Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 183/2016
PDF · 181.29 KB
No categories available
I. ÚS 183/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. marca 2016
predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,
Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o.,
Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav
Fridrich, PhD., vedené pod sp. zn. Rvp 12293/2015 sp. zn. Rvp 12307/2015 vo veci
namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici a jeho uzneseniami sp. zn.
13 Co 1490/2014 zo 16. júna 2015 (Rvp 12293/2015), sp. zn. 14 Co 544/2015 z 1. júla 2015
(Rvp 12294/2015), sp. zn. 15 Co 458/2015 z 28. júla 2015 (Rvp 12295/2015), sp. zn.
16 Co 449/2015 z 15. júla 2015 (Rvp 12296/2015), sp. zn. 12 Co 595/2014 z 25. júna 2015
(Rvp 12297/2015), sp. zn. 12 Co 596/2014 z 25. júna 2015 (Rvp 12298/2015), sp. zn.
12 Co 755/2014 z 25. júna 2015 (12299/2015), sp. zn. 17 Co 443/2015 z 29. júna 2015
(Rvp 12300/2015), sp. zn. 17 Co 442/2015 z 29. júna 2015 (Rvp 12301/2015), sp. zn.
12 Co 166/2015 z 25. júna 2015 (Rvp 12302/2015), sp. zn. 12 Co 167/2015 zo 16. júna
2015 (Rvp 12303/2015), sp. zn. 12 Co 168/2015 z 25. júna 2015 (Rvp 12304/2015), sp. zn.
16 Co 450/2015 z 15. júla 2015 (Rvp 12305/2015), sp. zn. 16 Co 451/2015 z 15. júla 2015
(Rvp 12306/2015) a sp. zn. 16 Co 448/2015 z 15. júla 2015 (Rvp 12307/2015) a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn.
Rvp 12293/2015 sp. zn. Rvp 12307/2015 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej
vedené pod sp. zn. Rvp 12293/2015.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne
neopodstatnené.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 31. augusta
2015 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len
„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského
súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) a jeho uzneseniami uvedenými v záhlaví
tohto rozhodnutia (ďalej len „napadnuté rozhodnutia krajského súdu“ alebo „napadnuté
uznesenia“).
2. Z obsahu sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka namieta postup
a rozhodnutia Okresného súdu Brezno, Okresného súdu Rimavská Sobota a Okresného súdu
Zvolen (ďalej len „okresný súdy“) v označených konaniach, v rámci ktorých jej bol
vyrubený súdny poplatok za spracovanie hromadného podania podľa položky č. 20b
sadzobníka súdnych poplatkov [(príloha zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“)]. Krajský súd sťažovateľkou podané odvolania,
ktorými namietala uloženie povinnosti zaplatiť súdny poplatok za spracovanie hromadného
podania, napadnutými uzneseniami zamietol. V ostatnom podala sťažovateľka sťažnosti
ústavnému súdu.
2
3. Záver o porušení svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru sťažovateľka zdôvodňuje vo všetkých posudzovaných veciach takto:
«... Povinnosť úhrady poplatku za úkony súdu, tak ako bola stanovená súdom
v napadnutom uznesení, nemožno sťažovateľovi uložiť.
... Z napadnutého uznesenia vôbec nie je zrejmé, ktoré podania súd vyhodnotil ako
také, ktoré tvoria spoločne hromadné podanie. Bez existencie akejkoľvek špecifikácie
v tomto naznačenom smere nie je možné ukladať sťažovateľovi povinnosť úhrady poplatku
za úkony súdu. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. súdne poplatky sa vyberajú
za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov
štátnej správy súdov a prokuratúry uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku
za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto zákona. Súd môže viazať povinnosť
úhrady len ku konkrétnemu (jednotlivému) úkonu a preto v uznesení musí špecifikovať
akého konkrétneho úkonu sa úhrada týka.
... Akokoľvek, sťažovateľ nenavrhol súdu vykonať úkony. Podľa ust. § 1 zákona
č. 71/1992 Zb. súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa
vykonávajú na návrh. Poplatky sa môžu vyberať aj za konanie a úkony vykonávané
bez návrhu v prospech poplatníka, ale len ak je to v sadzobníku výslovne uvedené. V
položke 20b nie je výslovne uvedené, že poplatok za spracovanie hromadného podania je
možné vyberať bez návrhu poplatníka na vykonanie úkonu súdu. Poznamenávame, že
poplatok z návrhu na začatie konania nie je možné zamieňať s poplatkom za úkony súdu.
... Z napadnutého uznesenia vôbec nie je zrejmé, prečo boli podania súdom
vyhodnotené ako také, ktoré tvoria súčasť iných, viac než desiatich podaní podaných tým
istým subjektom v ten istý deň. Táto skutočnosť musí byť v spojení s ust. § 42a OSP známa
a musí byť nezameniteľné definovaná. Inak by hrozilo, že súd vyhlási akékoľvek podanie
za súčasť hromadného podania a spoplatní ho. Tvrdíme, že podanie nie je hromadným
podaním.
... Z napadnutého uznesenia tiež nie je zrejmé, či spoplatnené podanie je vo vzťahu
k skupine podaní (hromadnému podaniu) podaním v poradí desiatym alebo iným a či má
byť, alebo nemá byť spoplatnené. Spoplatnené totižto v spojení s ust. § 42a OSP nemôže byť
podanie, ktoré je v poradí prvým až deviatym podaním.
... Vyššie uvedené právne závery sú v súlade s publikovaným rozhodnutím
všeobecného významu, rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. marca 2007,
sp. zn. 4 Cdo 39/2007 cit: „Za súdne konania, ktoré nie sú uvedené v Prílohe zákona
č. 71/1992 Zb. (Sadzobník súdnych poplatkov), sa súdne poplatky nevyberajú; v takomto
prípade poplatková povinnosť nevzniká a analogické určenie výšky súdneho poplatku
neprichádza do úvahy“.
... Napadnuté uznesenie neobsahuje podstatnú náležitosť tohto druhu rozhodnutia
a tým je odôvodnenie. V zmysle ust. § 169 ods. 1 OSP cit: „v písomnom vyhotovení
uznesenia sa uvedie, ktorý súd ho vydal, ďalej označenie účastníkov a veci, výrok,
odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.“ Výnimky z povinnosti
uviesť v písomnom vyhotovení uznesenia odôvodnenie ustanovuje § 169 v odsekoch 2 a 3,
pričom tam uvedené podmienky pri napadnutom uznesení splnené neboli. Z uvedeného
dôvodu je napadnuté uznesenie nepreskúmateľné, pre úplnú absenciu dôvodov jeho
vydania. Keďže napadnuté uznesenie neobsahuje žiadne dôvody, skutkové a právne dôvody,
ktoré viedli súd k jeho vydaniu sťažovateľ nepozná a rozhodnutie je bez odôvodnenia
nepreskúmateľné.»
4. Sťažovateľka v podaných sťažnostiach ďalej namieta postup okresných súdov,
ktoré mali prerušiť konanie podľa § 109 ods. 1 písm. b) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“) z dôvodu, že „všeobecne
záväzný právny predpis, konkrétne položka č. 20b Sadzobníka súdnych poplatkov (príloha
zákona č. 71/1992 Zb.), ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou. Porušovateľ, alebo súd
prvého stupňa, mali v tomto prípade postúpiť návrh ústavnému súdu na zaujatie
stanoviska.“.
5. V petite podaných sťažností sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal nález,
ktorým vysloví porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru napadnutými rozhodnutiami krajského súdu, zruší ňou označené uznesenia
krajského súdu, predmetné veci vráti krajskému súdu na ďalšie konanie a prizná jej
primerané finančné zadosťučinenie, ako i úhradu trov konania.
4
II.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti
o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov
ustanoví zákon.
7. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie
sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
II.A K spoločnému prerokovaniu vecí
8. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha
veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku. V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti
konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu
súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné
ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde
možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí
primerane § 112 ods. 1 OSP
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.
Rvp 12293/2015 sp. zn. Rvp 12307/2015 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú
súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky
a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, uplatniac
citované právne normy, tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.
III.
9. Ústavný súd po preskúmaní predmetu týchto sťažností týkajúcich sa napadnutých
rozhodnutí krajského súdu a v kontexte svojich zistení dospel k záveru, že použitá
argumentácia sťažovateľky v podaných sťažnostiach je totožná s jej právnou
argumentáciou, ktorú použila v celom rade predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd už
zaoberal v uplynulom období a v ktorých atakovala postup a rozhodnutia všeobecných
súdov o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za spracovanie hromadného podania,
vychádzajúc z položky č. 20b sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona
o súdnych poplatkoch. Ústavný súd po preskúmaní predmetu aj týchto sťažností dospel
k záveru, že z dôvodu, že sťažovateľkou použitá argumentácia v týchto sťažnostiach je
identická s jej právnou argumentáciou, ktorú už použila v celom rade predošlých sťažností,
ktorými sa ústavný súd v uplynulom období už zaoberal, sú sťažovateľke nepochybne
známe dôvody odmietnutia sťažností v rovnakých prípadoch, ako aj vyslovený právny názor
ústavného súdu na danú právnu problematiku, v dôsledku čoho nie je potrebné uvádzať tie
isté dôvody odmietnutia, ako to je aj v prípade týchto sťažností. Vzhľadom na uvedené sa
preto ústavný súd plne stotožňuje s dôvodmi svojich predchádzajúcich rozhodnutí
(I. ÚS 747/2014, II. ÚS 568/2014, III. ÚS 628/2014, IV. ÚS 301/2014, IV. ÚS 331/2014
týkajúcich sa podaní sťažovateľky, ako aj I. ÚS 405/2014, II. ÚS 353/2014 týkajúcich sa
obchodnej spoločnosti
, ako aj IV. ÚS 341/2014
a IV. ÚS 343/2014 týkajúcich sa obchodnej spoločnosti
, ktoré zastupoval ten istý právny zástupca, a to Advokátska kancelária Fridrich
Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, a ktoré sa taktiež týkali zaplatenia súdneho
poplatku za spracovanie hromadného podania), ktoré skončili odmietnutím rovnakých
6
sťažností sťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd v posudzovaných prípadoch
nemá dôvod meniť svoje už ustálené právne názory, a preto v podrobnostiach odkazuje
na už citované svoje skoršie rozhodnutia, v dôsledku čoho pristúpil k odmietnutiu týchto
sťažností z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde.
10. Vzhľadom na odmietnutie sťažností ako celku rozhodovanie o ďalších
procesných návrhoch sťažovateľky v nich uplatnených (zrušenie napadnutých rozhodnutí
krajského súdu a vrátenie vecí na ďalšie konanie a priznanie náhrady trov konania) stratilo
opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.
11. Vo vzťahu k argumentácii sťažovateľky, že „... porušovateľ, alebo súd prvého
stupňa, mali prerušiť konanie podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) OSP. Totižto všeobecne
záväzný právny predpis, konkrétne položka č. 20b Sadzobníka súdnych poplatkov (príloha
zákona č. 71/1992 Zb.), ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou. Porušovateľ, alebo súd
prvého stupňa, mali v tomto prípade postúpiť návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.
Porušovateľ pokračoval v konaní, aj keď mal zákonnú povinnosť podrobiť aplikovanú
právnu úpravu kontrole ústavnosti.“, ústavný súd uvádza, že podľa § 109 ods. 1 písm. b)
OSP je súd povinný prerušiť konanie a predložiť vec ústavnému súdu na zaujatie
stanoviska, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny
predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou,
ktorou je Slovenská republika viazaná. Zo znenia § 109 ods. 1 písm. b) OSP zjavne
vyplýva, že k záveru o nesúlade všeobecne záväzného predpisu s ústavou, ústavným
zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorý sa má v predmetnej veci aplikovať, musí
dospieť súd, nie účastník konania. V posudzovaných veciach z dokumentácie predloženej
sťažovateľkou nevyplýva, že by v jej veciach konajúce súdy dospeli k záveru, že § 42a OSP
alebo položka 20b sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaca prílohu zákona o súdnych
poplatkoch je v rozpore s právnymi predpismi vyššieho stupňa právnej sily.
12. Ústavný súd v závere akcentuje, že meritom predmetných vecí je zaplatenie
súdneho poplatku v rôznych sumách napr. 12 €, 13 €, 14 €, 17 €, 21 €, 25 €, 28 €, 32 €,
33 €,41 €, 42 €, 59 €, 76 € či 106 €, t. j. z hľadiska premetu sporu ide o tzv. bagateľnú vec.
Za daných okolností už samotný predmet veci v jednotlivých konaniach zakladá z hľadiska
doterajšej judikatúry ústavného súdu dôvod na odmietnutie sťažnosti už pri ich predbežnom
prerokúvaní. Ak totiž Občiansky súdny poriadok vylučuje u tzv. bagateľných vecí prieskum
rozhodnutí vydaných druhostupňovými súdmi na základe uplatnenia mimoriadneho
opravného prostriedku, bolo by proti logike pripustiť, aby ich prieskum bol automaticky
posunutý do roviny ústavného súdnictva. Opodstatnenosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1
ústavy v takejto veci prichádza do úvahy iba v prípadoch extrémneho vybočenia
zo štandardov, ktoré sú pre postupy zisťovania skutkového základu sporu a pre jeho
právne posúdenie (IV. ÚS 358/08). Inými slovami, podľa ústavného súdu by úsilie
o hľadanie spravodlivosti nemalo spočívať v komplikovanom riešení banalít, ako to je
v posudzovaných prípadoch, keď predmetom „sporu“ je zaplatenie súdneho poplatku
v sumách, ktoré sú v porovnaní s nákladmi spojenými s prevzatím právneho zastúpenia,
spísaním a podaním sťažnosti ústavnému súdu mnohonásobne nižšie (III. ÚS 28/2014,
13. V závere ústavný súd poznamenáva, že právny zástupca sťažovateľky aj takýmto
spôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si byť už vopred vedomý, že
nebudú v konaní pred ústavným súdom vzhľadom na rovnaký spôsob ich vybavenia
v predošlom období úspešné, a ktorých spracovanie z hľadiska časového a kapacitného
bráni ústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť, dokonca i jeho
zásah. Takýto postup advokátskej kancelárie ústavný súd vníma len ako snahu o získanie
materiálnych prostriedkov (odmeny) bez ohľadu na to, či taký postup zákon umožňuje, a je
to porušením buď zákonných, alebo etických povinností advokáta.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. marca 2016
8