Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 280/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. marca 2016 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť

, , zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Jaškom,

Falešníka 10, Prievidza, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. apríla 2015

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Košice-okolie

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len

„napadnuté konanie okresného súdu“).

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že 20. decembra 2012 podal okresnému súdu žalobu

proti spoločnosti , ktorou sa domáhal náhrady škody na zdraví

(bolestného) v sume 5 956 € z dôvodu ublíženia na zdraví v súvislosti s dopravnou nehodou,

ku ktorej došlo 28. októbra 2010. Pri tejto dopravnej nehode sťažovateľ utrpel ťažkú ujmu

na zdraví, za čo bol (vodič motorového vozidla, prevádzkou ktorého bola

sťažovateľovi spôsobená škoda na zdraví, pozn.) uznaný za vinného trestným rozkazom

okresného súdu sp. zn. z 29. júla 2011.

Sťažovateľ ďalej uvádza: «od podania žaloby na Okresný súd Košice okolie doposiaľ

nebolo vo veci samej rozhodnuté a to aj napriek tomu, že podľa môjho názoru, sa nejedná

o právne náročnú vec, pretože konania o náhradu škody na zdraví v súvislosti s dopravnou

nehodou tvoria bežnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, navyše v mojom

prípade sa doposiaľ rieši otázka prípadného uplynutia premlčacej lehoty mnou uplatneného

nároku a otázkou výšky bolestného sa súd doposiaľ nezaoberal.

V konaní som od platenia súdneho poplatku zo zákona oslobodený,

teda súd sa nemusel „zdržiavať“ ani touto otázkou vyrubovania súdneho poplatku

za žalobný návrh, ani doručovaním výzvy, prípadného rozhodovania o oslobodení

od platenia súdneho poplatku. Po vykonaní prvotných úkonov v rámci prípravy

pojednávania žalovaný vo svojom prvom úkone a to vyjadrení sa k žalobe namietal miestnu

príslušnosť súdu, o ktorej námietke rozhodol Okresný súd Košice okolie uznesením zo dňa

08. 08. 2013 tak, že na konanie je miestne príslušný Okresný súd Košice okolie. Od tohto

okamihu až do júna 2014, kedy bolo nariadené pojednávanie na 08. 09. 2014 súd vôbec

nekonal a to aj napriek tomu, že v spise boli priložené všetky listinné dôkazy a mal

k dispozícii aj vyjadrenie žalovaného. Písomným podaním doručeným súdu dňa

31. 03. 2014 som žiadal o nariadenie termínu pojednávania.

Pojednávania nariadené na deň 08. 09. 2014 bolo odročené bez bližšieho

zdôvodnenia.

Ďalšie pojednávanie bolo nariadené na deň 16. 10. 2014. Na tomto pojednávaní boli

prítomní obaja účastníci konania, ktorí boli vo veci vypočutí. Žalovaný namietal premlčanie

mnou uplatneného nároku, o ktorom, ak by súd rozhodol resp., mal za to, že premlčaný nie

2

je, pristúpil by k peňažnému plneniu. Pojednávanie bolo odročené z dôvodu zabezpečenia

spisu škodovej udalosti žalovaného na deň 13. 01. 2015.

Dňa 13. 01. 2015 sa pojednávania opäť zúčastnili obaja účastníci konania, ktorí boli

opätovne vypočutí o tých ich skutkových okolnostiach ako na predchádzajúcom

pojednávaní. Na tomto pojednávaní došlo k jeho odročeniu na deň 23. 01. 2015 za účelom

vyhlásenia medzitýmneho rozsudku, teda, či je nárok premlčaný alebo nie.

Na pojednávaní nariadenom dňa 23. 01. 2015 došlo k jeho odročeniu na deň

31. 03. 2015. Medzitýmny rozsudok vyhlásený nebol z dôvodu, že ho nie je možné vyhlásiť.

Pojednávanie nariadené na 31. 03. 2015 bolo odročené z dôvodu objektívne

vzniknutej situácie (nevyhnutná evakuácia budovy súdu) a v čase spísania tejto sťažnosti,

napriek urgencii zo dňa 02. 04. 2015 ďalšie pojednávanie nariadené nebolo.»

Podľa sťažovateľa okresný súd konanie neúmerne predlžuje, čím porušuje jeho

základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa .

Sťažovateľ preto navrhuje, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť na ďalšie konanie

a následne vydal tento nález:

„1. Základné právo , , na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, upravené v , postupom

Okresného súdu Košice okolie, Štúrova 29, Košice v konaní vedenom pod sp. zn.

, bolo porušené.

2. Okresnému súdu Košice okolie prikazuje, aby vo veci konal bez zbytočných

prieťahov.

3. Sťažovateľovi , , bytom

, priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 12.000,- Eur, ktoré je Okresný súd

Košice okolie povinný vyplatiť sťažovateľovi do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia

(nálezu).

4. Sťažovateľovi , , bytom

, priznáva trovy právneho zastúpenia vo výške 418,48 Eur, ktoré je Okresný súd

Košice okolie povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa vedený v ,

číslo účtu: do 15 dní od tohto rozhodnutia (nálezu).“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní uznesením odmietnuť bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Jednou z možností, pre ktoré ústavný súd môže odmietnuť sťažnosť sťažovateľa,

je jej zjavná neopodstatnenosť. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , ide vtedy, keď namietaným postupom alebo rozhodnutím

všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,

ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím všeobecného súdu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný

4

súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej

reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ).

Ústavný súd vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach tiež vyslovil, že zjavná

neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať aj z toho, že porušenie

tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré

z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovať o zbytočných

prieťahoch (napr. , , ).

Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom okresného súdu

v napadnutom konaní.

Konanie na okresnom súde začalo 20. decembra 2012 a ku dňu podania sťažnosti

sťažovateľa na ústavný súd trvalo 2 roky a 4 mesiace. Ústavný súd vlastnou činnosťou

zistil, že v predmetnom konaní bol 2. októbra 2015 vyhlásený rozsudok vo veci samej, proti

ktorému bolo podané odvolanie. Spis okresného súdu sa od 4. januára 2016 nachádza

na Krajskom súde v Košiciach.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konaní má

nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa

(, ). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v

je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne.

Ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle

, návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený (, ,

, , ).

Ústavný súd poukazuje na svoje predchádzajúce rozhodnutia, v ktorých opakovane

vyslovil, že ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe

nemusí ešte zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (, ). Nie každý zistený prieťah

v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 (napr. , , ).

Na základe uvedeného a s prihliadnutím na to, že v predmetnej veci už bolo

medzičasom vydané meritórne rozhodnutie, dĺžka napadnutého konania v okolnostiach

daného prípadu nie je takej povahy, ktorá by signalizovala možnosť vysloviť zbytočné

prieťahy v konaní a v nadväznosti na to aj porušenie základného práva sťažovateľa

garantovaného v po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.

Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa, ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa postupom okresného súdu v označenom

konaní, odmietol podľa z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti.

Nad rámec ústavný súd poukazuje na to, že účinným právnym prostriedkom nápravy

v súvislosti s námietkou zbytočných prieťahov v konaní je podľa doterajšej judikatúry

ústavného súdu (napr. , ) podanie sťažnosti predsedovi

okresného súdu podľa a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Nesplnenie tejto náležitosti je podľa

ďalších okolností prípadu dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej neprípustnosť

( ).

6

Sťažovateľ v sťažnosti neuvádza, či podal sťažnosť na prieťahy v konaní, ani to

žiadnym spôsobom nepreukazuje. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú

neopodstatnenosť už táto skutočnosť nebola relevantná, a to ani napriek tomu, že sťažovateľ

predložil ústavnému súdu sťažnosť prostredníctvom kvalifikovaného právneho zástupcu.

Z tohto dôvodu ústavný súd nepovažoval za potrebné vyzývať sťažovateľa, aby túto

skutočnosť preukázal.

Zároveň ústavný súd považuje za potrebné poznamenať, že po prípadnom vrátení

veci na ďalšie konanie okresnému súdu sťažovateľovi nič nebráni, aby v prípade nečinnosti

či neefektívnej činnosti okresného súdu v ďalšom priebehu označeného konania opätovne

podal sťažnosť ústavnému súdu pre porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa .

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľa

uvedenými v petite jeho sťažnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. marca 2016