rozpore so zákonom svojvoľne procesné oslobodili neúspešného

a nadštandardne majetného žalobcu od platenia súdnych poplatkov, čo následne v rozpore

s ustanoveniami a použili ako jediný argument proti úspešnému

sťažovateľovi“. V konaní došlo podľa jeho tvrdenia aj k porušeniu rovnosti

účastníkov konania, keď napriek plnému úspechu v spore bola sťažovateľovi „priznaná len

50 %-ná náhrada trov konania, čo s poukazom na oba súdy založili výhradne

na 50 %-nom procesnom oslobodení neúspešného žalobcu od platenia súdnych poplatkov“.

Opodstatnenosť svojej argumentácie sťažovateľ opiera aj o judikatúru ústavného

súdu a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V nadväznosti na to sťažovateľ poukazuje

aj na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. z 12. júla 2005, ktorého

predmetom konania bola podľa sťažovateľa po skutkovej a právnej stránke totožná vec ako

v prípade sťažovateľa.

Na základe uvedeného sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd rozhodol týmto

nálezom: „1. Základné právo sťažovateľa , ,

s bydliskom , podľa , Listiny

základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd Uznesením Krajského súdu v Košiciach č. -126 z 31. 10. 2013 porušené

bolo.

2. Základné právo sťažovateľa , , s bydliskom

, podľa Uznesením Krajského súdu v Košiciach

č. -126 z 31. 10. 2013 porušené bolo.

3. Zrušuje sa Uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. -126

z 31. 10. 2013 a vec sa vracia Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

4. , , s bydliskom

sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia v sume 284,08 €, ktorú je Krajský súd

v Košiciach povinný zaplatiť na účet jeho právneho zástupcu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25

ods. 2 .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

4

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú

sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného

orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré

označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom

alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov (, ,

, , ). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať

záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer,

resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo

rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi

okolnosťami prípadu (m. m. , , ).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ krajskému súdu vytýka arbitrárnosť

napadnutého rozhodnutia v časti, v ktorej potvrdil rozsudok okresného súdu vo výroku

o trovách konania. Krajský súd potvrdil podľa sťažovateľa rozsudok okresného súdu v časti

týkajúcej sa trov konania bez toho, aby sa akokoľvek vyjadril čo i len k jednej námietke

zo strany sťažovateľa, príp. aby sa vysporiadal so sťažovateľom predloženou judikatúrou.

V rozpore so zákonom svojvoľne okresný súd a krajský súd oslobodili neúspešného

a nadštandardne majetného žalobcu od platenia súdnych poplatkov. Podľa sťažovateľa preto

napadnutým rozhodnutím krajský súd porušil jeho základné práva podľa čl. 46 ods. 1

a , listiny, ako aj práva podľa dohovoru.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,

ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis

mutandis , , ).

Krajský súd vo vzťahu k výroku o trovách konania v odôvodnení svojho rozhodnutia

uviedol:

«Odvolací súd bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 písm. a)

, prejednal v rozsahu vyplývajúcom z ust. 212 ods. 1 a zistil, že je potrebné

rozhodnúť tak, ako je to vo výroku uznesenia... Preto, že nebolo vzaté odvolanie späť v časti

o trovách konania, súd rozhodol tak, že rozhodnutie prvostupňového súdu v zmysle ust.

o trovách potvrdil.

Podľa ust. . ak sa odvolací súd. v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia môže sa odôvodnenie obmedziť na konštatovanie

správnosti dôvodov, prípadne na. zdôraznené správnosti uviesť ďalšie dôvody.

Odvolací súd považuje jednoznačne rozhodnutie prvostupňového súdu, pokiaľ ide

o výrok o trovách konania za správne a s poukazom aj na výsledok skončenia odvolacieho

6

konania pokiaľ ide o späťvzatie vo veci samej, nie je potrebné vo veci inak uvažovať. Preto

sú odvolacie námietky týkajúce sa náhrady trov konania a námietok voči ust.

právne relevantné (vzhľadom na obsah vyššie uvedeného správne malo byť „irelevantné“,

pozn.).»

Keďže sa krajský súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o výrok

o trovách konania, v celom rozsahu stotožnil s rozsudkom okresného súdu, ústavný súd

pri skúmaní opodstatnenosti námietok sťažovateľa proti napadnutému rozhodnutiu

na predbežnom prerokovaní vychádzal aj z obsahu rozsudku okresného súdu, rešpektujúc

svoj ustálený právny názor, že odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a

odvolacieho, resp. sťažnostného súdu nemožno posudzovať izolovane (, III. ÚS

264/08, , ), pretože prvostupňové a odvolacie (resp.

sťažnostné) konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok.

Okresný súd vo vzťahu k výroku o trovách konania v odôvodnení svojho rozsudku

uviedol:

„Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 142 ods. 1 Obč. súd. por.,

v spojení s ustanovením § 150 Obč. súd. por.

Podľa § 142 ods. 1 Obč. súd. por., procesné úspešný účastník konania má právo

na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva v konaní proti

účastníkovi, ktorý v konaní úspech nemal.

Podľa ustanovenia § 150 Obč. súd. por., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,

nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.

V prejednávanom prípade procesne úspešnému žalovanému vzniklo právo

na náhradu trov konania spojených s právnym zastúpením. Trovy konania si právny

zástupca žalovaného vyčíslil v súlade s ustanoveniami vyhlášky č. 655/04 Z. z., o odmenách

a náhradách advokátov v celkovej výške 3.020,34 eur zahrňujúce trovy právneho zastúpenia

2028,84 eur a náhrad spojených s cestou na pojednávanie. Trovy právneho zastúpenia

uplatňoval vychádzajúc zo základnej hodnoty tarifnej odmeny 320,34 eur, náhrady

paušálnych výdavkov ku každému úkonu právnej služby 7,63 eur, za nasledujúce úkony

právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia, podanie odporu zo dňa 5. 1. 2012, žiadosť

o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov zo dňa 7. 2. 2012 (vo výške polovice tarif.

odmeny), porada s klientom dňa 12. 9. 2012 (vo výške 2/3 tarify), vyjadrenie k podaniu

odporcu zo dňa 17. 9. 2012, účasť na pojednávaní 10. 10. 2012 a úkon vyčíslenia náhrady

trov konania z 11. 10. 2012. Za účasť na pojednávaní dňa 10. 10. 2012 si uplatňoval

náhradu cestovného za cestu vykonanú motorovým vozidlom na trase

a späť pri základnej náhrade 0,183 eur/km, dĺžke trasy 832 km, priemernej spotrebe

motorového vozidla 11,2 km a cene za liter paliva 1,599 eur. Náhradu za stratu

času uplatňoval v čase od 18,00 hod dňa 9. 10. 2012 do 18,00 hod dňa 10. 10. 2012, teda

za 48 polhodín vo výške 610,56 eur. Ako hotové výdavky a cestovné výdavky vyčíslil

poštovné za odpor vo výške 1,70 eur, ostatné poštovné vo výške 4 eur (4 podania á 1 eur),

ubytovanie v vo výške 67 eur a stravné vo výške 6,79 eur, keď základná hodnota

stravného 9,30 eur v zmysle opatrenia Ministerstva financií SR č. 248/12 Z. z. o sumách

stravného bola znížená o 25 %, keďže raňajky boli v cene ubytovania. Spolu hotové

a cestovné výdavky predstavovali 79,68 eur.

Účastník má právo na náhradu účelne vynaložených výdavkov, ktoré mu v konaní

vznikli. Za účelné úkony právnej služby súd považoval prevzatie a prípravu zastúpenia,

podanie odporu vo veci, vyjadrenie vo veci a účasť na pojednávaní. Nepriznal náhradu trov

za žiadosť o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, ktoré je len v osobnom záujme

žalobcu a nemá vplyv na samotnú procesnú obranu účastníka, poradu s klientom, ktorej

vykonanie a potreba neboli preukázané, ani za úkon vyúčtovania odmeny, ktorého

vykonanie rovnako nesúvisí s účelnosťou procesného postupu účastníka sporu a je len

predpokladom priznania trov právnemu zástupcovi. Celkovo odôvodnené a účelné trovy za

úkony právnej služby predstavovali sumu 1.311,88 eur /4 x 320,34 eur + 4 x 7,63 eur/.

Pokiaľ išlo o náklady súvisiace s vykonaním cesty na účely účasti na pojednávanie dňa

10. 10. 2012 bolo preukázanie vykonanie cesty motorovým vozidlom značky Honda

Element, ktorého priemerná spotreba pohonných hmôt pri kombinovanej doprave

predstavuje 11,2 l/100 km. Dokladom o úhrade ceny pohonných hmôt zo dňa 10. 10. 2012

bola preukázaná cena predpísaného paliva BA 95 vo výške 1,599 eur za liter. Výška

základnej náhrady cestovného (zák. č. 283/02 Z. z.) predstavuje 0,183 eur/km. Celkovo

náklady za spotrebované pohonné hmoty zodpovedali hodnote 149 eur a základná náhrada

hodnote 152,26 eur. Pokiaľ išlo o náhradu za stratu času, ktorú si zástupca žalobcu uplatnil

8

v súlade s ustanovením § 17 vyhlášky č. 655/04 Z. z. táto mu bola priznaná oproti

uplatnenému nároku 48 polhodín za 44 polhodín straty času, keď vzhľadom na ukončenie

času pojednávania dňa 10. 10. 2012 o 10,40 hod. sa predpokladá aj ukončenie pracovnej

cesty v o 16,00 hod, čo predstavuje od 18,00 hod dňa 9. 10. 2012 do 16,00 hod

dňa 10. 10. 2012 44 polhodín straty času, čo pri základnej náhrade 12,72 eur predstavuje

sumu 559,68 eur. Titulom hotových výdavkov a cestovných výdavkov súd priznal zástupcovi

žalobcu náklady na ubytovanie v vo výške 50 eur, ktoré boli považované

za účelné a primerané vzhľadom na cenu ubytovania v (viď

) a hodnotu stravného vo výške 6,98 eur, čo celkovo

predstavovalo 56,98 eur. Pokiaľ išlo o náklady poštovného súd tieto nepovažoval

za dôvodné trovy zástupcu. Aj keď doručovanie písomných zásielok je nevyhnutné, v rámci

náhrady paušálnych trov môže žalobca uspokojiť tieto svoje nároky a súčasne pokiaľ ide

o spôsob doručovania písomností súdu, je tieto možné realizovať tiež elektronicky

so zaručeným elektronickým podpisom, ktoré znižujú poštovné výdavky. Ako

účelne vynaložené trovy žalobcu spojené s právnym zastúpením súd ustálil sumu vo výške

2.229,80 eur (1.311,88 €, 559,68 €, 152,26 €, 149 €, 56,98 €). So zreteľom na skutočnosť,

že žalobca bol oslobodený od súdnych poplatkov, súd jeho osobné pomery zohľadnil aj pri

rozhodovaní o trovách konania podľa ust. § 150 Obč. súd. por., úspešnému žalovanému

priznal náhradu trov zastúpenia v rozsahu 50% účelne vynaložených trov, čo zodpovedá

sume 1.114,90 eur.“

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná

náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi,

ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd

výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať...

Aplikácia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky

predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú

tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná.

Zákon však už nevypočítava prípady, ktoré spadajú pod tzv. dôvody hodné osobitného

zreteľa. Z judikatúry všeobecných súdov vyplýva, že použitie citovaného ustanovenia

prichádza do úvahy v prípadoch, keď sa v konaní vyskytnú také konkrétne výnimočné

okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré bránia priznať náhradu trov konania úspešnému

účastníkovi, ktorý inak spĺňa všetky predpoklady na ich priznanie. Predpokladom použitia

tohto ustanovenia je, aby išlo o prípady hodné osobitného zreteľa posudzované tak na strane

toho, komu má byť náhrada trov priznaná, ako aj na strane účastníka, ktorý by bol ináč

povinný trovy konania nahradiť. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa sa

prihliada najmä na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov

konania, okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde, a ich postoj

v konaní.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajského súdu (berúc do úvahy

aj odôvodnenie rozsudku okresného súdu) je zrejmé, že okresný súd pri rozhodovaní

o trovách konania podľa vzal do úvahy aj , pričom pri aplikácii

zohľadnil osobné pomery žalobcu. Krajský súd navyše pri stotožnení

sa s rozhodnutím okresného súdu o trovách konaniach prihliadal okrem osobných pomeroch

žalobcu aj na výsledok skončenia odvolacieho konania, teda na to, že žalobca zobral

v celom rozsahu späť svoje odvolanie, a preto bolo odvolacie konanie vo veci samej

zastavené.

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoj ustálený názor, podľa ktorého

rozhodovanie o trovách konania pred všeobecnými súdmi je zásadne výsadou týchto súdov,

pri ktorej sa prejavujú atribúty ich nezávislého súdneho rozhodovania. Ústavný súd preto

iba celkom výnimočne podrobnejšie preskúmava rozhodnutia všeobecných súdov o trovách

konania. Problematika náhrady trov konania by mohla dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len

v prípade extrémneho vybočenia z pravidiel upravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo

dôjsť najmä na základe takej interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení zákona, ktorá

by v sebe zahŕňala črty svojvôle.

10

Vychádzajúc z uvedeného odôvodnenia, ústavný súd nezistil, že by jeho výklad

a závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a skutočnosť, že sťažovateľ

sa s názorom krajského súdu nestotožňuje a domnieva sa, že mu mala byť priznaná náhrada

trov konania v celom rozsahu, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej

neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia.

Z judikatúry ústavného súdu vo vzťahu k vyplýva, že zásada

rovnosti strán v procese sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok

a rovnakého procesného postavenia subjektov, o ktorých právach a povinnostiach rozhoduje

občianskoprávny súd (napr. , , , ).

Pod rovnakým postavením účastníkov možno rozumieť iba také procesné postavenie, ktoré

zabezpečí spravodlivý proces. Požiadavka spravodlivého procesu v sebe obsahuje

aj zásadu zaručujúcu pre každú stranu v procese mať rovnakú možnosť obhajovať

svoje záujmy, a zároveň vylučujúcu mať možnosť podstatnej výhody voči protistrane

(m. m. ).

Obsah základného práva rovnosti účastníkov v konaní ako jedného z určujúcich

ústavnoprávnych princípov občianskeho súdneho procesu spočíva v tom, že všetci účastníci

občianskeho súdneho konania majú rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňujú

a plnia za rovnakých procesných podmienok bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej

z procesných strán.

K porušeniu základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3

podľa sťažovateľa došlo jednak tým, že okresný súd pri rozhodovaní o trovách

konania prihliadal len na pomery žalobcu a v rozpore so zákonom aplikoval

na predmetnú vec, a tiež tým, že napriek plnému úspechu v spore bola sťažovateľovi

„priznaná len 50 %-ná náhrada trov konania, čo s poukazom na oba súdy

založili výhradne na 50 %-nom procesnom oslobodení neúspešného žalobcu od platenia

súdnych poplatkov“. Ústavný súd, prihliadajúc na uvedené, najmä s prihliadnutím na obsah

označeného základného práva konštatuje, že nepriznanie trov konania sťažovateľovi podľa

jeho požiadaviek neumožňuje signalizovať príčinnú súvislosť s namietaným porušením jeho

základného práva podľa , tak ako sa to vo svojej sťažnosti dožaduje

vysloviť.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2

ako zjavne neopodstatnenú.

Keďže sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa už jeho

ďalšími návrhmi nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. februára 2016

12